Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. september 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/175/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111227777
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2111227777.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobkyne: I. K., nar. X.X.XXXX, bytom A. XXXX/
XXX, E. - M., zastúpenej JUDr. Katarínou Bajovou, advokátkou, Hlavná 25, Trnava, proti žalovanému:
Farma Fresh Slovakia, s. r. o., so sídlom Sereďská 247/4012, Trnava - Modranka, zastúpenému
splnomocnencom: PROSMAN & PAVLOVIČ, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Hlavná 31,
Trnava, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Trnava zo dňa 19. októbra 2016, č.k. 19C/178/2011-419, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti žaloby vo zvyšku, v časti

nároku na náhradu trov konania strán, ako aj v časti nároku na náhradu trov konania štátu p o t v r
d z u j e .

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému uložil zaplatiť žalobkyni sumu
173,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 173,33 eur od 2.1.2010 do
zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. O nároku
na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania, ktoré mu

vznikli v období od 23.12.2011 do 3.7.2014 (vrátane) v rozsahu 97,10% a na náhradu trov konania, ktoré
muvznikliod4.7.2014(vrátane)vrozsahu95,06%.Onárokunanáhradutrovkonaniaštátusúdrozhodol
tak, že štát má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,53% a voči žalovanému v
rozsahu 2,47%.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 100 ods. 1 a § 107 ods. 1 a 2, § 451,
§ 488, § 489, § 671 ods. 1, § 696 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ"), keď

s prihliadnutím k dôvodom zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 19C/178/2011-292 zo dňa
10.11.2014 uznesením odvolacieho súdu č.k. 11Co/137/2015-371 zo dňa 20.1.2016, ktorým bolo
vznesenie námietky premlčania žalovaným v odvolacom konaní, sa v ostatnom, čo sa týka priznania
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, určenie výšky za užívanie predmetných nehnuteľností, sa
odvolací súd stotožnil s právnym názorom prvoinštančného súdu, preto súd v celom rozsahu ohľadom
uvedeného odkázal na odôvodnenie svojho predchádzajúceho rozsudku. V predmetnej veci nebolo
sporné, že žalovaný nehnuteľnosti užíval bez uzavretej nájomnej zmluvy, teda bez právneho titulu/

dôvodu, vzniklo mu tak bezdôvodné obohatenie (neplatením nájomného, resp. sumy, ktorá s ním
korešponduje), ktoré je povinný vydať žalobkyni. Objektívna premlčacia doba začala plynúť, v zmysle
vyššie uvedeného, každým jednotlivým dňom počnúc dňom 1.1.2009 a končiac dňom 31.12.2009
a uplynula každým jednotlivým dňom počnúc dňa 1.1.2012 a končiac dňa 31.12.2012. Subjektívnalehota začala plynúť najneskôr dňom 30.3.2009, kedy mal súd preukázané, že žalobkyni bola doručená
Zmluva o nájme poľnohospodárskych nehnuteľností ako návrh na jej uzavretie, predmetom ktorej bol
nájom predmetných nehnuteľností, v ktorej ako nájomca bola označená spoločnosť- FARMA FRESH

SLOVAKIA, s.r.o. so sídlom Sereďská 247/4012, Trnava, v zastúpení Ing. O. I., teda žalovaný v
predmetnom konaní. Pokiaľ teda žalobkyňa v konaní tvrdila, že nemala vedomosť, kto skutočne užíva
a v akom rozsahu bez odplaty jej nehnuteľnosti, z uvedeného návrhu zmluvy to bolo jednoznačne
zrejmé, žalobkyňa nepoprela, že uvedený návrh zmluvy jej bol doručený, naopak sama túto skutočnosť
v konaní tvrdila. Predmetná žaloba bola súdu doručená dňa 23.12.2011, t.j. počas plynutia 3-ročnej

objektívnej lehoty, avšak čo sa týka nároku na zaplatenie odplaty za užívanie za obdobie od 1.1.2009
až do 22.12.2009, tieto nároky boli uplatnené po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, keď
táto začala, vzhľadom na vyššie uvedené, plynúť dňa 30.3.2009. Keďže žaloba bola súdu doručená až
dňa 23.12.2011, v rámci plynutia dvojročnej premlčacej doby boli včas uplatnené nároky na zaplatenie
odplaty za užívanie iba za obdobie od 23.12.2009 do 31.12.2009. Preto súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobkyni sumu 173,33 eur ako odplatu za užívanie predmetných pozemkov za obdobie od

23.12.2009 do 31.12.2009, t.j. 9 dní, keď hodnota nájmu za celý pozemok 9.372,51 eur/rok deleno 8
krát 6, t.j. spoluvlastnícky podiel navrhovateľky, t.j. odplata za celý rok predstavuje sumu 7.029,38 eur
delene 365 dní krát 9 dní = 173,33 eur, ako odplatu za užívanie (bezdôvodné obohatenie) nehnuteľností -
pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území M., obec E., okres E. zapísaných na LV č. XXXX ako
parcela č. 465/8 - zastavaná plocha o výmere 5 m2, parcela č. 466/10 - zastavaná plocha o výmere 332

m2,parcelač.467/11-zastavanáplochaovýmere243m2,parcelač.470/7-zastavanáplochaovýmere
191 m2, parcela č. 478/55 - zastavaná plocha o výmere 224 m2, parcela č. 478/59 - zastavaná plocha o
výmere 1106 m2, parcela č. 478/60 - zastavaná plocha o výmere 1558 m2, parcela č. 478/61 - zastavaná
plocha o výmere 331 m2. Vo zvyšnej časti - nároku na zaplatenie odplaty za užívanie predmetných
nehnuteľností - pozemkov za obdobie od 1.1.2009 do 22.12.2009 súd vzhľadom na vznesenú námietku

premlčania žalovaným, žalobu v súlade s ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka zamietol a to
i v časti uplatneného príslušenstva - úroku z omeškania. Nakoľko v danej veci nebola uzatvorená
nájomná zmluva, odplata za užívanie bola splatná každým dňom počnúc 23.12.2009 končiac dňom
31.12.2009, žalovaný sa tak nasledujúci deň, t.j. od 24.12.2009, od 25.12.2009....až 1.1.2010 dostal do
omeškania s plnením peňažného dlhu, čím vzniklo žalobkyni v zmysle citovaného ustanovenia § 517

ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na úrok z omeškania, ktorý žiadala priznať od 2.1.2010, kedy už
bol žalovaný v omeškaní s celou sumou odplaty, preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku
rozsudku. Súd nezohľadnil pri posudzovaní omeškania žalovaného so zaplatením odplaty za užívanie
skutočnosť, že žalobkyni posielal časť odplaty za užívanie, keď medzi stranami sporu nebol záväzkový
vzťah, žalobkyňa nesúhlasila s výpočtom odplaty za užívanie, preto nebol dôvod, aby prijala sumu,

ktorú jej týmto titulom žalovaný zaslal. Vzhľadom na uvedené nemožno mať za to, že žalovaný si týmto
spôsobom splnil svoju povinnosť aspoň čiastočne a nedostal sa do omeškania. Napokon žalobkyňa
žiadalapriznaťúrokzomeškaniaibazosumy6.436,23eur(sumaistinyponíženáosumu593,15eur).Pri
určenívýškyúrokuzomeškaniasúdvychádzalzozákladnejúrokovejsadzbyECB,ktorákudňu2.1.2010
bola 1,00 %. Žalovaný bol v konaní úspešnejší, keď žalobkyňa pôvodne žiadala priznať sumu 11.970

eur, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 173,33 eur, úspech žalovaného bol tak v rozsahu
98,55% a neúspech 1,45%, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,10%
(úspech 98,55% mínus neúspech 1,45%) a to za obdobie od podania žaloby do dňa predchádzajúceho
čiastočnému späťvzatiu žaloby podaním doručeným súdu dňa 4.7.2014, keď žaloba bola späťvzatá pre
správanie žalobkyne, ktorá po vykonaní znaleckého dokazovania zobrala žalobu čiastočne späť (§ 255

ods. 1 CSP), teda žalovanému by patrila náhrada trov konania i zo späťvzatej časti pôvodne uplatneného
nároku. Po čiastočnom späťvzatí žaloby zostala predmetom konania istina vo výške 7.029,38 eur, preto
súd za obdobie od 4.7.2014 priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95,06%,
keď jeho úspech bol v rozsahu 97,53% a neúspech 2,47% (úspech 97,53% mínus neúspech 2,47% =
95,06%), nakoľko žalobkyni bola priznaná suma vo výške 173,33 eur. Zároveň súd v súlade s citovaným

Čl.4ods.1a2CSPuložilstranámsporupovinnosťzaplatiťnáhradutrov,ktoréštátuvzniklivsúvislostiso
znaleckým dokazovaním a to podľa pomeru ich neúspechu v konaní, keďže dôkaz slúžil na preukázanie
výšky odplaty za užívanie, o čom sa strany sporu nevedeli dohodnúť.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby vo zvyšku podala v zákonnej lehote

odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok v napadnutej časti zmeniť a jej žalobe v celom rozsahu
vyhovieť. Bola toho názoru, že žalovaný v písomnom odvolaní zo dňa 25.11.2014 opakovane uznal
svoj záväzok z bezdôvodného obohatenia vyplývajúci z užívania 1135 m2 celkovej plochy v podiele
žalobkyne 6/8-ín v sume 1.378 eur, k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX. Dodatočne po podaníodvolania vzniesol žalovaný námietku premlčania. Bola toho názoru, že pri užívaní nehnuteľností treťou
osoboubezprávnehodôvodu,ktoréužívaniespočívavtom,ženapozemkochstojastavbyvovlastníctve
tretejosoby,jepodstatnézistenie,komupatriastavbynapozemkoch.Uviedla,žežalovanýjejneoznámil,

že kúpil stavby na pozemkoch, pričom v objekte bývalého areálu poľnohospodárskeho družstva
mali sídlo spoločnosť M. s.r.o. a spoločnosť Farma Fresh Slovakia, s.r.o., pričom obe spoločnosti
majú rovnakého spoločníka a konateľa, a areál je označovaný ako M.. Žalobkyňa až v roku 2011
preukázateľne zistila, kto je vlastníkom budov - kravínov na jej pozemkoch. Zápisom geometrického
plánu predloženého žalovaným k námietke premlčania žalobkyňa zistila, že stavby bez súpisného čísla

postavenénajejpozemkochvlastnížalovaný,azpoznámkynalistevlastníctvazistila,žesajednáajojej
pozemky, na ktorých stoja stavby. Geometrický plán bol zapísaný na LV č. XXXX až po dátume 2.5.2011
a až zápisom a označením parciel, na ktorých stoja budovy vo vlastníctve žalovaného, bolo zrejmé, že
užíva nehnuteľnosti bez právneho dôvodu vlastník stavby - žalovaný. Pri posudzovaní začiatku plynutia
subjektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné vychádzať z
preukázanej, skutočnej, nie teda len predpokladanej vedomosti oprávneného o tom, že na jeho úkor

došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. V danej veci žalovaný spochybňoval rozsah
obohatenia, skutočný stav sa zisťoval až dokazovaním, výsluchmi a obhliadkou areálu v prítomnosti
znalcov a žalovaného, a to spätne k príslušnému roku. Žalovaný žiadnemu z vlastníkov pozemkov
neoznámil, že kúpil areál a do areálu nedovolil vstúpiť vlastníkom pozemkov. Návrh zmluvy na nájom
poľnohospodárskej pôdy nebol uzavretý a prijatý žalobkyňou, pretože mala pochybnosti o skutočnom

užívaní. Žalobkyňa mala zakázaný vstup do areálu M-O., pričom areál je označený ako M-O., hoci
nie všetky nehnuteľnosti v areáli sú užívané spoločnosťou M-O., s.r.o., ale aj žalovaný a Ing. O. I.
ako fyzickou osobou. Žalobkyňa teda nemohla zistiť, akú časť jej pozemkov a v akom rozsahu užíva
žalovaný.

4. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Uviedol, že z obsahu nájomnej zmluvy žalobkyňa v
marci 2009 zistila, že pozemok parc. č. 1909/1 zapísaný na LV č. XXXX (z ktorého boli neskôr odčlenené
žalované pozemky zapísané na LV č. XXXX) užíva žalovaný, ktorý jej zaslal vyhotovenie nájomnej
zmluvy s jednoznačným a nepochybným obsahom. V tom čase zároveň neexistovala ani spoločnosť M-

O., s.r.o. (táto spoločnosť vystupovala pod obchodným menom A., s.r.o.), ktorá mala žalobkyni údajne
zneistiť vo vedomosti, kto je skutočným užívateľom pozemkov. Žalobkyňa v marci 2009 sa musela z
týchto dôvodov jednoznačne dozvedieť, kto užíva pozemky na LV č. XXXX. Rovnako aj v tomto konaní
(ktoré začalo v roku 2011) bola na strane žalovaného označená len spoločnosť Farma Fresh Slovakia,
s.r.o., pričom ani v samotnej žalobe, resp. neskôr v konaní žalobkyňa nevyslovila žiadne pochybnosti

ohľadne užívateľa pozemkov.

5. K vyjadreniu žalovaného zaslala písomné stanovisko žalobkyňa, ktorá opätovne poukázal na dôvody
obsiahnuté v jej odvolaní.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3

CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 19C/178/2011 je vydanie

bezdôvodného obohatenia. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému uložil
zaplatiť žalobkyni sumu 173,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 173,33
eur od 2.1.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu
zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov
konania, ktoré mu vznikli v období od 23.12.2011 do 3.7.2014 (vrátane) v rozsahu 97,10% a na náhradu

trovkonania,ktorémuvznikliod4.7.2014(vrátane)vrozsahu95,06%.Onárokunanáhradutrovkonania
štátu súd rozhodol tak, že štát má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,53% a
voči žalovanému v rozsahu 2,47%.8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie
v časti zamietnutia žaloby vo zvyšku a v závislých výrokoch o nároku na náhradu trov konania.

9. Pretože odvolací súd vo veci samej preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou tvrdeného nároku, ktorý vykonal dokazovanie
potrebné na posúdenie uplatneného nároku a výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach správne vyhodnotil. Odvolací súd odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal

od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže dať za pravdu odvolateľke.

10. Súd prvej inštancie vo veci prvý krát rozhodol rozsudkom zo dňa 10.11.2014, č.k. 19C/178/2011-292,
ktorýmuložilžalovanémuzaplatiťžalobkynisumu7.029,38eurspolusúrokomzomeškaniavovýške9%
ročne zo sumy 6.436,23 eur od 2.1.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku
a vo zvyšku konanie zastavil.

11. Na základe v zákonnej lehote podaného odvolania zo strany žalovaného, Krajský súd v Trnave ako
súd odvolací uznesením zo dňa 20.1.2016 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti
a v časti trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia
odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie náležite skutkový stav, pokiaľ išlo o preukázanie skutočností

právne rozhodných pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku, keď vykonal dokazovanie v
potrebnom rozsahu a jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a
napokon dospel i k správnym skutkovým záverom. Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie správne
vychádzal z toho, že žalovaný bezdôvodne užíval spoluvlastnícky podiel žalobkyne v celom rozsahu,
keď nehnuteľnosti, ktorých podielovou spoluvlastníčkou bola žalobkyňa, sa nachádzajú v uzatvorenom

areáli s tým, že žalovaný rozhodoval, komu umožní vstup do tohto areálu. V konaní bolo preukázané, že
žalobkyni nebol umožnený vstup do areálu, čo potvrdil i žalovaný, keď pripustil, že jeden krát žalobkyni
neumožnil vstup do areálu. Rovnako za správny odvolací súd považoval postup prvoinštančného súdu,
ktorý za účelom zistenia výšky bezdôvodného obohatenia vo veci vykonal znalecké dokazovanie. Ďalej
odvolací súd poukázal na to, že napriek námietkam žalovanému voči kontrolnému znaleckému posudku

v inom konaní prebiehajúcom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 22C/109/2014 žalovaný na základe
rovnakého posudku určenú výšku bezdôvodného obohatenia žalobkyni v celom rozsahu uhradil a
následne bolo konanie zastavené. K zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie došlo z dôvodu, že žalovaný
v odvolacom konaní uplatnil námietku premlčania nároku žalobkyne, pričom právne posúdenie námietky
premlčania uplatnené v odvolacom konaní je skutočnosť, ktorou sa musí prvoinštančný súd zaoberať

a vyporiadať, keď nepostačuje, aby na ňu prihliadol iba odvolací súd, a to s prihliadnutím na dodržanie
dvojinštančného konania.

12. S prihliadnutím na uvedené sa súd prvej inštancie po zrušení rozsudku a vrátení veci na ďalšie
konanie zaoberal uplatnenou námietkou premlčania zo strany žalovaného, ktorú posúdil v zmysle ust.

§ 100 ods. 1 a § 107 ods. 1 a 2 OZ. Posúdenie námietky premlčania zo strany prvoinštančného súdu
je správne, pričom odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku (§
387 ods. 2 CSP).

13. Odvolateľka v odvolaní namietla, že v zmysle § 107 ods. 1 OZ subjektívna premlčacia doba začala

plynúť, keď sa skutočne dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jej úkor
obohatil, teda skutočne preukázateľne zistila skutkové okolnosti, na základe ktorých mohla podať žalobu
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa tvrdila, že až v roku 2011 preukázateľne zistila, kto
je vlastníkom budov - kravínov na jej pozemkoch, pričom geometrický plán bol zapísaný na LV č. XXXX
až po dátume 2.5.2011 a až týmto zápisom a označením parciel, na ktorých stoja budovy vo vlastníctve

žalovaného, bolo zrejmé, že užíva nehnuteľnosti bez právneho dôvodu vlastník stavieb - žalovaný.

14. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že dňom 30.3.2009 bola žalobkyni doručená návrh zmluvy
o nájme poľnohospodárskych nehnuteľností č. FFS/N/2009/14 datovaná dňom 30.3.2009, predmetom
ktorej bol prenájom nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX k. ú. M. ako parc. č. 1909/1 s celkovou

výmerou 3059,25 m2. Predmetná zmluva bola podpísaná žalovaným ako nájomcom a žalobkyňa
predmetnú zmluvu nepodpísala. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že týmto
dňomzačalaplynúťsubjektívnapremlčaciadoba,nakoľkozuvedenéhonávrhuzmluvyžalobkyňazistila,
že predmetné nehnuteľnosti užíva žalovaný a rovnako zistila i rozsah ich užívania.15. Správne potom súd prvej inštancie vychádzal z toho, že vzhľadom na doručenie žaloby súdu dňa
23.12.2011, t.j. počas plynutia trojročnej objektívnej lehoty, nároky na zaplatenie odplaty za užívanie za

obdobie od 1.1.2009 až do 22.12.2009 boli uplatnené po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej
doby, keď táto začala plynúť dňa 30.3.2009. Keďže žaloba bola súdu doručená dňa 23.12.2011, v rámci
plynutia dvojročnej premlčacej doby boli včas uplatnené nároky na zaplatenie odplaty za užívanie iba
za obdobie od 23.12.2009 do 31.12.2009.

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
zamietnutia žaloby vo zvyšku z dôvodu vecnej správnosti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. Za správne považoval odvolací súd i rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov
konania medzi stranami, ako aj vo vzťahu k štátu, pričom svoje rozhodnutie v tejto časti vyčerpávajúcim
spôsobom odôvodnil a odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku

(§ 387 ods. 2 CSP).

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 256
ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP, a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Senát krajského súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).