Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. máj 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/89/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617204941
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5617204941.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobkyne - Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému G. Q., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom J. Z., B. E. XX/XX, o zaplatenie 680,05 eur s príslušenstvom, na základe
odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10Csp/104/2017-89 zo dňa
16.10.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie.

Žiadnej zo strán sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súdprvejinštancie(ďalejlenokresnýsúd)napadnutýmrozsudkomzamietolžalobu,ktorousažalobkyňa
dňa 15.6.2017 domáhala u súdu voči žalovanému zaplatenia 680,05 eur, spolu s úrokom vo výške 28
% ročne od 1.6.2017 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalovanému voči žalobkyni nárok na
náhradu trov konania súd nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa (ešte s obchodným menom Dexia banka Slovensko,
a.s.) a žalovaný uzavreli dňa 16.6.2011 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a

služieb, predmetom ktorej bolo zriadenie osobného účtu AXION, vydanie a používanie platobnej karty
Maestro - AXION a poskytovanie služieb elektronického bankovníctva. Podľa čl. VI. ods. 4 zmluvy,
za poskytovanie produktov a služieb je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa sadzobníka
poplatkov v platnom znení a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu zriadeného účtu na základe zmluvy,
ktorého sa poskytnutie produktu alebo služby týka, resp. na ťarchu akéhokoľvek iného účtu majiteľa
účtu vedeného v banke. Podľa čl. 3.12 všeobecných obchodných podmienok žalobcu pri zúčtovaní
úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej

dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom, ako aj v iných prípadoch, môže dôjsť k
nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie,
pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho
zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného
odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky
úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu. S nepovoleným
prečerpaním, upomienkou a výzvou na jeho vyrovnanie, je spojená povinnosť zaplatiť poplatok.

3. Dňa 21.11.2011 navrhol žalovaný žalobcovi uzavretie zmluvy o poskytovaní služby povolené
prečerpanie na osobnom účte, s výškou debetného limitu 150 eur. Dňa 25.10.2012 požiadal žalovanýžalobkyňu o zmenu výšky limitu povoleného prečerpania na 200 eur. Z výpisu z účtu žalovaného súd
zistil, že žalovaný sa dostal do záporného zostatku na účte v mesiaci november 2011.

4. Okresný súd postupujúc pri právnom posúdení veci podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4
Občianskeho zákonníka v aplikácii s § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka s poukazom na § 25a
ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v aplikácii aj s § 2 písm. f/
označenejprávnejnormy(vzneníúčinnomdo 31.12.2012)konštatovalnedôvodnosťžalobyanásledne

ju zamietol v celom rozsahu.

5. Súd z vykonaných dôkazov tvoriace súčasť súdneho spisu mal preukázané, že žalobkyňa a žalovaný
uzavreli zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb predmetom ktorej bolo
zriadenie a vedenie bežného účtu a poskytovanie s tým súvisiacich služieb. Zmluva bola uzavretá
medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Žalobkyňa sa žalovaného

nároku domáhala dôvodom vrátenia nepovoleného prečerpania (debetu) na účte. Žalobkyňa svoje
tvrdenia o vzniku záporného zostatku na účte žalovaného, ktorý by vzhľadom na absenciu zmluvy
o úvere mohol byť posúdený ako prekročenie v zmysle § 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012, nepreukázal. Žalovaný reálne čerpal podľa

tvrdení žalobkyne (uvedených v doplnení žaloby) platbami POS, výbermi z bankomatov žalobkyne a
inej banky, platbami na úver, platbami/úhradami EB a vnútrobankovými prevodmi z BU - EB, spolu
18.970,46 eur a vykonal na účet kreditné transakcie spolu vo výške 19.038,06 eur. Z uvedeného dôvodu
žalobkyni neprislúchalo právo na zaplatenie žiadneho plnenia, nakoľko žalovanému žiadne prostriedky
nad rámec prostriedkov žalovaného na účte neposkytol. Pokiaľ z prehľadu debetných transakcií na

účte žalovaného, predloženého žalobkyňou vyplynulo, že na ťarchu účtu žalovaného boli zaúčtované
poplatky (za transakcie, za balík služieb, za upozornenie - debet, za výzvu - debet, za vedenie exekúcie,
za správu účtu, za zmenu limitu PK), žalobkyňa nepreukázala individuálne zmluvné dojednanie strán
sporu o povinnosti žalovaného platiť uvedené poplatky. Sadzobník poplatkov na ktorý odkazuje zmluva,
nepredstavuje individuálne zmluvné dojednanie účastníkov zmluvy. Od spotrebiteľa nie je možné

požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve. Taktiež žalobca nepreukázal zmluvné
dojednanie o povinnosti žalovaného platiť úrok. Úrok ako odmena veriteľovi prislúcha za poskytnutie
úveru, žalobkyňa však nepreukázala, že si povinnosť na jeho úhradu so žalovaným dojednala. Pokiaľ aj
žalobkyňa predložila spolu s podanou žalobou návrh žalovaného na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní
služby povolené prečerpanie na osobnom účte, v žalobe, ani v jej doplnení netvrdil, že žalovaný

nárok si uplatňuje právnym dôvodom vrátenia úveru, poskytnutého formou povoleného prečerpania na
bežnom účte. Navyše, žalobkyňa ani nepreukázala, že zmluvu o poskytnutí úveru formou povoleného
prečerpania na účte so žalovaným uzatvorila, nakoľko súdu predložila len návrh žalovaného na uzavretie
zmluvy, jeho akceptáciu súdu nepredložila. Zmluva ako dvojstranný právny úkon vzniká na základe
dvoch platných, vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán.

6. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov
konania nepriznal, napriek tomu, že bol v konaní plne úspešný, pretože tento v celom rozsahu úspešný
účastníksinároknanáhradutrovneuplatnil,vpriebehuceléhosúdnehosporubolnečinnýaanizobsahu
súdneho spisu nevyplynulo, že by mali vzniknúť žalovanému nejaké trovy.

7. Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Nesúhlasila so záverom súdu, že
nepreukázala individuálne zmluvné dojednanie strán sporu o povinnosti žalovaného platiť poplatky a
úrok. Nesúhlasila so záverom okresného súdu ani v tej časti, pokiaľ konštatoval, že Sadzobník poplatkov
nepredstavujeindividuálnedojednanieúčastníkovzmluvyaďalej,ženepreukázalauzatvoreniezmluvyo

poskytnutíúveruformoupovolenéhoprečerpanianaúčtesožalovanýmnatomzáklade,žepredložilaiba
návrh žalovaného na uzavretie zmluvy. V súvislosti s uvedenými odvolacími argumentáciami žalobkyňa
vytýka súdu nesprávne právne posúdenie veci. Pokiaľ súd považoval jej návrh za neúplný tak ako
vyplýva z odôvodnenia rozsudku, mal ju vyzvať na doplnenie/opravu v zmysle § 129 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP). Podľa gramatického výkladu obsahového znenia označeného

ustanovenia, súd v prípadoch neúplných podaní obligatórne vyzve na doplnenie/opravu takéhoto
podania. Súd nemá fakultatívnu možnosť uvedené vykonať podľa vlastného uváženia, ale zákon mu
výslovne prikazuje pokúsiť sa odstrániť uvedené vady postupom uvedeným práve v § 129 CSP. Súd na
doplnenie žaloby nevyzval, napriek tomu vo veci meritórne rozhodol. Keďže z odôvodnenia rozsudkuvyplýva, že súdu nebolo zrozumiteľné ako žalobkyňa akceptovala návrh žalovaného na uzatvorenie
zmluvy o povolenom prečerpaní, mal vyzvať na doplnenie, resp. opravu tak, ako to urobil v prípade
písomnej výzvy zo dňa 14.8.2017. Odvolateľka osobitne poukazuje aj na obsahové znenie článku 1,2,3

návrhu na uzatvorenie zmluvy.

8.Vďalšejčastiodvolaniažalobkyňacitujeznenie§31ods.2ods.4zákonaoplatobnýchslužbách,tvrdí,
že tieto výslovne nestanovujú, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne
dojednané. V zmysle všeobecných obchodných podmienok je Sadzobník neoddeliteľnou súčasťou

VOP, teda aj rámcovej zmluvy. V zmysle § 18 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ak
ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie,
veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu,
ktoré je dostupné spotrebiteľovi, o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, o podmienkach, ktoré
upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú
sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie

a podmienkach za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch nestanovuje, že všetky náležitosti zmluvy musia byť uvedené v jednom dokumente, tento
výklad potvrdil aj rozsudok Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15 (Home Credit vs. Bíróová),
ktorý ustálil, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sú povinnou

náležitosťou úverovej zmluvy, avšak nemusia byť nevyhnutne v samotnom jej texte, ale časť z nej môže
byť obsiahnutá aj v Obchodných podmienkach (ďalej „VOP, alebo OP“) alebo v Sadzobníku („S“), ktoré
tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. VOP/OP/Sadzobník sú súčasťou úverovej zmluvy a klienta zaväzujú
aj pokiaľ ich nepodpísal. Závery uvádzaného rozsudku Súdneho dvora sa analogicky týkajú aj iných
spotrebiteľských zmlúv, teda aj zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb.

Nevidí preto dôvod na nepriznanie poplatkov súvisiacich s vedením platobného účtu žalovaného.

9. Odvolateľka zacitovala aj znenie ustanovenia § 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch,
zdôraznila, že v zmysle tohto ustanovenia sa prekročením rozumie automaticky prijaté prečerpanie
pri ktorom veriteľ umožní spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho

zostatku na platobnom účte spotrebiteľa, alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. V
zmysle platných VOP banky: bodu 3.4. banka vedie bežné účty výlučne na základe zmluvy o bežnom
účte uzatvorenej medzi bankou a klientom. Zo zmluvy o bežnom účte vzniká banke záväzok viesť pre
majiteľa bežný účet, avšak výlučne za podmienok v nej uvedených. V zmysle bodu 3.8 klient musí mať
na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií,

splátokúveruposkytnutéhobankou,napoplatkyvzmysleSadzobníkaaakýchkoľvekďalšíchfinančných
záväzkov voči banke. V zmysle bodu 3.12 pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom
platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi
bankou a klientom, ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu.
Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu

nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené
prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného
prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej
sadzby„úrokprinepovolenomprečerpaníúčtu“.Ustanoveniaods.8.8(upravujúceúročenieprostriedkov
poskytnutých formou úveru) sa použijú primerane. Napokon s oprávnením banky požadovať úroky za

prečerpanie účtu počíta ako Obchodný zákonník, tak aj zákon o spotrebiteľských úveroch v § 18 ods. 1.

10. V súhrne všetkých horeuvedených dôvodov sa žalobkyňa domáhala zmeny rozsudku, v rámci nej
žiadala vyhovieť žalobe v plnom rozsahu a priznať náhradu trov konania.

11. Žalovaný písomné vyjadrenie k odvolaniu nepredložil.

12. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“), po zistení
že odvolanie podala na to oprávnená procesná strana, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP)
proti rozhodnutiu, ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania, procesným postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP pre vecnú správnosť.

13. Krajský súd vyhodnotil odvolanie žalobkyne za nedôvodné.14. Z vykonaného dokazovania je preukázaný v súdenej veci spotrebiteľský charakter právneho
vzťahu, ktorý založili žalobkyňa a žalovaný uzavretím zmluvy o vedení osobného účtu pre žalovaného.

Spotrebiteľský charakter predmetného právneho vzťahu odvolateľka nenamietala, ani tú okolnosť, že
zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb predmetom ktorej bolo zriadenie a
vedenie bežného účtu a poskytovanie s tým súvisiacich služieb je zmluvou spotrebiteľskou uzavretou za
účinnosti Z.č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáha voči
žalovanému zaplatenia istiny 680,05 eur z dôvodu, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť, dostal

sa na účte do nepovoleného prečerpania a sumu 680,05 eur ( nepovolené prečerpanie na účte ) aj s
úrokom vo výške 28 % p.a od 1.6.2017 až do zaplatenia je povinný zaplatiť. Okresný súd pri právnom
posúdení veci konštatoval, že záporný zostatok na účte žalovaného vo výške žalovanej istiny ( vzhľadom
na absenciu zmluvy o úvere pretože žalobkyňa pre účely súdneho konania predložila iba návrh
žalovaného na uzavretie zmluvy o povolenom prečerpaní na osobnom účte ) mohol byť posúdený ako
prekročenie v zmysle § 2 písm. f ) Z.č. 129/2010 Z.z v znení účinnom do 31.12.2012, avšak žalobkyňa

svoje tvrdenie o vzniku záporného zostatku na účte žalovaného nepreukázala. Okolnosť neunesenia
dôkazného bremena na dôkazné tvrdenie v žalobe - že žalovaná istina je sumou nepovoleného
prečerpania peňažných prostriedkov žalobkyne žalovaným v sume 680,05 eur viedol súd k zamietnutiu
žaloby a nie dôvod neúplnosti žaloby ( návrhu na začatie konania ) ako sa mylne domnieva v odvolacej
argumentácii odvolateľka. Súdu bolo zrozumiteľné ako žalobkyňa svoju žalobu skutkovo vymedzila a

podľa skutkového vymedzenia žaloby žalovaný nárok v nej uplatňovaný vyhodnotil a aj posúdil. Súd
rozhodol o návrhu úplnom, nie nejasnom, dôvod pre postup okresného súdu podľa § 129 ods.1 CSP
podľa názoru odvolacieho súdu v súdenej veci neexistoval, preto akékoľvek úvahy odvolateľky o nutnosti
postupu súdu podľa § 129 ods.1 CSP ( výzva súdu na opravu a doplnenie podania ) sú bez právneho
významu.

15. Žalobkyňa nepreukázala, že žalovaný na osobnom účte skutočne prečerpal peňažné prostriedky
nad bankou stanovený limit, že nepovolené prečerpanie finančných prostriedkov na osobnom účte je
dôsledok skutočného čerpania finančných prostriedkov žalobkyne žalovaným. Práve naopak, okresný
súd vychádzal z tvrdení žalobkyne ( uvedených v doplnení žaloby ), že žalovaný reálne čerpal sumu

18.970,46 eur a vykonal na účet kreditné transakcie vo výške 19.038,06 eur, teda žalovanému žalobkyňa
žiadne prostriedky nad rámec prostriedkov žalovaného na účte neposkytla - tento zásadný záver
okresného súdu odvolateľka nespochybnila, v odvolaní žiadnym spôsobom nenamietala.

16. Ak suma žalovanej istiny - nepovolený debet je výsledkom pravidelne ( v mesačných intervaloch )

účtovaných poplatkov ( za rôzne bankové operácie ) a úrokov z týchto poplatkov, čo odvolateľka
nevylúčila ( vzhľadom na podrobné odvolacie argumentácie uvádzané v konkrétnej rovine súdenej
veci ) žalobkyňa by musela preukázať, že tieto nároky v spotrebiteľskej veci boli individuálne medzi
dodávateľom služieb ( bankou ) a spotrebiteľom ( žalovaným ) dojednané, správne konštatoval okresný
súd, že od spotrebiteľa nie je možné požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v

zmluve. Charakteristiku individuálneho zmluvného dojednania v prípade nároku na poplatok, úrok
nemôžu spĺňať iba všeobecné ustanovenia obchodných podmienok (na ktoré odvolateľka odkazuje
v odvolaní a ich aj cituje). Všeobecné obchodné podmienky v ustanoveniach na ktoré odvolateľka
odkazuje neobsahujú údaj o tom, v akej konkrétnej výške je banka oprávnená zúčtovať si poplatky
na ťarchu osobného účtu majiteľa. Iba všeobecný odkaz vo všeobecných obchodných podmienkach

( bod 3.8. bod 3.12 ) na Sadzobník poplatkov banky zákonnú požiadavku individuálneho dojednania
nespĺňa, je všeobecná, neadresná, splynula s ostatnými zmluvnými podmienkami. Krajský súd v Žiline
už vo viacerých svojich rozhodnutiach ( napr. viď č.k. 10 Co 236/2017 zo dňa 14.12.2017 ) konštatoval,
že Sadzobník poplatkov charakter individuálneho ( dvojstranne písomne vyjednaného ) dokumentu
nemá, ide o tzv. interný, jednostranný dokument dodávateľa služieb, ktorý dodávateľ môže meniť a aj

mení ( vrátane aj výšky poplatkov v ňom uvedených ) kedykoľvek v priebehu trvania zmluvného vzťahu.
Individuálne dojednanie o úrokoch, poplatkoch v písomnej spotrebiteľskej zmluve hoc odvolateľkou
citované znenia ustanovení zákona o platobných službách nevyžadujú, ale ako obligatórnu obsahovú
náležitosť písomnej spotrebiteľskej zmluvy vyžaduje (vyžadovala už aj v dobe vzniku právneho vzťahu)
špeciálna právna norma, ktorým je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorá absenciu

tejto obligatórnej náležitosti v spotrebiteľskej zmluve sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou,
čo platí aj pre súdenú vec.17. V horeuvedených zásadných otázkach ( správne vyhodnotených okresných súdom ) spočíva
podľa názoru odvolacieho súdu záver o neopodstatnenosti žaloby v merite veci a ďalšie odvolacie
argumentácie vznesené v odvolaní právne významné pri posúdení veci neboli.

18. V súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania rozhodnutie okresného súdu má oporu
v § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

19. Podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP nepriznal odvolací súd žiadnej strane sporu

nárok na náhradu trov odvolacieho konania. I keď žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný a mal by
nárok voči žalobkyni ( v odvolacom konaní neúspešnej ) na náhradu trov, z obsahu spisu nevyplynulo, že
by vznikli žalovanému v súvislosti s podaným odvolaním a v priebehu odvolacieho konania nejaké trovy.

20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde

(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.