Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. január 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/721/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1192899266
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1192899266.10

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: X/ V. Q., B. J. Q.. X, X., K., D., X/ L. K. O., B.
XXXX B. B. N., M. C., F. XXXXX, R., H. X. Z. - L.H. Z.. U. O., I.. XX.XX.XXXX, Z. B. A. Č.. XX, B.,
X/ Q. B., B. A. Č.. XX, B., X/ J. B., B. X. K. Č.. XX, Z., D., X/ W. B., B. T. L. Č.. XX, K. T., D., oboch
právnych nástupcov - dedičov M. B., B. Z., X. K. Č.. XX, D., všetkých zastúpených JUDr. Radoslavom
Olijášom, PhD., advokátom so sídlom Grösslingova č. 58, Bratislava, proti odporcom: 1/ AB Štefánikova

s.r.o., so sídlom Mierové námestie 2, Senec, IČO: 47 973 838, 2/ SLOVPAP a. s. v likvidácii, so sídlom
Komárňanská č. 24, Bratislava, IČO: 31 322 361, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po
nebohom T. B. a o vydanie nehnuteľností, na odvolanie odporcu 1/ proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava I, zo dňa 21.septembra 2015, č.k. 8C/99/1992-840, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zakázal odporcovi 1/ nakladať s nehnuteľnosťami
zapísanými Okresným Ú. B., katastrálnym odborom, na LV č. XXXX, pre A..Ú.. Q. F., a to s pozemkom,
parcela registra "C", evidovaná na katastrálnej mape, parc.č. XXXX, o výmere 460 m2, zastavané plochy
a nádvoria, a Správnou budovou súpis. č. XXX postavenou na pozemku parc.č. XXXX, najmä zakázal
odporcovi 1/ uvedené nehnuteľnosti predať, darovať, vložiť ako nepeňažný vklad do právnickej osoby,
zaťažiť záložným právom, právom zodpovedajúcim vecnému bremenu, zabezpečovacím prevodom

práva, ako aj zakázal na uvedených nehnuteľnostiach vykonávať stavby každého druhu, zmenu stavby,
vstavbu, nadstavbu, prístavbu a stavebné úpravy s výnimkou rekonštrukčných a udržiavacích prác.
Rozhodol tak podľa § 102 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. e/ a f/, § 76 ods. 4 O.s.p. s odôvodnením, že návrh
na nariadenie predbežného opatrenia navrhovatelia podali v konaní, v ktorom sa vo veci samej pôvodné
navrhovateľky 1/ a 2/ domáhali proti pôvodnému odporcovi 1/: SLOVPAP, štátny podnik, Štefánikova
29, Bratislava, a pôvodnému odporcovi 2/: Československý štát v zastúpení Ministerstvom vnútra SR,

vydania nehnuteľností - parc.č. XXXX zastavaná plocha o výmere 460 m2, parc.č. XXXX/X zastavaná
plocha o výmere 23 m2, parc.č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 23 m2, a to právnym titulom
podľa zákona č. 87/1991 Zb. Uznesením Krajského súdu č.k. 8Co/142/2013-838 zo dňa 03.09.2015
súd pripustil, aby do konania namiesto doterajšieho odporcu 1/ TATRA UNITED CORPORATION, a.s.
so sídlom Námestie 1. mája 5, Bratislava, vstúpil ako odporca 1/: AB Štefánikova s.r.o., so sídlom
Mierové námestie 2, Senec. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnili tým, že podľa LV

č. XXXX pre kat. úz. Q. F., sa na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 09.07.2015 medzi predávajúcim
TATRA UNITED CORPORATION, a.s. a kupujúcim AB Štefánikova s.r.o. realizoval prevod a k sporným
nehnuteľnostiam bolo zriadené aj záložné právo v prospech K. B., T..Q.., a poukázali na to, že počas 23
rokov trvania súdneho konania sa jedná v poradí už o tretí prevod sporných nehnuteľností, avšak
k týmto nehnuteľnostiam nebolo zriadené záložné ani iné vecné právo, a tieto ako predmet sporu boli
bez tiarch. Zápisom záložného práva k nehnuteľnostiam v katastri sa podľa ich názoru vytvára dôvod

pre dočasnú úpravu pomerov účastníkov, pretože toto záložné právo bolo zriadené osobou, ktorá nie
je vlastníkom sporných nehnuteľností a ani inak nie je oprávnená s nehnuteľnosťami nakladať. Ďalejuviedli, že v časti predmetu konania o vydanie sporných nehnuteľností podľa reštitučného zákona č.
87/1991 Zb. sú prevod a zaťaženie sporných nehnuteľností neplatné vzhľadom na ust. § 9 uvedeného
zákona, ktorý zakazuje prevádzať a zaťažovať nehnuteľnosti, na ktoré bol uplatnený reštitučný nárok.

Podľa ich názoru žaloba v konaní vo veci samej je dôvodná, a to vzhľadom na množstvo predložených
dôkazov o tom, že vlastnícke právo na štát v minulosti neprešlo, a pokiaľ nie je prejednané dedičstvo
po neb. T. B., nie je tu žiadna osoba, ktorá môže so spornými nehnuteľnosťami nakladať a zaťažiť ich.
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnili aj tým, že nový nadobúdateľ nehnuteľností AB
Štefánikova s.r.o. mieni na nich vykonať rozsiahlu rekonštrukciu a prestavbu, čo vyplýva z

internetovej stránky tejto spoločnosti, na ktorej uvádza tieto nehnuteľnosti ako svoj ďalší developerský
projekt so zámerom rozsiahlej prestavby a rekonštrukcie, čím podľa ich názoru dôjde k značnej
zmene predmetných nehnuteľností. Uviedli, že nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočíva v
tom, že ďalším nakladaním, zaťažovaním sporných nehnuteľností a realizáciou developerského projektu
sa vytvorí absolútne nezvratný stav, ktorý trvale znemožní navrhovateľom v prípade úspechu realizovať
ich vlastnícke právo a vyvolá príčinu na ďalšie súdne spory. Dospel k záveru, že v danom

prípade navrhovatelia dostatočným spôsobom osvedčili danosť práva, ako aj základné skutočnosti
preukazujúce potrebu predbežnej úpravy pomerov účastníkov navrhnutým predbežným opatrením a
stotožnil sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a preto
návrhu navrhovateľov vyhovel.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote odporca 1/, žiadal napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľov zamietnuť. Namietal, že z jeho konania,
a to kúpy predmetnej budovy, nemožno vyvodiť nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy
navrhovateľom, a že navrhovatelia nepreukázali, že je tu obava, že by budúci výkon rozhodnutia
mohol byť ohrozený. Namietal, že súd prvého stupňa nezistil reálny stav budovy, ktorá po 25 rokoch

neudržiavania je značne poškodená a na dosiahnutie jej štandardného stavu v zmysle platných
predpisov, musí on ako vlastník budovy v čo najkratšom čase vynaložiť cca 150.000 eur. Ďalej uviedol,
že taktiež prenájom jednotlivých častí budovy za účelom udržiavania budovy v primeranom technickom
stave je možný len po rozsiahlej rekonštrukcii vďaka stavebnému úveru príslušnej banky. Namietal, že
rozsah obmedzenia ho neproporcionálne hodnotovo obmedzuje ako vlastníka, ktorému nehnuteľnosť

slúži na podnikanie a získavanie príjmov a prišlo k zásahu do jeho vlastníckeho práva nad nevyhnutnú
mieru, keď nemôže si na rekonštrukciu budovy zobrať potrebný stavebný úver, pretože žiadna banka
neposkytne úver bez záložného práva, a tým je pozbavený práva dosahovania príjmu z podnikateľskej
činnosti, nakoľko do zdevastovanej budovy ťažko získa nájomníkov za nájomné ceny primerané danej
lokalite.

Navrhovatelia vo svojom vyjadrení navrhli napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
potvrdiť. Poukázali na to, že aj z odvolania odporcu 1/ vyplýva, že zamýšľa vykonať rekonštrukciu
predmetnej budovy a z internetovej vizualizácie sa dá usúdiť, že sa jedná o rekonštrukciu tak rozsiahlu,
že dôjde k zmene podstaty samotnej budovy. Z jeho odvolania taktiež vyplýva, že mieni k

spornejbudovezriadiťzáložnéprávonazabezpečenieúveru,ktorýchcečerpaťzbankynarekonštrukciu
budovy, pričom jeden úver už odporca 1/ na túto budovu čerpal a záložné právo banky je zapísané
na LV č. XXXX pre kat. úz. Q. F.. Vzhľadom na to je podľa ich názoru vydanie predbežného opatrenia
odôvodnené. Uviedli, že odporca 1/ nedôvodne namieta, že dochádza k obmedzovaniu jeho podnikania
a zásahu do jeho vlastníckeho práva, pretože sporná budova mu vlastníckym právom nepatrí, o

čom predložili množstvo listinných dôkazov, a taktiež odporca 1/ ani vlastnícke právo nadobudnúť
nemohol vzhľadom na tzv. blokačný § 9 zákona č. 87/1991 Zb. zakazujúci prevádzať a zaťažovať
nehnuteľnosti, na ktoré bol uplatnený reštitučný nárok. Podmienka primeranosti predbežného opatrenia
je podľa ich názoru taktiež splnená, keď nariadené predbežné opatrenie odporcovi 1/ nebráni vykonávať
rekonštrukčné a udržiavacie práce, ani prenajímať priestory v spornej budove.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Podľa § 102 ods. 1 vety prvej O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov

alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať, alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.Podľa § 76 ods. 1 písm. e/ a f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami, alebo aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo
znášal.

Základnými predpokladmi pre vydanie predbežného opatrenia je osvedčenie aspoň základných
skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana, ako i preukázanie naliehavej potreby dočasnej úpravy vzťahu medzi účastníkmi, a to
osvedčením bezprostrednosti ohrozenia nároku, resp. existencia súdneho rozhodnutia alebo stav v

súdnom konaní, ktorý osvedčuje, že reálne dôjde k vyneseniu rozhodnutia, ktoré môže
byť exekučným titulom.
Splnenie zákonom stanovených podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia musí preukázať
navrhovateľ, a to aj potrebu dočasnej úpravy pomerov, pod ktorou treba rozumieť stav vzťahov medzi
účastníkmi, ktorý neznesie odklad. Táto potreba môže byť daná napr. aj samotnou hrozbou násilného
realizovania pochybného práva. Osvedčením ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia je také konanie,

chovanie odporcu, dôsledkom ktorého je znižovanie jeho majetku; ktorý možno výkonom rozhodnutia
postihnúť; alebo ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje aj jeho majetkové pomery.

Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov
účastníkov, ktorá je výnimočným opatrením a má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi

účastníkmi v prípade, ak bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo
navrhovateľa ohrozené, resp. by hrozilo podstatné zhoršenie právnej pozície navrhovateľa v danom
občianskoprávnom vzťahu, pričom nebezpečenstvo ujmy musí hroziť bezprostredne.

Pre potreby rozhodovania súdu o nariadení predbežného opatrenia nie je potrebné vykonávať

dokazovanie na opodstatnenosť návrhu vo veci samej, súd vychádza z rozhodujúcich
skutkových tvrdení uvádzaných navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňuje existenciu svojho nároku,
s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania, pokiaľ sa začalo vo veci samej konať, inak sa
posudzuje hodnovernosť a pravdivosť tvrdení navrhovateľa, ktorými odôvodňuje opodstatnenosť návrhu
vo veci samej, až následne dokazovaním vo veci samej, a pre účely predbežného opatrenia nie je

potrebné ich pravdivosť zisťovať a vyhodnocovať v konfrontácií s inými relevantnými skutočnosťami
týkajúcimi sa samotnej podstaty veci. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia totiž prevláda záujem na
rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

Z hľadiska predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia je tiež potrebné zisťovať právny záujem

navrhovateľa na jeho vydaní vo vzťahu k predmetu konania. Povinnosťou navrhovateľa je preto
osvedčiť potrebu úpravy takých pomerov účastníkov, ktoré majú bezprostredný vzťah k prejednávanej
veci, a ktorej konanie si takúto dočasnú úpravu až do právoplatného skončenia konania, najmä z
hľadiska nerušeného ďalšieho postupu konania, vyžaduje. Navrhovateľ musí osvedčiť, že nariadením
predbežného opatrenia sa dosiahne účel efektívnej ochrany poskytovanej v základnom konaní tak, aby

v priebehu ďalšieho konania vo veci samej, nedošlo k zhoršovaniu právneho postavenia navrhovateľa
vzhľadom na ním uplatňovaný nárok. Z uvedeného teda vyplýva, že ďalším predpokladom pre vydanie
predbežného opatrenia je vecná a obsahová súvislosť navrhovaného predbežného opatrenia so
základným konaním vo veci samej.

Po zhodnotení relevantných skutočností vzťahujúcich sa na vec, odvolací súd dospel k záveru
zhodnému so záverom súdu prvého stupňa, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky pre
dočasnúúpravuvzťahovmedziúčastníkmikonanianavrhnutýmpredbežnýmopatrenímpostupompodľa
§ 102 ods. 1 O.s.p., keď navrhovatelia osvedčili dostatočným spôsobom danosť nároku, ktorému sa
má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj naliehavosť potreby takejto dočasnej úpravy pomerov medzi

účastníkmi.
V konaní vo veci samej sa navrhovatelia domáhajú titulom ochrany vlastníckeho práva podľa § 126 Obč.
zákonníka určenia, že sporné nehnuteľnosti patria v celosti do dedičstva po ich právnom predchodcovi,
keď podľa ich tvrdení vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam neprešlo z ich právneho predchodcu
na štát a následne na odporcov, ale ich právny predchodca bol ku dňu svojej smrti vlastníkom týchto

nehnuteľností. Pre prípad, že by súd dospel k záveru, že tomuto žalobnému petitu nie je možné vyhovieť,
domáhajúsanazákladereštitučnéhozákonanavrhovateliavydaniaspornýchnehnuteľnostíspoukazom
na ich prevzatie štátom bez právneho dôvodu, resp. znárodnením vykonaným v rozpore s vtedy platnými
predpismi. Za účelom preukázania dôvodnosti ich návrhu a tvrdení v konaní vo veci samej predložililistinné dôkazy, ktoré budú vykonané a vyhodnotené v konaní vo veci samej, pretože v konaní o
nariadenie predbežného opatrenia súd nevykonáva dokazovanie, a to aj vzhľadom na to, že
predbežné opatrenie nemôže prejudikovať práva a povinnosti účastníkov a predbežným opatrením

navrhovateľ v zásade nemôže nadobúdať práva, o ktorých má byť rozhodnuté až vo veci samej,
a preto účastník v konaní o jeho nariadenie nemusí svoje tvrdenia preukázať spôsobom vylučujúcim
akúkoľvek pochybnosť tak ako v konaní vo veci samej, ale postačuje len osvedčenie rozhodujúcich
skutočností. Navrhovatelia v danom štádiu postupu konania osvedčili listinnými dokladmi svoju aktívnu
legitimáciu domáhať sa proti odporcom vydania sporných nehnuteľností, resp. určenia vlastníckeho

práva ich právneho predchodcu k sporným nehnuteľnostiam v rozsahu dostatočne potrebnom pre
účely nariadenia požadovaného predbežného opatrenia. Odvolací súd tak považoval za postačujúce
osvedčenie aktívnej legitimácie navrhovateľov domáhať sa v konaní nimi tvrdeného práva a osvedčenie
existencie skutočností spochybňujúcich nadobudnutie vlastníckeho práva odporcu 1/; preukazovanie
sporného vlastníckeho práva proti odporcovi 1/ bude až predmetom konania vo veci samej.

Navrhovatelia tiež dostatočným spôsobom osvedčili existenciu potreby dočasnej úprav vzťahov medzi
účastníkmi navrhnutým predbežným opatrením, keď aj z tvrdení odporcu 1/ uvedených v jeho odvolaní
vyplýva, že má v úmysle realizovať rozsiahlu rekonštrukciu predmetných nehnuteľností, vyžadujúcu
investovanie finančných prostriedkov v značnej výške, ktoré má v úmysle získať vyžiadaním si úveru od
peňažného ústavu a v tejto súvislosti má v úmysle aj zriadiť záložné právo k sporným nehnuteľnostiam.

Stavebnými zásahmi v rozsahu, v ktorom tieto mieni realizovať odporca 1/ a tiež zaťažením
nehnuteľností ďalším záložným právom, by sa aj podľa názoru odvolacieho súdu značne oslabila, resp.
zhoršila pozícia navrhovateľov v danom občianskoprávnom vzťahu, keď ich vlastnícke práva, najmä
právo nakladať s nehnuteľnosťami, v prípade preukázania ich tvrdení v konaní vo veci samej, by boli
týmto konaním odporcu 1/ ohrozené. Z uvedeného vyplýva existencia vecnej aj obsahovej súvislosti

navrhnutého predbežného opatrenia so základným konaním vo veci samej, keď predmetom konania
vo veci samej je ochrana vlastníckych práv navrhovateľov a nariadeným predbežným opatrením
sa dosiahne účel efektívnej ochrany týchto práv navrhovateľov v základnom konaní. Odvolací súd
ďalej dospel k záveru, že rozsah nariadeného predbežného opatrenia zodpovedá potrebe ochrany práv
navrhovateľov, ktorí sa v súdnom konaní už od roku 1992 domáhajú svojho vlastníckeho práva, v

dôsledku čoho je sporné aj vlastnícke právo nadobudnuté odporcom 1/ kúpnou zmluvou.

Navrhovaným predbežným opatrením považuje odvolací súd za nevyhnutne potrebné zabezpečiť aj
nerušený priebeh ďalšieho postupu konania. V tomto prípade prevážil záujem navrhovateľov dosiahnuť
rýchlu a účinnú ochranu vlastníckeho práva v prípade úspechu v konaní vo veci samej, ktorý

sa tu dostáva do kolízie s plnohodnotnou realizáciou vlastníckych práv odporcu 1/. Navrhovateľom je
potrebné garantovať právnu istotu v tom, že v prípade, ak sa zákonnými prostriedkami úspešne domôžu
vlastníckeho práva, budú môcť toto aj reálne vykonávať zákonom predpokladaným spôsobom. Za
daného stavu z hľadiska zabezpečenia právnej istoty navrhovateľov je potrebné zamedziť zhoršovaniu
ich právneho postavenia v základnom konaní ďalším prevodom vlastníckeho práva odporcu 1/,

prípadne zaťažovaním ich ďalšími právami tretích osôb alebo nezvratnými zmenami a úpravami, ktoré
by prípadnú realizáciu výkonu práv navrhovateľov, v prípade úspechu vo veci samej, obmedzovali
a sťažovali. Každá zásadná dispozícia s nehnuteľnosťami odporcom 1/ totiž podstatným spôsobom
oslabuje procesnoprávne postavenie navrhovateľov v základom konaní, ako aj prípadnú budúcu
vymožiteľnosť súdneho rozhodnutia.

Obmedzenie výkonu vlastníckeho práva odporcu 1/ je v miere nevyhnutne zodpovedajúcej predmetu
základného konania vo veci samej, naďalej mu zostáva neobmedzená možnosť výkonu podstatnej časti
obsahu vlastníckeho práva, a to nehnuteľnosti užívať.

Po vecnom a právnom posúdení veci na základe obsahu spisového materiálu dospel odvolací
súd ku zhodnému záveru so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovatelia dostatočne v danom
štádiu konania osvedčili bezprostredne hroziace nebezpečenstvo reálnej obavy z takého konkrétneho
správania odporcu 1/, ktoré by bolo spôsobilé sťažiť uplatnenie nároku navrhovateľov v základom
konaní, a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil ( § 219 ods.

1 O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 145 O.s.p. súd prvého stupňa v rozhodnutí
vo veci samej.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.