Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martina Brniaková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zastavujúce odvolacie konanie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 19Cb/242/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108210485
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Brniaková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2010:5108210485.10
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu:
HANSA SPORT s.r.o., so sídlom Na Karasiny 73, Prievidza, IČO: 36 308 293, právne zastúpeného:
Mgr. Peter Švarc, advokát, so sídlom Nám. slobody 1/17, Prievidza, proti žalovaným: 1. Q. N., A..
XX.X.XXXX , S. W. D. XXXX/XX , Ž. , 2. OLIWA s.r.o., so sídlom Lichardova 18, Žilina, IČO: 36 845 370,
obaja právne zastúpení: JUDr. Máriou Padalovou, advokátkom, so sídlom Štefánikova č. 33, Žilina, o
zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 5.967,77 EUR s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému v 1. rade na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Márie
Padalovej, advokátky v Žiline trovy konania v sume 980,12 EUR, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovaným v 1. a v 2. rade na účet ich právnej zástupkyne JUDr.
Márie Padalovej, advokátky v Žiline trovy konania v sume 1.502,25 EUR, do 3 dní po právoplatnosti
tohto rozsudku s tým, že v rozsahu plnenia žalobcu žalovanému v 1. rade zaniká povinnosť žalobcu
voči žalovanému v 2. rade a naopak.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 28.4.2008 žalobca navrhol, aby súd žalovaného v 1. rade
zaviazal na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 179.785,- Sk spolu so 14,25 % úrokom z omeškania
ročne z tejto sumy od 29.10.2007 až do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania. Na odôvodnenie
žalovanej peňažnej pohľadávky uviedol tvrdenia, podľa ktorých mu uplatnené právo svedčí ako právo na
zaplateniekúpnejcenyzadodanýtovar.Vpriebehukonaniasvojeskutkovétvrdeniadoplniltak,žemedzi
žalobcom a žalovaným v 1. rade existovala ústna dohoda, podľa ktorej tovar, ktorý žalovaný v 1. rade od
žalobcu prevzal a neodpredal ďalej, mal žalovaný v 1. rade do 30.9.2007 žalobcovi fyzicky vrátiť alebo
zaň zaplatiť kúpnu cenu /výpoveď štatutárneho zástupcu žalobcu na pojednávaní 29.9.2009/. Nakoľko
žalovaný v 1. rade tovar nevrátil, má žalobca právo na zaplatenie kúpnej ceny tohto tovaru.
Žalovaný v 1. rade popieral dohodu o tom, že by mal do 30.9.2007 nepredaný tovar prevzatý od
žalobcu buď žalobcovi vrátiť, alebo zaplatiť zaň kúpnu cenu. Tvrdil, že medzi žalobcom ako komitentom
a žalovaným v 1. rade ako komisionárom existovala ústne uzatvorená komisionárska zmluva, ktorá
ukončená nebola. V rámci takéhoto obchodno-právneho vzťahu žalobca dodával žalovanému v 1. rade
tovar do komisu s tým, že žalovaný v 1. rade mu odvádzal finančné prostriedky za ten tovar, ktorý
odpredal ďalším odberateľom. V mesiaci október 2007 sa ustanovil k žalovanému zástupca žalobcu p.
Q., ktorý nepredaný tovar neprevzal s odôvodnením, že je zle zabalený a že sa poň zastaví neskôr,
čo však už neuskutočnil. Žalovaný v 1. rade sa pokúsil bezúspešne tovar žalobcovi vrátiť. Tovar, na
ktorý sa vzťahujú dodacie listy, ktoré sú súčasťou spisu na č.l. 4, 5 a 6, sa nachádza u žalovaného.Žalovanýv1.radepoukázalnaustanovenie§583Obchodnéhozákonníka.ZároveňpoukázalnaZmluvu
o predaji časti podniku z 10.10.2007, ktorou žalovaný v 1. rade odpredal subjektu OLIWA s.r.o., Žilina
časť podniku a vo väzbe na túto zmluvu o predaji časti podniku vzniesol žalovaný v 1. rade námietku
svojej nedostatočnej pasívnej vecnej legitimácie.
V priebehu konania žalobca navrhol rozšírenie okruhu na strane žalovaného o žalovaného v 2. rade
OLIWA s.r.o., Žilina, pričom podaním, ktoré je súčasťou spisu na č.l. 65, doplnil formuláciu žalobného
petitu a navrhol žalovaných v 1. a v 2. rade zaviazať solidárne . O návrhu žalobcu na rozšírenie
okruhu účastníkov konania na strane žalovaného bolo rozhodnuté samostatným uznesením č.k. 19Cb
242/2008-70, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.10.2009 tak, že pripustil vstup subjektu OLIWA s.r.o.,
so sídlom Lichardova 18, Žilina do konania na strane žalovaného ako žalovaného v 2. rade, všetko na
základe aplikácie § 92 ods. 1 OSP.
Žalovaný v 2. rade sa k žalobe vyjadril písomným podaním, ktoré je súčasťou spisu na č.l. 103 a
v zásade je obsahovo zhodné s obsahom procesnej obrany žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 2.
rade tvrdil uzatvorenie komisionárskej zmluvy medzi žalobcom ako komitentom a žalovaným v 1. rade
ako komisionárom, popieral uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, poukazoval na
ustanovenie § 583 Obchodného zákonníka a taktiež na zmluvu o predaji časti podniku uzatvorenú medzi
žalovaným v 1. a žalovaným v 2. rade a vo väzbe na to na ustanovenie § 476 a následujúce Obchodného
zákonníka.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, žalovaného v 1. rade,
oboznámením listinných dôkazov: dodacími listami zo 17.9.2007 a z 11.10.2007, Zmluvou o predaji časti
podniku z 10.10.2007, výsluchom svedka G. Q. a svedkyne H. M. a celým spisovým materiálom, pričom
bol zistený následovný skutkový stav:
Na č.l. 4 a na č.l. 6 až 6 p.v. spisu sa nachádzajú listinné dôkazy označené ako dodací list zo 17.9.2007
a z 11.10.2007 /dodací list z 11.10.2007 má štyri časti/. V uvedených dodacích listoch je presne
špecifikovaný druh a množstvo tovaru. Na každom z dodacích listov je uvedená v pravej hornej časti
poznámka vrátený tovar, pričom ako odberateľ je v dodacích listoch označený žalobca a ako dodávateľ
žalovaný v 1. rade.
Na č.l. 7 spisu sa nachádza faktúra č. 27000618, splatná 28.10.2007 vystavená dodávateľom - žalobcom
na žalovaného v 1. rade ako odberateľa znejúca na 179.785,- Sk.
Na č.l. 8 spisu sa nachádza list žalobcu adresovaný žalovanému v 1. rade zo dňa 28.11.2007, podľa
obsahuktoréhožalovanýodkazujenadohodu,vrámciktorejsažalovanýv1.radezaviazaldo30.9.2007
zaplatiť žalobcovi všetky záväzky vzniknuté z komisionálneho predaja tovaru. Súčasne sa zaviazal
nepredaný tovar vrátiť alebo zaplatiť kúpnu cenu. Keďže tovar v dohodnutej lehote nevrátil, vyúčtoval mu
žalobca faktúrou č. 27000618 z 25.10.2007 sumu 179.785,- Sk, ktorú žalovaný nezaplatil a na zaplatenie
ktorej ho žalobca vyzýva.
Na č.l. 105 spisu sa nachádza Zmluva o predaji časti podniku uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade
ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim 10.10.2007. Podľa článku I. predmetom tejto
zmluvy je predaj časti spoločnosti Q. N., D. XXXX/XX, Ž., pričom predmet predaja časti podniku zahŕňa:
a/ hnuteľný majetok tvorený vecami, ktorých zoznam a účtovná hodnota sú uvedené v prílohe č. 1 tejto
zmluvy,
b/ záväzky, ktorých menovité určenie je uvedené v prílohe č. 2 tejto zmluvy,
c/ zásoby, ktorých menovité určenie je uvedené v prílohe č. 3 tejto zmluvy.
Podľa prílohy č. 3, ktorá sa nachádza na č.l. 109 spisu k predmetnej zmluve o predaji časti podniku, je v
závere uvedená poznámka, podľa ktorej všetok ďalší tovar vrátane komisionárskeho predaja prechádza
dňom podpisu tejto zmluvy prechádza dňom podpisu tejto zmluvy z predchádzajúceho na kupujúceho.
Z výpovede štatutárneho zástupcu žalobcu na pojednávaniach dňa 29.9.2009 - č.l. 78 a dňa 26.3.2010
- č.l. 187 vyplýva, že medzi žalobcom ako komitentom a žalovaným v 1. rade ako komisionárom
bola uzatvorená ústna komisionárska zmluva, v rámci ktorej bol dohodnutý komisionálny predaj tovaru.
Účastníci mali dohodnuté, že tovar, ktorý žalovaný v 1. rade neodpredá, žalobcovi vráti. Išlo o sezónny
tovar, teda pokiaľ zostal zimný tovar, ktorý sa nepredal, vracal sa priamo žalobcovi. Do 30.9.2007mal žalovaný v 1. rade zaplatiť žalobcovi prvú skupinu faktúr za už odpredaný tovar a zároveň mal
neodpredaný tovar vrátiť žalobcovi alebo vyplatiť cenu tovaru, ktorý nechcel vrátiť. Na jednanie o
komisionálnom predaji bol poverený žalobcom a vo väzbe na to i kompetentný p. Q..
Z výpovede svedka G. Q. na pojednávaní 26.3.2010 mal súd zistené, že tento ako oprávnený
zamestnanec žalobcu jednal v prvom rade o komisionálnom predaji tovaru žalobcu žalovaným v 1. rade.
Nepamätal sa, či nejaký tovar zobral späť. Tovar u žalovaného v 1. rade väčšinou zostával s tým, že
sa predá. Taktiež si nepamätal na to, či bolo dohodnuté, že ukončením prevádzky v obchodnom centre
TULIP, pokiaľ bude mať žalovaný v 1. rade záujem predávať tovar žalobcu, bude ho musieť zaplatiť.
Z výpovede svedkyne H. M. na pojednávaní 26.3.2010 mal súd zistené, že na základe zmluvy o
vzájomnej spolupráci v roku 2007 a neskôr od januára 2008 ako zamestnanec žalobcu pôsobila pre
žalobcu vo veciach komunikácie so zákazníkmi a viedla mu skladové hospodárstvo. V súvislosti s
nedoplatkami vyplývajúcimi zo spolupráce medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade navštívila žalovaného
v1.rade,kedyjejtentoprisľúbilúhradunedoplatkovcientovaru,ktorýužbolodpredanýtretímsubjektom
a vyúčtovaný. Neodpredaný tovar chcel žalovaný previesť do novej prevádzky s tým, že ho odkúpi za
hotovosť.
Na č.l. 208 spisu sa nachádza Mandátna zmluva uzatvorená medzi žalobcom a H. M. zo dňa 15.6.2007,
podľa článku I. ktorej sa touto zmluvou H. M. ako mandatár zaviazala pre žalobcu ako mandanta počas
platnostitejtozmluvyosobnevykonávaťčinnostitaxatívnevymedzenépodpísm.a/ažj/tohtozmluvného
článku. Podľa článku V. bod 1 mandátnej zmluvy z 15.6.2007 je táto zmluva uzatvorená na dobu určitú
od 15.6.2007 do 31.12.2007.
Podľa § 577 Obchodného zákonníka: Komisionárskou zmluvou sa komisionár zaväzuje, že zariadi vo
vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť a komitent sa zaväzuje zaplatiť
mu odplatu.
Podľa§583ods.1Obchodnéhozákonníka:Kuhnuteľnýmveciamzverenýmkomisionárovinapredajmá
komitent vlastnícke právo, dokiaľ ho nenadobudne tretia osoba. Vlastnícke právo k hnuteľným veciam
získaným pre komitenta nadobúda komitent ich odovzdaním komisionárovi.
Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka: Kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec /tovar/ určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 476 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka: Zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje
previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia k
prevádzkovaniu podniku a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom
a zaplatiť kúpnu cenu.
Zmluva vyžaduje písomnú formu a osvedčené podpisy predávajúceho a kupujúceho.
Podľa § 477 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka: Na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na
ktoré sa predaj vzťahuje.
Na prechod záväzku sa nevyžaduje súhlas veriteľa, predávajúci však ručí za splnenie prevedených
záväzkov kupujúcim.
Podľa § 120 ods. 1, ods. 3 OSP: Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení
účastníkov.
Podľa § 132 OSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.Podľa § 9 ods. 3 veta prvá, ods. 4 veta prvá Zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v
Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov: Ak v súdnych konaniach alebo v iných
konaniach pred orgánmi verejnej moci, ktoré neboli právoplatne skončené predo dňom zavedenia eura,
boli vykonané úkony, v ktorých sú uvedené peňažné sumy v slovenských korunách, právne účinky
takýchto úkonov zostávajú zachované s tým, že peňažné sumy v slovenských korunách sa odo dňa
zavedenia eura považujú za peňažné sumy vyjadrené v eurách v prepočte a so zaokrúhlením podľa
konverzného kurzu a ďalších pravidiel pre prechod na euro.
Súdy a iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy a ostatné orgány verejnej moci vrátane
právnických osôb, ktoré vedú úradné registre a úradné evidencie so záznamami o majetkových
hodnotách znejúcich na slovenskú menu, sú pri svojej činnosti povinné z úradnej moci a aj z vlastného
podnetu zohľadňovať prechod na euro vrátane zohľadňovania konverzného kurzu a ďalších pravidiel
pre prechod na euro; tieto skutočnosti netreba v konaniach pred orgánmi verejnej moci dokazovať.
V prejednávanej veci bolo primárne relevantné vyriešenie otázky právneho posúdenia právneho vzťahu
medzi účastníkmi a ustálenie povahy typu záväzkového vzťahu účastníkov, nároky z ktorého žalobca v
tomto konaní uplatnil. Žalobca tvrdil právo svedčiace mu na základe kúpnej zmluvy ako predávajúcemu,
oproti čomu žalovaný v konaní tvrdil, že medzi nimi existoval vzťah založený ústnou komisionárskou
zmluvou podľa § 577 Obchodného zákonníka, ktorá trvá. Z predložených listinných dôkazov, a to
predovšetkým z predložených dodacích listov, ktoré sú súčasťou spisu na č.l. 4, 5 až 6 p.v., z ostatných
dodacích listov, ktoré sú súčasťou spisu na č.l. 111 až 168 a ktoré preukazujú obsah práv a povinností v
rámci obchodno-právneho vzťahu medzi účastníkmi a fungovanie ich vzájomného obchodno-právneho
vzťahu,zvýpovedežalovanéhov1.rade,zvýpovedeštatutárnehozástupcužalobcunapojednávaniach
29.9.2009 a 26.3.2010, z mimosúdnej komunikácie cestou korešpondencie vedenej medzi žalobcom a
žalovaným v 1. rade - list z 28.11.2007, ktorý je na č.l. 8 spisu, z obsahu výpovede svedka Q., ktoré
dôkazy súd dôsledne vyhodnotil podľa § 132 OSP, spoľahlivo vyplynul záver o tom, že medzi žalobcom
ako komitentom a žalovaným ako komisionárom existovala v relevantnej dobe, teda v roku 2007, ku
ktorému sa vzťahujú dodacie listy z č.l. 4 až 6 p.v., ústne uzatvorená komisionárska zmluva podľa § 577
a následujúce Obchodného zákonníka. Žalobca v konaní podľa § 120 ods. 1 veta prvá OSP nepreukázal
tvrdenie o tom, že tovar, ktorého sa týkajú dodacie listy, ktoré sú v spise na č.l. 4 až 6 p.v., sa žalovaný
v 1. rade zaviazal do 30.9.2007 vrátiť alebo zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu za tovar špecifikovaný v
týchto dodacích listoch a teda žalobca nepreukázal, že by existoval základ pre priznanie peňažného
plnenia proti žalovanému v 1. rade z titulu kúpnej ceny za dodaný tovar. Uvedený základ pre priznanie
peňažného plnenia žalobcovi proti žalovanému v 1. rade nevyplynul ani z výpovede svedkyne H. M.,
obsah ktorej bol všeobecný, bez väzby na konkrétny druh a množstvo tovaru, čo vylučuje záver o dohode
ojednejzpodstatnýchnáležitostí,dohodaoktorýchmusíbyťuzatvorenápreplatnýaúčinnývznikkúpnej
zmluvy tvrdenej žalobcom, a to dohody o predmete, ktorým by v tomto prípade bol tovar vymedzený čo
do druhu a množstva alebo jednotlivo v dodacích listoch, ktoré sú súčasťou spisu na č.l. 4 až 6 p.v. podľa
§ 409 ods. 1 Obchodného zákonníka. Naviac z obsahu mandátnej zmluvy, ktorá bola základom jednania
svedkyne H. M. za žalobcu pri jej kontakte so žalovaným v 1. rade a ktorá je súčasťou spisu na č.l. 208,
a to konkrétne z článku I. tejto zmluvy, nevyplýva oprávnenie tejto svedkyne na dojednávanie zmlúv za
žalovaného v relevantnej dobe, čím je vylúčená aplikácia § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vo vzťahu
kupodmienkamaplikácie§15ods.2ObchodnéhozákonníkapriposudzovaníkonaniasvedkyneM.Á.za
žalobcunenavrholžalobcavykonaťžiadnekonkrétnedôkazy.Rovnakovovzťahukpreukázaniutvrdenia
o existencii kúpnej zmluvy zakladajúcej právo žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny voči žalovanému v 1.
rade v rozsahu, ktorý vyplýva z faktúry podľa č.l. 8 spisu, neučinil žalobca žiadne iné dôkazné návrhy ,
ktoré by smerovali k preukázaniu tvrdenia žalobcu o existencii základu práva žalobcu na zaplatenie
žalovanejkúpnejcenyzadodanýtovarvočižalovanýmv1.av2.rade/takýmidôkaznýminávrhmineboli
podľa názoru súdu ani návrhy žalobcu podľa jeho podania z 26.5.2010 - čl. 206 a z 12.7.2010 z čl. 225 / .
Z vykonaného dokazovania nevyplynula ako preukázaná skutková okolnosť ukončenia komisionárskej
zmluvy medzi žalobcom a žalovaným pokiaľ ide o spôsob a časový moment ukončenia tejto zmluvy. Vo
väzbe na to pre tovar neodpredaný žalovaným v 1. rade tretím osobám zvereným mu do komisionálneho
predaja žalobcom špecifikovaný v dodacích listoch na č.l. 4 až 6 p.v. spisu, je nevyhnutné aplikovať
právny režim vyplývajúci z § 583 Obchodného zákonníka, z ktorej úpravy /a ktorá úprava nebola
dispozíciou na základe zmluvnej vôle účastníkov konania vylúčená/ vyplýva právo žalobcu na vydanie -
vrátenie a teda vecné plnenie vo vzťahu k neodpredanému tovaru zverenému žalovanému v 1. rade do
komisionárskeho predaja a nie právo na peňažné plnenie, ktoré v konaní žalobca uplatnil. Vychádzajúc
z uvedených záverov bolo nevyhnutné žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietnuť.Rovnaké závery o nedôvodnosti žaloby vzťahuje súd i na rozhodnutie o zamietnutí žaloby voči
žalovanému v 2. rade. Pri závere o nedôvodnosti žaloby voči žalovanému v 2. rade však súd primárne
vychádzal z konštatovania o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v tomto konaní v
nadväznosti na predložený obsah písomného vyhotovenia zmluvy o predaji časti podniku uzatvorenej
medzi predávajúcim žalovaným v 1. rade a kupujúcim žalovaným v 2. rade /č.l. 105/. Pre zmluvný
typ zmluvy o predaji podniku a teda i pre zmluvný typ zmluvy o predaji časti podniku zákon v § 476
ods. 2 Obchodného zákonníka upravuje náležitosť písomnej formy a náležitosť osvedčenia podpisov
predávajúceho a kupujúceho. Práve náležitosť osvedčenia podpisov zmluvných strán v predloženej
písomnej zmluve o predaji časti podniku medzi žalovaným v 1. a žalovaným v 2. rade /originálom ktorej
zmluvy o predaji časti podniku vykonal súd dôkaz jej oboznámením, ako vyplýva z č.l. 242 priamo na
pojednávaní/ absentuje. Táto vada obsahu právneho úkonu zmluvy o predaji časti podniku zakladá
vo väzbe na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka absolútnu neplatnosť tejto zmluvy, v dôsledku
čoho táto zmluva nezakladá od počiatku žiadne právne dôsledky. Na základe tohto konštatovania súd už
nevzhliadal priestor pre vysporiadavanie sa s tvrdeniami žalobcu o obsahovej neurčitosti tohto právneho
úkonu, najmä pokiaľ ide o vymedzenie predmetu prevodu vo väzbe na obsah prílohy č. 3 ku tejto zmluve
o predaji časti podniku a rozhodoval o zamietnutí žaloby i voči žalovanému v 2. rade.
Onáhradetrovkonaniabolorozhodnutépodľa§142ods.1OSP,podľaktoréhozákonnéhoustanovenia:
Účastník úspešný v konaní v celom rozsahu má právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie
alebo bránenie proti účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal.
Účastníkmi v tomto konaní úspešnými v celom rozsahu sú žalovaní v 1. a v 2. rade, pretože žaloba
bola voči nim v celom rozsahu zamietnutá. Žalovaní v 1. a v 2. rade v súlade s ustanovením § 151 ods.
1 veta prvá OSP učinili návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania a zároveň včas uplatnené trovy
konania písomným podaním z 20.9.2010 špecifikovali. V nadväznosti na to boli žalovanému v 1. rade
voči žalobcovi priznané ako dôvodne uplatnené trovy z titulu súdneho poplatku za podaný odpor v sume
358,- EUR a z titulu trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby:
1. prevzatie - príprava obhajoby,
2. písomné podanie odporu z 19.9.2008,
3. účasť na pojednávaní 29.9.2009 pri výške tarifnej odmeny za prvé dva úkony právnej služby 2-krát
200,82 EUR + tarifná odmena za tretí úkon právnej služby 200,85 EUR + 2-krát 6,34 EUR ako režijný
paušál za prvé dva úkony právnej služby + 1-krát 6,95 EUR ako režijný paušál za tretí úkon právnej
služby, všetko podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, c/, d /, § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v
znení platnom a účinnom v čase realizácie úkonu právnej služby, čo celkom predstavuje výlučné trovy
konania žalovaného v 1. rade v sume 980,12 EUR.
Žalovaným v 1. a v 2. rade ďalej vznikli ako dôvodne uplatnené trovy konania voči žalobcovi z titulu
právneho zastúpenia za úkony právnej služby:
1. prevzatie - príprava obhajoby v súvislosti s právnym zastúpením žalovaného v 2. rade /26.10.2009/,
2. vyjadrenie sa žalovaného v 2. rade z 27.10.2009,
3.rokovaniesklientamiz8.3.2010vpreukázanomrozsahu,akovyplývazozápisnice,ktorábolaprílohou
podania z 20.9.2010 a ktoré rokovanie sa uskutočnilo 8.3.2010,
4. účasť na pojednávaní 26.3.2010,
5. účasť na odročenom pojednávaní 8.6.2010,
6. rokovanie s klientom zo 6.9.2010 v preukázanom rozsahu vyplývajúcom zo zápisnice zo 6.9.2010,
ktorá bola prílohou písomnej špecifikácie trov konania žalovaných v 1. a v 2. rade z 20.9.2010,
7. účasť na pojednávaní 17.9.2010 pri výške tarifnej odmeny za prvý, druhý úkon právnej služby 2-krát
200,85 EUR /tu súd vychádzal z návrhu právneho zástupcu žalovaných v 1. a v 2. rade s odkazom na §
151 ods. 1 veta prvá OSP/, pri výške tarifnej odmeny za tretí a štvrtý úkon právnej služby 2-krát 321,36
EUR + 1-krát 80,34 EUR ako tarifná odmena za piaty úkon právnej služby - odročené pojednávanie
vo výške 1-iny tarifnej odmeny predstavovanej sumou 321,36 EUR + tarifná odmena za šiesty úkon
právnej služby zrealizovaný po 1.6.2010 v sume 133,9 EUR /2/3 z tarifnej odmeny 200,85 EUR/ + tarifná
odmenavovýške200,85EURzasiedmyúkonprávnejslužbyzrealizovanýpo1.6.2010+režijnénáklady
v rozsahu uplatnenom právnym zástupcom žalovaných v 1. a v 2. rade v súlade so špecifikáciou z
20.9.2010 - 2-krát 6,95 EUR ako režijný paušál za posledne označený prvý a druhý úkon právnej služby
+ 4-krát režijný paušál 7,21 EUR za ostatné úkony právnej služby zrealizované právnym zástupcom
žalovaných v 1. a v 2. rade pri zastupovaní oboch týchto účastníkov, všetko podľa § 10 ods. 1, § 13 ods.2, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, ods. 2 písm. a/, § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení platnom
a účinnom v čase realizácie príslušného úkonu právnej služby. Trovy konania žalovaných v 1. a v 2.
rade priznané týmto voči žalobcovi potom celkom predstavujú sumu 1.502,25 EUR, na zaplatenie ktorej
sumy bol žalobca zaviazaný s tým, že v rozsahu jeho plnenia jednému zo žalovaných zaniká povinnosť
voči druhému žalovanému a naopak. Náhrada trov konania bola žalovaným v 1. a v 2. rade priznaná na
účet ich právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 OSP tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku. Pokiaľ
žalovaní uplatnili v rámci náhrady trov konania právo na vrátenie zaplatenej zálohy na trovy navrhnutých
dôkazov, tieto im v rámci náhrady trov konania priznané neboli, nakoľko budú vysporiadané v rámci
poplatkového a spisového preverenia s ohľadom na skutočnosť ich nespotrebovania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo,
prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa
domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu /
Z.č. 233/1995 Z.z. v znení zmien a doplnkov/.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.