Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. február 2018

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 6C/49/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5310201498
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Holeščáková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2018:5310201498.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca sudkyňou Mgr. Annou Holeščákovou v spore žalobcu W.. C. P., L.. XX.X.XXXX,

bytom G. Č.. XX, XXX XX B. C., právne zast. Law & Trust - advokátska kancelária, spol. s r.o.,
Karadžičova 12, 821 08 Bratislava, proti žalovanému C.. C. Y., L.. XX.X.XXXX, (pôvodne do 31.12.2017
podnikajúci pod obchodným menom C.. C. Y., W.: XX XXX XXX, so sídlom XXX XX O. XXXX) J. O. Č..
XXXX, XXX XX O., právne zast. JUDr. Stanislav Záhumenský, advokát, so sídlom Advokátska kancelára
ul. Fraňa Kráľa č. 1504, 022 01 Čadca, o zaplatenie 2.803,05 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.947,- Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej sume po
právoplatnosti rozsudku rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa v podanej žalobe doručenej súdu 5.3.2010 proti žalovanému domáhal vydania platobného
rozkazu, ktorým súd žalovaného zaviaže uhradiť žalobcovi dlžnú sumu 2803,05 € a úrok z omeškania
9% ročne zo sumy 2803,05 € od 20.7.2009 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne zo
sumy 856,05 € od 20.7.2009 do zaplatenia, ktorý nárok si voči označenému žalovanému uplatnil na
základe nájomnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným a z titulu uvedenia predmetu nájmu do pôvodného

stavu. Vo veci bol vydaný dňa 28.4.2010 platobný rozkaz, ktorým súd zaviazal žalovaného (odporcu)
pohľadávku žalobcu (navrhovateľa) s príslušenstvom zaplatiť spolu s náhradou trov konania a trovami
právneho zastúpenia podľa návrhu. Žalobca tvrdil, že žalovaný si nesplnil svoju zmluvnú povinnosť
odovzdať mu ako prenajímateľovi nebytový priestor v stave uvedenom do predchádzajúceho stavu
a preto bol nútený zabezpečiť odstránenie týchto vád a nedostatkov, ktoré boli spôsobené užívaním
týchto priestorov žalovaným a tieto náklady predstavujú náklady na maľovanie nebytového priestoru a
ďalšie náklady, ktoré preukázal listinnými dôkazmi o službách poskytovaných jednotlivými firmami na

odstránenietýchtozávad.Žalobcaokremnákladovspojenýchsodstránenímzávadpoužívanípriestorov
odporcom si uplatňoval zmluvnú pokutu vo výške 1.947,- Eur, pretože podľa tvrdenia žalobcu žalovaný
nedodržal všetky podmienky zmluvy a pre tento prípad bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške
predchádzajúceho nájmu v súlade s čl. 8 Zmluvy o nájme. Na preukázanie tvrdení spoločne so žalobou
žalobca predložil Zmluvu o nájme nebytových priestorov uzatvorenú medzi žalobcom (fyzickou osobou
nepodnikateľom) a žalovaným (fyzickou osobou - podnikateľom podnikajúcim pod IČO-m 43 684 068),
oznámenie o ukončení nájmu nebytových priestorov zo dňa 7.4.2009, kde nájomca žalovaný oznámil

žalobcovi, že sa vysťahuje z priestorov do 31.6.2009, vysvetlenie nedoplatku na elektrine nájomcu v
sume 35,95 €, nedoplatok na vodnom a stočnom v sume 16,10 €, doklady o zaplatení sumy 166,60 ako
faktúry č. VF20090143 za umytie okien, presklených plôch, zárubní, dverí, podláh, €, sumy 571,- € ako
faktúry č. 12/2009 vystavenej žalobcovi firmou I. E. J. XX za maliarske práce, vytiahnutie hmoždiniek,tmelenie, zakrytie podlahy, faktúra 090027 na umu 66,40 € za opravu schodiskového stupňa, dopravu
a Akepox, výzva žalovanému na zaplatenie zo dňa 9.7.2009 v ktorej vyzval žalobca žalovaného na
zaplatenie sumy 2803,05 €.

2. Žalovaný v podaní doručenom súdu 19.7.2010 uviedol, že žalobu neuznáva čo do dôvodu ani výšky,
k skončeniu nájmu došlo dohodou, žalovaný odovzdal žalobcovi priestory v stave v akom ich prevzal,
žalovaný na vlastní náklady tieto priestory stavebne aj funkčne upravoval. Nie je preto jeho povinnosťou
zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu. Žalobcovi nevzniklo žiadne právo na zmluvnú pokutu, pretože

žalovaný neporušil svojim správaním žiadne povinnosti.

3. Po vykonanom dokazovaní, výsluchu žalobcu a žalovaného súd rozhodol vo veci samej rozsudkom č.
k. 6C/49/2010 - 84 zo dňa 26.10.2010 (v poradí prvým), ktorým podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel
a žalovaného zaviazal uhradiť žalobcovi trovy konania. V dôsledku podaného odvolania Krajský súd
v Žiline rozsudkom zo dňa 9.6.2011 č.k. 9Co/94/2011 - 98 rozsudok potvrdil čo do sumy 856,05 € a

vo výroku, ktorým bola uložená žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu 1.947,- Eur
vo výške 0,1 % zo sumy 856,05 Eur za každý deň omeškania od 20.7.2009 do zaplatenia, ako i úrok z
omeškania vo výške 9 % zo sumy 2.803,05 Eur od 20.7.2009 do zaplatenia ako i v časti náhrady trov
konania súd vrátil vec na ďalšie konanie.

4. V odôvodnení rozhodnutia súd vyššej inštancie vo vzťahu k zmluvnej pokute vyslovil právny názor,
že zmluvnú pokutu možno dojednať iba ako sankciu pre prípad, že dlžník poruší povinnosť vyplývajúcu
pre neho zo zabezpečeného hlavného záväzku a zmluvnú pokutu možno zaradiť medzi prostriedky
na zabezpečenie záväzku, aj keď zabezpečovaciu funkciu plní len tým, že hrozba touto sankciou tlačí
dlžníka k riadnemu a včasnému plneniu zmluvnej povinnosti. Poukázal na výšku zmluvnej pokuty v

tomto konaní, ktorá výrazne prevyšuje výšku škody, ktorá skutočne vnikla v súvislosti s porušením
povinnosti odporcu a všeobecne pri porušení určitej povinnosti ak prevyšuje zmluvná pokuta výšku
škody, je neprimeraná a pre rozpor s dobrými mravmi neplatná.

5. Predmetom sporu tak zostal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 1947,- €, ďalej nárok na zaplatenie

úroku z omeškania 9% ročne zo sumy 2803,05 € od 20.7.2009 do zaplatenia a nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty 0,1% denne zo sumy 856,05 € od 20.7.2009 do zaplatenia.

6. Súd vo veci opakovane rozhodol rozsudkom č. k. 6C/49/2010-106 zo dňa 6.9.2011 ( v poradí
druhým) ktorým návrh žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 1947,- € zamietol (výrok I.), uložil

žalovanému povinnosť hradiť roky z omeškania 9% ročne zo sumy 856,05 od 20.7.2009 do zaplatenia
a vo zvyšnej časti t.j. čo do zmluvnej pokuty 0,1% denne zo sumy 856,05 € a úrokov z omeškania 9%
ročne presahujúcich sumu 856,05€ od 20.7.2009 do zaplatenia žalobu zamietol.

7. V odôvodnení súd konštatoval, že zmluvná pokuta uplatňovaná žalobcom voči žalovanému potom

nemá a neplní funkciu zmluvnej pokuty zabezpečujúcej záväzok odporcu voči navrhovateľovi, ale javí
sa ako bezdôvodný príjem navrhovateľa v takej výške, ktorá je neprimeraná a pre rozpor s dobrými
mravmi neplatná. Rozhodujúc o príslušenstve pohľadávky potom súd priznal navrhovateľovi iba úrok z
omeškania zo sumy 856,05 Eur za omeškanie so zaplatením záväzku navrhovateľa vo výške 0,1 % za
každý deň omeškania od 20.7.2009 do zaplatenia a pokiaľ si navrhovateľ uplatňoval aj úrok z omeškania

vo výške 9 % ročne zo sumy 2.803,05 Eur od 20.7.2009 do zaplatenia, súd návrh v tejto časti zamietol,
pretože ide o úrok z omeškania, ktorý je v rozpore s Vládnym nariadením č. 87 z roku 1995 Zb. z. a
ustanovením§-u369Obchodnéhozákonníka.Nakoľkosiuplatňuježalobcazmluvnúpokutuzozmluvnej
pokuty a úrok prevyšujúci priznanú sumu, súd zamietol vzhľadom na zamietajúce rozhodnutie o výške
1.947,- Eur.

8. V dôsledku podaného odvolania Krajský súd v Žiline rozhodol rozsudkom sp. zn., 9Co/314/2012 zo
dňa 6.12.2012 rozsudok Okresného súdu v Čadci zo dňa 6.9.2011 zmenil tak, že žalovanému uložil
povinnosť uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu sume 1947,- € a vo zvyšnej časti, ktorým súd uložil
žalovanému uhradiť úrok z omeškania ako I časti, v ktorej súd žaloby žalobcu zamietol ponechal

rozsudok okresného súdu nedotknutý ( č.l. 133 a nasled. spisu).

9. V dôsledku podaného dovolania uznesením sp. zn. 5Cdo/37/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 6. decembra 2012 sp. zn. 9Co/314/2012 v časti, v ktorej rozsudokokresného súdu zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu 1.947 eur do 3
dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o trovách konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil
tomuto súdu na ďalšie konanie.

10.KrajskýsúdvŽilineuznesením(č.l.175anasl.súdnehospisu)sp.zn.9Co/37/2015zodňa31.3.2015
rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh žalobcu vo vzťahu k žalovanému na
zaplateniezmluvnejpokuty1947,-euravovýrokuotrováchprvostupňovéhokonaniazrušil okresnému
súdu na ďalšie konanie. Z dôvodov rozhodnutia najvyššieho súdu jednoznačne vyplýva, že rozhodnutie

odvolacieho súdu najvyšší súd zrušil z procesných dôvodov ako nepreskúmateľné. Na druhej strane
dovolací súd poukázal, že určenie výšky zmluvnej pokuty (§ 544 ods. 2 OZ) je zásadne vecou vzájomnej
dohody zmluvných strán. Primeranosť dohodnutej zmluvnej pokuty je treba posúdiť s prihliadnutím k
celkovým okolnostiam právneho úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval, ako i vzájomný pomer
pôvodnejasankčnejpovinnosti.Vdanomprípadejepotrebnérozlíšiť,čizmluvnápokutapodlieharežimu
občianskoprávnej alebo obchodnoprávnej úpravy a tiež predovšetkým samotný fakt, že povinnosť

zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade porušenia zmluvnej povinnosti vzniká bez ohľadu na to, či porušením
zmluvnej povinnosti vznikla veriteľovi škoda (paušalizovaná náhrada škody). Existencia škody a jej
výšky je rozhodná len vo vzťahu k posúdeniu primeranosti zmluvnej pokuty s ohľadom na dobré mravy,
ktoré sa pri právnej úprave zmluvnej pokuty zohľadňujú aj v osobitnom inštitúte tzv. moderačného
práva súdu a rozsahu jeho aplikácie na konkrétny prípad. Okrem škody je pritom v prípade uplatnenia

moderačného práva súdom a posúdenia primeranosti zmluvnej pokuty aj ďalšie kritérium, a to hodnota
zabezpečovanej povinnosti a jej význam pre zmluvné strany a tiež okolnosti vzniku nároku na zmluvnú
pokutu (je potrebné prihliadnuť na funkcie zmluvnej pokuty - preventívna, uhradzovacia, sankčná).
Rovnaké kritéria je teda možné analogicky použiť aj pre prípadné úplné vylúčenie zmluvnej pokuty pre
rozpor s dobrými mravmi. Avšak ako musí súd zvážiť existenciu a závažnosť okolností subsumovaných

pod inštitút dobrých mravov na strane odporcu, rovnako musí pristupovať aj k navrhovateľovi, ktorý by v
prípade neúspechu v konaní nemal možnosť domáhať sa prípadnej náhrady škody (§ 545 ods. 1, 2 OZ).
Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu
situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom
dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia)

toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva.

11. Na podklade vyššie uvedeného súd mal preukázané, že ku dňu nariadenia pojednávania predmetom
sporu zostal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 1.947 € a náhrada trov konania, nakoľko o
zvyšnom predmete sporu súd postupne v rámci konkrétnych rozhodnutí (rozsudkov) rozhodol. Súd vo

veci nariadil termín pojednávaní 3.10.2017 a 8.2.2018. Na termín pojednávania na ktorom súd vo veci
i rozhodol t.j. 8.2.2018 sa nedostavil právny zástupca žalovaného, pričom doručenie predvolania mal
súd vykázané z pripojenej poštovej doručenky dňa 4.1.2018; právny zástupca žalovaného pojednávanie
odročiť nežiadal, svoju neúčasť neospravedlnil a preto súd vec prejednal a rozhodol za splnenia
podmienok podľa § 180 CSP v jeho neprítomnosti.

12. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanom návrhu vo vzťahu z k zvyšnej časti čo do zmluvnej
pokuty 1947,- €.

13. Právny zástupca žalovaného vo vyjadrení na pojednávaní poukázal na rozpor s dobrými mravmi

§ 3 OZ vo vzťahu k priznaniu zmluvnej pokuty.

14. Na posúdenie nároku súd aplikoval tieto zákonné ustanovenia:

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa§720Občianskehozákonníka nájomapodnájomnebytovýchpriestorovupravujeosobitnýzákon.

Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 116/1990 o nájme a podnájme nebytových priestorov v platnom znení,
prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o
nájme (ďalej len „zmluva“).

Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 116/1990 o nájme a podnájme nebytových priestorov v platnom znení,
nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené.

Podľa § 544 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka
(1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý

túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti
nevznikne škoda.
(2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo
určený spôsob jej určenia.
(3) Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti

právnym predpisom (penále).

15. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že strany sporu žalobca (ako fyzická osoba
nepodnikateľ) a žalovaný ako fyzická osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť uzatvorili zmluvu o
prenájme nebytových priestorov v B. C. dňa 10.7.2007. Žalovaný oznámil v liste zo dňa 7.4.2009

žalobcovi, že vypovedá zmluvu o nájme nebytových priestorov a ako nájomca sa vysťahuje z priestorov
do 31.6.2009 (pozn. súdu zrejme do 30.6.2009). Táto skutočnosť čo do uzatvorenia zmluvy medzi
stranami sporná nebola a teda súd po oboznámení sa s predmetnou zmluvou túto posúdil podľa
citovaných zákonným ustanovení Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov č. 116/1990 Zb. .
Súd považoval za preukázané, akceptujúc tvrdenie žalobcu, že uvedená zmluva zanikla vypovedaním

zmluvy zo strany žalovaného, pričom ani táto skutočnosť spornou nebola. V predmetnej zmluve bolo
špecifikované, že nájomca bude užívať predmet nájmu na obchodné účely a zmluva bola uzavretá na
neurčitú dobu s výpovednou lehotou 3 mesiace.

16. V článku 8.6 zmluvy zo dňa 10.07.2007 bolo dohodnuté vrátenie predmetu nájmu a to konkrétne :

„8.6.1 Nájomca je povinný na vlastné náklady do dňa skončenia nájmu z akéhokoľvek dôvody a
akýmkoľvek spôsobom:
a) vypratať Predmet nájmu - odstrániť z Predmetu nájmu akýkoľvek hmotný majetok Nájomcu,
b) odstrániť z Premetu nájmu všetky úpravy nájomcu, pokiaľ sa nedohodnú inak.
c) odborným spôsobom opraviť a odstrániť akékoľvek škody na Predmete nájmu spôsobené nájomcom

alebo vyprataním majetku Nájomcu a odstraňovaním jeho Úprav, a to tak, aby predmet nájmu v deň
skončenia nájmu zodpovedal stavu (s prihliadnutím na bežné opotrebenie) pri odovzdaní Predmetu do
užívania Nájomcovi (steny, strom, vybielené, okná umyté podlahy a hygien. zariadenie vyčistené.
8.6.2Vprípade,akNájomcanesplnívčassvojepovinnostivyplývajúcepreNájomcuzpredchádzajúceho
bodu 8.6.1., zaplatí prenajímateľovi zmluvné pokutu vo výške posledného faktúrovaného mesačného

nájomného a Premajímateľ má právo (nie povinnosť) vypratať predmet nájmu, odstrániť Úpravy, vykonať
opravy a uviesť Predmet nájmu do takého stavu, v akom bol ku dňu odovzdania Nájomcovi, a to všetko
na náklady Nájomcu.“

17. Z doposiaľ vykonaného dokazovania mal súd bezpochyby preukázané porušenie povinností

žalovaného a to odovzdať riadne predmet nájmu žalobcovi ako prenajímateľovi. Žalobca podmienky
dohodnuté vo vyššie citovanom ustanovení zmluvy v bode 8.6.1. nedodržal, bol to naopak žalobca,
ktorý povinnosť, ku ktorej sa zaviazal žalovaný realizoval na svoje náklady a tieto si následne uplatnil v
tomto spore, kde mu boli i priznané a to v rozsahu 856,05 €, kde žalobca uniesol dôkazné bremeno tak
ako to konštatoval Okresný súd Čadca v rozsudku zo dňa 26.10.2010, ktorý bol potvrdený rozsudkom

Krajského súdu v Žiline 9Co/94/2011. Pokiaľ si teda žalovaný nesplnil svoju povinnosť ku ktorej sa
zaviazal, žalobca si uplatnil v súlade s dojednaním v zmluve i nárok na zmluvnú pokutu, ktorú pre
tento účel si strany tohto sporu dojednali v Čl. 8.6.2. zmluvy o nájme nebytových priestorov. Nárok
na zmluvnú pokutu súd posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka konkrétne ust. § 544 OZ spoukazom na to, že neide o obchodnoprávny vzťah medzi podnikateľmi, kedy by súd posúdil v tejto časti
nárok podľa ust. Obchodného zákonníka ale ide o vzťah medzi žalobcom ako fyzickou osobou, ktorá
nevykonávala podnikateľskú činnosť, čomu zodpovedá označenie žalobcu v zmluve s identifikáciou

rodným číslom a žalovaný v čase uzatvárania zmluvy bol podnikateľom živnostníkom podnikajúcim
s prideleným identifikačným číslom (IČO). Medzi stranami nebola sporná ani výška zmluvnej pokuty.
Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu namietal, že dojednanie zmluvnej pokuty je v rozpore
s dobrými mravmi (§ 3 OZ) resp. zásadami poctivého obchodného styku. Súd po oboznámení sa s
predmetnou zmluvou ako i tvrdeniami oboch strán sporu dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je v

rozpore s dobrými mravmi. Dojednanie zmluvnej pokuty a jej výšky je v zásade vecou vzájomnej
dohody strán, čo však neznamená, že môže byť dojednaná v neobmedzenej výške ( zákon neupravuje
dojednanie zmluvnej pokuty). Súd preto skúmal dohodu o výške zmluvnej pokuty v zmysle jej súladu s
dobrými mravmi. V tomto smere súd dospel k záveru, že v časti uplatnenia zmluvnej pokuty je dohoda
o zmluvnej pokute ako súčasť zmluvy platná a súd nezistil neprimeranosť zmluvnej pokuty vo vzťahu
k zabezpečeniu povinnosti, nakoľko suma zmluvnej pokuty sa rovnala výške posledného mesačného

fakturovaného nájomného.

18. Z ustanovenia § 544 O. z. vyplýva, že pre platnosť záväzku o zmluvnej pokute sa vyžaduje písomná
dohoda zmluvných strán, v ktorej musí byť určená výška zmluvnej pokuty alebo určený spôsob jej
určenia. V dohode o zmluvnej pokute musí byť okrem toho určite a jasne dohodnuté aká konkrétna

zmluvná povinnosť, je pre prípad jej porušenia zabezpečená zmluvnou pokutou, pretože platnosť
dohody o zmluvnej pokute je nepochybne podmienená aj všeobecnou požiadavkou zákona na určitosť
a zrozumiteľnosť právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd
považoval nárok žalobcu dôvodný aj v tejto časti, nakoľko zmluvné strany v predmetnej zmluve o
prenájme si v článku 8.6 (vrátenie predmetu nájmu) bod 8.6.2. dohodli pre prípad porušenia povinností

uvedených v článku 8.6.1 zmluvnú pokutu, toto dojednanie súd považoval za platné, zabezpečujúce
záväzok žalovaného ako nájomcu, že skončení nájomného vzťahu splní si všetky povinnosti vo vzťahu
k odovzdaniu nebytových priestorov. Keďže žalovaný tieto nebytové priestory neodovzdal v stave
dohodnutom v tejto zmluvy ( steny strop vybielené, okná a podlahy umyté a hyg. zariadenie vyčistené)
porušil tým povinnosť ku ktorej sa zaviazal. Súd má zato, že je bezpredmetné tvrdenie žalovaného, že

odovzdal kľúče žalobcovi a už sa tak nemohol vrátiť. Učinil tak dobrovoľne bez toho, aby mu žalobca
znemožnil uvedenie predmetu nájmu do stavu pôvodného s prihliadnutím k bežnému opotrebeniu,
pričom od doručenia oznámenia o ukončení nájmu mal dostatok času a priestoru, aby si dostal svojich
povinností ku ktorým sa zaviazal. Práve v tom spočíva samotná funkcia zmluvnej pokuty, kedy ide v
podstateo„hrozbu“majetkovousankciou vprípade,keďzáväzoknesplníriadneavčasamáviesťosobu

povinnú hradiť možnú zmluvnú pokutu k včasnému a riadnemu plneniu. Pokiaľ k riadnemu splneniu
povinnosti nedošlo, skutočnosti uvádzané žalobcom súd mal za preukázané a preto žalovaného k
povinnosti uhradiť zmluvnú pokutu ako individuálne dohodnutej sankcii i zaviazal.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalobca mal úspech v

rozsahu 100% a jeho neúspech čo do úroku z omeškania a časti zmluvnej pokuty súd vyhodnotil za
nepatrný, ktorý sa v konečnom dôsledku (neúspech čo do úroku len v príslušenstve) neodzrkadlil v
rozsahu úspešnosti žalobcu. O konkrétnej sume trov rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením poverený súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Čadca
písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha(odvolacínávrh).Odvolaniemusíbyťpodpísané.Rozsah,vakomsarozhodnutienapáda,môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.