Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. máj 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 2T/60/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115010765
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Schmidtová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3115010765.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.05.2018 v Trenčíne v senáte zloženom

z predsedníčky senátu JUDr. JUDr. Beáty Schmidtovej a prísediacich Ing. Hany Gallovej a Ing. Ladislava
Frohna takto

r o z h o d o l :

podľa § 285 písm. a) Tr . poriadku sa
obžalovaný
L. U., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom V. L. č. XXX,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby pre zločin sexuálne násilie podľa § 200 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na §
139 ods. 1 písm. a), c) Tr. zákona ktorého sa mal dopustiť tak, že

vnezistenýdeňmesiacaapríl2014vrannýchhodináchvrodinnomdomeč.XXXvV.L.počassledovania
televízie, v obývacej miestnosti vyzliekol svoju dcéru maloletú T.S. narodená XX.XX.XXXX, a následne

jej bozkával pošvu aj za použitia jazyka, na čo ho maloletá T.S. odtláčala rukou a viackrát ho žiadala,
aby prestal,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 14.05.2015 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín obžalobu na obžalovaného pre skutok
právne posúdený ako zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. a), c) Tr. zákona.
Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní z vykonaných dôkazov zistil skutkový stav veci tak, ako

je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný L. U. v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie žalovaného
skutku. Na svoju obhajobu uviedol, že nikdy by svojej dcére neublížil, že si to výmysly jeho bývalej
manželky, s ktorou má zlé vzťahy. So svojimi deťmi sa naďalej stretáva, pričom ich vzťah je
bezproblémový. Ohľadne skutku, ktorý je predmetom obžaloby sa nikdy s dcérou nerozprával, nakoľko

to nepovažoval za vhodné na odporúčanie svojho obhajcu. Nikdy v živote by si nedovolil sexuálne
obťažovať svoju dcéru T.S. a ani žiadne iné dieťa. Vzťah dcéry T. k matke popísal ako nie dobrý, nakoľko
sa T. matky bojí, vždy musí robiť presne to, čo jej matka povie a nesmie robiť veci, ktoré jej matka zakáže,
dokonca pri návšteve starých rodičov túto návštevu napríklad v nemocnici pred matkou zatajila, abyjej matka nevynadala, že sa so starými rodičmi vôbec stýka. V prípravnom konaní ako aj pred súdom
popísal bežný deň, akým spôsobom trávil voľný čas s deťmi, najmä s dcérou T. Podľa jeho názoru bola
dcéra najšťastnejšia, keď bola u nich doma v L.. Podľa vyjadrenia obžalovaného manželka už počas ich

spolužitia mala priateľa, dokonca, keď maloletá T. navštevovala škôlku, deťom povedala, že ona otca
nemá a matka ju nútila, aby svojho nového priateľa volala otec. Poprel, že by počas návštev dcéry T.
u jeho rodičov niekedy pil, vždy keď bola na návšteve, tak alkohol nepožíval. Od posledného návratu
z výkonu trestu bola u nich na návšteve asi trikrát. Počas trestného stíhania v tejto predmetnej trestnej
veci sa raz stretol so svojou dcérou T. a to v zariadení pre deti v Y. v O. v B.. Následne sa potom každý

druhý týždeň stretával s oboma deťmi v B.. Vždy keď sa s nimi stretol, T. sa k nemu správala úplne
normálneabežne.Normálnespolukomunikovali,dcérasahonebála.Pristretnutiachbolavždyprítomná
matka. On ako otec vždy chodieval s deťmi k lekárovi, manželka nechodievala. Naposledy, keď bola T.
na operácii v Z., chodievali ju navštevovať ona jeho rodičia. Matka dieťaťa za T. vôbec nebola počas
celej hospitalizácie. Je si vedomý, že manželke už dlhšie neplatí výživné, ktoré je ochotný doplatiť a
počas celého trestného konania býval s manželkou v kontakte až do času, kedy sa nerozviedli. Manželka

ho v súvislosti s vyšetrovaným trestným činom konfrontovala v začiatkoch prípravného konania, kedy
manželka oznámila, že ona ho neudala, ale že detská lekárka jej povedala, že to musí oznámiť.
Pred súdom zdôraznil, že v kritickej dobe, kedy sa mal stať skutok, nikdy nebýval s dcérou sám, pretože
v dome býval aj brat s priateľkou. Od rozvodu mu bývalá manželka odmieta umožniť stretnutia so synom,
on sa s bývalou manželkou vôbec nekontaktuje, býva s rodičmi.

Súd vykonal pred súdom dokazovanie výsluchom svedkov matky dieťaťa T. U., svedkyne Z. U. (matky
obžalovaného) W. W. (matky T. U.), T.. Y. L., zástupkyne E. T.. P., T. U. (brata obžalovaného), J. U.
(otca obžalovaného), súdnej znalkyne k vypracovanému znaleckému posudku v odbore zdravotníctvo

odvetvie klinická psychológia detí.

Svedkyňa T. U., v prípravnom konaní vypovedala, že v apríly 2014 jej dcéra T. povedala, že keď bol
na návštev svojho otca L. U. v V. L., tak ju tato bozkávala „dole“ jazykom, že jej vyzliekol pyžamko a
že ju bozkával na cikulku. Ona spočiatku tomu neverila a pýtala sa jej teda či sa hrali, alebo sa bláznili

spolu, tiež jej otec mal povedať, aby o tomto nikomu nerozprával a sľuboval jej za to čokoládu. T. ju
však utvrdzovala že je to pravda a následne to povedala aj jej matke, W. W.. Asi o dva dni na to, šla
babka W. W. s malou T. k lekárke, kde to vtedy babka spolu s T. povedali detskej lekárke T.. Y. L., a
lekárka babke odporučila, aby to oznámili na „sociálke“. Následne potom išla ako matka dieťaťa podať
trestné oznámenie na políciu. Po rozvode manželstva 17.09.2014 bolo dieťa zverené do starostlivosti

matky, nakoľko s otcom dieťaťa spolu nežijú od mája 2013, pretože tento bol vo výkone trestu. Vzťah
maloletej T. k otcovi po apríly 2014 svedkyňa popísala ako odmerané, nechce sa sním rozprávať, potom
keď sa aj rozhodne že sa chce sním hrať, následne otec neprejavuje o ňu záujem. Svedkyňa pripustila,
že na gynekologické vyšetrenie s dieťaťom nešla, napriek tomu, že jej to na „sociálke“ kázali, ale potom
na polícii jej uviedli, že to zatiaľ nie je potrebné. Svedkyňa spočiatku neverila, že sa to stalo, ale ako

matka je na strane T., lebo ona je taká, že čo nevie, to nepovie, ale odôvodňovala si, že sa to mohlo
stať, pretože v manželstve bol L. U. sexuálne chtivý. Ešte keď spolu žili v spoločnej domácnosti nikdy si
nevšimla že by bol maloletú T. pohladil alebo bozkával. Keď bol otec T. triezvy, tak ich vzťah bol dobrý,
keď bol opitý, tak zvykol nadávať aj T. a hádali sa. S maloletým J. nemá otec dobrý vzťah, udržiava skôr
kontakt s maloletou T.

Matka maloletej T., popísala súžitie s obžalovaným ako problémové, pretože jej bývalý manžel L. U.
požíval vo zvýšenej miere alkoholické nápoje, hrával automaty, bijával ju, a preto sa rozhodla podať
návrh na rozvod dňa 22.02.2014. po podaní návrhu na rozvod v apríly 2014 jej T. povedala, čo sa stalo
medzi ňou a otcom. Začala to riešiť po návštev babky s maloletou T. u detskej lekárky. Maloletá T. S. mala
pred detskou lekárkou povedať, že ju otec bozkávala „tam dole“. Pripadalo jej, že sa s tým viac menej

chvály, avšak nemala pocit, že by z tohto zážitku mala T. traumu. T. S. jej popísala udalosť tak, že keď
sa s tatinom bláznili, tak on ju potom bozkávala „tam dolu“, a keď mu povedala aby prestal, lebo sa jej
neľúbi takéto konanie, tak to už nerobil. Ona sama nepodávala trestné oznámenie na bývalého manžela,
toto podávala detská lekárka. Ona ako matka to vôbec nechcela riešiť, a rozhodla sa zamedziť styku
otca s deťmi, nie len z toho dôvodu, že býval často opitý. So svojou matkou W. W. a ani so svokrovcami

nemal a nikdy dobrý vzťah, často sa nestretávali. V závere svojej výpovede pred súdom uviedla, že
22.05.2014 predsa len podala trestné oznámenie na polícii.Svedkyňa Z. U., matka obžalovaného bola vypočutá aj prípravnom konaní, aj pred súdom, pričom v
oboch prípadoch uvádzala, že o skutku sa dozvedela od svojho syna L. U.. To, že sa mal skutok stať,
neverí, pretože jej syn L. ako otec T. mal s T. S. veľmi dobrý vzťah, rada k nim chodievala a keď sa

syna pýtala, či je to naozaj pravda, tento uvádza, že to nespravil. V dobe keď začalo trestné stíhanie sa
snažila s T. nestretávať, ale keď bola maloletá T. S. hospitalizovaná v Z. nemocnici a navštívili T. spolu
s manželom, nedalo jej to , že sa nespýtala, či je to skutočne pravda. Vtedy jej T. uviedla, že ona si to
vymyslela, ale nástojila, aby toto nehovorili mame, a ani nehovorili mame, že sa spolu stretli na návšteve
v nemocnici. Svedkyňa pripustila, že ich syn L. U. vo zvýšenej miere požíva alkohol, avšak po poslednej

dopravnej nehode už pije menej. Vzťah matky T. U. k dcére T. popísala ako zvláštny, podľa jej názoru
sa T. jej matky bojí a má z nej strach. Keď bol au nich v apríly 2014 na prázdninách, nebadala na dieťati
žiadne zmeny alebo nejakú traumu, zabávala sa s deťmi ako vždy a pripadala jej šťastná. Uviedla, že
pokiaľ bola u nich O. na návšteve alebo na prázdninách , nikdy neboli spolu samy (obžalovaný a T. S.),
pretože ona vždy bola doma, pretože varila, alebo bol doma ich syn T., ktorý s nimi býva. Pred súdom
svedkyňa dodala, že pokiaľ dieťa u nich bývalo na návšteve alebo na prázdninách, nechcela ísť k matke

domov, povedala, že chce radšej bývať s babkou a často plakávala, že nechce ísť domov. Návštevu v
nemocnici, keď bola T. operovaná, naplánovali tajne, pretože matka T. U. im bránila ako starým rodičom
stýkať sa s deťmi, a preto sa s T- stretávali tajne, aby mama o tom nevedela. Na návšteve T. v Nemocnici
boli aj so synom (otcom T. S.), pričom maloletá ich žiadala, aby nehovorili mame, že sa spolu stretli,
alebo aby nehovorili mame, že za ňou chodili na návštevy.

Svedkyňa W. W., matka T. U., teda babka z matkinej strany maloletej T. S., v prípravnom konaní ako aj
pred súdom, uviedla, že si nemyslí, že by sa žalovaný skutok stal, a nemyslí si, že by zať (obžalovaný)
robil vnučke niečo zlé. V prípravnom konaní vypovedala, že niekedy na jar 2014 sa dozvedela o tom,

že zať je obvinený z nejakého neprístojného správania s a k dcére (T.S.). Maloletá T. S., keď sa vrátila
z návštevy od svojho otca, sa vyjadrila, že ju otec bozkával na „cikulku“. Ona ako stará matka tomu
nechcela veriť, a preto sa maloletej T. viackrát na to pýtala, ale ona si stále tvrdila svoje. O pár dní na
to šli s T. k detskej lekárske MUDr. L., kde T. začala do nej drgať, aby povedala pani doktorke, čo jej
robil tatino. Vtedy povedala lekárke, čo uviedla T. o skutku. MUDr. L. reagovala tak, že je to potrebné

riešiť, že aby šli na „sociálku“ aj na políciu. Viackrát sa maloletej T. pýtala, či je naozaj pravda to, čo
tvrdí, pričom T. trvala na tom, že áno, že je to pravda, a že si to nevymýšľa. Keď boli na návšteve za
T. spolu so starými rodičmi zo strany otca, dedko sa jej pýtal, či je to naozaj pravda, čo tvrdí, a vtedy
mu T. odpovedala, že to nie je pravda. Keď však všetci odišli z nemocnice a zostala s T. sama, T. jej
povedala, že všetko je pravda, ale dedkovi to nechcela povedať preto, že sa bojí, aby dedo nezbil jej

tatina. Počas návštevy, ktorej sa zúčastnil aj otec T., si nevšimla, že by mala k otcovi nejaký odpor,
správali sa k sebe úplne normálne a keď prišli T. pozrieť, so všetkými sa objala a nevidela na nej, že
by sa k otcovi správala inak, ako k ostatným. Nevšimla si nič nezvyčajné, bolo to skôr vrúcne stretnutie.
Svedkyňa bola na vážkach, či tomu všetkému veriť, alebo nie a nevie sa skutočne vyjadriť k tomu, či
sa to stalo alebo nestalo. Keď sa ona osobne pýtala obžalovaného, či to pravda je, poprel to. Svedkyňa

uviedla, a následne aj pred súdom, že vzťahy medzi ňou a jej dcérou T., nie sú dobré, že jej dcéra T. je
niekedy zákerná. Keď spolu žili a bolo dosť peňazí, všetko bolo dobré, keď peňazí nebolo, boli hádky.
Podľa jej názoru na klamstvá o celej udalosti, dieťa nahovorila jej dcéra, alebo si to vnučka vymyslela
a bola nahovorená je dcérou T.. Dôvodom nie dobrého vzťahu s dcérou svedkyňa uviedla, že každého
uráža, všetkým nadáva a nevie prečo sa nestýka so svokrovcami, pretože s tými vychádzala dobre a

nemajú sa prečo na seba hnevať. Ku vzťahu T. S. - otec (obžalovaný) uvádzala, že vzťah medzi nimi
bol dobrý, ako medzi rodičom a dieťaťom. Čo sa stalo medzi nimi dvomi považuje za nepravdepodobné,
pretože maloletá T., keď o tejto veci pred ňou rozprávala, skôr sa s tým chválila, a jej ako starej matke
sa nezdalo, že by to brala ako niečo hrozné, skôr to každému rozprávala a chválila sa s tým. Čo sa týka
návštevy dieťaťa na gynekológii, na ktorú mala ísť matka (jej dcéra T.) s malou T. sa nevie vyjadriť, či

tam bola, pretože ona sama ešte stále pracuje viac sa o túto záležitosť nestarala, lebo vedela, že je to
asi hlúposť a ako sa to doriešilo nevie.

Svedkyňa T.. Y. L., lekárka maloletej T. S. ku skutku uviedla v prípravnom konaní aj pred súdom, že dňa

15.05.2014popríchodedoambulanciemaloletejT.sosvojoustaroumatkouW.W.sadozvedela,odpani
W., že T. nechce ísť k otcovi, lebo ju hladká na rôznych intímnych miestach a dáva jej tam pusinky. Dieťa
to potvrdilo. Po vyšetrení T. nezistila žiadne známky fyzického násilia, a následne odporučila pani W.
oznámiťskutočnosťnaoddelenísociálno-právnejochranydetínaÚPSVaRO.akúdajnémusexuálnemuzneužívaniu, že sa musí vyjadriť detský gynekológ. Opakovane sa stará matka v prítomnosti svedkyne
pýtala maloletej, či si to nevymyslela, pričom T. svoje tvrdenia opakovala. Po odchode z ambulancie
túto skutočnosť svedkyňa oznámila na ÚPSVaR O., a tieto informácie tiež zapísala do karty maloletej.

Pri oznámení týchto udalostí sa maloletá správala úplne normálne, pričom je správanie oblo bežné,
neplakala, a keď o tom rozprávala sa správala úplne bežne. Popísala priebeh oznámenia tejto udalosti
tak, že sa stará matka pýtala, či ju otec hladkal v spodných častiach pod bruškom, pričom T. odpovedala
„áno, hladkal ma“. Na vyšetrenie s maloletou prišla stará matka dieťaťa asi z toho dôvodu, že matka O.
sa v tej dobe starala o maloletého súrodenca T.. Lekárka nemala vedomosť, či bola maloletá vyšetrená

gynekologicky a svedkyňa uvádzala, že návštevy u lekára vždy absolvovali rodičia spolu, nebol žiadny
problém ohľadne starostlivosti o deti.

SvedkyňaT..P.zaE.O.bolaustanovenáakoopatrovníkvpredmetnejtrestnejvecimaloletejT.S.,pričom
v prípravnom konaní ako aj pred súdom vypovedala k spisovej dokumentácii ohľadom rodiny U., nakoľko

16.05.2014 sa na ÚPSVaR O. dostavila matka maloletej, T. U., za účelom oznámenia skutočností, ktoré
boli súbežne vyšetrované na odbore KP O.. Matke maloletej T. S. bolo odporučené, aby podala trestné
oznámenie, následne kontaktovala pediatričku T.. L. ohľadne výsluchu o okolnostiach ohľadne maloletej
T.. Čo sa týka gynekologického vyšetrenia maloletej T., nebolo robené podľa jej vedomostí, alebo bolo
to matke odporučené, či ho však absolvoval uviesť svedkyňa nevedela.

Svedok T. U., brat obžalovaného nebol vypočúvaný v prípravnom konaní, vo svojej výpovedi pred súdom
sa vyjadroval k vzťahu v rodine svojho brata L. U., ktorý popísal ako klasický rodinný vzťah , ktorý bol
harmonický až po dobu, kedy začali dochádzať peniaze. V tomto čase začali hádky medzi jeho bratom a

jeho manželkou T., a skutočnosť, že vzťah už nefunguje normálne si všimli, keď k nim v poslednej dobe
chodili na návštevy. Vzťah medzi maloletou T. a jej otcom popisoval svedok ako dobrý, pokiaľ dieťa
chodievalo k nim na návštevu (brat T. býva v dome so svojimi rodičmi J. U. a Z. U.), pravidelne sa stávalo,
že nechcela ísť domov k matke, chcela bývať u nich, aká bola príčina uviesť nevie takéhoto správania
sa dieťaťa. Poprel, že by bol brat pod vplyvom alkoholu, pokiaľ bolo dieťa u nich na návšteve, vždy bol

triezvy. Skutočnosť, že by brat mohol byť pod vplyvom alkoholu počas návštevy dieťaťa nepripúšťa z
toho dôvodu, že brat L. po dopravnej nehode bral silné lieky, takže na ne vôbec nemohol piť alkohol a
svedok ho osobne opitého v tomto čase určite nevidel. Pokiaľ bolo dieťa na návšteve u nich doma, vždy
bol doma on so svojou priateľkou alebo matka Z. U., jeho brat s dieťaťom nebol nikdy doma sám.

Svedok J. U., otec obžalovaného, nebol vypočutý v prípravnom konaní, k veci uvádzal, že vzťah otec
- dcéra, teda obžalovaný L. U. a maloletá T. S. bol vždy bezproblémový a dobrý. Popisoval spolužitie
svojho syna a nevesty, kedy po svadbe obaja bývali u nich v dome, nakoľko matka dieťaťa T. pochádza
z rozvrátenej rodiny, jej vlastná matka ju vyhodila z domu a keď bola T. mladšia tak ich vychovával stará

matka. Bol viackrát svedkom toho, že pokiaľ maloletá T. S. bola u nich na návšteve, plakala, nechcela od
nich odísť, nechcela sa z návštevy vracať k matke, problémy boli viackrát z tohto dôvodu, že sa maloletá
nechcela vrátiť domov. Od doby, kedy si matka dieťaťa našla priateľa, robila problémy, odmietala im ako
starým rodičom styk s maloletými deťmi, prestala s nimi komunikovať, a preto sa maloletá T. bála ako
so starými rodičmi komunikovať, pretože matka jej to zakazovala, dokonca sa bála im aj zakývať, keď

ich stretla na ulici, alebo sa bála aby ich niekto nevidel, že sa spolu s T. rozprávajú. Vo svojej výpovedi
potvrdil okolnosti ohľadne návštevy T. v nemocnici, potvrdil, že v ich dome býva vždy minimálne 5 ľudí,
teda oni s manželkou, ich syn T. s priateľkou a ich syn L. (obžalovaný), ktorý s nimi býva dlhšiu dobu
od doby, kedy začali nezhody medzi ním a manželkou T.. Vôbec nepripustil možnosť, že by mohol byť
niekedy ich syn L. s maloletou v ich dome sám, nakoľko vždy bol niekto doma, či už manželka alebo

jeho druhý syn s priateľkou. Tak isto nepripúšťa, že by jeho syn v období kedy sa mal skutok stať, mohol
byť pod vplyvom alkoholu, pretože po vážnom úraze hlavy, jeho syn L. vôbec nepije, berie lieky , takže
absolútne vylučuje, že by mohol byť, či už v ranných alebo poobedných hodinách pod vplyvom alkoholu.
Potvrdil, že manželstvo jeho syna L. s matkou maloletej T. S. bolo bezproblémové až do doby, kedy sa
jeho syn L. zadĺžil a nezhody vznikali hlavne kvôli peniazom.

V konaní pred súdom bola vypočutá znalkyňa T.. L. T., L.., ktorá spracovala znalecký posudok z odboru
psychológia, odvetvie klinická psychológia detí číslo 16/2017 na maloletú T. S., nar. XX.XX.XXXX,
pričom pred súdom znalkyňa ozrejmila súdu priebeh celého vyšetrenia maloletej, akým spôsobomviedla klinicko-psychologické a psychodiagnostické vyšetrenie. Po oboznámení sa s celým spisovým
materiálom ako aj celým priebehom konania pred súdom znalkyňa popísala maloleté dieťa T. S.
ako dieťa so spontánnym rečovým plynulým prejavom. Do kontaktu so znalkyňou vstupuje nesmelo,

po adaptácii sa neistota redukovala, bola prítomná situačná intrapsychická tenzia. Očnú diádu
udržiavala , inštrukciám rozumie, kooperovala s ochotou. Rečový prejav bol plynulý , bez sporu, zárazov,
nárečovo akcentovaný. Dieťa spontánne verbalizuje, bola zhovorčivá. Slovná zásoba dieťaťa obsahovo
chudobnejšia. Ku koncu vyšetrenia pri zmene výpovede maloletej, tenzné prežívanie sprevádzané
vegetatívnym doprovodom emócii, lakri mozitov. Vnímanie a myslenie dieťaťa je intaktné, pozornosť

dostatočná, primeraná aj koncentrácia, percepčno - kognitívne procesy bez porúch. Psychomotorické
tempo dieťaťa pri práci primerané, pracuje pedantne, zbrklá len pri neistote. Motoricky stabilná, emočne
reaguje priliehavo situácii. Detská osobnosť vo vývine s primeraným psychosociálnym vývinom. Je
ľaváčka, hygienicky štandard primeraný, adekvátny k sociálnemu statusu. Spoločenské konvencie
dodržiava, je ústretová a má slušný prejav. V závere znaleckého posudku charakterizuje znalkyňa
maloletú ako osobnosť detskú, ktorá sa vyvíja dostatočne diferencovane, bez signifikantných odchýlok

vo vývinovej úrovni, vnímanie a myslenie intaktné. Vnímanie reality je ešte prirodzene detsky nezrelé,
infantilné. Správanie sa javí motivované logickým úsudkom, avšak sociálna a emocionálna sféra je u
nej ešte menej zrelá, z čoho môže prameniť konanie bez uváženia dôsledkov a viesť k maladaptívnym
vzorcom správania (klamstvo). Znaleckou expertízou nebola zistená prítomnosť patologických rysov
osobnosti maloletej. Aktuálna úroveň rozumových schopností maloletej spadá do stredného pásma

populačného priemeru, verbálne schopnosti dosahujú stredné pásmo priemeru a prirodzené - názorové
schopnosti dosahujú horné pásmo priemeru. Úroveň všeobecných vedomostí na primeranej úrovni,
orientácia v bežných sociálnych situáciách a sociálny úsudok podpriemerný. Analyticko - syntetická
činnosť, logické uvažovanie a numerické posudzovanie je v strednom až hornom pásme priemeru.
Pamäťové schopnosti zodpovedajú úrovni intelektu, schopnosť vnímania, zapamätania a reprodukcia

udalostí, ktorých sa zúčastnila priamo alebo nepriamo je zachovaná - neoslabená. Do procesu
reprodukcie poznanej skutočnosti, interpretovanie reality vstupuje tendencia motivačne si dokresľovať
skutočnosť. Celková vývinová úroveň maloletej zodpovedá fyzickému veku, psychický, fyzický a
sociálny vývin bez zaostávania. Má sklony fantazijne nahrádza realitu, nejedná sa však o patologický
rys, ale o prirodzenú detskú predstavivosť a obrazotvornosť. Na základe analýzy vierohodnosti

znalkyňa nachádza znaky oprávňujúce znížiť všeobecnú aj špecifickú vierohodnosť výpovede vo
vzťahu k priamo sa zúčastneným a popísaným udalostiam. Všeobecnú vierohodnosť z hľadiska
posúdenia veku, psychickej vyspelosti, emotivity, menej zrelých sociálnych zručností a špecifických
motivačných rysov možno u maloletej považovať za čiastočne zníženú. Analýza znakov špeciálnej
vierohodnostiaprítomnosťzásadne(protipólne)sameniacichkonkrétnychvýpovedímaloletejvovzťahu

k predmetnému prípadu a skutočností smerujúcich k úvahe o fabulácií vo vzťahu k takýmto údajom,
oprávňuje znalkyňu považovať špecifickú vierohodnosť za zníženú. Teda všeobecná vierohodnosť, ako
aj špecifická vzhľadom k uvedeným faktom vyplývajúcim z komplexného psychologického vyšetrenia je
znížená, a tým sa znižuje spoľahlivosť výpovede maloletej. Aktuálne, na základe výpovede maloletej,
klinického obrazu, ako aj z psychodiagnocistkých zistení možno usudzovať, že táto nevykazuje známky

emocionálnej nevyrovnanosti alebo prežitého psychického utrpenia (v súvislosti s údajne prežitou
udalosťou - konaním jej otca). Vzhľadom k predmetnému prípadu možno predpokladať, že nebude
ohrozená vyváženosť jej celkového vývinu v súčasnosti ani budúcnosti. Pred súdom znalkyňa popísala
spôsoby vyšetrenia maloletej, pričom rôznymi metódami vyšetrenia bolo zistené, že napríklad pri kresbe
rodiny nakreslila seba, hneď vedľa otca (obžalovaného), čím je vyjadrená pozitívna interakcia, postavy

majú usmievavý výraz tváre, vedľa nich dvoch sú jej súrodenci, a v pravo je znázornená matka s
novým partnerom, ktorí sa držia za ruku. Grafické prevedenie zodpovedá vekovej úrovni, mentálnym
schopnostiam a bez vyjadrených konfliktových momentov. Pri kresbe začarovanej rodiny nakreslila
rodinu tak isto v plnom zložení, v jednom segmente a nakreslila ich ako rôzne zvieratká. Pri ďalších
testoch bolo preukázané prevedenie znázorňujúce prirodzené detské sebavedomie, zameranosť na

vlastné prežívanie, pri ďalších testoch nie je prítomné neurotické zlyhanie, nevyskytli sa pocity neistoty
alebo nestability, respektíve nenaplnených potrieb, ktoré by viedli k neurotizácii alebo k neúčelnému
maladaptívnemu správaniu. Pohotovosť otvorenému agresívnemu správaniu sa nevyskytuje. Znalkyňa
poukázala v zvere svojej prezentácie znaleckého posudku pred súdom, že po ukončení testovacej časti
vyšetrenia sa maloletá v rozhovore vrátila k predmetnej téme, či niekoho zavrú do väzenia, že keby

zavrú mamu, či ona ostane s X. (nový partner matky) a zamýšľala sa nad tým, u koho bude, veď má
ešte tetu. Keď sa znalkyňa pýtala, či chce niečo doplniť k celému vyšetreniu, maloletá zmenila výpoveď
s tým, že „iba hento bola pravda, že mamu bil, naháňal ju s nožíkom a pištoľou, takou čiernou, on ju
máva vždy nachystanú na poličke, a keď pozerala rozprávku, babka bola v obchode, prišiel za ňou otec,dal jej nejakého maca plyšového, že to bolo macko, že to mal on ešte keď bol malý, nechala si ho, on
ju neboškával, tam vtedy babke nič nepovedala.“ Na otázku znalca, či vie povedať, prečo to o otcovi
povedala a ako ju to napadlo, odpovedala „raz čítala taký časopis , bol tatov, boli tam také modelky,

nevie prečo ju to napadlo, vtedy sa na neho nahnevala, lebo im robil zle, chcela, aby išiel do väzenia,
naháňal mamu s nožíkom a pištoľou, ona sa na tatu stále nejako hnevala“, a pýtala sa či nebude mať
mama z toho zle, a trvala na tom, že ju nebozkával. Vie si predstaviť, že by sa zase začala stretávať s
otcom, nemá ho moc rada, ale nebála by sa sním teraz stretnúť, a ani pred tým sa ho nebála.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností s poukazom najmä na znalecký psychologický
posudok číslo 16/2017 podporne s prihliadnutím na výsluchy svedkov predmetnej trestnej veci musel
súd skonštatovať, že skutok, pre ktorý je obžalovaný L. U. stíhaný, sa nestal, a preto ho podľa § 285
písm. a) Tr. poriadku oslobodil spod obžaloby pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm.
b) Tr. zákona s poukazom na § 139 písm. a), c) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom

základe obžaloby.

Súd pri hodnotení dôkazov nemohol v žiadnom prípade prihliadnuť na neprocesné úkony vykonané v
predmetnej trestnej veci, a to najmä na výsluch maloletej T. S. zo dňa 08.09.2014, ktorý bol vykonaný

v rozpore so zákonom, nakoľko uvedeného výsluchu maloletej T. S., teda osoby mladšej ako 15 rokov,
sa okrem vyšetrovateľa, prítomnej osoby, súdneho znalca L.. H. X., pracovníčky ÚPSVaRu O., ktorá
bola ustanovená maloletej T. S. za opatrovníka, sa zúčastnila aj matka maloletej T. U., čo je absolútne
v takýchto prípadoch zo zákona neprípustné. Na základe tohto nezákonného výsluchu, ktorého sa
zúčastnil aj súdny znalec z oboru zdravotníctvo, odvetvie klinická psychológia detí L.. H. X., tento

spracoval znalecký posudok číslo 72/2014, kde predovšetkým vychádzal okrem iného z nezákonnej
výpovede maloletej T. S.. Súd po zistení týchto nezákonných postupov a procesne nepoužiteľných
úkonov pred súdom, súd vyzval tohto znalca, aby sa zúčastnil výsluchu maloletej T. S. pred súdom,
aby sa tieto nezákonnosti mohli odstrániť, a bolo mu uložené, aby dopracoval znalecký posudok
aktuálne ku dňu pojednávania, ktoré nasledovalo po výsluchu maloletej T. S.. Súdny znalec L.. H.

X. nielen, že sa viackrát nezúčastnil pojednávania, a súd musel odročovať pre nespracovanie tzv.
doplnku k nezákonnému posudku, ale pri svojom výsluchu pred súdom zotrvával na pôvodne zistených
skutočnostiach, ktoré spracoval na základe nezákonného výsluchu maloletej T. S. v prípravnom konaní.
Z tohto dôvodu senát pri záverečnej porade, vzhľadom na nedostatočne zistený skutkový stav, v
zmysle § 276 ods. 1 Tr. poriadku pribral do konania novú znalkyňu T.. L. T., L., na spracovanie

zákonného aktuálneho znaleckého posudku, aby tým zamedzil možnému nezákonnému rozhodnutiu
súdu s poukazom na procesné pochybenie z prípravného konania. Preto súd na podklade týchto
právnych záverov skonštatoval, že v prípade nemožnosti použitia základného dôkazu v tomto trestnom
konaní - výpovede maloletej T. S. zo dňa 08.09.2014, na ktorú nie je vôbec možné prihliadať z dôvodov
vyššie uvedených, je nutné vysloviť záver (najmä s poukazom na nový znalecký posudok znalkyne),

že sa skutok vôbec nestal a nemožno povedať, že ho obžalovaný vôbec spáchal. Súd ďalej poukazuje
na skutočnosť, že výpoveď maloletej ako neopakovateľný úkon, bol urobený neprocesným spôsobom,
a preto súd musel do konania pribrať nového znalca, a sprocesniť najdôležitejší úkon, aký je možno len
vykonať v konaní o trestných činoch proti ľudskej dôstojnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal.