Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. jún 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/216/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615212703
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7615212703.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členov senátu

JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu LEDO FIN, s.r.o., so sídlom Poprad,
Tatranské námestie 3, IČO: 47 787 368 zastúpený Advokátska kancelária - Ján Buroci, s.r.o. so sídlom
Spišská Nová Ves, Za Šestnástkou 17, proti žalovanému: Obec Buglovce, so sídlom Buglovce 56, IČO:
00 328 987, zastúpenému Mgr. Jurajom Berčom, advokátom so sídlom Spišská Nová Ves, Zimná 59,
o zaplatenie 4.800,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská
Nová Ves z 11.05.2017 č.k. 10C/179/2015 - 84 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej iba „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 4.800,- eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody,
ktorá mala vzniknúť neoprávneným zásahom žalovaného do vlastníckych práv G.. Q. D. vykonanými
zemnými prácami. Ďalším výrokom rozhodol, že žalovanému priznáva náhradu trov konania v celom
rozsahu.

2. Rozhodnutie o zamietnutí žaloby odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalobca nepreukázal naplnenie
existencie predpokladov zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“). Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že G.. Q.H. D. je vlastníkom pozemku
parcelné č. 93/17 v kat. úz. Buglovce, na ktorom sa v čase nadobudnutia vlastníckeho práva nachádzal
tenisový kurt. Na základe výzvy G.. Q. D. adresovanej žalovanému na vypratanie nehnuteľnosti žalovaný
z pozemku odstránil antuku a škvaru a 4 betónové stĺpy. Žalobca žiadal uhradiť škodu v sume 4.800,-
eur, ktorú stanovil súhrnom ceny zemných prác, ktoré žalovaný vynaložil na vykonané zemné práce. G..

Q. D. svoju pohľadávku proti žalovanému postúpil súčasnému žalobcovi. Súd prvej inštancie poukázal
na predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 ods. 1 OZ a uviedol, že žalobca
sa návrhom domáhal náhrady škody, ktorú stanovil súhrnom ceny zemných prác, cenou antuky, zeminy
a hodnotou 4 kusov betónových stĺpov. Žalobca nepreukázal, že vlastník pozemku, ktorý nadobudol
darovacou zmluvou v roku 2005 a kúpnou zmluvou v roku 2012, bol aj vlastníkom tenisového kurtu,
pretože nepredložil nadobúdacie doklady. Tenisový kurt bol postavený v roku 1985 obyvateľmi obce a
v čase jeho likvidácie žalovaným v roku 2003 bol nefunkčný, zarastený a používal sa ako klzisko. Túto

skutočnosť žalobca nerozporoval. Žalovaný na výzvu vlastníka pozemku na vypratanie nehnuteľnosti
bez presnej špecifikácie odstránil z pozemku športové ihrisko. Žalobca nepreukázal, že bol vlastníkom
ihriska a ani to, že žalovaný tým porušil svoju povinnosť voči vlastníkovi pozemku. Žalobca tiež
nepreukázal, že konaním žalovaného mu bola spôsobená škoda a v akej výške, nepreukázal, že došlok zmenšeniu jeho majetku. Práve naopak, z predložených dokladov je zrejmé, že práve žalovanému z
odpratávaním ihriska a vrátením pozemku do pôvodného stavu vznikli náklady, a nie škoda vlastníkovi
pozemku. S tým je spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody a to príčinná súvislosť

medzi porušením povinnosti a vznikom škody. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa
úspešnosti v spore podľa úspešnosti v spore v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby napadnutý rozsudok odvolací súd zmenil a
žalobe vyhovel a uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

4. V dôvodoch odvolania žalobca uvádza, že súd prvej inštancie nemal preukázanú výšku postúpenej
pohľadávky, pričom ďalej nevysvetľuje, čo z tohto tvrdenia vyvodzuje. Súd prvej inštancie sa odklonil od
judikatúry Najvyššieho súdu SR, čím založil dovolací dôvod. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo/210/01. Žalobca namieta postup súdu, ktorý od neho požadoval
dokladovanie listín bez toho, aby to namietal žalovaný. Konkrétne ide o rozsah postúpenej pohľadávky.

Odvolateľ poukazuje za irelevantné preukazovanie, že žalobca je vlastníkom tenisového kurtu. Žalobca
sa nedomáhal náhrady škody z dôvodu odstránenia mantinelov, pletiva a podobne, patriacich k ihrisku.
Zo žaloby je jasné, že sa domáha náhrady škody z dôvodu nezákonného odstránenia a vývozu zeminy,
škvary a antuky v objeme asi 600 ton. V tejto súvislosti poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
6Cdo/18/2011 vo vzťahu k povahe príslušenstva veci. Žalobca, resp. jeho právny predchodca nadobudol

vlastnícke práva k pozemku, a teda ku všetkým jeho súčastiam. Právny režim príslušenstva a súčastí
hlavnej veci znamená, že nadobudnutím vlastníckeho práva k nehnuteľnosti automaticky nadobudol aj
vlastnícke právo k zemine, antuke a škvare. Je teda právne irelevantné, kedy, kto ihrisko vybudoval, keď
predmetom konania bola náhrada škody odstránením súčasti pozemku. Žalobca nesúhlasí s úvahou
súdu prvej inštancie o tom, že neoprávnené odstránenie súčasti pozemku je zmenšením majetku

žalobcu a teda škodou. Niet pochýb, že zásah žalovaného do vlastníckeho práva bol neoprávnený,
žalovaný odstránil zeminu pod úroveň okolitého terénu, čo je zjavné z fotodokumentácie znaleckého
posudku. Disponovať pozemkom má vlastník, pričom má plnú dispozíciu rozhodovať o osude veci. Je
neprípustné, aby trpel výsledky nezákonného zásahu bez možnosti požadovať náhradu škody. Žalobca
poukazuje aj na predložený znalecký posudok, z ktorého je zjavné, že len navozenie odstránenej zeminy

a jej zhutnenie vyžaduje náklady vo výške 5.067,84 eur, teda viac, než žalobca požaduje.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací preskúmal splnenie podmienok prípustnosti odvolacieho

konania a skonštatoval, že odvolanie žalobcu bolo podané včas oprávnenou osobou a smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné. Odvolací súd prejednal vec bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, pretože nebol daný zákonný dôvod na jeho nariadenie podľa § 385 ods.
1CSP. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu
vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.

7. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že odvolateľ v podanom odvolaní nevymedzil odvolacie
dôvody v súlade s ust. § 365 ods. 1 CSP. Odvolací súd preto musel vyvodiť tieto dôvody iba z obsahu
odvolacích námietok.

8. Odvolacie námietky žalobcu spočívajú v jeho nesúhlase s názorom súdu prvej inštancie o tom, že
nebola preukázaná výška postúpenej pohľadávky, ďalej namieta irelevantnosť skutkového tvrdenia, že
žalobca nepreukázal vlastníctvo tenisového kurtu a nesúhlasí s tým, že nepreukázal vznik škody. Tieto
odvolacie námietky je možné posúdiť ako odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, teda
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že

jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že ani jedna z odvolacích námietok nie je dôvodná.

10. K námietke o nepreukázaní výšky postúpenej pohľadávky uvádza odvolací súd, že vyriešenie otázky
postúpenia pohľadávky súvisí s otázkou vecnej legitimácie žalobcu, teda jeho oprávnením uplatňovať
konkrétny nárok z porušenia hmotnoprávneho vzťahu. Odvolací súd k tomu uvádza, že spornosť výšky
postúpenia pohľadávky nebola rozhodujúcim dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie žalobu zamietol.Pokiaľ by totiž dôvodom pre zamietnutie žaloby bola iba absencia aktívnej legitimácie žalobcu, nebol
by dôvod na to, aby sa súd prvej inštancie venoval vecnému posúdeniu nároku na náhradu škody, ktorý
žalobca uplatnil. Túto odvolaciu námietku preto odvolací súd považuje za nedôvodnú.

11. Ďalšia odvolacia námietka súvisí s nepreukázaním, že žalobca bol vlastníkom tenisového kurtu, čo
žalobca považuje pre toto súdne konanie za irelevantné. Odvolací súd zastáva názor, že táto úvaha
odvolateľajenesprávna.Pokiaľbyšportovéihrisko,ktorésapôvodnenachádzalonaspornompozemku,
bolo skutočne tenisovým kurtom, išlo by z pohľadu občianskeho práva o stavbu, ktorá predstavuje

osobitný predmet občianskoprávnych vzťahov.

12.Podľa§120ods.1OZsúčasťouvecijevšetko,čoknejpodľajejpovahypatríanemôžebyťoddelené
bez toho, žeby sa tým vec znehodnotila. Podľa § 120 ods. 2 OZ stavby, vodné toky a podzemné vody
nie sú súčasťou pozemku.

13. Občiansky zákonník sám nevymedzuje, čo to je stavba, podľa ustálenej súdnej praxe stavba
ako predmet občianskoprávnych vzťahov vzniká vtedy, ak ide o stavbu podľa stavebného zákona. Je
pritom potrebné rozlišovať pojem stavba z hľadiska súkromného práva a z hľadiska verejného práva.
Vlastníkom stavby je stavebník, pričom v zmysle občianskeho práva je stavebníkom ten, kto stavbu
uskutočnil s úmyslom mať ju pre seba. Občianske právo počíta s tým, že vlastník stavby môže byť

odlišným subjektom od vlastníka pozemku, preto napr. v ust. § 135c OZ je riešený právny vzťah medzi
vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku.

14. Pokiaľ ihrisko, resp. tenisový kurt z pohľadu občianskeho práva spĺňa definíciu stavby, je potrebné
posúdiť, kto je vlastníkom tohoto predmetu občianskoprávneho vzťahu. Športové ihrisko nie je súčasťou

pozemku,akonesprávneargumentujeodvolateľ.Vtejtosúvislostineobstojíaniargumentáciaodvolateľa
uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/18/2011, v ktorom sa riešila otázka právneho posúdenia
spevnených plôch, príjazdovej cesty, vodovodu a sadových úprav, ktoré boli v predmetnej veci posúdené
súdom ako súčasť pozemku, na ktorom sú umiestnené. Naopak, v prípade iných vedľajších stavieb
posudzovaných v citovanom rozhodnutí uviedol dovolací súd, že odvolací súd dospel k nesprávnemu

záveru o tom, že sú súčasťou pozemku.

15. Ďalší odvolací argument odvolateľa, že právny predchodca žalobcu nadobudol spolu s
nadobudnutím vlastníckeho práva automaticky aj vlastnícke právo k zemine, antuke a škvare neobstojí
bez toho, aby žalobca pre svoje tvrdenie podložil adekvátnymi dôkazmi. Antuka a škvara, ktoré sú

svojou povahou stavebné materiály, môžu byť tak isto predmetom občianskoprávnych vzťahov. V
prípade, ak sú umiestnené na cudzom pozemku, môžu byť spracovaním zmenené na inú vec v právnom
slova zmysle. Pokiaľ z nich spracovaním vznikne stavba tak, ako to odvolací súd opísal v bode 13.
odôvodnenia, spracovaním materiálu sa stavba stáva vlastníkom zhotoviteľa stavby, ktorý môže byť
subjektom odlišným od vlastníka pozemku. Odvolací súd v tejto súvislosti, pokiaľ sa týka povahy ihriska

ako stavby, poukazuje na listinný dôkaz predložený žalobcom, a to list Okresnej prokuratúry Poprad zo
06.10.2014 sp.zn. PD125/14/7706 - 9.

16. Argument súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal svoje vlastnícke právo k stavbe ihriska, je
teda správny.

17. Poslednou odvolacou námietkou je nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie o tom, že neboli
splnené predpoklady vzniku škody. Odvolací súd v tejto súvislosti sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a rovnako súhlasí s jeho záverom v tom, že žalobca
nepreukázal, že mu odstránením antuky, škvary a premiestnením 4 betónových stĺpov vznikla škoda.

18. V občianskom práve sa škoda rozlišuje na skutočnú škodu a ušlý zisk. Ide o majetkovú ujmu, ktorá
postihla poškodeného v dôsledku vzniku zodpovednosti za škodu, ktorú mu niekto spôsobil. Skutočná
škoda je majetková ujma spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného, ide o rozdiel v hodnote
poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Ušlý zisk predstavuje

to, čo poškodenému v dôsledku spôsobenia škody ušlo.

19. So zreteľom na právne posúdenie otázky vlastníckeho práva k športovému ihrisku, ktoré bolo
zásahom žalovaného odstránené, odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie v tom, žežalobca nepreukázal, žeby jeho právnemu predchodcovi vznikla týmto konaním škoda a preto jeho
rozhodnutie o zamietnutí žaloby je vecne správne.

20. So zreteľom na uvedené dôvody odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

21.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§255ods.1CSPspoužitím§396ods.1CSP.
V odvolacom konaní mal plný úspech žalovaný, ktorému však v odvolacom konaní trovy preukázateľne

nevznikli.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval o prvej inštancii. Pri dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha
(dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.