Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. marec 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/316/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5909205606
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5909205606.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar

Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v spore žalobcu: E.
Z., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX/XX, Ružomberok, zast. JUDr. Martinom Cibuľom, advokátom, AK M.
S. XXX/X, F.. Z., proti žalovaným: 1/ M. L., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, zast. Advokátska kancelária
JUDr. Ladislav Janči, s.r.o., so sídlom Dončova 1451/21, 034 01 Ružomberok, IČO: 37977504, 2/ F.
C., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX, zast. JUDr. Jánom Kasenčákom, advokátom, AK J. U. XXXX, XXX
XX T., o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalovaného v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu
Ružomberok č.k. 5C/116/2016-679 zo dňa 21.2.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie v predmetnom konaní rozhodol tak, že
žalovanému v 2/ rade uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 13.500,00 eur ako náhradu nemajetkovej

ujmy do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku. Priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému v 2/ rade v celom rozsahu.
Okresný súd v odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku konštatoval, že žalobkyňa si žalovanú
sumu uplatňovala titulom náhrady nemajetkovej ujmy v dôsledku porušenia práva na ochranu osobnosti.
V priebehu celého konania poukazovala na to, že žalovaní v 1/ a 2/ rade boli rozsudkom súdu uznaní
za vinných zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1,2 Trestného zákona č.
140/1961 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov účinného do 31.12.2005, keď z dôvodu porušenia

dôležitej povinnosti uloženej im podľa zák. č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách
spôsobili smrť jej malej dcéry R. Z., nar. XX.X.XXXX, ktorá na následky utrpených zranení zomrela na
mieste dopravnej nehody dňa 17.6.2005. V súvislosti s protiprávnym zavineným konaním žalovaných
v 1/ a 2/ rade utrpela citovú ujmu, ktorú možno považovať za zásah do jej práva na ochranu súkromia
rodinného života. Zavineným konaním žalovaných v 1/ a 2/ rade jej vznikol nenapraviteľný následok
prejavujúci sa celoživotnými traumatizujúcimi spomienkami na násilnú stratu milovanej osoby.
Súd prvej inštancie svoj rozsudok podrobne odôvodnil, popísal zistený skutkový stav, obsah vykonaných

dôkazov, citoval príslušné ustanovenia zákonov, ktoré použil pri právnom posúdení veci a podrobne
odôvodnil aj svoj právny záver, pričom vychádzal z ustálenej judikatúry súdov. Keďže rozsudok
okresného súdu bol riadne doručený obom stranám sporu v súlade s požiadavkou zákona (§ 223 a nasl.CSP), strany sporu poznajú doslovné znenie odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, a tak odvolací
súd nebude opätovne opakovať podrobný obsah odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný v 2/ rade
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zmeniť tak, že žalobu žalobcu voči žalovanému v 2/ rade zamietne. Zároveň si uplatnil
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Právny zástupca žalovaného v 2/ rade vzniesol podaním zo dňa 08.11.2016 námietku premlčania, ktorú
riadne odôvodnil. Právny zástupca žalobcu až do 16.02.2017 nijako nereagoval. Piatok dňa 17.02.2017
doručil právny zástupca žalobcu vyjadrenie žalobkyne k námietke premlčania, v ktorom rozporoval

vznesenie námietky premlčania s dobrými mravmi. Toto vyjadrenie právnemu zástupcovi žalovaného
v 2/ rade bolo doručené len elektronicky právnym zástupcom žalobkyne a nie cestou súdu a jeden
pracovný deň pred termínom pojednávania navrhol právny zástupca žalovaného v 2/ rade odročiť
pojednávanie vytýčené na deň 21.02.2017, čomu súd nevyhovel a tak pre krátkosť času musel právny
zástupca žalovaného v 2/ rade pripraviť vyjadrenie k tomuto vyjadreniu. Právny zástupca žalovaného v

2/ rade má za to, že súd neodročením a vykonaním pojednávania a rozhodnutím vo veci samej porušil
právo žalovaného v 2/ rade na spravodlivý proces. Čo sa týka miery poručenia práva na spravodlivý
proces, právny zástupca žalovaného v 2/ rade poukazuje na skutočnosť, že od momentu podania
žaloby až do dňa 16.02.2017 žalobca neargumentoval týmto právnym stanoviskom o rozpore vznesenie
námietkypremlčaniasdobrýmimravmiatoajnapriekskutočnosti,žedvakrátbolažalobazamietnutápre

premlčanie tohto práva a Krajský súd v Žiline dvakrát rozsudok okresného súdu zrušil. Právny zástupca
žalovaného v 1/ rade vzniesol námietku premlčania a to aj v dovolaní, pričom právny zástupca žalobcu
neargumentoval jej rozpor s dobrými mravmi ani vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v rade 1/, ktoré
podal žalovaný v rade 1/ proti rozsudku, ktorým bola žalobcovi priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo
výške 13.500,- eur. Žalobca so žalovaným v rade 1/ uzavreli súdny zmier, na základe ktorého žalovaný

v rade 1/ má zaplatiť žalobcovi 1,- eur. Miera porušenia práva na spravodlivý proces spočíva aj v tom,
že so vznesením námietku rozporu námietky premlčania s dobrými mravmi je spojené dokazovanie na
prichystanie, ktoré má žalovaný v rade 2/ a jeho právny zástupca právo sa pripraviť.
Trval na tom, že nesprávne skutkové zistenie je v tom, že žalovaný bol v súdnom spore pasívny počas
celého pôvodného konania, pojednávaní sa nezúčastňoval, nevyjadril sa k veci žiadnym spôsobom.

Žalovanýv2/rademalprávozúčastniťsapojednávaní,niepovinnosť.Neúčasťnapojednávanímôžebyť
spojená s negatívnymi dôsledkami iba v zákonom ustanovenom prípade. Právny zástupca žalovaného
nemá vedomosť o tom, že by žalovaný v 2/ rade svojou pasivitou maril priebeh a účel súdneho konania.
Žalovaný v 2/ rade nemal povinnosť, ale právo sa k veci samej vyjadriť. Účastník konania, resp. strana
sporu je oprávnená byť aj pasívna, pretože platí zásada „iura novit curia“ zakotvená v § 121 O.s.p., resp.

v § 186 ods. 1 CSP. Súd môže vychádzať iba zo zhodných tvrdení strán. Žalovaný v rade 2/ má právo sa
spoliehať na to, že súd rozhodne zákonným spôsobom. Uvádzal, že ani pre žalovaného v 2/ rane nejde
o príjemnú spomienku na udalosť, ktorá by sa nestala, keby žalovaná v rade 1/ nevybočila v rozpore
so zák. č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov na
cestu a v dôsledku jej protiprávneho konania došlo k nárazu a následne k spôsobeniu smrti mal. R.

Z.. Nesprávne je aj skutkové zistenie súdu v tom, že žalovaný v 2/ rade po veľmi dlhom čase vzniesol
námietku premlčania, pričom žalobca sa so žalovaným v rade 1/ dohodol na súdnom zmieri, na základe
ktorého žalovaný v rade 1/, ktorý zapríčinil dopravnú nehodu medzi žalovanými, má zaplatiť žalobcovi 1,-
eur. Neobstojí ani pomer trestov uložených v trestnom konaní jednotlivým žalovaným, pretože žalovaný
v rade 2/ prekročil rýchlosť, ktorá ak by žalovaný v rade 1/ nevybočil bez kontroly v spätnom zrkadle,

nebola príčinou usmrtenia maloletej dcéry R..
Za nesprávne považoval právne posúdenie veci súdom, ktorý právne posúdil vznesenie námietky
premlčania ako rozporné s dobrými mravmi. Uplatnenie námietky premlčania nemôže byť v rozpore s
dobrými mravmi. Ustanovenie § 3 OZ je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva
súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že

tomu tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Aplikácia uvedeného ustanovenia prichádza do úvahy
len vo výnimočných prípadoch. Neúčasť žalovaného v 2/ rade a jeho nevyjadrenie sa k žalobe a iným
vyjadreniam procesných strán, resp. strán sporu, nijako nepoškodzovalo žalobcu a dokonca ak so
vznesenounámietkoupremlčanianiejespojenéďalšiedokazovanie,môžebyťvznesenáajpredtým,akosa senátu odoberie na záverečnú poradu pred vyhlásením rozsudku. Uvedený záver potvrdil i Najvyšší
súd SR v rozhodnutí sp.zn. 5M Cdo 14/2008. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR. V konaní žalovaným dôvodne vznesenú námietku premlčania voči uplatňovanej pohľadávky

však nemožno pokladať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

3. K odvolaniu žalovaného v 2/ rade proti rozsudku okresného súdu podala písomné vyjadrenie
žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý
rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a priznať žalobkyni trovy odvolacieho konania.

Vo svojom vyjadrení uviedla, že sa stotožňuje s posúdením veci a právnym názorom okresného
súdu uvedeným v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku a tento považuje za správny,
zákonný a spravodlivý. O vrátení veci sa okresný súd riadne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutkovými okolnosťami, právnymi argumentmi strán a na pojednávanú vec správne aplikoval
ustanovenia príslušných predpisov. V konaniach pred okresným aj odvolacím súdom, ktoré predchádzali
právoplatnému skončeniu veci, bola konajúcimi súdmi vec správne skutkovo aj právne posúdená a

náležite zistená. Po zrušení posledného rozsudku odvolacím súdom bolo potrebné posúdiť žalobkyňou
namietaný rozpore vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného s dobrými mravmi, nakoľko
podľa ust. § 3 ods. 1 OZ nemožno poskytnúť ochranu právu (uplatniť námietku premlčania) v prípade
jeho rozporu s dobrými mravmi. Žalobkyňa v súvislosti s žalovaným vznesenú námietku premlčania
poukazovala najmä na pasivitu žalovaného počas celého pôvodného konania, na jeho neúčasť

na pojednávaniach (žalovaný sa nezúčastnil ani jedného pojednávania), neexistenciu akýchkoľvek
vyjadrení žalovaného k veci, na skutočnosť, že žalovaný nepodal ani jeden riadny ani mimoriadny
opravnýprostriedok,alepredovšetkýmnato,ženámietkupremlčaniavzniesolažpo8rokochodpodania
žaloby, a to až po zrušení právoplatného rozsudku dovolacím súdom. Okrem toho sa domnieva, že
dovolací súd mal právoplatné meritórne rozhodnutie vo veci zrušiť iba vo vzťahu k žalovanej v 1/ rade,

ktoránarozdielodžalovanéhovyužilaprávopodaťdovolanie.Pokiaľideoskúmaniesplneniazákonných
podmienok pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy za neoprávnený zásah do práva žalobkyne na
ochranu osobnosti, žalobkyňa sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteniami okresného súdu a s jeho
právnym posúdením veci, ako aj priznanou výškou zadosťučinenia, ktorú považuje za primeranú k
spôsobenému zásahu.

4. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalovaný v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §

387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

9. S rozhodnutím okresného súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací
súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej
neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé
inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal

so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval žalovaný aj
v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

10. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

11. V zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákona platného a účinného aj v čase

vznesenia námietky premlčania v prejednávanej veci žalobou uplatneného práva - ku ktorému došlo v
rámci podania právneho zástupcu žalovaného v rade 2/ zo dňa 08.11.2016) výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

12. Najvyšší súd SR, Najvyšší súd ČR, ústavné súdy obidvoch nástupníckych štátov niekdajšej
Československej federácie (ktorých právne poriadky vychádzali a na Slovensku u Občianskeho
zákonníka dodnes vychádzajú z rovnakého spoločného základu) už opakovane judikovali, že pokiaľ
ide o rozpor uplatnenia námietky premlčania s dobrými mravmi, vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby
vznesenie námietky premlčania žalovaným mohlo byť považované za konanie, ktoré je v rozpore s

dobrýmimravmi,pretoževýkonžiadnehopráva(právonamietaťpremlčanieztakejmnožinysamozrejme
nevyvnímajúc) nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
28.4.2015 sp.zn. 7Cdo 507/2014, uznesenie NS SR zo dňa 13.12.2017 sp.zn. 7Cdo 226/2016). Hoci
súčasťou takejto judikatúry je tiež konštatovanie, že o takýto prípad môže ísť iba výnimočne a v rozpore
s dobrými mravmi, môže byť len taký výkon práva účastníkom v občianskom súdnom konaní, ktorý

je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhého účastníka konania, pričom vo vzťahu ku vznesenej
námietke premlčania môže o takýto prípad ísť len vtedy, ak druhý účastník konania márne uplynutie
premlčacejdobynezavinil.Priznanieúčinkovpremlčaniavočinemubyzatejtosituácieboloneprimerane
tvrdým postihom a pri posudzovaní primeranosti postihu je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností
prípadu a vziať do úvahy najmä charakter uplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo

nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej doby (II. ÚS 176/2011, rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo
dňa 19.2.2009 sp.zn. 25Cdo/539/2008, nález Ústavného súdu ČR sp.zn. II. ÚS 309/95, I. ÚS 643/04
a II. ÚS 3168/09).
Z vyššie uvedeného treba mať podľa názoru odvolacieho súdu za to, že práve o takýto výnimočný prípad
ide aj v predmetnej posudzovanej veci.

13. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na právne názory vyslovené Ústavným súdom SR v
náleze zo dňa 3.10.2012 č.k. I. ÚS 33/2012. Právnymi názormi je v plnom rozsahu viazaný súd prvej
inštancie, ako aj odvolací súd. V uvedenom náleze ústavný súd konštatoval, že námietka premlčania v
zásade dobrým mravom neodporuje, ale môžu nastať situácie (napr. v pomere blízkych príbuzných, či

spolupracovníkov alebo spolumajiteľov firmy a pod.), že uplatnenie tejto námietky je výrazom zneužitia
práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by za takejto
situácie zánik nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v
porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje právo
neuplatnil včas. V duchu tohto právneho názoru sa uplatnenie premlčacej námietky môže priečiť dobrým

mravom len vo výnimočných prípadoch, keby bolo na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej
doby nezavinil alebo keď by sa aprobovalo konanie, ktoré je contra bonos mores (§ 3 ods. 1 OZ).

14. S poukazom na vyššie uvedené, ako aj závery uvedené v odôvodnení rozhodnutia okresného súdu
odvolací súd konštatuje, že sa s právnymi závermi v otázke rozporu vznesenej námietky premlčania zo

strany žalovaného v 2/ rade s dobrými mravmi plne stotožnil.15. Odvolací súd konštatuje, že procesným postupom okresného súdu nedošlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces na strane žalovaného v 2/ rade. Námietka premlčania stranou sporu môže byť
vznesená v ktoromkoľvek štádiu konania až do rozhodnutia súdu vo veci.

16. Predmetom preskúmania odvolacieho súdu nebolo uznesenie okresného súdu o schválenie zmieru
uzavretého medzi žalobkyňou a žalovaným v 1/ rade.

17. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii

odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil ako vecne správny.

18. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1
CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalobcu, a preto

odvolací súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)