Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. jún 2018

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25C/48/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114207102
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Hlistová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1114207102.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava 1 v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Hlistovou v právnej veci žalobcu:

Štefan Y., nar. XX.XX.XXXX, I. XXX, XXX XX Q., zast. N.. W. I., euroadvokátom, G. XXXX/X, XXX XX
C. 5, Q. republika proti žalovanej: G. republika zastúpená I. spravodlivosti SR, F. nám. XX, XXX XX H.
o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

G. žalobu zamieta.

F. súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

X. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žalobca žiadal zaviazať žalovanú k náhrade
škody z dôvodov prieťahov v konaní o obnovu konania vedenom na B. súde H. X pod sp.zn. XNt/X/

XXXX-VOS ktoré trvalo v čase od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX kedy boli uznesením súdu všetky
doposiaľ právoplatné rozhodnutia o vine a treste žalobcu ( rozsudok D. obvodového súdu H. zo dňa
XX.XX.XXXX sp.zn. 3T XX/XX, uznesenie D. obvodového súdu H. zo dňa XX.XX.XXXX sp.zn. X M.
XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX) zrušené. I napriek tomu, že sa jednalo o právne a skutkovo nenáročnú
vec verejné zasadnutie sa uskutočnilo až XXX mesiacov po podaní návrhu na obnovu konania. Y. bolo
dokončené uznesením zo dňa XX.XX.XXXX ktorým bolo konanie zastavené a samotné uznesenie bolo
stranám doručené až po pol roku a právoplatnosť nadobudlo dňa XX.XX.XXXX.Celkovo konanie trvalo

neprimerane dlho cca X roky. Na základe nedôvodnej dĺžky konania možno v súvislosti s postupom súdu
hovoriť o prieťahoch v konaní, ktorých náhradu si žalobca v predmetnom konaní uplatňuje vo výške
X.XXX J. titulom náhrady nemajetkovej ujmy. S. XX.XX.XXXX žalobca požiadal žalovanú o náhradu
nemajetkovej ujmy za prieťahy v konaní v rokoch XXXX - XXXX. F. žiadosti žalobcu nevyhovela s
poukazom na to, že zákon č.XXX/XX Zb. náhradu nemajetkovej ujmy neupravuje. K tomuto žalobca
uviedol, že náhrady sa domáha podľa ust.č.X odst.X S. o ochrane ľudských práv a základných slobôd
z ktorého vyplýva, že každé konanie musí prebehnúť v primeranej lehote.

C. zo dňa XX.XX.XXXX žalobca doplnil žalobu o tvrdenie, že nárok si uplatňuje nielen podľa S.,
ale vzhľadom k tomu, že konanie prebiehalo v čase platnosti a účinnosti zák.č. XXX/XXXX Z. z. o
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci aj podľa § 9, § 27 zákona č. XXX/
XXXX Z.z.

X. Žalovaná sa k žalobe žalobcu písomne vyjadrila podaním zo dňa XX.XX.XXXX v ktorom uviedla, že
zotrváva na svojom stanovisku vyjadrenom v rozhodnutí o odškodnení zo dňa XX.X.XXXX č. XXXXX/

XXX-XXXX/X, podľa ktorého nie je daný právny titul pre priznanie nemateriálnej ujmy podľa zákona č.
XXX/XXXX Zb., ani podľa zákona č. XX/XXXX Zb., poukazujúc v tej súvislosti na čl. XX ods. X A. SR a
čl. XX ods. X W. základných práv a slobôd zavedené zákonom č. XX/XXXX Zb. s tým, že ani na základe
uvedených predpisov a ani na základe čl. X ods. X S. o ochrane ľudských práv a základných slobôd nieje daný právny titul pre priznanie nemajetkovej ujmy. Aj pre súdy v danom prípade platí príkaz upravený
v čl. X ods. X A. SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach
a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. A. SR, W. základných práv a slobôd, prípadne S. o

ochrane ľudských práv a základných slobôd vo svojich článkoch, upravujúcich právo na náhradu škody,
priamo právo na náhradu nemateriálnej ujmy v súvislosti s nezákonnými rozhodnutiami orgánu štátu
nepriznávajú, ale odkazujú v podrobnostiach na vnútroštátne zákony, resp. možnosť toto právo uplatniť
pred nezávislými súdmi. F. si uplatňuje náhradu nemateriálnej ujmy za prieťahy v konaní podľa zákona
č. XXX/XXXX Zb. D. položiek v § 23, XX, XX a XX zákona č. XXX/XXXX Zb. neznamená, že sa jedná

o výpočet "demonštratívny" a že podľa tohto zákona možno priznávať aj iné druhy odškodnenia, ktoré
v ňom nie sú uvedené. Do úvahy v tomto smere teda neprichádza aplikácia iných ustanovení iných
zákonov a noriem.
C. § 1 účelom zákona je zrušiť odsudzujúce súdne rozhodnutia za činy, ktoré v rozpore s princípmi
demokratickej spoločnosti rešpektujúcej občianske politické práva a slobody zaručené ústavou a
vyjadrené v medzinárodných dokumentoch a medzinárodných právnych normách zákon označoval

za trestné, umožniť rýchle preskúmanie prípadov osôb takto protiprávne odsúdených v dôsledku
porušovania zákonnosti na úseku trestného konania, odstrániť neprimerané tvrdosti v používaní
represie, zabezpečiť neprávom odsúdeným osobám spoločenskú rehabilitáciu a primerané hmotné
odškodnenie a umožniť zo zistených nezákonností vyvodiť dôsledky proti osobám, ktoré platné zákony
vedome alebo hrubo porušovali.

A. veta odseku 1) § 23 hovorí o tom, že nárok na odškodnenie zahŕňa najmä náhrady uvedené pod
písm. a) až e). V legislatíve je bežné, že slovo "najmä" predznamenáva demonštratívny výpočet. To však
neznamená, že by okrem nárokov uvedených v odseku X a okrem nárokov, spomínaných v odseku 2,
§ 27 zákona a vedľa nárokov v oblasti dôchodkového zabezpečenia prichádzali do úvahy snáď nejaké
ďalšie nároky. G. "najmä" iba znamená, že okrem nárokov podľa odseku X sú tu ešte ďalšie nároky

uvedené v ďalších odsekoch § 23, poprípade v ďalších paragrafoch šiesteho oddielu. C. bolo použité
slovo "najmä". To na druhej strane znamená, že rehabilitačný zákon v tomto oddiele nedovoľuje priamo
hradiť iné nároky. O. § 23 teda ani priamo nie sú kryté napr. straty na zárobku, ktoré vznikli občanom
tým, že po prepustení z výkonu trestu nemohli získať zamestnanie buď vôbec alebo nie primerané,
že nadväzujúcimi opatreniami prišli o byt a pod. (viď komentár k zákonu č. XXX/XXXX Zb.). T. na

nemateriálnu ujmu žalobca podporuje aj rozhodnutiami súdov Q. republiky. U. rozhodnutia však nie sú
pre slovenské súdy záväzné. B. prípad, ktorého právny základ by bol rovnaký ako v prejednávanej veci
nebol doteraz riešený T. súdom SR, ani A. súdom G. republiky. Na základe uvedených skutočností a v
súlade s ust. § 23 zákona č. XXX/XXXX Zb. žalovaná navrhuje, aby súd žalobu zamietol.
C. zo dňa XX.XX.XXXX žalovaná doplnila svoje vyjadrenie k skutočnostiam uvádzaným žalobcom v

tom smere, že ak si žalobca uplatňuje nemajetkovú ujmu za prieťahy v konaní podľa zák.č XXX/XXXX
Z.z., tak potom je možné uvedený nárok subsumovať pod náhradu škody titulom nesprávneho úradného
postupu ktorému malo dôjsť v konaní pred B. súdom H. X sp. zn. XNt/X/XXXX. Vo vzťahu
k namietaným bezdôvodným prieťahom v súdnom konaní žalovaná zdôrazňuje tú skutočnosť, že
nesprávny úradný postup B. súdu H. I v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. XNt/X/XXXX žalobca

žiadnym relevantným spôsobom nepreukazuje (sťažnosť na prieťahy predsedovi súdu, ústavná
sťažnosť
a podobne), teda v súčasnosti možno tvrdenia žalobcu o existencii nesprávneho úradného postupu
považovať len za jeho ničím nepodložené subjektívne domnienky, ktoré nemajú v tejto právnej veci
žiadne opodstatnenie, pokiaľ ich žalobca nepreukáže relevantnými dôkaznými prostriedkami, t. j. pokiaľ

žalobca unesie dôkazné bremeno v tomto súdnom konaní.
V tejto súvislosti žalovaná poukazuje na ustanovenie § 9 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z., podľa
ktorého pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej
moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na

prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia,
ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia J. súdu pre ľudské práva,
ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo
z právoplatného rozhodnutia A. súdu G. republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým A. súd G. republiky

konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
X. zákonné ustanovenie vychádza z toho, že vo veci preskúmavania zbytočných prieťahov je
daná právomoc osobitným orgánom verejnej moci, ktoré sú podľa osobitných právnych predpisovkompetentné riešiť predmetnú právnu otázku, a v prípade opodstatnenosti aj vysloviť existenciu
zbytočných prieťahov
v súdnom alebo inom konaní. K týmto osobitným právnym predpisom patrí zákon č. XXX/XXXX Z. z.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (sťažnosť na prieťahy predsedovi súdu) a A. G.
republiky v spojení so zákonom č. XX/XXXX Z. z. o organizácii A. súdu G. republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ústavná sťažnosť). Z výsledkov preskúmania
prieťahov príslušným orgánom v tom ktorom' konkrétnom konaní, a z jeho následných záverov je potom
následne povinný vychádzať aj súd konajúci vo veci náhrady škody, ktorý nemá právomoc v konaní o

náhradu škody riešiť otázku vzniku a existencie prieťahov v konaní, v ktorom malo dôjsť k vzniku škody.
C. názoru žalovanej vyššie uvedené osobitné právne predpisy výslovne upravujú právomoc konkrétnych
orgánov rozhodnúť o tom, či vtom ktorom konaní došlo alebo nedošlo k zbytočným prieťahom.
Na základe uvedeného je zrejmé, že právomoc vysloviť porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov majú v zmysle platných právnych predpisov len konkrétne ustanovené orgány
verejnej moci, pričom medzi tieto orgány jednoznačne nepatrí všeobecný súd konajúci vo veci

uplatneného nároku na náhradu škody podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z. B. výklad by totiž znamenal,
že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho
istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. U. výklad by teda vyústil do absurdného záveru,
keďže všeobecné súdu by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo
smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Na základe uvedených skutočností žalovaná

konštatuje, že žalobca nepreukázal žiadnymi relevantnými dôkaznými prostriedkami tvrdené skutočnosti
tak, aby bolo možné konštatovať, že tvrdenia žalobcu boli preukázané spôsobom rovnajúcim sa istote
o pravdivosti týchto tvrdení, teda žalobca doposiaľ neuniesol dôkazné bremeno.

X. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie prednesmi sporových strán, oboznámením sa s listinnými

dôkazmi ( žiadosť o odškodnenie zo dňa XX.XX.XXXX, M. o odškodnení zo dňa XX.XX.XXXX,
rozhodnutia D. obvodového súdu v H., O. B. súdu H. X zo dňa XX.XX.XXXX sp.zn. XNt/X/XXXX-D., XNt/
X/XXXX - VOS zo dňa XX.XX.XXXX) a dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný.

X. V rámci konania jedinou spornou okolnosťou bola otázka oprávnenosti nároku žalobcu na náhradu

nemajetkovej ujmy za prieťahy v trestnom konaní.
X.X. Rozsudkom D. obvodového súdu H. H. zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. 1T XXX/XXXX, bol žiadateľ
uznaný vinným z trestného činu nenastúpenia služby v brannej moci a bol za ro odsúdený k trestu
odňatia slobody v trvaní jedného roka nepodmienečne. M. D. obvodového súdu H. zo dňa XX.X.XXXX,
sp. zn. X'ľ XX/XXXX, bol žiadateľ opätovne z toho istého dôvodu uznaný vinným a odsúdený k trestu

odňatia slobody v trvaní dvoch rokov nepodmienečne. O. D. obvodového súdu H. zo dňa XX.X.XXXX,
sp. zn. X M. XX/XX, bol zrušený výrok o treste, uložený mu rozsudkom D. obvodového súdu H. zo dňa
XX.X.XXXX, sp. zn. X T XX/XX. M. D. obvodového súdu H. zo dňa X.X.XXXX, sp. zn. X M. XX/XX,
bol žiadateľovi pri nezmenenom výroku o vine zmenený výrok o treste a bol mu uložený trest odňatia
slobody v trvaní jedného roku s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka.

X.X. Uznesením B. súdu H. I zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. X Nt/X/XXXX-VOS, bol zrušený výrok o treste
uložený žiadateľovi rozsudkom D. H. zo dňa XX.X.XXXX, SP- n- X l XX/XXXX v spojení s uznesením
D. H. zo dňa XX.X.XXXX, sp. zn. X M. XX/XXXX, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie
obsahovo nadväzujúce, ako vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad. O. B. súdu
H. I zo dňa XX.X.XXXX, sp. zn. XNt/X/XXoX-VOS, bolo trestné stíhanie proti D. Y. zastavené, pretože

ide o osobu, proti ktorej sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným rozsudkom.
X.X. Právny zástupca žiadateľa podaním zo dňa XX.X.XXXX žiadal pre svojho klienta : náhrady podľa
§ 23 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. s príslušnou valorizáciou podlá § 23 ods. X písm. a), náhradu
nemateriálnej ujmy za nezákonné väznenie a nedôslednú rehabilitáciu na základe princípu primeranosti
vo výške XX.XXX,- J.,, náhradu nemateriálnej ujmy za neúmernú dĺžku konania o povolenie obnovy vo

výške X.XXX J..
X.X. Podľa § 23 ods X nárok na odškodnenie zahŕňa najmä :
a) náhradu za stratu na zárobku za každý mesiac za väzbu a výkon trestu odňatia slobody vo výške
XX J. pokiaľ poškodený nepožiada, aby sa mu namiesto tejto náhrady poskytla náhrada za stratu na
zárobku počas väzby a výkonu trestu odňatia slobody podľa všeobecných predpisov,

b) náhradu škody na zdraví, ku ktorej došlo v súvislosti s väzbou alebo výkonom trestu odňatia slobody,
pokiaľ táto náhrada nepatri podľa iných predpisov,
c)náhradu trov trestného konania vo výške X,XX €, výkonu väzby vo výške XX € za každý mesiac väzbya výkonu trestu odňatia slobody vo výške X f za každý mesiac výkonu trestu, pokiaľ poškodený
nepožiada, aby mu bola namiesto týchto náhrad poskytnutá náhrada skutočne zaplatených trov,
d)náhradu zaplatených trov obhajoby v pôvodnom trestnom konaní.

e)náhradu zaplateného peňažného trestu alebo úhrnu vykonaných zrážok z odmeny za prácu pri výkone
trestu nápravného opatrenia.
C. § 2X ods. 3 odškodnenie v plnom rozsahu sa poskytuje len vtedy, ak bolo odsudzujúce súdne
rozhodnutie úplne zrušené podľa druhého alebo piateho oddielu alebo také rozhodnutie bolo úplne
zrušené podľa tretieho oddielu a poškodený bol oslobodený spod obžaloby. Ak dôjde len k čiastočnej

zmene odsudzujúceho súdneho rozhodnutia, poskytne sa odškodnenie len so zreteľom na rozdiel medzi
trestami vykonanými na základe pôvodného rozsudku a ustanovenými primeranými trestami alebo
novouloženými trestami.
F. na základe žiadosti žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX žalobcu s poukazom na ust. § 23 ods.X zákona
č.XXX/XXXXodškodnilanastratenazárobkupočasvýkonutrestuodňatiaslobody,náhradetrovkonania
a náhrade výkonu trestu odňatia slobody. T. nemateriálnej ujmy nepriznala s poukazom nato, že zákon

č. XXX/XXXX Zb. tento nárok neupravuje.

X. Súd prijal argumentáciu žalovanej ohľadom náhrady nemajetkovej ujmy podľa zák.č. XXX/XXXX Zb.,
nakoľkouvedenýzákonneupravujeustanovenieupravujúcezákladprávnehonárokunazákladektorého
by bolo možné sa domáhať náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej prieťahmi v konaní.

X. Pokiaľ ide o samotný S. o ochrane ľudských práv a slobôd, tak tento síce v čl.X priznáva právo
občanovi na spravodlivé súdne konanie vrátane práva aby jeho záležitosť bola v primeranej lehote
prejednaná, avšak priamo z článku nevyplýva nárok na odškodnenie tak ako je to napr. v prípade
nezákonného pozbavenia osobnej slobody. Y. S. tento nárok priamo nepriznáva je ho možné posúdiť

len podľa vnútroštátnych právnych noriem.

X. V súvislosti s argumentáciou žalobcu o potrebe posudzovať nárok podľa ust. F. č. XXX/XXXX Z.z. súd
konštatuje, že v takom prípade by právnym základom nároku bol nesprávny úradný postup upravený v
§ 9 zákona č. XXX/XXXX Z.z..

C. § 9 (1) zák.č. XXX/XXXX Z.z. v znení účinnom v čase vzniku nároku žalobcu D. zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie. Z. k nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť len
vtedy , ak zákon podľa hodín, dní ,týždňov mesiacov a rokov stanovuje lehotu v rámci ktorej má byť
úkon vykonaný alebo rozhodnutie vydané. C. omeškanie súdu s nemeritórnym rozhodnutím je potrebné
posúdiť z hľadiska porušenia povinnosti vyplývajúcej zo zákona urobiť v primeranej lehote úkon alebo

vydaťrozhodnutie.D.namietanéprieťahyvkonanísúdniejeoprávnenýbezďalšiehovkonaníonáhradu
škody podľa zák.č.XXX/XXXX Z.z. posudzovať bez toho, aby prieťahy v konaní boli konštatované
ústavným súdom na základe ústavnej sťažnosti alebo riadiacim orgánom súdu na základe podanej
sťažnosti. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

X. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.X X. a § 262 ods.X,X X., keďže žalovaná si náhradu
trov konania neuplatnila, súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu hospodárnosti a
efektívnosti konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,

proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom
odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana v neprospech ktorej bolo vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým ( § 365 CSP ), že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený senát,
d) konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.