Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. február 2018

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 10P/107/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917205810
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Csank

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2018:6917205810.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Petrom Csankom v právnej veci maloletej - G. F., K.. XX.

XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, dieťa
rodičov: matky - G. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. W., Q. XX/XX, zastúpenej JUDr. Blankou Nagyovou,
advokátkou s miestom výkonu S., Š. XX a otca - K. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXXX, A. XXX, K.
S., o návrhu matky na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti a určenie výživného takto

r o z h o d o l :

I.Súd maloletú G. F., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky maloletého dieťaťa,
ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jej majetok.

II.Otec maloletého dieťaťa K. F., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý platiť výživné na maloletú G. F., nar.
XX.XX.XXXX vo výške 3000,- NOK mesačne, počnúc dňom 10.04.2017, vždy do 25. dňa toho ktorého
mesiaca, vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.

III.Zameškané výživné na maloletú G. F., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 10.04.2017 do 31.01.2018 vo
výške 27000,- NOK je otec maloletého dieťaťa K. F., nar. XX.XX.XXXX povinný zaplatiť k rukám matky
maloletého dieťaťa do 3-och dní odo dňa právoplatnosti tohoto rozsudku.

IV.Styk otca s maloletým dieťaťom sa n e u p r a v u j e .

V.Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

VI.Otec maloletého dieťaťa K. F., nar. XX.XX.XXXX je povinný uhradiť Slovenskej republike na účet
Okresného súdu Rimavská Sobota trovy konania, ktoré vznikli štátu v sume 127,50 Eur, do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Matka maloletého dieťaťa sa podaným návrhom domáhala úpravy práv a povinnosti rodičov k
maloletému dieťaťu z dôvodu, že s otcom maloletej nežijú v spoločnej domácnosti.

2.Na pojednávanie sa nedostavil otec dieťaťa, doručenie predvolania má vykázané, svoju neúčasť
vopred neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania, súd preto vec prejednal a rozhodol v
jeho neprítomnosti.

3.Právna zástupkyňa matky na pojednávaní uviedla, že trvajú na podanom návrhu v súlade s jeho
písomným vyhotovením. Výlučnú starostlivosť o dieťa zabezpečuje matka, otec sa o dieťa žiadnym
spôsobom nezaujíma. Na výživu dieťaťa prispel len v máji 2017 kedy matke poslal 315 €.4.Matka uviedla, že s otcom maloletej nikdy nežili v spoločnej domácnosti. S otcom dieťaťa sa dohodli
na výške výživného v sume po 3.000,-NOK mesačne. Matka vypovedala, že otec sa o dieťa nezaujíma,
jedine matka otca poslala na Vianoce maloletej darček. Ďalej uviedla, že v súčasnej dobe nepoberá

žiadne dávky ani z Nórska a zatiaľ neobdržala rozhodnutie o poskytnutí dávky v hmotnej núdzi. Podľa
matky otec dieťaťa žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a je zamestnaný, výšku jeho príjmu
uviesť nevedela.

5.Kolízny opatrovník doporučil podanému návrhu vyhovieť, nakoľko v starostlivosti matky o dieťa neboli

zistenéžiadnenedostatky.Výškuvyživovacejpovinnostinavrholurčiťnazákladedohodyrodičovvsume
po 3.000,-NOK mesačne, styk otca s dcérou navrhol neupravovať, pričom poukázal na skutočnosť, že
otec sa o dieťa nezaujíma.

6. Podľa §-u 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinnosti. Ak sa nedohodnú, súd môže

aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinnosti, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26
Zákona o rodine sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť;

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov;

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.;

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

7.Maloletá sa narodila v Slovenskej republike, je jej štátnou občiankou a má obvyklý pobyt na jej
území. Z tohto dôvodu súd v súlade s Z. dohovorom o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní
a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa pri
rozhodovaní vychádzal z právnych predpisov Slovenskej republiky. Podľa čl. 17 uvedeného dohovoru
výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa. Ak dôjde k

zmene obvyklého pobytu dieťaťa, spravuje sa ich výkon právom štátu nového obvyklého pobytu.

8.Maloletá pochádza z mimomanželského vzťahu matky. Rodičia dieťaťa nežijú a nikdy nežili v spoločnej
domácnosti. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že výlučnú osobnú starostlivosť
o dieťa zabezpečuje matka, v starostlivosti ktorej neboli zistené žiadne nedostatky. Ďalej bolo zistené,

že otec sa o svoju dcéru nezaujíma žiadnym spôsobom, na jej výživu prispel len raz sumou 315 €.
Vzhľadom k tomu súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky. Z výpovede matky bolo zistené,
že rodičia sa na výške výživného pre dieťa dohodli v sume po 3.000,-NOK mesačne. Súd preto otcovu
vyživovaciu povinnosť stanovil vo výške na základe predchádzajúcej dohody rodičov. Súd vzhľadom k
tomu, že nemal preukázané otcove príjmové a sociálne pomery vychádzal z ustanovení zákona o rodine

a to ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd neupravil stretávanie sa otca s maloletým dieťaťom
nakoľko úpravu stretávania sa otca s dieťaťom nenavrhol žiaden z účastníkov konania a zároveň bolo
zistené, že ho nie je potrebné upraviť, keďže otec sa o maloleté dieťa nezaujíma a v prípade záujmu by
mu matka žiadnym spôsobom nebránila v stretávaní sa s dieťaťom.9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku v zmysle ktorého
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

10.Zároveň súd rozhodol o trovách, ktoré vznikli štátu analogicky podľa § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. Ak v konaní musel štát uhradiť akékoľvek trovy konania, má právo na ich náhradu
voči účastníkom konania. Keďže v tomto type konaní nemôžeme hovoriť o tom, že mal niekto v konaní
úspech alebo neúspech (rozhoduje sa o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu),

štát má voči obom účastníkom konania - rodičom maloletého dieťaťa právo na náhradu trov konania v
rovnakomrozsahu.Štáttitulomtrovkonania(odmenaprekladateľkezapreklady)zaplatilvkonanísúdom
ustanovenej prekladateľke sumu 170,- Eur a to z preddavku, ktorý zložila v konaní matka maloletého
dieťaťa. Taktiež štát zaplatil prekladateľke sumu 127,50 Eur, ktorá suma však už krytá preddavkom
nebola (otec maloletého dieťaťa napriek rozhodnutiu súdu preddavok na trovy konania na účet súdu
nezložil), preto štát musel zaplatiť prekladateľke odmenu za preklad zo svojich prostriedkov. Preto z

hľadiska toho, že štát má voči obom rodičom právo na náhradu trov konania v rovnakom rozsahu, súd
zaviazal otca maloletého dieťaťa, aby trovy spojené s prekladom uhradil štátu na účet súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom
súde ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa

poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len
tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,

ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci., (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v
odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. a v § 62 a § 63

Civilného mimosporového poriadku..
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov podľa § 127 Civilného sporového poriadku.

Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia v časti ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa podľa

ustanovení § 370 a nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku.

Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorou bola upravená

peňažnápovinnosťvovzťahukmaloletémudieťaťuoprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúcie
podľa zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších
predpisov.