Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. júl 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/251/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115214284
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115214284.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň:
JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobkýň: 1. U. Z., nar. X.X.XXXX, adresa
Rakúska republika, XXXX X., N. XX a 2. I. Z., nar. XX.X.XXXX, adresa Rakúska republika, XXXX X.,
N. XX, obe zastúpené advokátom: Mag. Mgr. Marek Para, so sídlom Bratislava, Šancová 48, proti
žalovaným: 1. M. Y., nar. XX.X.XXXX, adresa W. G., C. XX/XXX a 2. Mgr. W. C., nar. X.X.XXXX, adresa

Z. XX, obaja zastúpení spoločnosťou: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom
Trnava, Hlavná 31, o neplatnosť závetu, na odvolanie žalobkýň proti uzneseniu Okresného súdu Trnava
č.k. 27C/264/2015-225 zo dňa 9.8.2017, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a o náhrade trov konania rozhodol tak,
že žiadna zo strán konania nemá na náhradu trov konania právo.

2. Súd vec právne odôvodnil aplikáciou ust. § 163 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) a vecne tým, že podanou žalobou sa žalobkyne domáhajú určenia neplatnosti
závete a neplatnosti listiny o vydedení. Nakoľko obe strany požiadali o odročenie pojednávania vo

veci, súd konanie prerušil na tri mesiace uznesením č. k. 27C/264/2015-223 zo dňa 18.1.2017,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.2.2017. Nakoľko dňa 3.8.2017 uplynula lehota 6 mesiacov od
právoplatnosti uznesenia a žiadna zo strán v lehote nenavrhla pokračovanie v konaní, súd konanie
zastavil.

3. O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 256 ods. 1 CSP a uviedol, že obe strany

sporu svojou nečinnosťou zavinili zastavenie konania, preto súd žiadnej zo strán náhradu trov konania
nepriznal.

4. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podali odvolanie žalobkyne, ktorým žiadali, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, pričom ako odvolacie dôvody uviedli tie, ktoré vyplývajú z ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP,

teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedli,
že prvoinštančný súd uznesením č. k. 27C/264/2015-223 zo dňa 18.1.2017 v zmysle § 163 ods.
1 CSP prerušil konanie, pretože strany v konaní zhodne navrhli odročiť pojednávanie vytýčené na
deň 18.1.2017 za účelom vypracovania znaleckého posudku a následnej možnosti uzatvoriť zmier.
Žalobkyne prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslali na Okresný súd Trnava dňa 15.2.2017
fotokópie trestného spisu vedené na Okresnom riaditeľstve PZ Trnava pod ČVS: ORP-1470/1-OVK-

TT-2013, ktoré žalobkyne uviedli ako prostriedky procesného útoku v písomnom podaní adresovanom
súdu zo dňa 22.12.2016. Uvedené bolo zo strany žalobkýň vykonané po doručení uznesenia o prerušeníkonania a po oboznámení sa s obsahom uznesenia. Žalobkyne sú toho názoru, že zaslaním dôkazných
prostriedkov dňa 15.2.2017 súdu ako i ostatným stranám vyjadrili žalobkyne svoju vôľu pokračovať v
konaní. Preto sú žalobkyne toho názoru, že podmienky pre zastavenie konania splnené neboli.

5. Žalovaní odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu žalobkýň sa nevyjadrili.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané

(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357
písm. a/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP), s prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP),
súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo

doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkýň je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 389 ods. 1 písm. d/ a § 391 ods. 1 CSP).

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu a
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol
správne, ak konanie vo veci samej v celom rozsahu zastavil, pretože žiadna zo strán nepodala návrh
na pokračovanie v konaní potom, čo bolo toto konanie uznesením súdu prerušené.

8. Podľa § 163 ods. 1 a 2 CSP, ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú
odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace (ods. 1). Ak je konanie prerušené,
súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do
šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví (ods. 2).

9. Ust. § 163 CSP upravuje osobitný prípad prerušenia konania, ktorý je vyvolaný aktivitou sporových
strán, t. j. buď zhodným návrhom všetkých sporových strán na prerušenie konania, alebo ich zhodným
návrhom na odročenie pojednávania. Najčastejším dôvodom pre podanie takýchto návrhov, je snaha
strán sporu o mimosúdne vyriešenie veci. V takomto prípade je súd povinný konanie najmenej na
tri mesiace prerušiť (táto lehota môže byť aj dlhšia, najviac však šesťmesačná vzhľadom na znenie

odseku 2). Právoplatnosťou uznesenia o prerušení konania začína plynúť lehota, počas ktorej konanie
spočíva. V prerušenom konaní podľa § 163 ods. 1 CSP, môže súd pokračovať len na návrh jednej
zo sporových strán podaný najneskôr do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení
konania (§ 163 ods. 2 CSP). Ak potom návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do šiestich
mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie obligatórne zastaví.

10. Avšak na to, aby bolo možné využiť postup podľa § 163 ods. 2 CSP, musia byť dôsledne splnené
všetky podmienky uvedené v ustanovení § 163 ods. 1 CSP, teda musí ísť o prípad prerušenia konania
na základe zhodného návrhu sporových strán a zároveň súd musí svojím uznesením konanie prerušiť
„najmenej na tri mesiace,“ t. j. ide o perušenie na lehotu najmenej troch a viac, najdlhšie však šiestich

mesiacov. Len v tom prípade je totiž možný nástup účinkov podľa § 163 ods. 2 CSP, teda že v konaní,
ktoré je (stále) prerušené, súd pokračuje len na návrh strany podaný najneskôr do šiestich mesiacov od
právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, v opačnom prípade je súd povinný konanie zastaviť.

11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v danej veci požiadali žalobkyne o odročenie pojednávania

stanoveného na deň 18.1.2017, a to písomným podaním zo dňa 11.1.2017. Žalovaní sa k tejto žiadosti
žalobkýňpripojilipísomnýmpodanímzodňa12.1.2017.Nazákladeuvedenéhosúdrozhodoluznesením
č. k. 27C/264/2015-223 zo dňa 18.1.2017 o prerušení konania. Konanie však neprerušil na lehotu
najmenej troch a viac mesiacov, teda tak, aby boli splnené podmienky pre postup podľa § 163 ods. 2
CSP, kedy súd pokračuje v konaní len na návrh podaný v prerušenom konaní do šiestich mesiacov od

prerušenia konania, ale prvoinštančný súd konanie prerušil na konkrétnu lehotu troch mesiacov. Na taký
prípad - prerušenie konania na konkrétnu lehotu - je však potrebné následne aplikovať ust. § 165 ods. 1
CSP (v spojení s ust. § 121 ods. 3 CSP), v zmysle ktorého, ak odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie
prerušilo, súd pokračuje v konaní aj bez návrhu, t. j. v danom prípade uplynutím konkrétnej lehoty, naktorú bolo konane prerušené, automaticky odpadla prekážka v postupe v konaní, prerušenie konania sa
skončilo, preto bol súd povinný v konaní pokračovať aj bez návrhu. Uplynutím lehoty troch mesiacov od
3.2.2017(právoplatnosťuzneseniaoprerušeníkonania),účinkyprerušeniakonaniadňa3.5.2017zanikli

(uznesenie o prerušení konania stratilo svoju účinnosť) konanie viac nebolo prerušené - nespočívalo,
preto nebol potrebný návrh strán na pokračovanie v prerušenom konaní, ale súd mal ex offo v konaní
pokračovať. Je totiž logické, že návrh na pokračovanie v konaní je možné podávať, len ak prerušenie
trvá, avšak ak je konanie prerušené na konkrétnu lehotu, jej uplynutím prerušenie konania zaniká, a teda
návrh na pokračovanie v konaní nie je potrebný. Iba v prípade, že by súd konanie prerušil na lehotu

„najmenej troch (prípadne viac, maximálne šiestich) mesiacov,“ vyžaduje sa na ďalšie pokračovanie v
prerušenom (spočívajúcom) konaní návrh strany, ktorá je však limitovaná lehotou šiestich mesiacov, v
opačnom prípade nastupujú zákonné účinky, že súd je povinný obligatórne takéto konanie zastaviť.

12. Pretože v danom prípade súd konanie prerušil na konkrétnu lehotu, jej uplynutím účinky prerušenia
konania zanikli a súd bol povinný v už neprerušenom konaní pokračovať. Ak namiesto toho konanie

zastavil, vydal svoje rozhodnutie bez toho, aby preň existovali zákonné dôvody, preto odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil a podľa § 391
ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho

súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude v konaní pokračovať, vec v súlade s ustanoveniami CSP náležite
prejednať a opätovne rozhodnúť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade
trov konania, včítane náhrady trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

14. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).