Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. júl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/101/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116219485
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116219485.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Antónii Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: D. L., P.. XX.X.XXXX, Y. O. XXX, XXX
XX U., právne zastúpeného JUDr. Ambróz Motyka, Advokátska kancelária so sídlom Námestie SNP
7, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: Endepro s.r.o., v likvidácií so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09
Bratislava, IČO: 35 805 731, právne zastúpeného: De minimis, spol. s r.o., so sídlom Lovinského 22,

811 04 Bratislava, IČO: 36 868 949, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v konaní o vydanie
bezdôvodného obohatenia 118,50 Eur, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov
zo dňa 13.03.2018, č. k. 8Csp/86/2016 - 95, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením nariadil neodkladné

opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť pre účely zabezpečenia budúceho výkonu rozhodnutia
vo vzťahu k žalobcovi zložiť do úschovy na Okresnom súde Prešov peňažnú sumu vo výške 220,- Eur,
a to do 7 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca preukázal v dostatočnej miere opodstatnenosť
nariadenia neodkladného opatrenia tak, ako sa ho domáha a uviedol konkrétne skutočnosti, z ktorých

je zrejmá dôvodnosť potreby dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu. Súd má za preukázané,
že tu existuje dôvodná obava, že budúca exekúcia nároku úspešného žalobcu bude zmarená, a to
vzhľadom na vyhlásenia samotného žalovaného, ktorý už od konca roka 2015 neposkytuje žiadne
úvery a pôžičky a výrazne obmedzil svoju podnikateľskú činnosť. Súd mal taktiež z aktuálneho výpisu z
obchodného registra žalovaného za preukázané, že žalovaný doposiaľ ako obchodná spoločnosť síce
nezanikol, avšak z verejne dostupných informácií je známe, že žalovaný pozastavil a obmedzil výrazne

svoju činnosť, v súčasnosti žiadne nové úvery či pôžičky neposkytuje, zrušil všetky svoje obchodné
pobočky, nevykonáva svoju činnosť prostredníctvom obchodných zástupcov, ktoré skutočnosti môžu
dôvodne vyvolávať v žalobcovi obavy v súvislosti s budúcim výkonom a vymožiteľnosťou jeho nároku
uplatňovaného v danom spore. Žalobca predložil ako listinný dôkaz výročnú správu spoločnosti
Provident Financial s.r.o. Bratislava za rok 2016, z ktorej obsahu vyplýva, že vlastné imanie žalovaného
je v výrazne v záporných hodnotách a to - 16.205.010 Eur, pričom z výpisu z obchodného registra

vyplýva, že zapísaná súhrnná výška splateného vkladu spoločníkov žalovaného je len v sume
6.155.802,20 Eur, z čoho je zrejmé, že záporné vlastné imanie spoločnosti vysoko prevyšuje hodnotu
základného imania spoločnosti. Už aj z tejto konštatovanej skutočnosti je možné vyvodiť dôvodnosť
obáv žalobcu, že súčasná utlmená činnosť žalovaného, výsledky hospodárenia za uplynulé obdobie a
majetok žalovaného nedávajú dostatočnú záruku budúcej vymožiteľnosti jeho nároku, ktorý mu bol v
danom spore priznaný. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd uložil žalovanému predbežne

zložiť do súdnej úschovy sumu 220,- Eur pokrývajúcu uplatnený nárok žalobcu (hodnota pohľadávky
ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) a vzniknuté trovy konania žalobcu kudňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je podľa súdu prvej inštancie dôvodné a
opodstatnené.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že okresný
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že tvrdenia žalobcu
a ním predložené listiny zakladajú údajnú obavu, že by budúca exekúcia mohla byť ohrozená. Zistený
skutkový stav neobstojí aj preto, že sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany a procesného
útoku. Konkrétne okresný súd v napadnutom uznesení dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že

existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. V skutočnosti žiadna taká obava neexistuje. Napadnuté
uznesenie neodkazuje na žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by preukazovali skutočnú odôvodniteľnú
obavu z toho, že údajná exekúcia žalobcu by (v prípade úspechu žalobcu v konaní o veci samej) mohla
byť ohrozená. Žalovaný zdôrazňuje, že nie je v úpadku, pretože nie je platobne neschopný a nie je ani
predĺžený. Na preukázanie týchto skutočností, žalovaný poukazuje na svoju riadnu individuálnu účtovnú
závierku za rok 2016. Poukázal na viaceré súdne rozhodnutia, ktoré potvrdzujú závery žalovaného.

Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť alebo zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Konštatoval, že samostatným predpokladom nariadenia
neodkladného opatrenia je už len samotná obava z toho, že exekúcia bude ohrozená. Zo strany žalobcu
sa jedná o legitímny postup sledujúc jedine zabezpečenie preventívneho a ochranného účelu vo vzťahu

k budúcej exekúcii, ktorej výkon je podľa žalobcu ohrozený. Tiež poukázal na skutočnosť, že napriek
tomu, že nariadené neodkladné opatrenie je vykonateľné, uložená povinnosť nebola do dnešného dňa
zo strany žalovaného splnená. Žalovaný síce uvádza, že má majetok, ktorý by mohol byť predmetom
záložného práva zriadeného prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia, avšak neuvádza o aký
konkrétny majetok ide. Žalobca však nemá vedomosť o žiadnom takomto majetku. Ďalej poukázal na

komentár k Civilnému sporovému poriadku autorov Števček a Kolektív C.H.Beck, Bratislava, 2016, str.
1093, podľa ktorého nemožno v štádiu návrhu na neodkladné opatrenie zaťažiť žalobcu povinnosťou
preukazovať bezprostredný úmysel dlžníka smerujúci k ohrozeniu exekúcie. Tak podľa názoru žalobcu
jednoznačne narastá obava, že výkon rozhodnutia, resp. budúca exekúcia v prospech žalobcu bude po
právoplatnom skončení veci ohrozená pre nedostatok alebo úplnú neexistenciu majetku žalovaného.

Vo vzťahu k rozhodnutiam všeobecných súdov, na ktoré v odvolaní poukazoval žalovaný, uviedol, že
aplikačná prax súdov sa zmenila. Navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť.

5. K vyjadreniu žalobcu zaslal stanovisko žalovaný. Namietal, že samotná skutočnosť, že žalovaný
vstúpil do likvidácie nepredstavuje žiadnu konkrétnu hrozbu, ani nijako nezvyšuje prípadnú hrozbu

zmarenia exekúcie. Namietal, že v danom prípade možno vydať neodkladné opatrenie, ktoré má podľa
zákona prednosť pred nariadením neodkladného opatrenia. Aj naďalej trvá na tom, že žalobca ani len
základným spôsobom neosvedčil, že by žalovaný robil akékoľvek právne úkony, ktoré by naznačovali
alebo priamo dokladovali, že žalovaný sa zbavuje akéhokoľvek majetku. Navrhol napadnuté uznesenie
zmeniť alebo zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania

(§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
8. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre
posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2

CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k nariadeniu
neodkladného opatrenia, keď sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolateľ v podanom
odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal, a ktoré by bolispôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijať iný právny záver. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd.

9. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12.Ustanovenie§325CSPobsahujelenpríkladnývýpočetneodkladnýchopatrení,čovpraxiumožňuje,
aby ich škála bola omnoho širšia. Pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach súd nerozhoduje na

základe výsluchu oboch procesných strán, či vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa
existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu, a vychádza zo skutočností uvádzaných a preukázaných
žalobcom v návrhu, resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného
dokazovania. Preto je nevyhnutné, aby bola žalobcom osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, teda
musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku,

ktorému sa má poskytnúť ochrana.

13. V rámci konania o vydanie predbežného opatrenia je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie)
podstatne zúžený v dôsledku: účelu a podstaty predbežného opatrenia, lehoty na rozhodnutie o návrhu,
toho, že súd koná spravidla bez pojednávania a zásadne bez vypočutia účastníkov. Osvedčovanie na

rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na predbežné opatrenie. Nemusí prihliadať na všetky
formality, ako pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované
skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné.“ (uznesenie
Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010).

14. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre
vydanie konečného rozhodnutia, avšak musia byť osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre
rozhodnutie. Dôkazné bremeno znáša výlučne ten, kto navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia,
a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné

opatrenie nemožno vydať iba na základe tvrdení strany bez osvedčenia aspoň základných skutočností
umožňujúcich prijať záver o potrebe neodkladnej úpravy pomerov a dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana.

15. Zákonnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne upraviť

pomery strán. V danom prípade mal súd prvej inštancie za to, že žalobca osvedčil nevyhnutnosť
okamžitej úpravy pomerov strán sporu. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie
stotožňuje.

16. Odvolací súd má preukázané, že žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil

Výročnú správu Provident Financial, s.r.o. za rok končiaci sa 31.decembra 2016 (č. l. 82) a výpis z
obchodného registra žalovaného (č. l. 84).

17. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I vyplýva, že u žalovaného došlo k zmene
obchodného mena na Endepro, s.r.o., Bratislava a táto spoločnosť je v likvidácii. Spoločnosť zároveň, na

rozdiel od spoločnosti Provident Financial s.r.o už nemá v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov
nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov a jediným predmetom jej činnosti sú administratívne služby.
Poskytovanie úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov bolo jedným z predmetov činnosti
Provident Financial, s.r.o. len do 26.01.2018.

18. Pri zrušení spoločnosti ide o splnenie určitých podmienok, ku ktorým podľa odvolacieho súdu
žalovaný nepochybne smeruje. Ide o likvidáciu spoločnosti, resp. ukončenie podnikania, prevod majetku
spoločnosti, ukončenie zmluvných vzťahov a podobne.19. Vo výročnej správe Provident Financial, s.r.o. za rok končiaci sa 31. decembra 2016, ktorú predložila
žalobkyňa sa uvádza, že spoločnosť v roku 2016 neposkytla žiadne úvery v dôsledku legislatívnych
zmien v decembri 2015. Zmena legislatívy, ktorú prijal parlament bez konzultácií so zainteresovanými

spoločnosťami v decembri 2015 zásadne zmenila právny rámec pre poskytovateľov spotrebných úverov.
Spoločnosť prestala od 18. decembra 2015 poskytovať nové úvery a bolo prijaté rozhodnutie o ukončení
úverového portfólia v rokoch 2016 a 2017. Táto skutočnosť ovplyvnila výsledky za rok 2015 a 2016 a tiež
ovplyvní nastavenie súčasného obchodného modelu. V dôsledku obmedzenia podnikateľskej činnosti
bolo počas roka 2016 zatvorených 5 regionálnych pobočiek. K 31. decembru fungovalo 6 pobočiek. Od

roku 2015, kedy mala spoločnosť 276 zamestnancov, došlo k zníženiu ich počtu na konci roka 2016 na
108 zamestnancov. Výročná správa ďalej uvádza, že spoločnosť dosiahla za rok končiaci sa 31.12.2016
zisk 11.956.972,00,- Eur, pričom za rok 2015 bola v strate vo výške 44.884.893,00,- Eur. Spoločnosť
teda vykazovala záporné vlastné imanie, ktoré predstavovalo 16.205.010,00,- Eur (za rok 2016). V sekcii
kľúčových finančných výsledkov je uvedené aj to, že spoločnosť počas roka 2016 nevynaložila náklady
na činnosť v oblasti výskumu a vývoja a v zahraničí nemá dcérske spoločnosti.

20. Z vyššie uvedených zistení možno vyvodiť záver, že všetky postupy žalovaného smerujú k jeho
zrušeniu a následnému zániku. Z internetovej stránky žalovaného ako aj z rozhodovacej praxe je
odvolaciemu súdu známe, že spoločnosť postupuje svoje pohľadávky na iné spoločnosti, a to najmä
na spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o.. Žalovaný taktiež nevlastní žiaden majetok,

pričom jeho jediným majetkom sú iba finančné prostriedky z pohľadávok voči jeho klientom, ktorých
počet je neurčitý.

21. Aj z webovej stránky spoločnosti Provident Financial s.r.o. Bratislava https://www.provident.sk/
vyplýva oznámenie, že spoločnosť od 18.12.2015 neposkytuje spotrebiteľské úvery. V sekcii Informácie

pre zákazníkov je uvedené, že: „Zákazníci, ktorí dostali oznámenie o postúpení pohľadávky na
spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., v prípade akýchkoľvek dotazov obracajte sa na
spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o.“.

22. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že v žalovanej spoločnosti prebieha riadený proces, ktorý

sprevádza ukončenie podnikateľských aktivít žalovaného, a teda existujú aj dôvodné obavy žalobcu,
že súčasná obmedzená činnosť žalovaného, výsledky hospodárenia, majetok žalovaného, postúpenie
pohľadávok na iné spoločnosti nedávajú dostatočnú záruku budúcej vymožiteľnosti jeho nároku.

23. K námietke žalovaného týkajúcej sa možnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia odvolací

súd dodáva, že civilné sporové konanie je ovládané zásadou kontradiktórnosti, pričom žalobca navrhol
nariadiť neodkladné opatrenie a z obsahu spisu nevyplýva existencia majetku, na ktorý by bolo možné
efektívne zriadiť záložné právo v rámci inštitútu zabezpečovacieho opatrenia.

24. V kontexte uvedeného odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie, že v danom prípade

sú dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, je správny. Žalobca osvedčil, že konanie
žalovaného smeruje k ukončeniu jeho podnikateľskej činnosti. Celkové konanie žalovaného svedčí v
prospech záveru, že v danom prípade vzhľadom na doposiaľ uvedené skutočnosti ide o také konanie
žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia
postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery

(rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obo/144/97), čo žalobca osvedčil.

25. Odvolací súd uvádza, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný a
žalobca v návrhu na jeho nariadenie uviedol relevantné skutočnosti, v dôsledku ktorých bolo potrebné
nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa názoru odvolacieho súdu existuje dôvodná obava o budúcej

možnej vymožiteľnosti nároku žalobcu, uplatnenej vo veci samej. Obmedzenie podnikania iba na
administratívnu činnosť, keď v minulosti hlavným zdrojom zisku bolo poskytovanie úverov, jednoznačne
napĺňa predpoklady pre dôvodnú obavu o ohrozenie možného výkonu rozhodnutia.

26. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne

potvrdil.27. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný v rámci
konania o vydanie bezdôvodného obohatenia, o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd prvej
inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).