Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. august 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7Csp/255/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817208658
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8817208658.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: Intrum

Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát,
so sídlom Mýtna 48, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: F. E., Z.. XX.XX.XXXX, B. X. Š. XXX/XX, O. Z.
K., štátny občan Slovenskej republiky, o zaplatenie 2490,64 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2.433,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 1.558,72 eur od 17.12.2016 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 96 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 2490,64
eur spolu s úrokom vo výške 5 % ročne zo sumy 1835,44 eur od 17.12.2016 do zaplatenia a trovy
konania. Žalobu odôvodil tým, že právny predchodca žalobcu, spol. Q. Q., T..Q.., Q. Q.: K. XX, B.
XXX XX, D.: XX XXX XXX poskytla žalovanej na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 5062203498
zo dňa 17.09.2014 (ďalej aj ako „úverová zmluva") úver vo výške 2 000,00 eur s dohodnutou výškou

ročnej úrokovej sadzby 21,9%, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť formou zmluvne dojednaných
pravidelných mesačných splátok. V rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy dlžník svoj
záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnil riadne a včas. Právny predchodca žalobcu
vyzval žalovanú na úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Nakoľko žalovaná napriek písomnej výzve
právneho predchodcu žalobu svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatila, čím nastal
prípad porušenia podmienok úverovej zmluvy, právny predchodca žalobcu v súlade s ČI. 8 bod 8.1 písm.

a) Produktových obchodných podmienok pre Hypotekárne a splátkové úvery Q. Q., T..Q.. vyhlásil ku
dňu 22.11.2016 mimoriadnu splatnosť pohľadávky z úveru. V zmysle článku 6 bod 6.3. Všeobecných
obchodných podmienok Q. Q., T..Q.., pri doručovaní písomnosti poštou sa písomnosti považujú za
doručené v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a to aj keď adresát zmarí jej doručenie alebo sa
o doručení nedozvie. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky z úveru s výzvou
na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanému doručené dňa 01.12.2016 v súlade s ustanovením ČI.
6 bod 6.3. Všeobecných obchodných podmienok Q. Q., T..Q.. Nakoľko žalovaná v poskytnutej 15-

dňovej lehote od doručenia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, tj. do 16.12.2016
dlžnú sumu nezaplatila, voči právnemu predchodcovi žalobcu sa tak od 17.12.2016 dostala do
omeškaniasozaplatenímdlžnejsumyspoluspríslušenstvom.Právnypredchodcažalobculistomzodňa
20.12.2016 vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy pred postúpením žalovanej pohľadávky. Nakoľkožalovaná na výzvu právneho predchodcu žalobcu nereagovala a dlh nezaplatila, na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok č. 0258/2017/CE uzavretej medzi spoločnosťou Q. Q., T..Q.., ako postupcom
a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ako postupníkom dňa 24.3.2017 bola pohľadávka voči

žalovanej z titulu nezaplateného úveru na základe úverovej zmluvy v celosti vo výške 2 701,77 eur
postúpená žalobcovi ako postupníkovi, o čom bola žalovaná upovedomená písomným oznámením
postupcu o postúpení pohľadávky v súlade s ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca si
v tomto konaní uplatňuje voči žalovanej len časť postúpeného nároku vo výške nesplatenej dlžnej
istiny úveru vo výške 1 835,44 eur, zmluvných úrokov vo výške 597,72 eur a poplatkov za správu

úveru vo výške 57,48 eur, spolu s príslušenstvom. V zmysle ust. § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť' poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. V
zmysle ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je pri zmluvných vzťahoch

uzatvorených do 31.1.2013 o 8 percentuálnych bodov a pri zmluvných vzťahoch uzatvorených od
1.2.2013 o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

3. Na pojednávane sa nedostavila žiadna zo strán sporu.

4. K žalobe žalobca doložil zmluvu o splátkovom úvere,výzvu na úhradu dlhu, oznámenie o zosplatnení
pohľadávky, zmluvu o postúpení pohľadávky, a následne doložil aj písomné vyjadrenie a výpis z účtu

zmluvy o splátkovom úvere, s ktorými sa súd oboznámil na pojednávaní a zistil nasledovný skutkový
stav:

X. Q. Q., T..Q.. ako banka a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 17.09.2014 zmluvu o splátkovom úvere
č. 5062203498. Podľa článku. I. zmluvy, predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou

dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve o úvere. Na základe úverovej
zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 2000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala ako dlžník splácať
v mesačných splátkach od 20.10.2014 po 55,16 eur a to v 60 mesačných splátkach k 20. dňu v
kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru bola určená na deň 20.04.2019, pričom úroková sadzba
predstavovala ku dňu podpisu zmluvy 19,90% ročne a ročná percentuálna miera nákladov 24,15 %.

6. Podľa čl. II. bod 1 a 2 zmluvy poplatok za upomienku je vo výške 25,- eur za každú vystavenú
upomienku. Dlžník je povinný banke platiť poplatok za poistenie k úveru vo výške 1,87 eur, a to v
pravidelných splátkach v periodicite a termíne splátok úveru. Poplatok za predčasné splatenie úveru a
spôsob jeho určenia je uvedený v sadzobníku.

7. V bode 6 a 7. článku III. zmluvy si zmluvné strany dohodli, že všetky právne vzťahy vyslovene
neupravené v Úverovej zmluve, a ak je k Úverovej zmluve dohodnuté Poistenie k úveru a súčasťou
dokumentu je časť II., tiež bod 4. a 5. v časti II. tohto dokumentu, sa budú riadiť príslušnými
ustanoveniami Úverových podmienok, VOP, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi,

a to v tomto poradí. Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú, podľa § 262
Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

8.Kzmluvebolidoloženéštandardnéeurópskeinformácieospotrebiteľskomúvereainformáciaoročnej
percentuálnej miere nákladov.

9. V písomnom vyjadrení k žalobe spolu s odpoveďou na výzvu súdu žalobca prostredníctvom svojho
právnehozástupcuuviedol,ženapreukázanieplatobnejdisciplínysplácaniaúveružalovanýmpredkladá
kompletný položkovitý výpis obratov týkajúcich sa úverovej zmluvy č. 5062203498, z ktorého vyplýva,
že žalovaná neuhradila dlžnú žalovanú pohľadávku vo výške 2.490,64 eur s prísl. s riadnymi úrokmi

a poplatkami. Žalovanej bol úver poskytnutý dňa 17.9.2014 vo výške 2.000,- eur, tento mala splácať
60-timi splátkami mesačne po 55,16 eur. Prvá splátka bola dohodnutá na deň 20.12.2014, posledná
splátka na deň 20.9.2019. Žalovaná celkovo na poskytnutý úver uhradila sumu 441,28 eur, pričom z tejto
sumy suma 164,56 eur bola započítaná na istinu a preto dlžná suma istiny predstavuje sumu 1.835,44eur. Od 20.5.2015 na žalovanú pohľadávku žalovaná neuhradila na účet právneho predchodcu žalobcu
ani žalobcu žiadnu platbu, čo vyplýva z položkovitého výpisu z účtu. Žalobca sa preto v tomto konaní
domáha zaplatenia sumy 2.490,64 eur s prísl.. Táto pozostáva z neuhradenej časti úveru vo výške

1.835,44 eur, z nezaplatených riadnych úrokov vo výške 597,72 eur a z nezaplatených poplatkov za
správu úveru vo výške 57,48 eur. Navýšenie úveru o úroky a poplatky má svoj základ v RPMN, ktorá bola
stanovená vo výške 24,15 % a pri ročnej úrokovej sadzbe, ako bola dohodnutá v zmluve vo výške 19,90
% ročne. Nesplatené riadne úroky vo výške 597,72 eur predstavujú riadne úroky od obdobia 17.9.2014
do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. do 22.11.2016. K nesplateným poplatkom vo výške 57,48

eur uviedol, že tieto sú účtované za obdobie 17.9.2014 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j.
do 22.11.2016, ktoré boli účtované žalovanému v súlade s časťou 1 bod 2 Úverovej zmluvy v spojení s
ustanovením článku 5 Všeobecných obchodných podmienok, na základe ktorých sa žalovaný ako dlžník
zaviazal uhradiť poplatky za služby, poskytované bankou a to poplatok za poistenie úveru vo výške 1,87
eur a v súlade s článkom časť 1 bod 2 Úverovej zmluvy poplatok za vystavenie upomienky vo výške 25,-
eur. Poplatky boli individuálne zmluvne dojednané. Súdu s týmto podaním predložil vyčíslenie poplatku

za správu úveru za jednotlivé mesiace. Ďalej uviedol, že poplatok k poisteniu v zmysle časti 2 bod 6, je
stanovený v Sadzobníku ako percentuálny podiel zo splátky úveru.

10. Výzvou Q. Q. zo dňa 20.10.2016 a 26.10.2016 Q. Q. T..Q.. žalovanej oznámila, že je v omeškaní
so splácaním splátok ku dňu 25.10.2016 vo výške 957,19 eur. Zároveň bola vyzvaná na úhradu

omeškaných splátok v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy pod následkom zosplatnenia úveru.

11. Listom zo dňa 23.11.2016 označeným ako oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru, právny
predchodca žalobcu oznámil žalovanej vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 22.11.2016.
Dlžnú sumu vo výške 2527,25 eur vyzval žalovanú uhradiť do 15 dní. Podľa poštovej doručenky si

žalovaná si toto oznámenie prevzala dňa 1.12.2016.

XX. Q. Q., T..Q.. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 24.3.2017 zmluvu o postúpení
pohľadávok č. 0258/2017/CE. Podľa článku V. bod 5.1 predmetom zmluvy je dohoda zmluvných strán
o odplatnom postúpení pohľadávok a to so všetkými právami, ktoré sú spojené s postupovanými

pohľadávkami a za podmienok uvedených v tejto zmluve. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení,
postúpená bola aj pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania.

13. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

14.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetusvojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.18. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne
a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis - nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

19. V zmysle § 3 nariadenia 3 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

20. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

21. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo dohode s dlžníkom.

22. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

23. V zmysle § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

24. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

25. Ako vyplýva z § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch
splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a
požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

26. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

27. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

28. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používanianeprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa

v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť

podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

29. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

30. V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich

občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne

obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ). Obchodný zákonník
aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje
osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v
skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne obchodný

záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah.
Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri

uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,

dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.
Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako

spotrebiteľskú zmluvu.

31. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že na základe úverovej zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo
výške 2000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala ako dlžník splácať v mesačných splátkach od 20.10.2014
po 55,16 eur a to v 60 mesačných splátkach k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru

bola určená na deň 20.09.2019, pričom úroková sadzba predstavovala ku dňu podpisu zmluvy 19,90%
ročne a ročná percentuálna miera nákladov 24,15%. Z dôvodu, že žalovaná nesplatila poskytnutý úver
riadne a včas, čo vyplýva aj z priloženého výpisu z úverového účtu, žalobca pristúpil k zosplatneniu
úveru ku dňu 22.11.2016, kedy zosplatnil celú pohľadávku a žalovaná ju mala uhradiť do 15 dní, s tým,
že predtým bola upozornená na omeškanie s úhradou dlhu. Od tohto dňa jej vznikla povinnosť uhradiť

jednorázovo aj zosplatnené splátky. Na poskytnutý úver žalovaná uhradila sumu 441,58 eur s tým, že
len časť z tejto sumy bola započítaná na úver a to vo výške 164,56 eur a ostatná suma bola započítaná
na úroky. Z dôvodu poskytnutia úveru sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi aj úrok z úveru. Keďže
však z dôvodu neplatenia splátok úveru na čas žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru ku dňu 22.11.2016,pokiaľ ide o úrok z úveru, možno ho žalobcovi priznať iba ku dňu zosplatnenia, čo si takto uplatňoval aj
žalobca. (uznesenie ÚS SR 476/2012, rozsudok KS Prešov 3Co/85/2013). Žiadna z týchto skutočností
žalovanou popretá nebola.

32. Žalobca si v konaní uplatnil sumu 2490,64 eur spolu s úrokom vo výške 5 % ročne zo sumy 1835,44
eur od 17.12.2016 do zaplatenia. Táto pozostáva z neuhradenej časti úveru vo výške 1.835,44 eur, z
nezaplatených riadnych úrokov vo výške 597,72 eur a z nezaplatených poplatkov za správu úveru vo
výške 57,48 eur. Súd sa preto zaoberal jednotlivými položkami.

33. Prvou žalobcom uplatňovanou sumou je nárok na zaplatenie istiny v sume 1835,44 eur. Je
nepochybné, že žalobca poskytol žalovanému úver v sume 2000 eur a žalovaný uhradil celkovo sumu
441,28 eur, pričom súd žalovaným vykonané úhrady započítal na úhradu istiny v zmysle citovaného ust.
§ 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka a preto žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny v sume 1558,72
eur a čo do zvyšku v tejto časti žalobu zamietol ( 2000 - 441,28).

34. Z obsahu listinných dôkazov súd zistil, že účastníci konania si v zmluve dohodli úrokovú sadzbu
vo výške 19,90 %. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda
nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy,
ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy

(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

35. Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru (september 2014) činila úrok
13,75 % ročne. Vzhľadom na vyššie súd nepovažoval dohodu o výške úrokov za platnú v celom rozsahu,
a preto priznal žalobcovi úrok z úveru vo výške 19,90 % a to za obdobie od poskytnutia úveru, tj. od

17.9.2014 do 22.11.2016, tj. v súlade s uplatnením úrokov z úveru tak, ako si to aj uplatnil žalobca, s
tým, že časť sumy z úhrad žalovanej, ktorú si žalobca započítal na úroky, a kde súd toto započítanie
neakceptoval, priznal súd žalobcovi túto sumu v úrokoch z úveru. Spolu za toto obdobie, teda súd priznal
žalobcovi úrok z úveru tak, ako si ti uplatnil a to v sume 874,44 eur, ktoré súd považoval za vypočítané
v súlade so zákonom. V časti úrokov z úveru teda súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.

36. Ďalším uplatňovaným nárokom bol poplatok za správu úveru vo výške 57,48 eur.

37. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa
rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane

úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou

1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru

alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb

bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené

veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru.

38. V zmysle § 37 ods. 21 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov
( ďalej len „Zákon o bankách“ ) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje
požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu

alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo
vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného
zákonníka,osobitnéhozákonaaleboosobitnúslužbu,ktorániejepodmienkouúverovéhovzťahuaktorej
podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.39. Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov
alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom

je vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. júni
2013 ( § 122s ods. 4 Zákona o bankách ).

40.ZvyššiecitovanejúpravyobsiahnutejvZákoneobankáchvyplýva,žeúčinnosťounovelyč.132/2013
od 10.6.2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu

nákladov alebo inú odplatu za vedenie úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia
bola akýmsi vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za vedenie úverových
účtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité
iba pre finančné inštitúcie. Preto ak žalobca uplatňuje nárok na predmetný poplatok v rámci splátok,
ktoré sa mali stať splatnými po 10.6.2013, je to v rozpore s citovaným ustanovením zákona a súd nárok
na poplatok za správu úveru obsiahnutý v splátkach žalobcovi nepriznal.

41. V danej právnej veci sa jedná o poplatok, ktorý mal byť dojednaný a jednotlivé zložky sa stali
splatnými ako súčasť splátky. Súd však predmetné dojednania o poplatku za vedenie úveru podrobil
súdnej kontrole v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetné dojednanie súd vyhodnotil
ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa. Je nesporné, že žalovaný ako klient a dlžník z úverového vzťahu bol
povinný platiť žalobcovi ako veriteľovi poplatok za vedenie úveru. Teda laicky povedané a rovnako asi
aj chápané priemerným spotrebiteľom, žalovaný bol povinný platiť žalobcovi ako veriteľovi za to, že
tento pre svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi správu úverového účtu, teda sledoval prijatie splátok,
prípadné omeškania alebo iné pohyby na účte. Súd má za to, že keď žalobca ako veriteľ poskytol

žalovanému ako dlžníkovi úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať,
no je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášal žalovaný ako spotrebiteľ ktorý predsa
za poskytnutie úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky zaplatil žalobcovi ako veriteľovi odplatu vo
forme úroku z úveru a preto na žalovaného ako spotrebiteľa a dlžníka nemožno prenášať úhradu
takýchto nákladov. Na základe uvedeného súd nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za vedenie úveru

uplatneného žalobou aj v tejto časti zamietol.

42. Posledným nárokom žalobcu bol nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy 1835,44 eur od
17.12.2016 do zaplatenia pri výške úroku z omeškania 5 % ročne. Výška žalobcom uplatňovaného úroku
z omeškania je v súlade s Občianskym zákonníkom a nariadením vlády, no súd priznal žalobcovi úrok z

omeškania len zo sumy 1558,72 eur tak ako ju ustálil vyššie, tj. z dlžnej len istiny, nie aj úrokov z úveru,
pretože priznanie úrokov z omeškania z úroku z úveru, by bolo dvojitým postihom pre žalovaného, čo je
v rozpore so zákonom a judikatúrou súdov. Tieto úroku z omeškania boli priznané tak, ako to požadoval
žalobca,tj.od17.12.2016, pouplynutí15dníodprevzatiaoznámeniaovyhlásenímimoriadnejsplatnosti
úveru. Toto oznámenie si žalovaná prevzala dňa 1.12.2016. Až dňom 17.12.2016 sa žalovaná dostala

do omeškania a preto súd v prevyšujúcej časti nárok na úrok z omeškania zamietol.

43. Na základe uvedeného, súd zamietol žalobcu v časti poplatku za správu úveru a úroku z omeškania
z úrokov z úveru a vo zvyšku žalobe vyhovel.

44. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

45. V zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.

46. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

47. Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a teda v časti o zaplatenie istiny
2433,16 eur, čo predstavuje taktiež úspech žalobcu 98 % a úspech žalovaného predstavuje 6 %, teda
žalobcovi po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovaného vzniklo právo na náhradu trov konaniav pomere 96%. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

48. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.