Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. august 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/98/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115236989
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5115236989.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu: 1/ Ing.
C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/X, XXX XX Y., štátny občan SR, 2/ F. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. XXXX/X, XXX XX Y., štátny občan SR, obidvoch zastúpených právnym zástupcom: JUDr. Irena
Šurinová, advokátka, so sídlom G. XX, XXX XX Y., proti žalovanému: W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
X. XXXX/X, XXX XX Y., štátny občan SR, zastúpenému právnym zástupcom: JUDr. Martina Čelková,
advokátka, so sídlom K. XX, XXX XX G., v konaní o zaplatenie 3 071, 71 eur s príslušenstvom, o
odvolaniach žalobkyne 1/ a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 41C/34/2015-472 zo

dňa 11. 19. 2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaniami napadnutej časti (tretí, štvrtý a piaty výrok) p
o t v r d z u j e.

V odvolaním nenapadnutej časti (prvý a druhý výrok) ponecháva rozsudok okresného súdu n e d o
t k n u t ý.

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:
Súd konanie vo veci žalobcu v 2/ rade voči žalovanému zastavuje. Žalovaný má voči žalobcovi v 2/
rade nárok na náhradu konania v rozsahu 100 % trov konania. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté
samostatným uznesením. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 1/ rade sumu vo výške 656,51 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 656,51 eur od 01.07.2014 do zaplatenia
a sumu vo výške 1 091,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 091,06 eur
od 16.08.2016 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej

časti žalobu žalobkyne v 1/ rade zamieta. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že žalobkyňa v 1/ rade ako aj žalovaný
v rozhodnom období (roky 2012-2014) užívali svoj byt v predmetnom bytovom dome č. XXXX/X na
ul. X. v Y., pričom pre nedoriešené vlastnícke vzťahy v bytovom dome nebolo možné výkon správy
domu zabezpečiť podľa právneho režimu zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov. Žalobkyňa v 1/ rade ako fyzická osoba prevzala na seba aktívnu činnosť spočívajúcu tak
v povinnostiach, ako aj zodpovednosti zabezpečiť prevádzku bytového domu, a to nielen vo svojom

záujme, ale aj v záujme všetkých vlastníkov, či nájomcov bytov v bytovom dome. Dňa 02.11.2006
bola uzavretá zmluva o zabezpečení energií - plyn, voda, elektrická energia podľa § 51 Občianskeho
zákonníka (OZ) medzi žalobcami ako splnomocnenými objednávateľmi a žalovaným ako vlastníkom/
nájomníkom. Účelom zmluvy bolo zabezpečiť plynulé dodávky energií - plyn, voda elektrická energiapre bytový dom na č. XXXX/X na X. ulici v Y.. Užívatelia bytov splnomocnili objednávateľov na
uzavretie zmlúv pre celý predmetný bytový dom s dodávateľmi energií. Dohodli sa, že užívatelia bytov
budú platiť mesačné zálohové platby na osobitný účet zriadený splnomocnenými objednávateľmi na

spotrebu plynu, elektrickej energie a vody vždy do 15. dňa v každom kalendárnom mesiaci podľa
zálohového predpisu. Zmluva obsahuje ďalšie povinnosti objednávateľov, či užívateľov bytov. Zmluva je
za nájomníka/vlastníka podpísaná bez pochybností žalovaným a za splnomocnených objednávateľov
podpísaná žalobcami. Následne na základe tejto zmluvy žalobkyňa uzavrela zmluvy s konkrétnymi
dodávateľmi energií a zabezpečila tak dodávku energií (plynu, vody, elektriky) do jednotlivých bytov v

bytovom dome. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobkyňa na základe zmluvy o zabezpečení
energií následne dňa 18.12.2006 uzavrela vo svojom mene zmluvu o určení platcu faktúr za vodné a
stočné so SEVAKOM, a.s., dňa 07.01.2017, zmluvu o dodávke elektriny so SSE, a.s. dňa 03.11.2006,
zmluvu o dodávke plynu s SPP, a.s., dňa 1.12.2006, zmluvu na obsluhu kotolne a výmeníkovej stanice
s F. A. dňa 04.12.2006, zmluvu č. 1099 o zabezpečení zberu, prepravy a zneškodnenia komunálnych a
drobnýchstavebnýchodpadov sT+T,a.s.dňa01.12.2006,dohoduoupratovaníspoločnýchpriestorova

priestorovpredvstupomvbytovomdomesW.D..RovnakouzavrelazmluvysospoločnosťouMProgres,
s.r.o. a Elpas, s.r.o. na kompletný servis výťahu (č.l. 306-327). Okrem zmluvy o zabezpečení energií
žalobkyňa bola v 1/ rade splnomocnená vlastníkmi a nájomcami bytov v bytovom dome splnomocnením
a súhlasom zo dňa 02.06.2011 (č.l. 388 spisu). Okresný súd dospel k záveru, že predmetná zmluva
o zabezpečení energií - plyn, voda, elektrická energia podľa § 51 Občianskeho zákonníka zo dňa

02.11.2006, od ktorej žalobcovia spočiatku odvodzovali svoj nárok, ako nárok zo zmluvného vzťahu,
je v zmysle § 37 OZ neurčitá, nakoľko prejav vôle je neurčitý, ako je neurčitý aj jej obsah. Súd má za
to, že obsah zmluvy je nejednoznačný. Nejednoznačným ostal obsah zmluvy aj po vyjadreniach strán
sporu v danom konaní. Strany sporu sa okrem iného nezhodli v obsahu a účelu použitia finančných
prostriedkov na zriadenom účte. Ako dôvod neurčitosti tejto zmluvy okresný súd vzhliadol aj označenie

zmluvných strán, keď článku 1 je uvedené "všetci vlastníci a všetci nájomcovia" a následne zmluva je
uzatváraná iba so žalovaným. V zmluve nie je konkretizovaný ani bankový účet, na ktorý majú vlastníci
a nájomcovia finančné prostriedky posielať. Nie je špecifikovaný ani účel, na aký sa majú tieto finančné
prostriedky používať, aké konkrétne služby sa majú hradiť, ani nie je uvedené s akými konkrétnymi
dodávateľmi sa majú zmluvy o dodávke energií uzavrieť. V zmluve absentuje aj výška mesačnej platby.

Zároveňabsentujúajzásadyhospodárenias finančnýmiprostriedkami,čizásadyplateniaúhradstýmito
finančnými prostriedkami. Okresný súd tak dospel k záveru, že predmetná zmluve je z pohľadu § 37
OZ pre neurčitosť zmluvy neplatným právnym úkonom. Strany sporu, ani po vytvorenom procesnom
priestore na argumentáciu vo vzťahu k tomuto právnemu záveru okresného súdu, záver o neplatnosti
danej zmluvy v konaní žiadnym spôsobom nespochybnili. 17. Na základe vyššie uvedeného právneho

záveru okresný súd uplatnený nárok právne posúdil ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia
na základe neplatného právneho úkonu. V prvom rade sa okresný súd zaoberal otázkou vecnej
legitimácie v spore. Podmienka vecnej legitimácie na strane žalovaného je podľa názoru okresného
súdu splnená. Pasívna vecná legitimácia na strane žalovaného nebola v danej veci ani sporná. V konaní
bolo preukázané, že žalovaný v rozhodnej dobe, t.j. v rokoch 2012 až 2014, byt č. XX v predmetnom

bytovom dome užíval. Služby a energie odoberal. Náhradu na vopred dohodnutý bankový účet za
dodané energie a služby vo výške pripadajúcej na jeho byt nezaplatil v úplnej, ale iba čiastočnej výške,
a to vo výške 50 eur v roku 2013, ktorú skutočnosť žalovaný v konaní nerozporoval. Bez pochyby tak
zvyšná časť do výšky plnej úhrady bola za žalovaného vyplatená z vopred dohodnutého bežného účtu.
Okresný súd konštatuje, že s oprávnením užívať byt súvisí aj povinnosť uhradzovať náklady spojené

s jeho užívaním, povinnosť znášať aj hradiť náklady svojho bývania (rozsudok Krajského súdu v Žiline
č.k. 10 Co/674/2015-321 zo dňa 26.01.2017). Rovnako mal okresný súd za nesporne preukázané
splnenie podmienky aktívnej vecnej legitimácie u žalobkyne v 1/ rade. Z vykonaného dokazovania je
zrejmé, že žalobkyni v 1/ rade vyplývalo splnomocnenie na uzatváranie zmlúv s jednotlivými dodávateľmi
energií, nielen zo zmluvy o zabezpečení energií zo dňa 02.11.2006, ktorú okresný súd kvalifikoval

ako neplatný právny úkon, ale predovšetkým zo splnomocnenia a súhlasu zo dňa 02.11.2006 (č.l. 388
spisu), ktorým vlastníci a nájomcovia splnomocnili žalobkyňu v 1/ rade a súhlasili, aby ich zastupovala
vo veci právnych úkonov v plnom rozsahu, vrátane uzatvárania zmlúv týkajúcich sa energetického
zabezpečenia, t.j. plyn voda, elektrická energia, vývoz domového odpadu a fondu údržby a opráv
bytového domu. Predmetné splnomocnenie žalobkyni v 1/ rade podpísal a súhlas udelil aj žalovaný (č.l.

389 spisu). Za účelom úhrady dodávok energií od dodávateľov bol žalobkyňou v 1/ rade so súhlasom
aj žalovaného zriadený bežný účet v banke, ktorá skutočnosť nebola v konaní spornou. Na schôdzi
konanej dňa 02. - 03.11.2006 vlastníci a nájomcovia bytového domu sa jednoznačne zhodli na vedení
účtu z ktorého budú uhrádzať platby za dodané energie, pričom tento účet bude viesť žalobkyňa v 1/rade (č.l. 329 spisu). Žalobkyňa v 1/ rade následne dňa 02.11.2006 uzavrela s J., W. Zmluvu o bežnom
účte fyzickej osoby, na jej meno, č.ú. XXXXXXXXXX. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na
tomto bežnom účte v banke zriadenom na meno žalobkyne v 1/ rade sa sústredili, pravidelne uhradzovali

platby za dodané energie a služby od vlastníkov, či nájomcov jednotlivých bytov. Z tam sústredených
finančných prostriedkov sa následne uhrádzali platby za dodané energie za celý bytový dom jednotlivým
dodávateľom. Účet zriaďuje peňažný ústav pre jeho majiteľa na základe zmluvy o bežnom účte (§
708 až 715 Obchodného zákonníka). Za " majiteľa účtu" je treba z pohľadu ustanovení Obchodného
zákonníka o bežnom účte považovať osobu, pre ktorú peňažný ústav zriadil na základe zmluvy účet.

Na základe zmluvy o bežnom účte je peňažný ústav povinný prijať na účet peňažné vklady vykonané
majiteľom účtu alebo platby uskutočnené v jeho prospech bez ohľadu na to, kto je majiteľom peňažných
prostriedkov, ktoré sa týmto spôsobom na účet ukladajú. Pri vykonávaní výplat z účtu sa peňažný ústav
riadi pokynmi (event. písomnými príkazmi ) majiteľa účtu; skutočnosť, kto bol majiteľom peňažných
prostriedkov uložených na účet, nie je významná. Nie je rozhodujúce, koho boli peňažné prostriedky,
ktoré boli na účet uložené. Peniaze sú nesporne zastupiteľnými vecami. Podstatné z tohto hľadiska je

jedine skutočnosť, kto je majiteľom účtu. Vzhľadom k uvedeným právnym záverom má okresný súd
za to, že jedinou aktívne legitimovanou osobou je v predmetnej veci žalobkyňa v 1/ rade. Nemožno
tak súhlasiť s názorom, že na žalujúcej strane v danej veci mali vystupovať aj ostatní vlastníci, či
nájomcovia bytov v bytovom dome, alebo títo mali žalobkyňu v 1/ rade v danej veci splnomocniť. Jedinou
majiteľkou účtu, z ktorého boli uhrádzané platby jednotlivých dodávateľom bola žalobkyňa v 1/ rade, a

teda jedine ona je osobou aktívne legitimovanou na podanie žaloby, a to bez významu, že na predmetný
účet sa sústredili finančné prostriedky od ostatných vlastníkov, či nájomcov bytov v bytovom dome. Z
uvedeného dôvodu tak nemohol byť aktívne legitimovaný v danej veci ani žalobca v 2/ rade, preto ak
by tento nezobral žalobu späť, bola by v jeho prípade zamietnutá pre nesplnenie procesnej podmienky,
a to nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na jeho strane. Následne okresný súd pristúpil k zisťovaniu

rozsahu bezdôvodného obohatenia. Okresný súd pri určovaní rozsahu bezdôvodného obohatenia
prvotne prihliadol na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného. Dĺžku premlčacej doby
posudzoval podľa ustanovenia § 100 a § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. V intenciách
citovaných zákonných ustanovení súd vyhodnotil uplatnený nárok žalobkyne v 1/ rade ako čiastočne
premlčaný. Rozhodným pre prezentovaný právny názor okresného súdu bol dátum 30.12.2013, keď

žaloba bola podaná dňa 30.12.2015. Okresný súd vychádzal z predložených listinných dôkazov, a to
jednotlivých faktúr. Okresný súd za to, že uplatnený nárok zodpovedajúci roku 2012 je premlčaný v
celom rozsahu, nakoľko márne uplynula subjektívna premlčacia doba. Žalobkyňa mala vedomosť kto sa
na jej úkor obohatil, t.j. mala preukázateľne vedomosť o osobe obohateného. Z predložených listinných
dôkazovvovzťahukroku2012jenesporné,žeorozsahubezdôvodnéhoobohatenia,resp.oskutkových

okolnostiach na základe ktorých mohla žalobkyňa podať žalobu na plnenie z bezdôvodného obohatenia
sa dozvedela z vyúčtovacích faktúr, či mesačných faktúr vystavených jednotlivými dodávateľmi. Z
obsahu spisového materiálu vyplýva, že vyúčtovacie faktúry od SPP, a.s. za fakturačné obdobie od
19.02.2012 - 31.03.2012 a od 01.04.2012 do 31.12.2012 boli žalobkyni v 1/ rade doručené najneskôr
v mesiaci 1/2013, keď vyúčtovacia faktúra č. 7412791730 bola datovaná 20.04.2012 a vyúčtovacia

faktúra 7414772074 bola datovaná 15.01.2013 (č.l. 16-29 spisu). Zberné faktúry za vodné a stočné od
SEVAK, a.s. boli v roku 2012 vystavované mesačne, t.j. faktúra za mesiac 1/2012 bola vystavená dňa
31.01.2012,splatnádňa20.02.2012afaktúrazamesiac12/2012bolavystavenádňa31.12.2012splatná
dňa 21.01.2013 (č.l. 30-41 spisu). Vyúčtovacie faktúry od SSE, a.s. za fakturačné obdobie od 19.07.2011
do 18.07.2012 a od 19.07.2012 do 30.06.2013 boli žalobkyni v 1/ rade doručené najneskôr v mesiaci

7/2013, keď vyúčtovacia faktúra č. 7217658044 bola podaná dňa 24.07.2012 a vyúčtovacia faktúra č.
7217656044 bola podaná dňa 01.07.2013 (č.l. 42 a 91 spisu). Ďalšie faktúry v súvislosti s prácami na
výťahoch, lištovaním vstupných dverí, servisom, prehliadkou plynových kotlov a tmelením dilatačných
špár predložených žalujúcou stranou na preukázanie uplatneného nároku v roku 2012 (č.l. 46 -57 spisu),
boli podľa ich obsahu splatné najneskôr 15.01.2013 a uhradené 16.01.2013 (prípadne skôr). Naviac aj

svedkyňa uviedla, že keď prídu posledné faktúry, niekedy až v marci, posledné sú plynárne, tak až vtedy
sa začínajú rozúčtovávať spotreby za predchádzajúci rok. Vychádzajúc z preukázaného skutkového
stavu veci je zrejmé, že vo vzťahu k roku 2012 žalobkyňa v 1/ rade preukázateľne zistila skutkové
okolnosti, na základe ktorých mohla podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
najneskôr podľa výpovede svedkyne v mesiaci 3/2013, resp. podľa názoru okresného súdu až v

mesiaci 7/2013, kedy bola žalobkyni v 1/ rade doručená posledná vyúčtovacia faktúra od SSE, a.s.
súvisiaca s rokom 2012. Subjektívna premlčacia doba tak podľa názoru okresného súdu začala plynúť
najneskôr v mesiaci 07/2013, uplynula v mesiaci 7/2015 a teda je evidentné, že keď žalobkyňa v 1/
rade uplatnila svoj nárok na zaplatenie peňažného dlhu za rok 2012 až v mesiaci 12/2015 konkrétne30.12.2015 uplatnila ho po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty. Ak v súvislosti s rokom 2012 márne
uplynula subjektívna premlčacia lehota, nebolo možné žalobkyni právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia priznať. Objektívnou lehotou sa okresný súd už nezaoberal. Rovnako posudzoval okresný

súd aj nasledujúce roky 2013 a 2014. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že v príslušnom roku
2013 boli vyúčtovacie faktúry od SPP, a.s. za fakturačné obdobie od 01.01.2013 do 18.02.2013 a od
19.02.2013 do 18.02.2014 žalobkyni v 1/ rade doručené najneskôr v mesiaci 2/2014, keď vyúčtovacia
faktúra č. 7451035080 bola datovaná 20.02.2013, vyúčtovacia faktúra č. 7412971152 dňa 08.04.2013
a vyúčtovacia faktúra 7401192383 bola datovaná 20.02.2014 a odoslaná dňa 20.02.2014 (č.l. 65 - 68

spisu). Zberné faktúry za vodné a stočné od SEVAK, a.s. boli v roku 2013 vystavované mesačne, t.j.
faktúra za mesiac 1/2013 bola vystavená dňa 31.01.2013, splatná dňa 22.02.2013, faktúra za mesiac
11/2012 bola vystavená dňa 29.11.2013 splatná dňa 23.12.2013. Jedine faktúra za mesiac 12/2012
bola vystavená dňa 31.12.2013 a splatná dňa 25.01.2014 (č.l. 78 - 89 spisu). Vyúčtovacie faktúry od
SSE, a.s. za fakturačné obdobie od 19.07.2012 do 30.06.2013 a od 01.07.2013 do 31.07.2014 boli
žalobkyniv1/radedoručenénajneskôrvmesiaci8/2014,keďvyúčtovaciefaktúryza fakturačnéobdobie

od 19.07.2012 do 30.06.2013 boli podané dňa 01.07.2013 (č.l. 90-93 spisu) a vyúčtovacia faktúra č.
7217659044 za fakturačné obdobie 01.07.2013 do 31.07.2014 bola podaná dňa 05.08.2014 (č.l. 192
spisu). Ďalšie faktúry v súvislosti s prácami na výťahoch, montážou plastových okien a parapetných
dosiek, čistením kanalizácie tlakovým zariadením opravou elektroinštalácie faktúrou od DEKTRADE zo
dňa 03.06.2013, prácami v bytovom dome predložených žalujúcou stranou na preukázanie uplatneného

nároku v roku 2013 (č.l. 94-103 spisu), boli podľa ich obsahu splatné od 15.01.2013 do 10.10.2013
a uhradené najneskôr dňa 10.10.2013. Faktúra č. 54005013 (č.l. 97 spisu) bola jediná vystavená
31.12.2013, splatná 10.01.2014 a uhradená 10.01.2014. Vychádzajúc z takto preukázaného skutkového
stavu veci, v súlade s vyššie uvedenými právnymi závermi a relevantným dátumom 30.12.2013 dospel
okresný súd k záveru, že za rok 2013 nie je premlčaný nárok žalobkyne v 1/ rade vo vzťahu s faktúrami

vystavenými od SSE, a.s., keď až v mesiaci 8/2014 bola žalobkyni v 1/ rade doručená posledná
vyúčtovacia faktúra od SSE, a.s. súvisiaca s rokom 2013. Rovnako nie je premlčaný nárok žalobkyne v
súvislosti s SPP, a.s., keď až v mesiaci 2/2014 bola žalobkyni v 1/ rade doručená posledná vyúčtovacia
faktúra od SPP, a.s. súvisiaca s rokom 2013. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne uplatnený v súvislosti s
vodným a stočným od SEVAK, a.s. má okresný súd za to, že za nepremlčaný možno považovať jedine

nárok žalobkyne v súvislosti s faktúrou za mesiac 12/2013, ktorá bola vystavená až dňa 31.12.2013 a
splatná až dňa 25.01.2014 na sumu 428,50 eur (č.l. 89 spisu), ostatné faktúry boli vystavené, splatné a
aj uhradené pred relevantným dátumom 30.12.2013. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne v 1/ rade opierajúci sa
o faktúry obsiahnuté na č.l. (č.l. 94-103 spisu) súvisiace s vykonanými prácami v bytovom dome okresný
súd považuje za nepremlčaný jedine nárok vo vzťahu k faktúre č. 54005013 na sumu 65,72 eur (č.l.

97 spisu) ktorá bola vystavená dňa 31.12.2013, splatná 10.01.2014 a uhradená 10.01.2014. V týchto
vymedzených prípadoch bola rovnako dodržaná objektívna premlčacia lehota, nakoľko z vykonaného
dokazovania listinami, k úhradám dodávateľom, a teda k plneniu za žalovaného došlo po relevantnom
dátume 30.12.2015, v priebehu roku 2013. Vystavenie, splatnosť a aj úhrada zvyšných faktúr súvisiacich
s prácami v bytovom dome spadajú do obdobia pred relevantným dátumom 30.12.2013. Okresný súd

tak konštatuje, že zvyšok uplatneného nároku okrem vyššie vymedzeného (SSE, a.s., SPP, a.s., faktúra
za vodné a stočné za mesiac 12/2013 a faktúra za výťah č. 54005013) možno považovať za premlčaný,
nakoľko márne uplynula subjektívna lehota. Okresný súd nesúhlasí s názorom žalobkyne v 1/ rade,
že o rozsahu sa dozvedela až z ročných vyúčtovaní niekedy v marci nasledujúceho roka, keď skutkové
okolnosti, na základe ktorých sa mohla domáhať vydania bezdôvodného obohatenia zistila oveľa skôr,

a to z jednotlivých vystavených faktúr, ktoré naviac aj uhradila. Uplatnený nárok žalobkyne v 1/ rade
za rok 2014 na základe preukázaného skutkového stavu veci, v súlade s vyššie uvedenými právnymi
závermi a relevantným dátumom 30.12.2013 považuje okresný súd za nepremlčaný v celom rozsahu.
Z listinných dôkazov, t.j. jednotlivých do spisu predložených vyúčtovacích faktúr, faktúr, pokladničných
dokladov (č.l. 186-27 spisu) okresný súd z ich obsahu mal za preukázané, že tieto boli vystavené,

splatné a naviac aj uhradené až po rozhodnom dátume 30.12.2013, a teda subjektívna, či objektívna
premlčacia lehota nemohla v tomto prípade márne uplynúť. Okresný súd zároveň dospel k záveru, že v
otázke premlčania v danej veci nemožno aplikovať § 107 ods. 3 OZ, tak ako žiadala žalobkyňa v 1/ rade.
Okresnýsúdmázato,ževdanejvecisanejednáosynalagmatickýzáväzok.Vdanejvecistranysporupri
závere o neplatnosti zmluvy o zabezpečení energií zo dňa 02.11.2006 nezaväzuje vzájomná reštitučná

povinnosť vydať si bezdôvodné obohatenie. Táto úprava je použiteľná len tam, kde podľa neplatnej
zmluvy každá zo zmluvných strán niečo dostala. Keďže v danom prípade žalovaný vo vzťahu k žalobkyni
v 1/ rade nič neplnil, nemožno hovoriť o vzájomnej povinnosti na vrátenie plnení, a teda neprichádza
do úvahy aplikácia ustanovenia § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29Odo 211/2005). Pokiaľ ide o skutočný (nepremlčaný) rozsah bezdôvodného obohatenia okresný súd pri
jeho zisťovaní, resp. určovaní, vychádzal nielen z predložených listinných dôkazov (vyúčtovacie faktúry,
faktúry, pokladničné doklady), ale aj z výpisov z predmetného bankového účtu (č.l. 402-413 spisu) a

záverov predmetného znaleckého posudku (prílohová obálka č.l. 416 spisu). Z výsledkov vykonaného
dokazovania je zrejmé, že v roku 2013 boli v bytovom dome skutočné náklady vynaložené na elektrinu
vo výške 1 315,64 eur. Zároveň je z výpisu z bankového účtu za rok 2013 zrejmé, že suma 1 315, 64 eur
z bankového účtu dodávateľovi SSE, a.s. odišla (č.l. 405 spisu). Skutočné náklady vynaložené na plyn
vrátane ústredného kúrenia, keďže v bytovom dome existuje plynová kotolňa, predstavovali sumu 21

481 eur + 1 080 eur, pričom rovnako z výpisu z bankového účtu za rok 2013 je preukázané, že suma 22
561 eur z bankového účtu odišla (č.l. 404 spisu). Pokiaľ sa jedná o poslednú faktúru za vodné a stočné
za mesiac 12/2013, ktorá bola vystavená dňa 31.12.2013, splatná dňa 25.01.2014 (č.l. 89 spisu) na
sumu 428,50 eur, pri ktorej okresný súd dospel k záveru, že nárok jej zodpovedajúci nie je premlčaný,
táto bola preukázateľne zaplatená dňa 24.01.2014, ktorá skutočnosť vyplýva z výpisu z bankového účtu
za rok 2014 (č.l. 410 spisu). V prípade faktúry za výťah č. 54005013 (č.l. 97 spisu) ktorá bola vystavená

dňa 31.12.2013, splatná 10.01.2014, a o ktorej okresný súd ustálil, že nárok z nej nie je premlčaný, bola
rovnako preukázateľne uhradená dňa 10.01.2014, ktorá skutočnosť vyplýva z výpisu z bankového účtu
za rok 2014 (č.l.409). Pri zisťovaní rozsahu skutočných nákladov žalovaného za rok 2013, okresný súd
zároveň vychádzal z predloženého znaleckého posudku, z ktorého jednoznačne vyplýva, že skutočné
náklady na byt žalovaného boli vo výške 892,07 eur. Podľa vyúčtovania žalobkyne v 1/ rade skutočné

náklady žalovaného boli vo výške 966,89 eur - 74,82 priame platby (892,07 eur), ktoré znalkyňa vo
svojom posudku neposudzovala, a teda skutočné náklady žalovaného aj podľa znaleckého posudku aj
podľa vyúčtovania žalobkyne v 1/ rade predstavovali sumu 892,07 eur, a teda vyúčtovanie žalobkyňou,
ako aj samotnou znalkyňou sa v celom rozsahu zhoduje. Okresný súd tak nemal dôvod pochybovať
o správnosti výpočtu skutočných nákladov za rok 2013 uvedeného v samotnej žalobe. Vzhľadom

na ustálenie čiastočného premlčania rozsahu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného za rok
2013 okresný súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne voči žalovanému predstavuje vyššie uvedenú
sumu 656,51 eur, ktorá pozostáva z nákladov na výťah 2,33 eur (65,72eur/56,5 osôb, ktorý počet osôb
žalovaný nespochybňoval x 2) (č.l. 8 spisu), z nákladov na elektrinu 11,01 eur, ústredné kúrenie 679,93
eur a vodného a stočného vo výške 13,24 eur (faktúra vo výške 428,50 eur/2 200,541 m3 x 68,031

m3) (č.l. 10 spisu), a odpočítaní 50 eur, ktorú zálohu žalovaný v roku 2013 zaplatil. Pokiaľ sa jedná o
rok 2014 je rovnako preukázané, že v roku 2014 v bytovom dome skutočné náklady na výťah boli vo
výške 281,66 eur, pričom z výpisu z účtu za rok 2014 (č.l. 409 spisu) je zrejmé, že suma 281,66 eur
bola aj uhradená. Skutočné náklady na elektrinu boli vo výške 986,16 eur. Z výpisu z bankového účtu
za rok 2014 je zrejmé, že táto suma bola SSE, a.s. uhradená (č.l. 412 -413 spisu). Skutočné náklady

za plyn boli v roku 2014 vo výške 22 056,56 eur + ústredné kúrenie 1 080 eur a z výpisu z bankového
účtu v roku 2014 je zrejmé, že suma spolu vo výške 23 136,56 eur bola SPP, a.s. uhradená (č.l. 411
spisu). Skutočné náklady za vodné a stočné v roku 2014 boli vo výške 5 033,44 eur, pričom z výpisu
z bankového účtu za rok 2014 rovnako vyplýva, že suma 5 033,44 eur bola uhradená ( č.l. 410 spisu).
Rovnako boli preukázané v roku 2014 skutočné náklady na upratovanie 900 eur, keď podľa dodatku

k dohode o upratovaní zo dňa 01.01.2009 (č.l. 323 spisu) bola mesačná taxa vo výške 75 eur x 12
mesiacov = 900 eur. V tomto smere žalovaný uvedené náklady na upratovanie žiadnym spôsobom
nespochybňoval. Nespochybňoval ani skutočnosť, že k upratovaniu v bytovom dome dochádza a ani
úhradu týchto skutočných nákladov. Pri zisťovaní rozsahu skutočných nákladov žalovaného za rok 2014,
okresný súd rovnako vychádzal z predloženého znaleckého posudku, z ktorého jednoznačne vyplýva,

že skutočné náklady na byt žalovaného boli vo výške 977,29 eur. Podľa vyúčtovania žalobkyne v 1/
rade skutočné náklady žalovaného boli v roku 2014 vo výške 1 107,43 eur - 130,14 eur priame platby
(977,29 eur) , ktoré znalkyňa vo svojom posudku neposudzovala, a teda skutočné náklady žalovaného
aj podľa znaleckého posudku aj podľa vyúčtovania žalobkyne v 1/ rade predstavovali sumu 977,19 eur,
a teda vyúčtovanie žalobkyňou, ako aj samotnou znalkyňou sa aj za rok 2014 v celom rozsahu zhoduje.

Okresný súd tak nemal dôvod pochybovať o správnosti výpočtu skutočných nákladov uvedeného za
rok 2014 v samotnej žalobe. Námietky žalovaného vo vzťahu k odchýlkam medzi výpočtom žalobkyne
a výpočtom znalkyne ani za rok 2014 tak nepovažoval za dôvodné. Z vykonaného dokazovania je
preukázaná existencia, ako aj úhrada skutočných nákladov priamymi platbami na poštové schránky
vo výške 1 300 eur a aj na úpravu spoločných priestorov vo výške 1 885,57 eur. Okresný súd mal

tieto skutočné náklady a ich úhradu preukázanú faktúrou č. 012/14/K, pracovným výkazom 012/01,
príjmovými a výdavkovými pokladničnými dokladmi, ako aj faktúrami od spoločnosti DEKTRADE, s.r.o.
obsiahnutými v spisovom materiály (č.l. 260-270 spisu). Na rozdiel od žalobkyne v 1/ rade však okresný
súd nepovažoval za dôvodne uplatnené náklady na súdne poplatky vo výške 362,50 eur a bankovépoplatkyvovýške95,67eur.Okresnýsúdmáprivyššieprijatomprávnomzávereo"majiteľoviúčtu"zato,
že len majiteľ účtu je povinný platiť poplatky s účtom spojené. Jediným majiteľom účtu je preukázateľne
žalobkyňa v 1/ rade a preto okresný súd nevidel právny dôvod k úhrade týchto poplatkov zaviazať

žalovaného. Rovnako okresný súd nevidel oprávnenosť nákladov na súdne poplatky vo výške 362 eur.
Z predložených listinných dôkazov, a to výzvy č.k. 13Ro/383/2013-20, výzvy sp. zn. 14Ro/381/2013 (č.l.
253, 259 spisu) je zrejmé, že žalovaný nie je ani len stranou sporu v týchto konaniach. Ani z faktúry č.
2014/23 (č.l. 258 spisu) nevyplýva, že by JUDr. Irena Šurinová poskytovala žalovanému právne služby,
a preto nie je dôvod, na základe ktorého by sa mal žalovaný na týchto nákladoch zúčastňovať. Naviac

okresný súd má za to, že fond opráv nemá slúžiť na náklady takéhoto typu a z predložených listinných
dôkazov ani nevyplýva dohoda strán sporu o použití fondu opráv v tomto smere. Za rok 2014 nárok
žalobkyne v 1/ rade voči žalovanému predstavuje sumu 1 091,06 eur, ktorá pozostáva z nákladov na
výťah 24,56 eur, z nákladov na upratovanie 32,14 eur, z nákladov na elektrinu 2,37 eur, na ústredné
kúrenie 628,13 eur, vodné a stočné vo výške 290,09 a priamych platieb do fondu opráv vo výške 113,77
eur. Okresný súd na tomto mieste v súvislosti so skutočnými nákladmi za rok 2013 a 2014 konštatuje, že

z výpisov z bankového účtu je zrejmé, že žalobkyňa v 1/ rade okrem nákladov uhrádzaných jednotlivým
dodávateľom naviac platila skutočné náklady aj sama za seba (č.l. 402 a 408 spisu), a teda tvrdenie
žalovaného, že žalovaná platila len sama za seba nie je dôvodné, keď z výpisov z bankového účtu, je
zrejmé, že okrem platieb žalobkyne, sú tam obsiahnuté aj platby jednotlivým dodávateľom. Žalobkyni
vzniklo právo aj na úroky z omeškania vo výške stanovenej zákonom, teda podľa vyššie uvedených

ustanovení§517ods.2 Občianskehozákonníkavspojenísustanovením§3ods.1nariadeniaVládySR
č. 87/1995 Z. z.. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie
je ustanovený čas splnenia je treba podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho,
že dlžník je povinný vydať bezdôvodné obohatenie prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie.
Uvedený právny názor súd považuje za relevantný aj pri bezdôvodnom obohatení pozostávajúcom z

jednotlivýchplatieb.Zakvalifikovanépožiadanienazaplatenieskutočnýchnákladovzarok2013okresný
súd považuje výzvu doručenú žalovanému dňa 30.05.2014. Doručenie výzvy na zaplatenie skutočných
nákladov za rok 2014 žalovanému nie je preukázané, keď zásielka sa vrátila žalobkyni v 1/ rade (č.l.
182 spisu), preto súd za relevantné považoval doručenie vyúčtovania za rok 2014 v rámci konania,
t.j. 15.08.2016 (č.l. 275 rub spisu). Súd pri posudzovaní nároku mal za to, že žalovaný sa dostal do

omeškania so zaplatením skutočných nákladov 656,51 eur za rok 2013 od prvého dňa po doručení
výzvy na zaplatenie, t.j. 01.06.2014 (č.l. 104 spisu). Žalobkyňa si však uplatnila úroky z omeškania až
od 01.07.2014. Okresný súd pri viazanosti rozsahom žaloby tak priznal žalobkyni zo sumy 656,51 eur
úroky z omeškania od 01.07.2014. V čase prvého dňa omeškania žalovaného so zaplatením skutočných
nákladov za rok 2013 bola výška základnej úrokovej sadzby ECB vo výške 0,15 % ročne (súd má o

tomto vedomosť zo svojej činnosti, § 186 CSP). Žalobkyni tak vznikol nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 656,51 eur od 01.07.2014 do zaplatenia. Pokiaľ ide o úroky z
omeškania zo sumy 1 091,06 eur za rok 2014 z č.l. 182 spisu vyplýva, že zásielka bola žalobcovi vrátená
27.05.2015. Výzvu na zaplatenie skutočných nákladov za rok 2014 žalovaný preukázateľne neobdržal.
Preto súd vychádzal z dátumu 16.08.2016, t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení zmenenej žaloby

(č.l. 275 rub spisu). V čase prvého dňa omeškania žalovaného so zaplatením skutočných nákladov
za rok 2014 bola výška základnej úrokovej sadzby ECB vo výške 0,00 % ročne (súd má o tomto
vedomosť zo svojej činnosti, § 186 CSP). Žalobkyni tak vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania
vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1 091,06 eur od 16.08.2016 do zaplatenia. Okresný súd považuje
pre úplnosť dôvodov tohto rozhodnutia za potrebné vyjadriť sa aj k zamietnutiu návrhov na vykonanie

dokazovania zo strany žalovaného doložením kompletných výpisov z účtu fondu opráv a doložením
čísla konania zo súdneho vymáhania pohľadávok od ostatných dlžníkov. Súdu nie je zrejmé s akým
cieľom, by bolo nutné vykonať tieto dôkazy. V akom smere by vykonanie týchto dôkazov prispelo k
zisteniu skutkového stavu v danej veci a k následnému rozhodnutiu vo veci samej. Žalovaný uviedol,
že čísla konania zo súdneho vymáhania požaduje, aby bolo zrejmé, že súdne konanie sa vedie voči

nemu a Ing. Z., pretože požadovali kompletné faktúry a kompletnú históriu platieb. Súdne spory voči
iným osobám považuje okresný súd v danej veci v tomto smere bez právneho významu. Pokiaľ ide o
kompletné výpisy z fondu opráv na tomto mieste súd uvádza, že z vykonaného dokazovania je zrejmé,
že sa jedná o priame platby. Splnomocnením a súhlasom zo dňa 02.11.2006 (č.l. 388 spisu) bola
žalobkyňa v 1/ rade aj žalovaným splnomocnená na právne úkony v plnom rozsahu týkajúcich sa aj

fondu údržby a opráv bytového domu. Okresný súd zdôrazňuje, že priznal bezdôvodné obohatenie
v tomto smere len v rozsahu skutočne preukázaných vzniknutých a uhradených nákladov. V konaní
žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval náklady zodpovedajúce rozsahu bezdôvodného obohatenia
vtomtosmere.Nenamietalexistenciu,akoajúhraduskutočnýchnákladovpriamymiplatbaminapoštovéschránky vo výške 1 300 eur a na úpravu spoločných priestorov vo výške 1 885,57 eur. Tieto skutočné
nákladyaichúhradanespornevyplývazpredloženýchlistinnýchdôkazov(faktúrač.012/14/K, pracovný
výkaz 012/01, príjmové a výdavkové pokladničné doklady, faktúry od spoločnosti DEKTRADE, s.r.o.

č.l. 260-270 spisu). Okresný súd má za to, že od žalovaného ako užívateľa bytového domu, ktorý má
z takéhoto zveľaďovania bytového domu bez pochyby "úžitok", je spravodlivé žiadať aby sa na takto
vynaložených skutočných nákladoch podieľal. Z hľadiska spravodlivého posúdenia veci tak súd nevidel
dôvod k náhrade takýchto nákladov žalovaného nezaviazať. K správnosti vyúčtovania skutočných
nákladov bol v konaní predložený znalecký posudok. O správnosti záverov znaleckého posudku okresný

súd nemal pochybnosti. Žalovaný, resp. právna zástupkyňa podľa názoru okresného súdu neuviedli
žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé zmeniť názor súdu. Zo znaleckého posudku
jednoznačnevyplývajúnielennákladynabytovýdom,aleajovereniepostupovrozúčtovanianákladovna
bytovújednotkuvjednotlivýchrokoch(tab.č.9).Právnazástupkyňažalovanéhouviedla,ženahliadnutím
do tohto znaleckého posudku znalcom, ktorému chcela dať znalecký posudok na posúdenie, jej povedal,
že nie je možné vypracovať kontra posudok, keďže znalecký posudok neobsahuje žiadne údaje,

ktoré sú potrebné na riadne vypracovanie znaleckého posudku. Okresný súd zdôrazňuje, že právna
zástupkyňa žalovaného neoznačila, ktorý konkrétny znalec, z akého odboru, či odvetvia jej poskytol
takéto ústne stanovisko. Súdu nepredložila ani prípadné písomné stanovisko konkrétneho znalca o
nemožnosti použitia predloženého znaleckého posudku v danej veci. Na spochybnenie predloženého
znaleckého posudku právna zástupkyňa žalovaného nenavrhla vykonanie žiadneho dokazovania.

Nepreukázala, že je nemožné v danej veci vyhotoviť "kontraposudok". Okresný súd má za to, že právnu
zástupkyňu nemožno bez ďalšieho považovať, za osobu, ktorá má odborné znalosti v odbore, alebo
v odvetví vyhotoveného znaleckého posudku, preto jej tvrdenia prezentované v konaní vo vzťahu k
správnosti znaleckého posudku okresný súd vyhodnotil ako tvrdenia bez právnej relevancie, resp.
tieto vyhodnotil len ako vlastný, ničím nepodložený, názor právnej zástupkyne žalovaného. Pokiaľ

ide o procesné námietky vo vzťahu k znaleckému posudku z obsahu spisového materiálu vyplýva,
že originál znaleckého úkonu č. 4/2017 bol žalovanému predložený spolu so spisovým materiálom v
informačnej kancelárii tunajšieho okresného súdu, pričom žalovaný prevzal aj fotokópiu znaleckého
posudku s prílohami dňa 13.06.2017 (č.l. 431 spisu). ). Znalecký posudok č. 4/2017 vzhľadom na
jeho 311 strán možno podľa názoru okresného súdu za rozsiahly znalecký úkon považovať. Naviac

aj zo zápisnice z pojednávania zo dňa 19.06.2017 vyplýva, že obsah znaleckého posudku 4/2017 bol
na pojednávaní oboznámený (č.l. 451 spisu). Žalovaný mal tak možnosť oboznámiť sa zo znaleckým
posudkom, jeho prílohami ako aj s obsahom CD nosičov. Okresný súd zdôrazňuje, že žalovaný v
priebehu času od 13.06.2017 až do posledného pojednávania vo veci 11.09.2017 nemal k znaleckému
posudku, jeho predloženiu, či oboznámeniu žiadne námietky. Na pojednávaní dňa 19.06.2017, žalovaný

žiadne námietky vo vzťahu k CD nosičom nemal. Namietal len, že znalecký posudok bol dodaný po
termíne, ktorý určil súd, je vedený k vyúčtovania, ktoré videl prvý krát pri súdnom konaní a neobsahuje
všetky náležitosti, pretože v tomto znaleckom posudku sa vôbec neposudzuje fond opráv (č.l. 451 spisu).
Okresný súd naviac dodáva, že z obsahu znaleckého posudku je zrejmé, že podklady použité pre
vypracovanie úkonu sú tak v listinnej, ako aj elektronickej forme. Okresný súd má za to, že vytvoril

žalovanému procesný priestor na oboznámenie sa s obsahom znaleckého posudku a jeho príloh v
súlade s civilným sporovým poriadkom, a to nielen jeho predložením v informačnej kancelárii, ale
dokonca aj vyhotovením fotokópie celého znaleckého posudku, jeho príloh, či oboznámením obsahu
celého znaleckého posudku na pojednávaní. Okresný súd má za to, že bolo už len na žalovanom, ako
strane sporu, ako tento poskytnutý procesný priestor pri svojej procesnej obrane využil. Naviac žalovaný,

resp. právna zástupkyňa žalovaného nešpecifikovala, ktoré konkrétne listinné dôkazy v spojení so
znaleckým posudkom nemal žalovaný k dispozícii. Z uvedených dôvodov, námietky žalovaného vo
vzťahu k znaleckému posudku vyhodnotil okresný súd aj v tomto smere ako nedôvodné. Okresný
súd v danej veci dodáva, a to najmä vzhľadom na existujúcu situáciu v predmetnom bytovom dome,
o ktorej má žalovaný vedomosť, preukázateľné dodanie a zabezpečenie energií a medií v bytovom

dome a v byte žalovaného, nepochybné užívanie bytu žalovaným, a zároveň neplnenie si povinnosti
spojených s užívaním bytu v rozhodnom období zo strany žalovaného, že správanie žalovaného sa súdu
prinajmenšom javí ako zneužitie situácie v bytovom dome vo svoj prospech. Okresný súd konštatuje, že
aj z tohto dôvodu rozhodol, že nárok žalobkyne, hoci čiastočne premlčaný, je voči žalovanému dôvodný.
O trovách konania žalobkyne v 1/ rade voči žalovanému súd rozhodol na základe ustanovenia § 255

ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žiadna zo strán (žalobkyňa v 1/ rade ani žalovaný)
nemá nárok na náhradu trov konania. Žalobkyňa v 1/ rade sa domáhala zaplatenia celkovej sumy 3
586,99 eur [(istina 3 070,71 eur) + (príslušenstvo 516,28 eur: 241,87 eur (5,5 % ročne zo sumy 1046,39
eur od 01.07.2013 do 11.09.2017), 151,23 eur (5,15 % ročne zo sumy 916,89 eur od 01.07.2013 do11.09.2017), 123,18 eur (5,05 % ročne zo sumy 1 107,43 eur od 01.07.2015 do11.09.2017)] (100 %).
Súd priznal žalobkyni v 1/ rade nárok v sume 1 914,58 eur [(istina 1 747,57 eur + príslušenstvo 167,01
eur: 108,28 eur (5,15 % ročne zo sumy 656,51 eur od 01.07.2014 do 11.09.2017), 58,73 eur (5,00 %

ročne zo sumy 1 091,06 od 16.08.2016 do 11.09.2017)] (53,38 % úspech žalobkyne v 1/ rade). Žalovaný
mal úspech vo výške 46,62 % (100 % - 53,38 %). Čistý úspech žalobkyne teda predstavuje 6,76 %
(53,38 % - 46,62 %). Žalovaný bol voči žalobcovi v 2/ rade v konaní úspešný v plnom rozsahu (100%),
preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, že žalovaný má voči žalobcovi
v 2/ rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania. O tomto nároku žalovaného

na náhradu trov konania rozhodol okresný súd v súlade s § 276 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana
procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane, nakoľko žalobca v
2/ rade zavinil zastavenie konania, keď zobral žalobu späť bez uvedenia dôvodu až po začatí konania.

2. V zákonnej lehote proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa 1/. V podanom odvolaní namietala,
že nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že časť uplatneného nároku je premlčaná a taktiež s

tým, že pri príslušenstve pohľadávky súd nebral do úvahy fikciu doručenia. Podľa žalobkyne 1/ žalovaný
nevzniesol kvalifikovanú námietku premlčania a neučinil tak ani jeho právny zástupca. Tento dokonca
na pojednávaní dňa 11. 09. 2017 tvrdil, že podľa neho je premlčaný len rok 2012, avšak bez bližšej
špecifikácie. Pôvodne žalobcovia žalovali svoj nárok z titulu neplnenia zmluvného záväzku, a až na
základe právneho posúdenia veci v súlade s § 181 ods. 2 CSP na pojednávaní dňa 12. 12. 2016 právny

nárok podaním zo dňa 05. 06. 2017 prekvalifikovali na plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia. Keďže
žalovaný v rámci procesného útoku svoju námietku premlčania nijak nešpecifikoval, čím si nesplnil svoju
dôkaznú povinnosť, žalobkyňa v rámci procesnej obrany nebola povinná sa v tejto veci brániť a plynutiu
premlčacej lehoty a začiatku plynutia premlčacej lehoty sa nevenovala a ani toto nezdôvodňovala. Mala
za to, že žalovaný nevzniesol kvalifikovanú námietku premlčania. Ďalej v podanom odvolaní uviedla, že

má za to, že na výpočet dlhu, t.j. zistenie výšky nedoplatku je potrebné aplikovať zákon č. 182/1993 Z.z.
a to § 8a ods. 2 v zmysle, ktorého skutočný dlh môže vlastníkovi bytu vzniknúť až na základe ročného
vyúčtovania preddavkových platieb so skutočnými nákladmi, ktoré vykonáva každoročne správca alebo
spoločenstvo. Žalobkyni 1/ nie je jasné, z akého dôvodu súd pri príslušenstve za rok 2014 neuznal
fikciu doručenia ročného zúčtovania a teda príslušenstvo za rok 2014 uznal až od 16. 08. 2016, t.j. až

nasledujúci deň po doručení zmenenej žaloby žalovanému. Zásielka - ročné vyúčtovanie za rok 2014
sa vrátila žalobkyni ako nedoručená a preto má žalobkyňa 1/ za to, že je potrebné aplikovať fikciu
doručenia a príslušenstvo priznať od 1. 7. 2015 ako bolo uvedené v žalobnom návrhu. Nie je možné,
aby bolo na úkor žalobkyne, že žalovaný nepreberá poštu. Na základe vyššie uvedeného žalobkyňa 1/
žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a aby žalobkyni 1/ priznal trovy odvolacieho konania.

3. Rovnako v zákonnej lehote podal odvolanie aj žalovaný, kde prvotne namietal, že znalecký posudok,
ktorý je v zmysle odôvodnenia súdu považovaný za jeden z nosných dôkazov, nebol žalovanému riadne
doručený v tom zmysle, že mu nebol doručený vrátane príloh uložených na externom nosiči - CD. Zo

zápisnice z pojednávania v júni 2017 vyplýva, že obsah tohto znaleckého posudku bol na pojednávaní
oboznámený, žalovaný mal tak údajne možnosť oboznámiť sa so znaleckým posudkom, jeho prílohami
ako aj obsahom CD nosičov. Súd teda rozlišoval znalecký posudok, jeho prílohy a CD nosič, a preto
pokiaľ žalovaný na doručenke súdu potvrdil prevzatie fotokópie znaleckého posudku s prílohami, nie
je možné iba z uvedeného vyvodiť, že prevzal aj CD nosič. Pokiaľ súd znalecký posudok s rozsiahlymi

prílohami pre žalovaného zabezpečil sám vo fotokópii, mal zabezpečiť aj vyhotovenie kópie CD nosiča,
prípadne uložiť povinnosť žalobkyni. Zo zápisnice z pojednávania nevyplýva, že by sa súd oboznamoval
s obsahom CD nosiča formou ich prehrania a preto nie je pravdou, že mal žalovaný na pojednávaní
možnosť sa s obsahom CD nosiča oboznámiť. Keďže žalovaný nedisponoval znaleckým posudkom
vrátane spomínaného CD nosiča, nemal možnosť zabezpečiť vypracovanie kontrolného znaleckého

posudku, keďže ním zvolený znalec, by nemal možnosť vychádzať zo všetkých podkladov, z ktorých
vychádzal znalec v znaleckom posudku už predloženom žalobcom. Samotné CD bolo nevyhnutné
fyzicky predložiť žalovanému aj preto, že jeho obsah je v texte znaleckého posudku popísaný zmätočne,
resp. rozlične. Rozpory pritom nie je možné odstrániť iba referovaním obsahu znaleckého posudku ako
to urobil na pojednávaní súd, ale výlučne priamo prehraním CD nosiča, a zároveň predložením jeho

kópie aj žalovanému, tak aby mal sám možnosť zistiť, čo je jeho obsahom. Týmto postupom súdu došlo
podľa žalovaného k nesprávnemu procesnému postupu, ktorým znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd ďalej
zamietol návrh žalovaného na vykonanie dôkazu doložením kompletných výpisov z účtu fondu opráva doloženie čísiel konaní zo súdneho vymáhania pohľadávok od ostatných dlžníkov. Na predložení
kompletných výpisov z účtu žalobkyne, z ktorého sa vykonávali úhrady obyvateľov bytového domu a na
ktorý boli platby poukazované, žalovaný naďalej trval aj v podanom odvolaní, nakoľko ich predloženie

je potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností. Predložením zoznamu súdnych konaní vedených
žalobkyňou voči ďalším neplatičom bytového domu by bolo možné podľa žalovaného preukázať, že
žalobkyňa sa z neznámeho dôvodu domáha vydania údajného bezdôvodného obohatenia iba od
žalovaného a Ing. Z., hoci z prehľadu vyúčtovania za rok 2016, zverejneného medzičasom na verejnej
tabuli vo vestibule bytového domu vyplýva, že nedoplatky sú evidované u 12 obyvateľov bytového domu,

v niektorých prípadoch v rozsahu presahujúcom uplatňovaný nárok voči žalovanému. Celý spôsob
hospodárenia žalobcov je v zmysle doteraz predložených dôkazov nepreskúmateľný a bez predloženia
kompletného účtovníctva žalobkyne z účtu, ktorý zriadila na prijímanie platieb obyvateľov na úhrady
nákladov , nie je možné preukázateľne zistiť spôsob hospodárenia bytového domu, z ktorého by
vyplynulo akým spôsobom sú určované napr. výšky zálohových platieb jednotlivých obyvateľov, a
následne aj ich reálne spotrebované náklady, keďže bytový dom je údajne v situácií, kedy sú zaplatené

všetky vyfaktúrované náklady a to z účtu žalobkyne a to aj za situácie, kedy je na bytovom dome dlh
na zálohových platbách vo výške 57.680,92 eur. Bez predloženia kompletného účtovníctva - výpisov z
účtu, nie je možné preveriť napr. ani to, či je účet žalobkyne a na neho poukazované platby používané
naozaj iba na úhrady nákladov a či nie je napr. používaný aj na úhradu nákladov samotnej žalobkyne.
S názorom súdu o správnosti výpočtu vyúčtovania skutočných nákladov žalovaný nesúhlasí nakoľko

pôvodné vyúčtovanie žalobcov, predložené ako dôkaz v bode 2, vyúčtovanie uvedené v návrhu a
v neposlednom rade aj znalecký posudok, vychádzajú z údajov, ktoré neboli preukázané, správnosť
ktorých nie je možné overiť a sú podľa žalovaného jednoznačne nespreskúmateľné a nemôžu byť
bez ďalšieho podkladom pre zaviazanie žalovaného na úhradu uplatňovanej pohľadávky. Vzhľadom na
skutočnosť, že žalobcovia nemajú pozíciu správcov bytového domu v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. ,

keďže nejestvuje spoločenstvo vlastníkov bytov a v zmluve absentuje oprávnenie žalobcov zastupovať
vlastníkov (nájomcov) obyvateľov bytového domu pri vymáhaní nedoplatkov, žalovaný má za to, že
žalobkyňa 1/ má oprávnenie domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia iba v rozsahu v akom ona
sama zo svojich vlastných prostriedkov za žalovaného údajne plnila. Na základe uvedených skutočností
žalovaný žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že návrh žalobcov zamietne,

prípadne aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. K podanému odvolaniu žalobkyne 1/ sa písomne vyjadril žalovaný, kde uviedol, že žalovaným
uplatnená námietka premlčania s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu bola riadne vznesená a súd
na ňu správne prihliadal. Žalobcovia sa od počiatku domáhali voči žalovanému zaplatenia pohľadávky

s tým, že za žalovaného platili za dodávky energií a za služby. Uplatňovanú pohľadávku žiadali zaplatiť
spoločne a nerozdielne. Počas celého konania až do späťvzatia žaloby žalobcom 2/ však nebolo
preukázané, v akom rozsahu, kedy a ako plnil žalobca 2/ za žalovaného. Dokonca ani žalobkyňa 1/
počas celého konania nespresnila, kedy a ako za žalovaného plnila. V takom prípade však žalovaný
nemohol kvalifikovane posúdiť údajný začiatok plynutia premlčacej lehoty, a to nielen subjektívnej ale

ani objektívnej, a teda nemohol uviesť skutkové okolnosti potrebné pre posúdenie behu premlčacej
doby a dostatočne zdôvodniť vznesenú námietku premlčania. Následne žalobca 2/ zobral návrh späť,
avšak svoje späťvzatie neodôvodnil, aby bolo zrejmé v akom rozsahu zobral tento návrh späť a preto
ani po späťvzatí a udelení súhlasu so späťvzatím nebolo a podľa žalovaného ani doteraz nie je zrejmé
z vyjadrení žalobkyne 1/, kedy za žalovaného a v akom rozsahu plnila a kedy sa údajne dozvedela o

tom, že práve žalovaný sa na jej úkor obohatil. Žalobca 2/ v žalobe tvrdil, že za žalovaného plnil a teda je
plnenie výlučne žalobkyňou sporné. Zároveň je nesporné, že žalovaný za rok 2012 neplnil vôbec a v roku
2013 plnil až v októbri a novembri. Ak teda žalobkyňa tvrdí, že za žalovaného plnila výlučne ona sama,
musela o tom vedieť pribežne každý mesiac, kedy z výpisov z účtu zistila, že žalovaný neplní vôbec a
nie až z vyhotoveného vyúčtovania v nasledujúcom roku. Vypracovanie vyúčtovania samo o sebe totiž

podľa žalovaného nepreukazuje vznik dlhu, ktorý pri bezdôvodnom obohatení môže vzniknúť výlučne
plnením. Tvrdenia žalobkyne 1/ o tom, že výlučne ona sama za žalovaného plnila, podľa žalovaného
neboli preukázané, žalobkyňa zamieňa vykonávanie príkazov na úhradu faktúr od dodávateľov energií
z peňažných prostriedkov všetkých obyvateľov bytového domu s jej osobným plnením za žalovaného.
Finančné prostriedky na účte zriadenom žalobkyňou neboli výlučne jej a preto sa môže domáhať iba

dielčej pomernej časti, t.j. úhrady v akej skutočne ona sama za žalovaného plnila. V obytnom dome je
viac ako 10 osôb ú ktorých sú vykázané nedoplatky a je preto málo pravdepodobné, že za všetkých plnila
žalobkyňa a práve preto je potrebné preukázať, že práve za žalovaného skutočne plnila žalobkyňa 1/.
Pokiaľ ide o priznanie príslušenstva za rok 2014, je potrebné v prvom rade preukázať samotné plnenieza žalovaného za rok 2014 žalobkyňou a nie iba doručovanie vypracovaného vyúčtovania, ktoré samo
o sebe vznik bezdôvodného obohatenia nemôže spôsobiť.

5. K podanému odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa 1/, kde uviedla, že žalovaný nepredložil vo
veci žiadny relevantný dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia. Žalovaný prevzal kópiu znaleckého posudku
spolu s prílohou dňa 13. 06. 2017, čo potvrdil na pojednávaní dňa 19. 06. 2017. Zároveň k znaleckému
posudkuuviedollento,žemuboldodanýpotermíne,ažemáknemulentúvýhradu,ženeobsahujefond
opráv. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 11. 09. 2017 uviedla, že je so znaleckým

posudkom oboznámená z iného konania. Žalobkyňa vymáha dlhy v súdnych konaniach proti všetkým
dlžníkom, v súčasnosti prebieha 5 súdnych konaní, čo je však pre tento spor právne irelevantné. S
názorom súdu prvej inštancie ohľadom zamietnutých návrhov žalovaného na vykonanie dôkazov sa
žalovaná plne stotožnila. Žalovaný nijako nezdôvodnil k čomu by uvedené dôkazy mali slúžiť, žalobkyňa
nie je správcom podľa zákona č. 182/1993 Z.z. a netvorí fond opráv podľa tohto zákona. Takto len pre
svoju potrebu nazýva finančnú rezervu, ktorú má na účte a z tej hradí nepredvídateľné hotové výdavky

potrebné na chod bytového domu. Vyúčtovanie bolo žalovanému za každý rok riadne doručené a všetky
faktúry od dodávateľov , dodávateľské zmluvy boli prílohou návrhu a ďalších podaní zo strany žalobkyne,
a tiež sú súčasťou znaleckého posudku. Žalovaný uhradil na zálohách v roku 2013 len 50,- eur, to že v
odvolaní tvrdí opak, mal preukázať v konaní. Okresný súd správne právne posúdil nárok žalobkyne ako
nárok titulom bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu - Zmluvy o zabezpečení energií

- plyn, voda, elektrická energia zo dňa 02. 11. 2006, a tiež správne posúdil aj skutočnosť, že jedine
žalobkyňa 1/ je v spore aktívne legitimovaná ako vlastníčka účtu na základe Zmluvy o bežnom účte
fyzickej osoby č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN S. XX XXXX XXXX XXXX XXXX. Na strane žalovaného
vzniklo bezdôvodné obohatenie. Toto je vo výške nákladov (nedoplatky žalovaného sú počítané z
ročného vyúčtovania), ktoré zaňho žalobkyňa uhradila z účtu. Žalobkyňa má k účtu plné dispozičné

právo a jedná sa o účet na jej meno a ona je jedinou osobou oprávnenou s účtom disponovať v súlade
s § 708 až 715 ObZ. Žalobkyňa 1/ bola postup splnomocnená na základe rozhodnutia užívateľov bytov
podľa Zápisnice zo dňa 02. - 03. 11. 2006 a tiež Ing. D. , ktorý je jedným zo spoluvlastníkov bytu, v ktorom
žalovaný býva a tiež osobitným splnomocnením - súhlasom zo dňa 02. 11. 2006 ostatnými vlastníkmi
a nájomcami bytov v bytovom dome, ktoré podpísal aj sám žalovaný. V prípade dlhu voči dodávateľom

energii, by títo dodávatelia vymáhali nedoplatky od žalobkyne1/ ävšetky zmluvy sú uzavreté v jej mene)
a nie od všetkých obyvateľov bytového domu, ona je jedinou osobou zodpovednou za plnenie zmluvných
záväzkov, a teda jediná aktívne legitimovaná. Žalobkyňa požaduje zaplatenie od žalovaného titulom
bezdôvodného obohatenia - úhrady (nedoplatky) prepočítané podľa faktúr dodávateľov energií a služieb,
tak ako to vyplýva zo súkromného znaleckého posudku č. 4/2017 zo dňa 02. 06. 2017. Žalovaný

v opdvolaní poukazoval na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 10Co/674/2015-321 zo dňa 26.
01. 2017, kde konštatoval, že žalobcovia sa môžu domáhať od žalovaného vydania bezdôvodného
obohatenia v rozsahu tej dielčej sumy žalovanej istin, aká bola uhradená z ich individuálnych finančných
prostriedkov odvedených na účet v rozhodnom období. Žalovaný však už neuviedol, že krajský súd
v Žiline v predmetnom uznesení úplne jasne skonštatoval, že oprávnením žalovaného užívať byt na

ul. X. X v Y. súvisí aj povinnosť uhrádzať náklady spojené s užívaním, povinnosť znášať aj hradiť
náklady svojho bývania. Dokazovanie vo veci bolo v čase vydania uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k.
10Co/674/2015-321úplnevinejrovineažalobkyňaažnásledneprekvalifikovanímdefinovala svojnárok
aj opretím sa o súkromný znalecký posudok a splnomocnenie zo strany užívateľov bytov v bytovom
dome. S týmto sa stotožnil aj súd prvej inštancie a v rámci vyslovenia právneho názoru vyslovil, že

Zmluvu zo dňa 02. 11. 2006 považuje za absolútne neplatný právny úkon. Pre predmet sporu je dôležitá
skutočnosť, že na správu v bytovom dome č. súp. XXXX/X na ul. X. v Y. nie je možné aplikovať zákonnú
úpravu - zákon č. 182/1993, nakoľko vo veci prebieha súdny spor o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 6C 214/2012 a sám žalovaný je účastníkom
tohto sporu na strane žalobcu, čiže o situácii je dobre informovaný.

6. K vyjadreniu žalovaného zaslala žalobkyňa 1/ repliku, v ktorej opakovane uviedla a pridržiavala sa
svojich vyjadrení, uvedených vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu

v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení
s ust. § 219 ods. 3 CSP) rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z
dôvodu jeho vecnej správnosti.8. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §

387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne

predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

12. Len pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza nasledovné:

13. Žalobkyňa 1/ v podanom odvolaní namietala záver súdu prvej inštancie ohľadom námietky
premlčania vznesenej zo strany žalovaného. Súd prvej inštancie podrobne uviedol skutkové okolnosti
pre posúdenie premlčacej lehoty, začiatku jej plynutia v spojení s jednotlivými plneniami, poskytnutými
za obdobie rokov 2012, 2013 a 2014, na ktoré žalobkyňa 1/ uplatnila nárok. Súd prvej inštancie posúdil
faktúry za jednotlivé plnenia za jednotlivé roky a ich splatnosť, z ktorých okolností potom vychádzal pri

ustálení subjektívnej lehoty, resp. objektívnej lehoty a kedy v prípade roku 2012 správne konštatoval
márne uplynutie subjektívnej lehoty, pre ktorú nebolo možné bezdôvodné obohatenie priznať; z toho
istého dôvodu, t.j. márne uplynutie subjektívnej lehoty čiastočne konštatoval aj v roku 2013, pre ktorý
uznal časť nároku za rok 2013 premlčaný a časť za nepremlčaný (podrobne špecifikovaný v ods. 26
odôvodnenia rozhodnutia). V prípade roku 2014 nárok považoval za nepremlčaný v celom rozsahu. So

závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd plne stotožnil.

14. Rovnako má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie sa podrobne venoval otázke aktívnej
legitimácie žalobkyne 1/, s ktorého názorom sa odvolací súd plne stotožňuje a v tejto súvislosti odkazuje
na odôvodnenie súdu prvej inštancie.

15. Námietku žalovaného ohľadom znaleckého posudku, konkrétne CD nosiču, považoval odvolací
súd za nedôvodnú. Odvolací súd mal za preukázané, že znalecký posudok spolu s prílohami bol
žalovanému predložený spolu so súdnym spisom v informačnej kancelárii, zároveň mu bol doručený
a súd s predmetným dôkazom oboznamoval strany sporu aj na pojednávaní dňa 19. 06. 2017, kedy v

tomto období žalovaný voči znaleckému posudku, resp. voči CD nosiču nevzniesol žiadne námietky. Súd
prvej inštancie postupoval plne v súlade so zákonom a žalovanému dal možnosť sa s týmto dôkazným
prostriedkom riadne a včas oboznámiť.

16. Pokiaľ ide o námietku žalovaného vo vzťahu k nevykonaným dôkazom - kompletné výpisy z účtu

fondu opráv a súdne konania vo veciach pohľadávok ostatných dlžníkov v predmetnom bytovom
dome, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že ide o dôkazy, ktoré sú pre
prejednávanú vec právne irelevantné. Posudzovanie okolností súdnych sporov ostatných dlžníkovbytového domu nemožno považovať za vhodný a spôsobilý dôkaz na preukázanie vzájomného vzťahu
( práv a povinností) medzi žalobkyňou 1/ a žalovaným.

17. V rámci sporového konania súd v zásade bez návrhu nevykoná žiadne dôkazy, pokiaľ zákon
neustanovuje inak. Rozhodnutie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, je pritom v plnej
kompetencii zákonného sudcu. Ak niektorý z riadne a včas navrhnutých dôkazov súd nevykoná, je
povinný daný postup v rozsudku zdôvodniť (§ 220 ods. 2 CSP). S poukazom na vyššie uvedené,
nevykonanímdôkazovnavrhnutýchžalovaným,ktorýpostupsúdprvejinštancienaviacriadneodôvodnil,

rozhodnutie súdu prvej inštancie netrpí vadou, ktorú by bolo možné považovať za porušenie práva
žalovaného na spravodlivý proces.

18. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolatelia k veci
samotnej neuviedli žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli

spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa
vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazovali
tak žalobkyňa 1/ ako aj žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolania nepovažoval odvolací
súd za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu, potvrdil ako vecne správny.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté s poukazom na ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní nebola úspešná ani jedna zo strán sporu, preto odvolací
súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

20. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)