Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. apríl 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/131/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415213544
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6415213544.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a
sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci žalobkyne: X. E., nar. XX. XX.
XXXX, bytom I. XXXX/X, L. J. E., v konaní právne zastúpená JUDr. Ľudmila Petrušová, advokátka, s.
r. o., so sídlom A. Dubčeka 386/10, Žiar nad Hornom, proti žalovaným: 1/ S. Y., nar. XX. XX. XXXX,
bytom E. XXX/X, X., 2/ K. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXX, v konaní právne zastúpený JUDr.

AlžbetouSlašťanovou,advokátkou,NámestieMaticeslovenskej6,ŽiarnadHronom,vkonaníozrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného 2/ proti uzneseniu Okresného súdu
Žiar nad Hronom sp. zn. 20C/363/2015-27 zo dňa 30. 09. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu vo výroku III. m e n í tak, že žalobkyni nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému 2/ nepriznáva.

II. Žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie, ktorým sa žalobkyňa domáhala
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou.
Výrokom III. okresný súd rozhodol, že žalobkyni priznáva voči žalovanému 2/ plnú náhradu trov konania.
V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 256

ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane. Poukázal na to, že žalobkyňa od žalovanej 1/ náhradu trov
konania nežiadala, pričom z predloženej dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
k sporným pozemkom vyplýva, že žalovaná 1/ túto dohodu podpísala ešte pred podaním žaloby dňa 09.
12. 2015. Z týchto dôvodov rozhodol, že žalobkyni náhradu trov konania voči žalovanej 1/ nepriznáva,
keď žalovaná 1/ nijako zastavenie konania nezavinila.

2. Vo vzťahu k odvolaním napadnutému výroku, t. j. výroku III., ktorým súd rozhodol, že žalobkyni priznal
voči žalovanému 2/ plnú náhradu trov konania v odôvodnení rozhodnutia, súd prvej inštancie uviedol,
že zastavenie konania, ktoré bolo dôsledkom späťvzatia žaloby, síce zavinila žalobkyňa, no stalo sa tak
kvôli žalovanému 2/, pretože pre jeho správanie došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody o vyporiadaní
spoluvlastníctva až po podaní žaloby. Z vyjadrenia právnej zástupkyne žalovaného 2/ v písomnom

podaní zo dňa 03. 02. 2016 vyplýva, že žalovaný 2/ mal už aj predtým v rámci spoločných stretnutí
účastníkov konania vedomosť o tom, že žalobkyňa má záujem vyporiadať podielové spoluvlastníctvo.
Súdu sa javilo vierohodným tvrdenie žalobkyne, že žalovanému 2/ zasielala cestou právnej zástupkyne
návrh dohody o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva na adresu jeho zamestnávateľa, keďže sa mal
doma zdržiavať minimálne. Podľa kópie doručenky skutočne zásielku prevzala u zamestnávateľa iná
osoba - podľa žalovaného 2/ to bola administratívna pracovníčka, pričom na obálke je rukou písaná

poznámka, že adresát (za ktorého bol na obálke označený žalovaný 2/) odmietol zásielku prevziať. Súd
dospel k názoru, že žalobkyňa urobila potrebné kroky aby predišla súdnemu riešeniu spoluvlastníctva.To, že k nemu následne vo forme podania žaloby došlo, spôsobil žalovaný 2/, ktorý až dňa 02. 03. 2016
podpísal dohodu o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva, t. j. po podaní žaloby. Z týchto dôvodov súd
priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. V zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti výroku III. podal odvolanie
žalovaný 2/. Mal za to, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Poukázal na ust. § 256 CSP, predtým ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého

ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ďalej
v odvolaní poukazoval na predtým platnú úpravu § 146 Občianskeho súdneho poriadku s poukazom
na to, že v prípade keď navrhovateľ vzal účelne späť návrh na začatie konania, zásadne žiaden z
účastníkov konania (§ 146 ods. 1 písm. c) OSP) nemá nárok na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku. Len výnimočne možno niektorému z účastníkov v zmysle § 146 ods. 2 OSP uložiť povinnosť
uhradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania. Za účinnosti OSP platilo a platí aj za účinnosti

CSP, že súdy by mali rozhodovať o trovách konania v prípade každého zastavenia podľa § 146 ods.
1 písm. c) OSP a len výnimočne podľa § 146 ods. 2 OSP. Súd by mal pri rozhodovaní vždy zvážiť,
či vôbec došlo k procesnému zavineniu, pokým tak nie je, mal by rozhodnúť, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania (ust. § 256 ods. 1 a contrario). Samotné konštatovanie zavinenia
účastníka, že svojim konaním spôsobil, že návrh musel byť podaný nepostačuje. V rozpore s tým

nie je ani zásada, že zavinenie účastníka je nutné posudzovať len z procesného hľadiska, podľa
procesného výsledku, pretože skúmanie procesného hľadiska v sebe zahŕňa aj posudzovanie správania
žalovaného pred a počas súdneho konania a dôvod podania návrhu. Súd nesprávne vyhodnotil, že
v dôsledku správania žalovaného 2/ bol návrh podaný dôvodne. Právna zástupkyňa účelovo podala
návrh, zrejme aby nemusela brať do úvahy pripomienky k návrhu na vyporiadanie. Návrh bol teda z

jej strany podaný predčasne. Z dôkazov v spise je zrejmé, že žalovaný 2/ sa o zásielke pred podaním
návrhu nedozvedel, pretože osoba u zamestnávateľa žalovaného 2/, ktorej bola doručovaná, ju prevziať
odmietla; teda neobstarala odovzdanie písomnosti. Dôležité je posúdiť nielen aké kroky podnikla
žalobkyňa, ale či boli aj účelne zvolené. Čo v danom prípade tomu tak nebolo. Vo vzťahu k dohode o
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva poukázala, že nakoniec k jej podpisu došlo, pretože

obsahovala pripomienky žalovaného 2/. Právna zástupkyňa žalobkyne túto dohodu zaslala na adresu
žalovaného, kde sa trvalo zdržuje, kde ani predtým nebol problém s doručovaním. Navrhla, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ uviedla, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ uviedla, že rozhodnutie okresného
súdu vo výrou III. považuje za vecne správne, vychádzajúce z ust. § 256 ods. 1 CSP. Žalovaný v

odvolaní právne argumentuje výkladom ustanovenia § 146 Občianskeho súdneho poriadku a príslušnou
judikatúrou, ktoré ale nesprávne aplikuje na predmetnú vec. Pri späťvzatí žaloby je súd oprávnený
skúmať iba to, ktorá strana z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila, v prípade zastavenia
konania z dôvodu späťvzatia žaloby skúma
súd, či ku dňu podania žaloby bola táto podaná dôvodne. Rozhodujúci je teda stav, ktorý je tu v

deň podania žaloby. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, súd
je povinný pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania
na oboch procesných stranách. Kritérium procesného zavinenia je treba posudzoval' z objektívneho
hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku
sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie

bolo zastavené. V danom prípade je preukázané, že späťvzalie žaloby bolo odôvodnené neskorším
správaním žalovaného 2/, ktorý sa v celom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, ale až
po začatí konania. Pri podaní žaloby žalobkyňa deklarovala snahu o mimosúdne vyriešenie sporu
a dôvodom neuzavretia mimosúdnej dohody bol odmietavý postoj žalovaného 2/, resp. obštrukcie z
jeho strany. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise je preukázané, že žaloba o zrušenie a

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bola podaná dôvodne, keďže žalovaný 2/ robil obštrukcie v
súvislosti s podpísaním mimosúdnej dohody. Vec sa pokúšala nešiť mimosúdne so žalovaným 2/ dva
mesiace pred podaním žaloby. Po začatí predmetného konania žalovaný 2/ dňa 02. 03. 2016 podpísal
dohodu, pričom z dohody vyplýva, že táto bola podpisovaná ostatnými účastníkmi dňa 09. 12. 2015.V dôsledku tohto procesne zodpovedá za zastavenie konania žalovaný 2/. Odvolanie žalovaného 2/ je
neopodstatnené. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výroku III. potvrdil.

6. V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie súdu prvej inštancie odvolaním
napadnuté - výrok III. uznesenia podľa ust. § 388 CSP zmenil.

7. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak platí tento zákon aj na konanie začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci. Popretie skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania
ak by boli v neprospech strany.

8. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

9. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

10. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

11. Krajský súd ako súd odvolací považuje za potrebné poukázať na to, že od 01. 07. 2016 nadobudol
právnu účinnosť nový procesný predpis a to zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ktorý sa
v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení použije aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

12. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov
konania rozhodoval v zmysle § 256 ods. 1 CSP, pričom z obsahu spisu je nepochybné, že
žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka sporných nehnuteľností (pričom okrem žalobkyne podielovými
spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností bola aj žalovaná 1/ a žalovaný 2/) sa podanou žalobou
doručenou súdu dňa 18. 12. 2015 domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Z

obsahu spisu tiež vyplýva, že právnou zástupkyňou žalobkyne bola vypracovaná dohoda o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorú žalobkyňa a žalovaná 1/ podpísali dňa 09. 12. 2015,
žalovaný 2/ dňa 02. 03. 2016. Je teda nepochybné, že žalovaný 2/ podpísal dohodu o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva po podaní žaloby žalobkyňou na súd, pričom žalobkyňa
sa podanou žalobou domáhala vyporiadania rovnakým spôsobom ako bola stranami sporu uzavretá

dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Vzhľadom na to, žalovaný po začatí
súdneho konania podpísal dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, je potrebné
konštatovať, že žalovaný 2/ procesne zavinil zastavenie konania, keď k späťvzatiu žaloby žalobkyňou
došlo pre správanie sa žalovaného 2/. Z odôvodnenia výroku III. súdu prvej inštancie vyplýva, že súd
na vec aplikoval ust. § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania,

súd prizná náhradu trov konania protistrane a rozhodol tak, že žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému 2/ práve z dôvodov, že mal za to, že žalovaný 2/ procesne zavinil zastavenie
konania, keď po podaní žaloby podpísal dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.
Súd prvej inštancie však neskúmal či v súdenej veci neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa
na aplikáciu § 257 CSP, podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak neexistujú

dôvody hodné osobitného zreteľa. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že v súdenej
veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o nároku na
náhradu trov konania prihliadať. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že strany sporu dňa 20. 10.
2015 sa dostavili do advokátskej kancelárie právnej zástupkyne žalobkyne za účelom riešenia otázky
podielového spoluvlastníctva, pričom z tohto jednania resp. z úradného záznamu o tomto jednaní, ktoré

vypracovala právna zástupkyňa žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa si dala vypracovať geometrický plán,
ktorým geodet rozdelil parcely CKN XXX/X a CKN XXX. Z tohto úradného záznamu tiež nepochybne
vyplýva, že žalovaní 1/ a 2/ neboli prítomní pri zameraní pozemkov a žiadali vysvetlenie, kde sa ktoré
body nachádzajú s tým, že až následne sa vyjadria, či dohodu o zrušení spoluvlastníctva v zmyslegeometrického plánu podpíšu. Zároveň na tomto stretnutí dňa 20. 10. 2015 im bol obidvom odovzdaný
návrh dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, geometrický plán, pričom žalovaní
uviedli, že po vykonaní ohliadky geodetom sa vyjadria k dohode. Úradný záznam je podpísaný právnou

zástupkyňou žalobkyne a žalobkyňou. Ďalej z podania právnej zástupkyne žalobkyne zo dňa 11. 12.
2015 vyplýva, že žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne listom zo dňa 11. 12. 2015 zasielala
žalovanému 2/ dohody a plnomocenstvá na podpis, pričom zásielka bola adresovaná pre žalovaného
2/ obchodnej spoločnosti PLANEO Elektro Zvolen, Nám. SNP 63, Zvolen. Z pripojenej obálky vyplýva,
že táto zásielka bola doručovaná na adresu spoločnosti PLANEO Elektro Zvolen, pričom pri potvrdení

príjmu písomnosti je uvedený dátum 14. 12. 2015, podpis, z ktorého nepochybne vyplýva, že sa jedná
o podpis inej osoby ako žalovaného 2/, pričom potvrdenie príjmu písomnosti je prečiarknuté vrátane
uvedeného dňa a podpisu, na zásielke je poštovou doručovateľkou poznámka, že adresát odmietol
zásielku prevziať. Práve túto okolnosť odvolací súd považuje za dôvod hodný osobitného zreteľa,
aby nepriznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP, pretože hoci je
nepochybné, že k späťvzatiu žaloby žalobkyňou došlo z dôvodu, že po začatí konania žalovaný 2/

podpísal dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, je nepochybne tiež preukázané,
že návrh dohody, ktorý bol zasielaný žalobkyňou žalovanému prostredníctvom Slovenskej pošty, podané
na pošte Žiar nad Hronom dňa 11. 12. 2015 (pričom žaloba na súd bola podaná už dňa 18. 12. 2015)
sa nedostal do dispozičnej sféry žalovaného 2/. Potom nemožno na jeho ťarchu pripísať znášanie trov
konania, ktoré vznikli žalobkyni. Z týchto dôvodov odvolací súd aplikujúc ust. § 257 CSP rozhodol tak,

že zmenil uznesenie okresného súdu vo výroku III. tak, že žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému 2/ nepriznal.

13. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a
§ 257 CSP. Hoci úspešnou stranou sporu v odvolacom konaní bol žalovaný 2/, súd s prihliadnutím k

tomu, že v konaní pred súdom je vždy na úvahe súdu, či vo výnimočných prípadoch neprizná náhradu
trov konania v zmysle § 257 CSP s prihliadnutím na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa,
pričom odvolací súd vo vzťahu k trovám prvoinštančného konania aplikoval práve ust. § 257 CSP keď
v zásade žalobkyni by voči žalovanému pri neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa vznikol
nárok na náhradu trov konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP, bolo by podľa názoru odvolacieho súdu voči

žalobkyni nespravodlivé, aby za takéhoto právneho posúdenia vykonaného odvolacím súdom bola v
konečnom dôsledku zaviazaná na náhradu trov odvolacieho konania len z dôvodov, že odvolací súd vo
veci trov konania pred súdom prvej inštancie aplikoval ust. § 257 CSP. Práve túto skutočnosť odvolací
súd považoval za existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu
trov konania strane sporu úspešnej v odvolacom konaní, teda žalovanému 2/, na ktoré trovy konania by

žalovanému 2/ vznikol nárok pri aplikácii ust. § 255 ods. 1 CSP. Odvolací súd teda už z hore uvedených
dôvodov na trovy odvolacieho konania aplikoval ust. § 257 CSP a žalovanému 2/ nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

14. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).