Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. august 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 9Csp/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318200700
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8318200700.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v spore žalobcu N.. N. K., nar.

XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX V., zast. Mgr. Ivanom Chvostekom, advokátom, so sídlom
Štefánikova 17, 066 01 Humenné, proti žalovanému BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA (akciová
spoločnosť), so sídlom boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, zapísaná v
obchodnom registri spoločností Paríž č. zápisu 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky
prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom
Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, zast. Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s.r.o.,
so sídlom Ružinovská 42, 821 01 Bratislava, IČO: 36 862 169, o zaplatenie 1135,61 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.135,61 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 1.135,61 eur od 6.4.2018 do zaplatenia a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 19.02.2018 žalobu ktorou žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť

mu sumu 1135,61 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.08.2017 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.10.2002 uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného (CETELEM
SLOVENSKO, a.s.) zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru evidovanú v databáze pod č.
XXXXXXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 23.391,- Sk (776,43 eur)
za účelom nákupu tovaru a ktorou sa žalobca zaviazal vrátiť tento úver formou mesačných splátok
(6x) vo výške 3898,- Sk (129,38 eur). Zamestnávateľ žalobcu na žiadosť žalovaného začal realizovať

zrážky zo mzdy žalobcu na základe už premlčaného nároku vzhľadom na dátum uzatvorenia zmluvy.
V mesiaci jún 2017 zrazil zamestnávateľ z jeho mzdy v prospech žalovaného 664,89 eur a v júli sumu
470,72 eur. Keďže žalobca vystupoval pri uzatváraní predmetnej Zmluvy ako spotrebiteľ vo vzťahu ku
službe, t.j. úveru, ktorý využil na uspokojovanie svojich osobných potrieb a žalovaný vystupoval ako
dodávateľ, treba predmetnú zmluvu považovať za spotrebiteľský úver. Žalobca žiada, aby bol žalovaný
zaviazaný uhradiť mu sumu 1135,61 eur titulom bezdôvodného obohatenia, nakoľko nárok žalovaného
bol premlčaný.

3. Podaním doručeným súdu dňa 29.05.2018 žalobca uviedol, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na
základe absolútne neplatnej neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to Dohody o zrážkach zo mzdy vo
forme zmluvnej podmienky ako podmienky inkorporovanej v zmluve, na základe ktorej boli žalobcovivykonávané zrážky zo mzdy a preto je u žalobcu daný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
v plnom rozsahu, keďže žalovaný sa bezdôvodne obohatil na základe neplatného právneho titulu.
Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím

na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate
ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide
okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú
sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine
konaniu a rozhodovaniu veriteľa.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.04.2018 uviedol, že považuje nárok žalobcu za
nedôvodný a žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Dňa 14.10.2002 bola medzi zmluvnými
stranami uzatvorená Žiadosť/Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej bol
žalobcovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 23.391,- Sk (776,44 EUR), ktorý sa žalobca zaviazal
splácať v 6 mesačných splátkach, každá vo výške 3.898,- Sk (129,39 EUR), počnúc od 15.11.2002

(ďalej len „Úverová zmluva“). Na základe uvedenej Úverovej zmluvy žalobcovi bola poskytnutá kreditná
karta a žalobca titulom revolvingového spotrebiteľského úveru čerpal z uvedenej kreditnej karty peňažné
prostriedky. Vzhľadom na omeškanie žalobcu ako dlžníka s úhradou mesačných splátok revolvingového
spotrebiteľského úveru žalovaný ako veriteľ listom zo dňa 29.03.2017 zaslal žalobcovi ako dlžníkovi
výpoveď zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty. Zo žaloby vyplýva,

že žalobca uplatňuje voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 1.135,61 EUR ako súčet súm 664,89
EUR (zrážka zo mzdy 12.07.2017) a 470,72 EUR (zrážka zo mzdy 11.08.2017), nakoľko považuje nárok
žalovaného za premlčaný. Žalobca však v žalobe neuviedol žiaden dôkaz k jeho skutkovému tvrdeniu
o tom, že nárok žalovaného voči žalobcovi je údajne premlčaný. Žalobcu zaťažuje nielen bremeno
tvrdenia, ale aj s tým spojené dôkazné bremeno; bez ich unesenia žalobca nemôže byť v spore úspešný.

Vzhľadom na tú skutočnosť, že žalovaný listom zo dňa 29.03.2017 vypovedal zmluvu o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a požadoval od žalobcu úhradu dlžnej sumy 4.095,99
EUR s príslušenstvom, nie je možné považovať nárok žalovaného voči žalobcovi za premlčaný. Opak
musí preukázať žalobca, ako strana sporu, ktorá uvádza tvrdenie o premlčaní nároku. Namietal aj dátum
01.08.2017, od ktorého žalobca uplatňuje nárok na úroky z omeškania. Uvedený dátum je nedôvodný,

nepreukázaný.

5. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 22.06.2018 uviedol, že k inštitútu zabezpečenia záväzku
spotrebiteľa formou využitia zrážok zo mzdy u platiteľa mzdy spotrebiteľa je dôležité poukázať na právnu
úpravu, platnú v čase uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá nezakazovala využitie dohody o

zrážkach zo mzdy, t.j. Zákon o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 634/1992 v znení neskorších predpisov).
Ustanovenie o zabezpečení záväzku dohodou o zrážkach zo mzdy sa stalo neprípustným až dňa
01.05.2014,kedysastaloust.§5aods.1novéhoZákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľavznení
neskorších predpisov účinným. Úverová zmluva, ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá dňa
14.10.2002. Dohoda o zrážkach zo mzdy preto nebola uzatvorená v rozpore so zákonom, a teda nemôže

predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zrážky zo mzdy sa nevykonávajú podľa určenia veriteľa,
v tomto prípade žalovaného, ale na základe vopred zákonnom určeného rámca k možnej výške zrážanej
sumy. Zrážky zo mzdy podliehajú zákonným obmedzeniam, pričom žalobcovi nemôže byť zrážaná zo
mzdy vyššia čiastka, než to povoľujú zákonné ustanovenia. V ust. § 68 a nasl. Exekučného poriadku
(zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov,

ďalej len „exekučný poriadok“) je podrobne vymedzený rozsah zrážok zo mzdy. Ďalej, podľa ust. § 1
ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 268/2006 Z.z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone
rozhodnutia základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy, je 100 % zo
životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky. Zrážky
zo mzdy podliehajú vyššie uvedeným zákonným obmedzeniam, žalobca tak v prípade realizácie práv

žalovaného ako veriteľa, vyplývajúcich z dohody o zrážkach zo mzdy, nemôže byť zo mzdy zrážané viac,
než to povoľujú zákonné ustanovenia. Uvedeným spôsobom zákon poskytuje ochranu tretím osobám
v postavení dlžníkov, t.j. aj spotrebiteľom, pričom táto ochrana dlžníkov, aj spotrebiteľov, je absolútne
zákonom garantovaná. Inak povedané, platiteľ mzdy nemôže vykonať zrážky zo mzdy vo väčšej miere,
než to pripúšťa zákon. Akýkoľvek iný výklad je neprípustný. Tomu zodpovedá aj dohoda o zrážkach

zo mzdy, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 14.10.2002, v ktorej je výslovne uvedené,
že ak sa žalobca ako dlžník omešká so splácaním úveru dlhšie ako 1 mesiac, t.j. nezaplatí aspoň
dve po sebe nasledujúce splátky úveru, žalobca ako dlžník súhlasí, aby platca mzdy uskutočňoval
mesačné zrážky zo mzdy, až do úplného splatenia čerpaného úveru, vrátane príslušenstva. Inštitútdohody o zrážkach zo mzdy má v slovenskom právnom poriadku dlhú tradíciu, počas ktorej sa osvedčila
jeho existencia. Treba uviesť, že žiadny právny predpis, resp. právna norma z oblasti spotrebiteľského
práva, nie je v rozpore s európskym spotrebiteľským právom. Naopak, relevantné právne predpisy sú

proeurópsky orientované a v súlade s európskym právom. Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení neskorších predpisov nikdy neobmedzoval možnosť zabezpečiť pohľadávky zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere dohodou o zrážkach zo mzdy. Argumentom a contrario sa dá jednoznačne
dospieť k záveru, že všetky ostatné zabezpečovacie inštitúty, ktoré pozná slovenský právny poriadok,
prípustné sú. Opačný výklad by bol protizákonný. Výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských

zmluvách je uvedený v § 53 ods. 4 OZ, tento výpočet dohodu o zrážkach zo mzdy neuvádza. Ide síce o
demonštratívny výpočet, avšak ani z ust. § 53 ods. 1 OZ nie je možné vyvodiť, že by dohoda o zrážkach
zo mzdy predstavovala neprijateľnú podmienku. Na túto skutočnosť nemá vplyv, že dohoda o zrážkach
zo mzdy je súčasťou formulárovej zmluvy. Dohoda o zrážkach zo mzdy je štandardne využívaným
inštitútom v zmluvných vzťahoch. Ustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy je v texte písané rovnakým
písmom, nezaťažovalo žalobcu na zdĺhavejšie čítanie, je písaným zrozumiteľným jazykom pre bežného

spotrebiteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy je platným právnym úkonom, v dôsledku čoho jej plnením
nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Žalobcovi tak neprislúcha nárok na
vrátenie sumy 1.135,61 EUR s prísl. Z výpovede žalobcu z Úverovej zmluvy zo dňa 29.03.2017 vyplýva,
že dlh žalobcu voči žalovanému titulom revolvingového spotrebiteľského úveru je vo výške 4.095,99
EUR.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia opieral o tú skutočnosť, že zrážky zo mzdy boli vykonávané na základe
dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda neplatnou.

7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že v čase uzatvorenia zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru a zároveň aj v čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy platný právny poriadok
dohodu o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských zmluvách nezakazoval.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa 19.02.2018, so

zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 14.10.2002, žiadosťou o vykonávanie
zrážok zo mzdy zo dňa 05.06.2017, potvrdením o príjme zo dňa 28.08.2017, výpoveďou zo zmluvy o
revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 29.03.2017, a zistil tento skutkový
stav veci:

9. Dňa 14.10.2002 žalobca ako dlžník a právny predchodca žalovaného (CETELEM SLOVENSKO a.s.)
akoveriteľuzatvorilizmluvuoposkytnutíspotrebiteľskéhoúverupodč.XXXXXXXXXXXXXX,nazáklade
ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 23.391,- Sk (776,43 EUR), ktorý sa žalobca zaviazal
splácať v 6 mesačných splátkach, každá vo výške 3.898,- Sk (129,38 EUR), počnúc od 15.11.2002.
Na základe uvedenej Úverovej zmluvy žalobcovi bola poskytnutá kreditná karta a žalobca titulom

revolvingového spotrebiteľského úveru čerpal z uvedenej kreditnej karty peňažné prostriedky. Vzhľadom
na omeškanie žalobcu ako dlžníka s úhradou mesačných splátok revolvingového spotrebiteľského úveru
žalovaný ako veriteľ listom zo dňa 29.03.2017 zaslal žalobcovi ako dlžníkovi výpoveď zo zmluvy o
revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty.

10. Súčasťou zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru v bode f) bola i Dohoda o zrážkach zo
mzdy podľa ktorej sa Klient a CETELEM SLOVENSKO, a.s. dohodli na zabezpečení pohľadávok z
úverovej zmluvy takto: Klient výslovne a neodvolateľne súhlasí, aby mu v prípade, že sa omešká
so splácaním úveru dlhšie ako 1 mesiac, t.j. nezaplatí dve po sebe nasledujúce mesačné splátky
úveru, uskutočňoval platca mzdy mesačné zrážky zo mzdy, a to až do výšky stanovenej občianskym

súdnym poriadkom v ustanoveniach o výkone rozhodnutia, až do úplného splatenia čerpaného úveru
vrátane príslušenstva (t.j. vrátane úrokov a zmluvnej pokuty), a aby zrazenú sumu poukazoval na účet
CETELEM SLOVENSKO, a.s.. CETELEM SLOVENSKO, a.s. s týmto spôsobom zabezpečenia súhlasí.
Táto dohoda sa vzťahuje aj na budúcich platcov mzdy klienta ako aj na iné príjmy klienta, s ktorými sa
pri výkone rozhodnutia zaobchádza ako so mzdou. Náklady spojené so zrážkami nesie klient.

11. Žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 05.06.2017, ktorá bola adresovaná zo strany
žalovaného spoločnosti ANDRITZ SLOVAKIA, s.r.o., žiadal žalovaný, aby vykonával zamestnávateľ
žalobcu zrážky zo mzdy dlžníka až do umorenia dlhu vo výške 4095,99 eur, podľa dohody o zrážkachzo mzdy a zasielal ich na účet spoločnosti žalovaného. Podľa priloženého potvrdenia o príjme žalobcu
zo dňa 28.08.2017 vyplýva, že zo mzdy žalobcu v mesiaci jún 2017 bolo zrazených 664,89 eur a v
mesiaci júl 2017 470,72 eur.

12. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), uspokojenie pohľadávky možno
zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú
byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

13. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

15. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

19. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplané.

21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
22. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na

úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

24. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

25.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka,dlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

27. Týmto predpisom je v danom prípade nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

28. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu.

29. Súd mal v danej právnej veci preukázané, že právny predchodca žalovaného bol obchodnou
spoločnosťou, pričom jedným z predmetov jeho podnikania (činnosti) bolo poskytovanie pôžičiek a
úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov.

30. Žalobca je fyzická osoba - nepodnikateľ. Úverová zmluva, pohľadávka, z ktorej je zabezpečená
dohodou o zrážkach zo mzdy je preto zmluvou spotrebiteľskou, čo nakoniec nebolo medzi stranami
sporné (žalovaný nespochybnil žalobcom tvrdený spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu). Preto
súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy vychádzal zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v
Občianskom zákonníku (§ 52 a násl.).

31. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným
je tzv. štandardná alebo formulárová zmluva a ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle §52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do
zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok,

ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok
v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné.
Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od

ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v
súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou.

32. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

33. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov
bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a
použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda
o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a

dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv,
ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ
vopredpripravenýaktorýpoužívavdvochaleboviacerýchprípadoch,pričomspotrebiteľspravidlaobsah
zmluvy nemení.

34. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551 OZ) predstavuje zabezpečovací prostriedok
peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov slúži jednak na zabezpečenie pohľadávky, ako aj na jej postupné uspokojenie. Dohoda o
zrážkach zo mzdy musí mať ex lege písomnú formu, inak je neplatná. Obsahom dohody o zrážkach zo
mzdy je súhlas dlžníka, aby platiteľ z jeho mzdy vykonával zrážky vo vopred určenej výške a vyplácal ich

veriteľovi, ktorému vzniká právo, aby po splatnosti pohľadávky boli vykonávané zrážky zo mzdy dlžníka
a boli zamestnávateľom vyplácané.35. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy podľa §551 a nasl. Občianskeho zákonníka vyplýva, že
jej uzatvorením je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok
zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly nárokov

uplatnených veriteľom, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie.

36. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený smernicou Rady 93/13/EHS o
nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom
alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň

informovanosti a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez
toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah.

37. Je potrebné tiež zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej
neplatnosti neprijateľných klauzúl, rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v
spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa.

38. V danom prípade súd poukazuje aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v
spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti
SR zo dňa 21. 1. 2011 pod č. XXXX/XXXX-XXX.XX,XXX,XXX, ktorým v bode 9 Komisia dospela k
záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa ustanovenia §551 Občianskeho zákonníka,

je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už
v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je
pritom procesom, ktorý nepodlieha žiadnej autorizácií a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť
vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa.

39. Súd skúmal aj zmluvu o spotrebiteľskom úvere s dôrazom na to, že údaje určujúce základné
parametre poskytnutého spotrebiteľského úveru požadované kogentnými ustanoveniami zákona o
spotrebiteľských úveroch, musia byť v zmluve definované jednoznačným a nespochybniteľným
spôsobom tak, aby mal spotrebiteľ možnosť jednoducho zistiť, aká je výška úveru, prípadne aj

dojednaného revolvingu, výška úrokovej sadzby, odmeny, ročnej percentuálnej miery nákladov atď..

40. Súd teda dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú má zabezpečovať dohoda o
zrážkachzomzdy,neobsahujevšetkypovinnénáležitostiustanovenézákonomč.258/2001Z.z..Podľa§
4ods.2písm.g)zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochúčinnomvčaseuzatvoreniazmluvy,

zmluva obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uvedená úverová zmluva takýto údaj o RPMN neobsahuje,
preto sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov.

41. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo

súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,
na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77

U., rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/95/2013 zo dňa 19.06.2013).

42. Ústavný súd ČR v nálezoch II. ÚS 3/06 zo 06.11.2007 a I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013 uviedol, že
uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v sociálnom styku je základným predpokladom pre
fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu kategóriu sociálneho

života. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného v tom, že text spotrebiteľskej zmluvy,
osobitne vtedy, keď sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne
čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Zásade poctivosti vo vzťahu dodávateľa k spotrebiteľovi
nemôžepodľaodvolaciehosúduzodpovedaťkontraktačnýproces,obsahktorého,vkonkrétnomprípade
Dohoda o zrážkach zo mzdy, sa uzatvára spolu so zmluvou o úvere, bez objasnenia jej významu a

dôsledkov. Systém ochrany spotrebiteľa zavedený smernicou Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza totiž z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s
predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené
predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah.

43. Dohoda o zrážkach zo mzdy sa neinformovaním jej dôsledkov dostala objektívne do rozporu s
požiadavkou na čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznáva takémuto konaniu rozpor s imperatívom
dobrých mravov. Nič nebráni hodnotiť takúto klauzulu ako neplatnú (§53 ods. 5 Občianskeho zákonníka)
aj keď má základ v zákone. Dôležité je kde a ako je dohodnutá, a to v kontexte s ostatnými zmluvnými
podmienkami, ktoré môžu byť prípadne nekalé a zmluva tak môže byť základom toho, že veriteľovi sa

aj bez súdnej kontroly v procese zrážok zo mzdy umožní získať do sféry vlastných majetkových aktív
plnenie, ktoré mu prípadne neprináleží.

44. Keďže uvedený inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za
predpokladu, že uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov,
podľa názoru súdu spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa

takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných
klauzúl uplatneného nároku dodávateľa, preto súd dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil ako
neprijateľnú a tým neplatnú.

45. Námietku žalovaného, že v čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, platný právny poriadok

nezakazoval dohodu o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských zmluvách, súd nepovažoval za dôvodnú,
pretože výpočet neprijateľných podmienok v ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je demonštratívny,
a prináleží súdu posúdiť, či zmluvná podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách je alebo nie je
neprijateľná. Zákon nemôže obsahovať presný výpočet neprijateľných zmluvných podmienok, pretože
veritelia často po rozhodnutí súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, menia obsah týchto podmienok,

aby nezodpovedal už súdom vyhláseným neprijateľným zmluvným podmienkam. Preto má súd možnosť
po posúdení každej jednej podmienky, ju prípadne vyhlásiť za neprijateľnú, napriek tomu, že nie je
zákonom výslovne zakázaná, ale spĺňa podmienky generálnej klauzuly v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

46. Z potvrdenia o príjme žalobcu zo dňa 28.08.2017 mal súd za preukázané, že žalobcovi bola v
prospech žalovaného zrazená zo mzdy suma spolu 1135,61 eur. Keďže súd vyššie uvedenými úvahami
uzavrel, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a preto neplatnou,
žalovaný sa na úkor žalobcu o tuto sumu bezdôvodne obohatil, preto súd žalobe vyhovel.

47. Žalobca žiadal priznať úroky z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.08.2017 do zaplatenia, pričom
nezdôvodnil, prečo ich žiada priznať počnúc týmto dňom. Žalovaný sa s plnením peňažného záväzku
dostal do omeškania a to preukázateľne druhým dňom nasledujúcim po doručení žaloby, keď žaloba
bola žalovanému doručená dňa 05.04.2018, pričom doručenie žaloby súd považoval za kvalifikovanú
výzvu na vrátenie sumy 1135,61 eur. Súd preto žalobcovi odo dňa 06.04.2018 priznal nárok na úrok z

omeškania v zákonnej výške 5 % ročne zo sumy 1135,61 eur až do jej zaplatenia a v prevyšujúcej časti
čo sa týka úrokov z omeškania žalobu zamietol.

48. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, o nároku náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. V danej právnej veci žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu. O výške trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.