Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Yvetta Dzugasová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce, Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/135/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617206099
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5617206099.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a
členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: Mesto Liptovský
Mikuláš, Štúrova 1989/41, 031 42 Liptovský Mikuláš, IČO: 00 315 524, zastúpeného spoločnosťou
FIAČAN & PARTNERS, s.r.o. so sídlom M. Pišúta 936/16, IČO: 36 861 251, proti žalovaným: 1/ M. J.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/X, XXX XX O. D., 2/ I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/X, XXX
XX O. D., o vypratanie bytu s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej 1/ proti rozsudku Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č. k. 20C/25/2017-83 zo dňa 29. novembra 2017, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 20C/25/2017-83 zo dňa 29. novembra 2017 vo
výrokoch I. a II. p o t v r d z u j e .
RozsudokOkresnéhosúduLiptovskýMikulášč.k.20C/25/2017-83zodňa29.novembra2017vovýroku
III. m e n í t a k , že žalobca m á proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov prvoinštančného
konania v rozsahu 100 %.
Žalobca m á proti žalovanej 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Žalobcovi voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania
n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť vypratať a žalobcovi
odovzdať byt č. 13 nachádzajúci sa na 1. poschodí vo vchode č. 4 bytového domu súpisné číslo
XXXX postaveného na pozemku parcela CKN č. 355/3 na ulici Komenského v Liptovskom Mikuláši
pozostávajúci z jednej obytnej miestnosti a príslušenstva, ktorým je predsieň, kúpeľňa, WC a pivnica,
zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor,
pre Mesto Liptovský Mikuláš, katastrálne územie O. D., na žalobcu v časti „B - vlastníci a iné oprávnené
osoby“ pod poradovým č. 1 v celosti, a to v lehote 15 dní od dňa právoplatnosti tohto rozsudku (výrok
I.). Žalovaným 1/a 2/ nepriznal právo na bytovú náhradu (výrok II.). Súčasne rozhodol o trovách konania
tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50
Eur (výrok III.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po vykonanom dokazovaní vo veci, pri aplikácii
ustanovení § 123, § 126 ods. 1, § 700 ods. 1 a § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka dospel k záveru,
že žaloba je dôvodná. Žalobca preukázal vlastníctvo k vyššie špecifikovanému bytu (ďalej len „byt“), t.
j. aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby. Dňa 09.01.2012 bola medzi stranami sporu uzatvorená
Zmluva o nájme bytu NAJ č. 101/2011 na dobu určitú od 23.12.2011 do 31.03.2012 (ďalej len „Zmluva“),na základe ktorej žalovaní prevzali byt do užívania dňa 23.12.2011. V zmysle čl. III. bod 3.1 Zmluvy ďalší
nájomný vzťah k predmetnému bytu medzi stranami sporu po uplynutí dohodnutej doby nájmu vznikol
opakovane vždy na základe novej nájomnej zmluvy resp. písomného dodatku k zmluve (Zmluva o nájmu
bytu č. NAJ 77/2012 zo dňa 20.04.2012 v znení Dodatku č. 1, Zmluva o nájme č. bytu NAJ 166/2012 zo
dňa 20.08.2012 v znení Dodatkov č. 1 a 2, Zmluva o nájme bytu č. NAJ 203/2013 zo dňa 18.12.2013,
Zmluva o nájme bytu č. 472/2014/SMM zo dňa 13.05.2014 a Zmluva o nájme bytu č. 916/2014/SMM
zo dňa 24.09.2014). Nájom bytu skončil uplynutím doby nájmu, t. j. 28.02.2015. Žalobca ako vlastník
bytu opakovane vyzýval žalovaných 1/ a 2/ na vypratanie a odovzdanie bytu, naposledy výzvou zo dňa
22.08.2016. Na tieto výzvy žalovaní nereagovali. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie
jednoznačne preukázané, že nájomný vzťah k bytu zanikol uplynutím doby nájmu, t. j. dňom 28.02.2015
(táto skutočnosť nebola spornou). Ako nespornú skutočnosť konajúci súd vyhodnotil aj to, že žalovaní
1/ a 2/ užívali predmetný byt po tomto dátume neoprávnene (v čase rozhodovania okresného súdu už
len žalovaná 1/). Navyše poznamenal, že za užívanie bytu neplatia riadne a včas nájomné. Žalovaní
1/ a 2/ tak po ukončení dohodnutej doby nájmu užívali byt bez právneho dôvodu. Pretože okresný súd
nezistilvkonanídôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,prektorébyžalovanej1/patrilnároknazabezpečenie
bytovej náhrady (reagujúc tak na tvrdenie žalovanej 1/, že je matkou mal. dieťaťa vo veku 6 rokov, ktoré
bolo dočasne umiestnené v Dome sv. Kláry v Liptovskom Mikuláši), žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť
vypratať a odovzdať byt bez toho, aby žalobcovi uložil povinnosť zabezpečenia bytovej náhrady.
3. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi priznal náhradu
trov konania v zmysle jeho návrhu - v rozsahu zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50 Eur.
4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná 1/, ktorým sa
domáhala opätovného prešetrenia veci. V podrobnostiach uviedla, že vyplatila celú dlžnú čiastku voči
bytovému podniku, exekútorské trovy a aj tak musí byt opustiť. Má záujem na tom, aby jej bola vrátená
do starostlivosti maloletá dcéra, ktorá bola umiestnená na pol roka do Charity sv. Kláry. Pred dvoma
mesiacmi sa vydala, spolu s manželom bude platiť za byt každý mesiac, obaja sú zamestnaní, nechce,
aby jej dcérka skončila v detskom domove. Je si vedomá, že za dlhy môže aj ona, ale ex priateľ sa dcérke
vôbec nevenoval a nemal snahu podieľať sa na platení bytu. Ona od augusta 2017 poberala rodičovský
príspevok, z ktorého sa nájom veľakrát nedal zaplatiť. Poukázala aj na zdravotné problémy dieťaťa a
s tým spojené výdavky. O dcérku sa chce starať, ale môže o ňu bojovať, len keď bude mať strechu
nad hlavou. Ako prílohu k odvolaniu priložila kópie príjmových pokladničných dokladov na preukázanie
zaplateného dlhu.
5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdil a zaviazal žalovanú na náhradu trov odvolacieho konania. S dôvodmi podaného
odvolania nesúhlasil. Poukázal, že žalovaná od 01.03.2015 (takmer tri roky) užíva byt bez právneho
dôvodu, nakoľko nájom podľa Zmluvy bol dohodnutý na dobu určitú do 28.02.2015. Nie je pravdivé
tvrdenie žalovanej, že voči bytovému podniku vyplatila celý dlh. Žalobca voči nej eviduje nedoplatok
vo výške 297,02 Eur. Súčasne má vedomosť, že v predmetnom byte bola odpojená elektrická energia,
nekúri sa v ňom, teda nie sú v ňom vytvorené vhodné podmienky na výchovu maloletej dcéry, ktorá
bola už aj v minulosti umiestnená v zariadení sociálnych služieb. Trval na vyprataní bytu aj z dôvodu
neustáleho a pretrvávajúceho porušovania domového poriadku žalovanou a jej manželom, čo vyplýva
zo záznamu evidovaných priestupkov Mestskou políciou v Liptovskom Mikuláši zo dňa 12.02.2018, ktorý
predložil v prílohe vyjadrenia.
6. Žalovaná 1/ na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu nereagovala.
7. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalovanej 1/, ani k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.
8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 379 CSP a bez
nariadenia pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1
CSP a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP vo výrokoch
I. a II. ako vecne správny potvrdil. Vo výroku III., ktorým súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov
konania, napadnutý rozsudok podľa ust. § 388 CSP zmenil spôsobom uvedeným vo výrokovej časti
tohto rozsudku.
9. Vo vzťahu k potvrdzujúcej časti rozsudku odvolací súd uvádza, že podrobne preskúmal všetky
rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymizávermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre
posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o žalobe na vypratanie bytu, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 až § 222 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu
je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
10. Pretože posledná nájomná zmluva (Zmluva o nájme bytu č. 916/2014/SMM zo dňa 24.09.2014) bola
uzavretá na dobu určitú, súd prvej inštancie pri aplikácii ust. §710 ods. 2 Občianskeho zákonníka dospel
k správnemu záveru, že nájomný vzťah medzi účastníkmi takejto zmluvy skončil uplynutím dohodnutej
doby nájmu, t.j. dňom 28.02.2015. Cit. zákonné ustanovenie pre tento dôvod zániku nájmu bytu priamo
vylučuje aplikáciu § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka (všeobecné ustanovenie o skončení nájmu), t.j.
nepripúšťa obnovenie nájomnej zmluvy za tých istých podmienok, ak nájomca užíva vec aj po skončení
nájmu a prenajímateľ si neuplatní svoje právo žalobou o vypratanie do 30 dní po skončení nájmu. Nájom
bytu skončil v súlade s ustanovením nájomnej zmluvy - uplynutím doby nájmu; pokiaľ z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že žalovaní 1/ a 2/ užívali byt aj po skončení nájmu (v súčasnosti už len žalovaná
1/), byt užívali bez právneho dôvodu. Na splnenie uloženej povinnosti vypratať byt súd prvej inštancie
v zmysle § 232 ods. 3 veta druhá CSP určil žalovaným lehotu 15 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorá
vzhľadom na druh uloženej povinnosti - vypratanie nehnuteľnosti je aj podľa názoru odvolacieho súdu
primeraná.
11. Vzhľadom na dôvod, pre ktorý bol nájomný vzťah ukončený - uplynutie doby nájmu, s poukazom
na ust. § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka, nájomcovia nemajú právo na bytovú náhradu. Inak
povedané v danom prípade nevznikol žalovaným 1/ a 2/ nárok voči žalobcovi na zabezpečenie bytovej
náhrady. Osobitný predpis (v zmysle priameho odkazu v ust. § 712a ods. 9 veta druhá OZ), zákon č.
189/1992 Z. z. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami v §
4 ustanovuje, kedy aj v takýchto prípadoch má nájomca právo na bytovú náhradu. Ide o prípady, ak
nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez zavinenia nájomcu nie je
možné ďalej užívať, alebo ak ide o služobný byt, alebo o byt osobitného určenia a nájomca pred jeho
užívaním ukončil užívanie iného bytu. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že v súdenej veci nebol
naplnený ani jeden z týchto uvedených dôvodov, preto aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o nepriznaní
bytovej náhrady žalovaným 1/ a 2/ je správne. Na základe týchto úvah nebolo právnou povinnosťou
súdu prvej inštancie sa zaoberať námietkou žalovanej 1/, že je matkou maloletého dieťaťa (momentálne
v starostlivosti sociálneho zariadenia), pretože ani táto okolnosť nezabezpečuje žalovanej 1/ osobitný
zákonný nárok a nemá za danej situácie vplyv na jej povinnosť byt vypratať.
12. Vo vyššie uvedených súvislostiach (skončenie nájmu uplynutím dohodnutej doby nájmu) sú právne
irelevantné aj tvrdenia žalovanej 1/, že zaplatila svoj dlh voči bytovému podniku, resp. je bez právneho
významusavsúdenejvecizaoberaťotázkouplatiebnájomnéhozabyt.Žalobcanemáprávnupovinnosť,
po uplynutí doby nájmu bytu, opätovne uzatvoriť nájomnú zmluvu s tým istým nájomcom. Rovnako bez
právneho významu sú aj skutočnosti uvádzané vo vyjadrení žalobcu, že žalovaná 1/ sa neprimerane
správa,narúšaobčianskespolunažívanievbytovomdomeapretotosprávaniebolaniekoľkokrátriešená
Mestskou políciou v Liptovskom Mikuláši. Okrem toho ide o novú skutočnosť tvrdenú žalobcom až v
odvolaní, ktorou sa odvolací súd nemôže zaoberať pre nesplnenie zákonných podmienok uvedených
v ust. § 366 CSP.
13. S poukazom na vyššie uvedenú skutkovú a právnu argumentáciu odvolací súd vyhodnotil odvolacie
námietky žalovanej 1/ ako nedôvodné a pri nezistení procesných pochybení, ktorými sa odvolací súd
musí zaoberať z úradnej povinnosti, rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej (výrok I. a II.) v
zmysle § 387 ods. 1 CSP ako správne potvrdil.
14. Žalobca bol v prvoinštančnom konaní úspešný a podľa § 255 ods. 1 CSP mu vznikol nárok na
plnú náhradu trov konania. Odvolací súd však zmenil výrok o trovách prvoinštančného konania, aby
bolo zrejmé, kto, voči komu a v akom rozsahu má nárok na náhradu trov konania, teda precizoval
parametre dôležité z hľadiska vykonateľnosti rozhodnutia. Okresný súd okrem nedôslednej formulácie
výroku o trovách prvoinštančného konania taktiež nevzal do úvahy dvojfázovosť rozhodovania o trovách
konania. Odvolací súd dáva do pozornosti, že v prvej fáze súd rozhoduje o nároku na náhradu trov
konania v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP a až následne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konaniekončí, rozhoduje o výške náhrady trov konania samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§
262 ods. 2 CSP). V súlade s judikatúrou najvyššieho súdu (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 166/2016
zo dňa 26.10.2016, obdobne 7Cdo 14/2018 zo dňa 28.02.2018) zmysel dvojfázového rozhodovania o
trovách konania sa stráca za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli. V ostatných
prípadoch je nevyhnuté rešpektovať znenie právnej normy.
15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP. Žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal voči žalovanej 1/ náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. Voči žalovanému 2/ náhradu trov konania žalobcovi nepriznal, pretože
žalovaný 2/ ako strana sporu so samostatnými procesnými právami a povinnosťami (samostatným
procesným postavením) odvolanie voči rozsudku okresného súdu nepodal, teda vlastnou procesnou
činnosťou sa nepodieľal na vzniku trov odvolacieho konania na strane žalobcu. Túto skutočnosť
odvolací súd vyjadril samostatným výrokom, ktorým rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania medzi
žalobcom a žalovaným 2/, nakoľko zmenou napadnutého rozsudku v časti závislého výroku o trovách
prvoinštančného konania sa rozhodnutie odvolacieho súdu dotýka aj žalovaného v rade 2/.
16. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.