Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/206/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116216378
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4116216378.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu: Intrum
Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanej: P. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. B. nad
G., W. XXX, o zaplatenie 2.036,88 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Nitra zo dňa 11. októbra 2017 č. k. 10C/293/2016-48 vo výroku o náhrade trov konania (III.) takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania (III.) p o
t v r d z u j e .

2. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 1.071 eur s úrokom
z omeškania vo výške 8,50% ročne z 1.411 eur od 15. 07. 2013 do 13. 11. 2016, 8% ročne z 1.351 eur od
14. 11. 2016 do 13. 12. 2016, z 1.291 eur od 14. 12. 2016 do 15. 05. 2017, z 1.231 eur od 16. 05. 2017
do 27. 06. 2017, z 1.191 eur od 28. 06. 2017 do 10. 08. 2017 a z 1.131 eur od 11. 08. 2017 do 24. 09.
2017 a z 1.071 eur od 25. 09. 2017 do zaplatenia tak, že sa jej ukladá zaplatiť dlžné plnenie v splátkach
vo výške 60 eur mesačne splatných do 15. dňa v mesiaci od právoplatnosti rozsudku tak, že v prípade

omeškania so zaplatením jednej splátky sa stáva splatným celé plnenie. Druhým výrokom súd žalobu
vo zvyšnej časti zamietol a tretím výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žiadnej zo strán nepriznal
právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52
ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, ods. 5, 9 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 2 písm. k/, § 11 ods. 1 zák. č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj vykonaným dokazovaním.

2. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili
spotrebiteľskú zmluvu, ktorú posúdil podľa zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zák. č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zo zmluvy vyplýva, že táto neobsahuje údaj o splatnosti
jednotlivých splátok, hoci je pre tento prípad v čl. 6 bod 1 a 2 Všeobecných obchodných podmienok
uvedené, že splátky sú splatné 20. dňa v mesiaci. Nebolo v konaní ani preukázané, že právny
predchodca žalobcu so žalovanou tieto obchodné podmienky individuálne prejednal, preto podľa §

53 ods. 2 Občianskeho zákonníka je dôkazné bremeno na jeho strane. Takéto dojednanie spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej, a preto
je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Pretože uvedená náležitosť je obligatórnou
zákonnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z., súd
považoval úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona. Bolo preukázané,
že právny predchodca žalobcu poskytol na základe úverového vzťahu úver vo výške 2.244,16 eura, a

nie ako je uvedené v žalobe 3.588,48 eura a aj to, že žalovaná si svoje povinnosti v celom rozsahu
nesplnila, pretože sa s vrátením úveru dostala do omeškania, na čo ju právny predchodca žalobcuaj upozornil a aj na uplatnenie jeho práva požadovať zaplatenie celej pohľadávky podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky splatnej dňa 20. 02. 2013. Pretože pohľadávka bola postúpená na žalobcu, o čom

žalovaná bola oboznámená, je tým daná aktívna legitimácia žalobcu podľa § 524 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Úver súd považoval za bezúročný a bez poplatkov, a preto rozhodol tak, že žalovaná je
povinná vrátiť žalobcovi zostatok nezaplateného úveru vo výške 1.071 eur (2.244,16 - 833,16 - 340 =
1.071) a vo zvyšku žalobu spolu s požadovanými úrokmi z omeškania zamietol. V zmysle § 517 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka, ako aj § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. súd priznal žalobcovi aj

uplatnené úroky z omeškania z dlžnej pohľadávky. Vzhľadom k zárobkovým a majetkovým možnostiam
žalovanej, súd jej uložil podľa § 232 ods. 4 CSP zaplatiť dlžné plnenie v splátkach vo výške 60 eur
mesačne s tým, že omeškaním s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. O
náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov
konania, pretože ich úspech bol približne rovnaký, keď žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 1.071
eur z 2.036,88 eura a žalovaná v časti o zaplatenie 965,88 eura z 2.036,88 eura.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho III. výroku o náhrade trov konania napadol v zákonnej lehote
odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny a priznania voči žalovanému nároku na náhradu
trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 38,54% pred súdom prvej inštancie. Zároveň žiadal
priznať náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

vo výroku o náhrade trov konania nie je správne. Poukázal na ust. § 255 ods. 1, 2 CSP a mal za to,
že prvoinštančný súd nesprávne ustálil pomer úspechu a neúspechu sporiacich sa strán. Poukázal na
bod 19. odôvodnenia rozsudku, v zmysle ktorého dlžná pohľadávka, ktorej oprávnenosť bola určená
súdom ku dňu začatia sporu, predstavovala 1.411 eur s príslušenstvom. Z dôvodu čiastkového plnenia
žalovanou počas sporu časť predmetu sporu vo výške 340 eur odpadla a v čase rozhodnutia súdu

výška pohľadávky predstavovala 1.071 eur s príslušenstvom. Jeho neúspech tak predstavuje len časť
nároku o zaplatenie 625,88 eura s príslušenstvom. Je toho názoru, že správnym zhodnotením veci
pri uprednostnení pomerného rozdelenia náhrady trov konania mu pri procesnom neúspechu v časti o
zaplatenie 625,88 eura s príslušenstvom prináleží náhrada trov konania vo výške 38,54%.

4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

5.KrajskýsúdvNitreakoodvolacísúdvzmysle§34zák.č.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku
(ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku týkajúcom sa
nepriznania práva na náhradu trov konania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,

že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom treťom výroku
je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

6. Predmetom konania bol nárok žalobcu, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal zaplatiť žalovanú sumu
2.036,88 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 15. 07. 2013 do zaplatenia. Svoj

nárok si odvíjal od uzatvorenej zmluvy o pôžičke zo dňa 21. 01. 2012, číslo pôžičky: 5011715.
Uznesením zo dňa 06. 06. 2017 č. k. 10C/293/2016-33 súd prvej inštancie pripustil, aby na miesto
doterajšieho žalobcu Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie 12
vstúpil do konania ako žalobca Intrum Justitia Slovakia, s. r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 8.
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 1.071 eur s úrokom z

omeškania 8,50% ročne z 1.411 eur od 15. 07. 2013 do 13. 11. 2016, 8% ročne z 1.351 eur od 14. 11.
2016 do 13. 12. 2016, z 1.291 eur od 14. 12. 2016 do 15. 05. 2017, z 1.231 eur od 16. 05. 2017 do 27.
06. 2017, z 1.191 eur od 28. 06. 2017 do 10. 08. 2017 a z 1.131 eur od 11. 08. 2017 do 24. 09. 2017
a z 1.071 eur od 25. 09. 2017 do zaplatenia tak, že sa jej ukladá zaplatiť dlžné plnenie v splátkach vo
výške 60 eur mesačne splatných do 15. dňa v mesiaci od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti súd

žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov
konania. Rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku a v zamietajúcom výroku nadobudol
dňa 01. 12. 2017 právoplatnosť.

Predmetom odvolacieho konania zostal III. výrok, ktorým súd prvej inštancie rozhodol, že žiadnej zo

strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

7. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

8. V citovaných zákonných ustanoveniach je premietnutá zásada úspechu v spore ako esenciálne
kritérium priznania náhrady trov konania. Úspech vo veci súd vždy skúma, čo do právneho základu veci

a čo do výšky priznaného nároku. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v
spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo
vo veci samej. Plný úspech v spore môže mať žalobca aj žalovaný. U žalobcu ide o plný úspech vo veci
vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený
vo veci samej, t. j. ak sa žalobe vyhovelo v celom rozsahu.

Vo všeobecnosti platí, že ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí. Pomerné rozdelenie trov je jednak odrazom reálneho výsledku sporu, a jednak
predstavuje prevenciu, aby strany nežalovali viac ako im podľa hmotného práva patrí. Zásadne platí, že
sa určuje najskôr pomer úspechu a neúspechu sporu, a až keď došlo k pomernému rozdeleniu náhrady,
vypočítajú sa vynaložené trovy a to u strany, ktorej úspech bol vyšší, a teda má nárok na ich náhradu.

Ak by bol úspech strán v spore rovnaký alebo približne rovnaký, žalobca by vysúdil polovicu a žalovaný
by sa v polovici ubránil, náhrada sa neprizná nikomu. Čiastočné procesné úspechy sa teda vzájomne
do rovnakej výšky anulujú. Potom platí, že pri zásadne rovnakých čiastkových úspechoch môže súd
vysloviť, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

9. V preskúmavanej veci je nesporné, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal
žalovanú zaplatiť 2.036,88 eura s príslušenstvom. Súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť
žalobcovi 1.071 eur s úrokom z omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Vo zvyšnej
časti do sumy 2.036,88 eura s príslušenstvom súd žalobu zamietol, keď úverový vzťah medzi stranami
sporu vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov. Za takejto situácie, keď žalobca bol v konaní úspešný

v časti o zaplatenie sumy 1.071 eur s príslušenstvom a žalovaná bola úspešná v zamietajúcej časti
týkajúcej sa zaplatenia sumy 965,88 eura s príslušenstvom, podľa názoru odvolacieho súdu je možné
konštatovať, že ich úspech bol v spore približne rovnaký, a pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol v
zmysle § 255 ods. 2 CSP a vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, je
potrebné považovať jeho rozhodnutie za správne. Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní poukazuje na to,

že oprávnenosť pohľadávky ku dňu začatia sporu predstavovala 1.411 eur a v priebehu sporu došlo
k plneniu zo strany žalovanej vo výške 340 eur, je potrebné uviesť, že žalobca v tejto sume nezobral
žalobu späť, ale táto suma sa premietla v druhom zamietajúcom výroku napadnutého rozsudku, a
preto pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné vychádzať z právoplatného zamietajúceho a
vyhovujúceho výroku a ich porovnaním so žalobným petitom. V prípade, že by žalobca bol v priebehu

konania reagoval na úhrady žalovanou v priebehu konania a zobral žalobu späť, v takom prípade by
súd bol povinný v zastavujúcom výroku posúdiť v zmysle § 256 CSP procesné zavinenie na zastavení
konania a táto skutočnosť by sa v takom prípade mohla prejaviť pri posudzovaní nároku na náhradu
trov konania. Za danej situácie, že úspech žalobcu a žalovanej bol v konaní približne rovnaký, bolo na
mieste aplikovanie ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, tak ako to urobil súd prvej inštancie.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho treťom výroku, ktorým
súd žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej v odvolacom konaní náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože jej
v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).