Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. september 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/38/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717203014
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5717203014.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkyJUDr.JanyUrbanovejasudcov

JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci manželky (navrhovateľky): V. U., rod.
U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. S. XXX, zastúpenej JUDr. Karolom Žirkom, advokátom
so sídlom Z. XXX/XXX, XXX XX H. H., proti manželovi (odporcovi): M. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom XXX XX C. S. XXX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností manželov na čas po rozvode
k maloletému dieťaťu: V. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom u navrhovateľky, zastúpenému Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Martin, pracovisko Turčianske Teplice ako kolíznym opatrovníkom, o odvolaní
manžela proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 23P/46/2017-132 zo dňa 12. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 23P/46/2017-132 zo dňa 12. marca 2018 v druhej až deviatej
vete výroku p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti (veta prvá výroku) z o s t á v a rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 23P/46/2017-132
zo dňa 12. marca 2018 n e d o t k n u t ý .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd manželstvo M., nar. XX.XX.XXXX a V. U., rod. U., nar.

XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom H., zapísané v knihe manželstiev
vo zväzku 2, ročník 1991, strana 148, pod poradovým číslom 8., rozviedol (veta prvá výroku). Maloletého
V. U., nar. XX.XX.XXXX, zveril do osobnej starostlivosti matky, t.j. navrhovateľky (veta druhá výroku), s
tým, že vyslovil, že matka je oprávnená maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok (veta tretia
výroku). Otca, t.j. odporcu súd zaviazal povinnosťou platiť výživné na maloletého V. vo výške 100,00 Eur
mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozvodu, ktoré je splatné vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred
k rukám matky (veta štvrtá výroku). Zároveň súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je

oprávnený stretávať sa s maloletým V. každý tretí a štvrtý týždeň v kalendárnom mesiaci v sobotu od
10.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 16.00 hod. (veta piata výroku). Otec si maloleté
dieťa prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku maloleté dieťa odovzdá matke v mieste jej
bydliska (veta šiesta výroku). Matke súd uložil povinnosť maloleté dieťa na styk riadne a včas pripraviť
a odovzdať otcovi (veta siedma výroku). V prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť
uskutočniť, súd uložil povinnosť oznámiť rodičom navzájom túto skutočnosť 24 hodín pred začiatkom
styku, inak bezprostredne po jej vzniku (veta ôsma výroku). Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania (veta deviata výroku).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom zo dňa 06.03.2017 sa manželka - navrhovateľka
domáhala rozvodu manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému V. tak, že maloletédieťa bude zverené do jej osobnej starostlivosti a otca žiadala zaviazať platením výživného v sume
150,00 Eur mesačne vždy do 20-teho dňa vopred.
3. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že manželia uzavreli manželstvo

dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom C., ktoré je zapísané v knihe manželstiev zväzok 2, ročník
1991, strana 148, por. číslo 8. Z manželstva pochádzajú tri deti, dve plnoleté dcéry a maloletý syn V.
U., nar. XX.XX.XXXX.
4. Manželka (matka) je v súčasnosti pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku, kde jej dvojtýždňová čistá
priemerná mesačná mzda v období od 30.01.2017 do 11.03.2018 predstavovala sumu vo výške 930,00

Eur. Z tohto príjmu matka uhrádza poplatky a daň vo výške 200,00 Eur. Matka v konaní
navrhovala striedavú osobnú starostlivosť rodičov o syna po dvoch týždňoch, no v čase, keď mal súd
o nej rozhodovať, otec z nejakého dôvodu s ňou vyjadril nesúhlas. V súčasnosti V. otca odmieta, čo
prezentoval aj na sedení pred psychologičkou. Nestalo sa tak pričinením matky. Matka totiž nikdy synovi
nezakazovala, aby chodil k otcovi. Zmena postoja maloletého je zrejme spôsobená, tým, čo aktuálne
zažíva,alebomáužtakénegatívneskúsenostiovplyvnenéajproblémamimedzirodičmi.Pokiaľjematka

na dva týždne v zahraničí, chodí do ich domácnosti k synovi manželkina matka, ktorá sa o neho v tom
čase stará.
5. Manžel (otec) pracuje v Spojenej škole - Gymnázium O. B. H. H. ako školník. Jeho čistá priemerná
mesačná mzda za obdobie od 01/2017 do 01/2018 predstavuje sumu 439,44 Eur. Otec je tiež
poberateľom čiastočného invalidného dôchodku mesačne vo výške 182,00 Eur. Manžel uviedol, že s

rozvodom manželstva súhlasí. Čo sa týka úpravy rodičovských práv a povinností prezentoval, že bude
rešpektovať názor maloletého V..
6. Maloletý V. navštevuje druhý stupeň základnej školy. Na pojednávaní konanom dňa 21.07.2017
okresný súd vypočul maloleté dieťa. Maloletý vo svojej výpovedi uviedol, že radšej by ostal u
matky. V čase výsluchu bol V. u starej matky, s ktorou prišiel aj na súd. Uviedol, že otec mu

stále hovorí, že má ostať len u neho celé dva týždne. Mama chodí na dva týždne do roboty. V. prejavil
želanie, že v tom čase by chcel ostať u starkej. So striedavou starostlivosťou rodičov nesúhlasil. Súhlasil
však so stretávaním sa s otcom počas víkendov. Predtým zostával dva týždne u otca a následne bol dva
týždne u matky. U mamy mu však bolo lepšie. U otca bol V. naposledy pred tromi týždňami na
dobu dvoch týždňov. Ku otcovi chodil zo školy. Maloletý povedal otcovi, že keď bude na mamu nadávať,

tak nechce k nemu chodiť. Otec na to nereagoval a pokračoval v tom ďalej.
7. Zo správy ÚPSVaR O., pracovisko H. H. o šetrení pomerov v rodine zo dňa
29.01.2018 vyplýva, že matka sa dostavila na úrad spontánne za účelom spolupráce pri rozvode a
úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Manželom bol navrhnutý priestor na
poradenstvo, ktoré využila len matka v celkovom počte šesť stretnutí. Otec sa tam zúčastnil len jedenkrát

dňa 11.01.2017. V daný deň vyjadril súhlas s rozvodom, zverením maloletého do starostlivosti matky
i víkendovými stretnutiami s maloletým. Na dohovorené stretnutie dňa 15.08.2017
otec už neprišiel. Z uvedeného dôvodu sa im nepodarilo získať vedomosť o jeho návrhu na striedavú
osobnú starostlivosť len cez matku. Maloletý svoj postoj vyjadril dňa 15.08.2017.
Vzájomné vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené. V dôsledku pretrvávajúcich problémov došlo

medzinimikstratedôveryavzájomnémuodcudzeniu.Popísanýstavnegatívnymspôsobomovplyvňoval
ich spoločnú komunikáciu a spoluprácu (obviňovanie a kritika). Atmosféra vyhrotených vzťahov medzi
rodičmi prispela aj k zmene správania maloletého nielen v domácom, ale aj v školskom prostredí
(poznámky, bitky, šikanovanie, branie vecí). Na emocionálne prežívanie maloletého V. v danom období
nepriaznivo pôsobila pretrvávajúca neschopnosť rodičov dohodnúť sa i ním vnímaný kritický postoj otca

voči matke, ako životný štýl otca (sklon k užívaniu alkoholu, hlučne púšťaná hudba, ktorá mu mala
brániť vo večernom spánku, dlhá pracovná doba otca, nedostatok spoločne stráveného
času s ním). V dôsledku toho býval V. nervózny, citovo nestály, výbušný, tvrdohlavý. V danom období
začal maloletý odmietať navrhovanú striedavú osobnú starostlivosť rodičov o neho v intervale 2 týždňov
a následne začal odmietať k otcovi chodiť. V. nebol u otca od začiatku prázdnin. Preferoval zverenie do

osobnej starostlivosti matke. Matka so striedavou osobnou starostlivosťou o syna v intervale 2 týždňov
súhlasila len za predpokladu, ak by o ňu prejavil záujem aj samotný syn, čo sa však nestalo. V. U. bola
rozhodnutá pre rozvod manželstva. Obnovu manželského spolužitia nepripúšťala za žiadnych okolností,
ani prostredníctvom odborného poradenstva na RPPS. Jej postoj bol konečný. Matka vzhľadom na
správanie otca v danom období hľadala najmä spôsob, ako zabezpečiť starostlivosť o syna v období

jej pobytu v Rakúsku. Dovtedy jej pomoc v starostlivosti o syna poskytovala jedna z dospelých dcér,
ktorej sa však medzitým zmenili životné podmienky (narodilo sa jej ďalšie dieťa). V súčasnej dobe jej
so starostlivosťou o maloletého V. pomáha najmä matka zo F., ktorá v čase jej neprítomnosti
prichádza do miesta jej bydliska a spolu s mal. V. trávi čas počas školského vyučovania i cez víkendy.Vzhľadom na vývinové obdobie maloletého V., kolíznemu opatrovníkovi sa javilo vhodné zastabilizovať
dieťaťu domáce a výchovné prostredie. Maloletému je potrebné zabezpečiť stálu starostlivosť, pevný
režim, plnohodnotnú výživu, opateru, pomoc pri učení, pri zvládaní školského prostredia a

nárokov vzdelávacieho procesu druhého stupňa, pri súčasnom zvládaní porozvodovej situácie rodičov.
V danom ohľade kolízny opatrovník neodporučil rodičom striedavú osobnú starostlivosť k synovi aj
vzhľadom na postoj maloletého V. k nej a jeho vtedajší odmietavý postoj k otcovi. Vhodným riešením je
aktuálne zveriť maloletého V. U. do osobnej starostlivosti matky V. U.. Kontakt s otcom by však mal byť
zachovaný v optimálnej miere, vhodnej pre obidve strany.

8. Citujúc ust. § 23 ods. 1 a 2, § 1 ods. 2 a § 22 Zákona o rodine, okresný súd manželstvo účastníkov
rozviedol konštatujúc, že medzi manželmi sú vážne vzťahové problémy, ktoré už nie je možné prekonať.
Vzťahy medzi nimi natoľko ochladli, že v súčasnosti je vylúčené obnovenie manželského spolužitia
medzi nimi. Manželia sa jeden druhému odcudzili a majú medzi sebou dlhodobo pretrvávajúce zlé
vzťahy. Viac ako jeden rok nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, ani intímne spolu
nežijú. Manželka má v súčasnosti nového partnera. Za danej situácie je manželstvo účastníkov už len

formálnym zväzkom a nenapĺňa harmonické a trvalé spoločenstvo definované v ust. § 1 ods. 2 Zákona o
rodine. Keďže nie je možné ktoréhokoľvek z manželov nútiť zotrvať v zväzku manželskom a ich
vzťahy sú tak vážne a trvalo rozvrátené, že už ich manželstvo nemôže plniť svoj účel, ani od manželov
nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia a manžel s rozvodom manželstva vyslovil súhlas,
okresný súd manželstvo účastníkov rozviedol.

9. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým
deťom na čas po rozvode (§ 100 ods. 1 CMP).
10. Vo vzťahu k tejto časti konania okresný súd vychádzal pri svojom rozhodovaní z ust. § 38 ods. 1
a 2 CMP, § 24 ods. 1, § 25 ods. 2, § 31 ods. 2, § 62 ods. 1, 2 a 4 a § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005
Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) a uviedol, že rozhodol o zverení maloletého V. do osobnej

starostlivosti matky, u ktorej neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletého syna. Maloletý
V. bol v minulosti v reálnej striedavej starostlivosti rodičov určitú dobu. Po negatívnych skúsenostiach u
otca v súčasnosti striedavú starostlivosť rezolútne odmieta. Aktuálne sa dokonca odmieta kontaktovať
s otcom. Otec v priebehu konania javil záujem o striedavú starostlivosť a matka ju na pojednávaní dňa
02.05.2017 navrhla t.j. v čase, keď s ňou rodičia nemali žiaden problém. Otec však sám uviedol, že na

protiveň matke s ňou nesúhlasil v intervale dvoch týždňov. Zverenie maloletého V. do starostlivosti matky
doporučil aj kolízny opatrovník, pričom otec v priebeh prvoinštančného konania prezentoval názor, že v
danom smere bude rešpektovať názor maloletého dieťaťa.
11. V nadväznosti na vyššie uvedený výrok potom konajúci súd rozhodol o určení výživného na
maloletého V. na čas po rozvode vo výške 100,00 Eur mesačne. Pri svojom rozhodovaní prihliadol

na skutočnosť, že matka od odchodu zo spoločnej domácnosti zabezpečovala výživu syna, aj keď
určitú dobu medzi ňou a manželom reálne prebiehala striedavá starostlivosť o syna. V súčasnosti otec
neprispieva na výživu maloletého V. žiadnou sumou. Jeho príjem predstavuje čiastku okolo 620,00 Eur.
Príjem matky sa pohybuje okolo 930,00 Eur, z ktorej sumy platí odvody vo výške 200,00 Eur mesačne.
Otec sa so synom príležitostne stretáva. Maloletý V. je už vo veku, kedy si vie sám dohodnúť

prípadné stretnutia s otcom, ktorých intenzita je však v súčasnosti minimálna. Výdavky matky na výživu
maloletého syna pozostávajú z úhrady nákladov na bývanie, osobných potrieb dieťaťa, ako aj výdavkov
spojenýchsnávštevouškoly.Otecžijesám,platísinákladynabývanieaosobnépotreby.Pokiaľvkonaní
tvrdil, že spláca za matku úver, tieto svoje tvrdenia v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal. Výdavky
na maloletého V. v súlade s vyjadrením matky súd ustálil na sumu približne 200,00 Eur mesačne. Pokiaľ

sa na týchto výdavkoch majú podieľať obaja rodičia, okresný súd dospel k záveru, že rovnaký diel
príspevku na výživné zo strany obidvoch rodičov je spravodlivý, keďže osobnú starostlivosť o maloletého
za obdobie dvoch týždňov v mesiaci preberá jej matka. Za popísanej situácie výška výživného určeného
na maloletého V. je primeraná s ohľadom na možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ako aj
odôvodnené potreby maloletého dieťaťa.

12. Zároveň súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom na každý tretí a štvrtý týždeň v mesiaci, teda
v období, keď sa matka zdržiava na Slovensku. Rozsah styku súd upravil s prihliadnutím na názor
maloletého dieťaťa, ktoré otca v súčasnosti odmieta. V záujme zabezpečenia kontaktu otca s dieťaťom,
súd považoval za nevyhnuté ho zabezpečiť. Keďže maloletý V. je vo veku, kedy vie už sám vyjadriť svoj
názor, súd ho v tomto smere pri svojom rozhodovaní rešpektoval.

13. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil aplikáciou ust. § 52 CMP.

14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie manžel (otec maloletého
dieťaťa), a to proti jeho výroku o určení výživného otca na maloletého V. vo výške 100,00 Eurmesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozvodu, ktoré je splatné vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred
k rukám matky (veta štvrtá výroku). Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v predmetnej časti
zmenil tak, že uloží otcovi platiť na dieťa výživné na čas po rozvode v sume 27,13 Eur mesačne.

15. Uviedol, že navrhovateľka (matka) si počnúc rokom 2012 vydržiavala milencov, brala úvery na platby
penziónov,kdehradilaubytovanieastravu.Odmanželavymámila5.100,00Eur,ktorésplácavsplátkach
po 174,25 Eur s odôvodnením, že prišla o prácu v Rakúsku. Uvedené peniaze manželka míňala po
baroch, diskotékach a po penziónoch. Domov nedoniesla žiadnu výplatu, ani rodinné prídavky na syna
z Rakúskej republiky v čiastke niečo vyše 200,00 Eur mesačne. Okrem toho otec spláca ďalšiu exekúciu

vo výške 50,00 Eur mesačne Poštovej banke a hypotéku na dom v sume 30,63 Eur mesačne. Naviac má
výdavky za domovú daň, platby za odvoz smetí, vodu, inkaso - elektrina, palivo, strava a iné nevyhnutné
veci k životu. Z listu vlastníctva na nehnuteľnosti patriace účastníkom konania odvolateľ zistil, že sú na
nej vedené viaceré exekúcie v neprospech V. U., vrátane exekúcie na predaj nehnuteľností. Odvolateľ
tiež namietal, že manželka nepredložila súdu potvrdenie príslušného daňového úradu z rakúskej strany,
ale len potvrdenia od T. Z., ktorý jej mal vyplácať priemernú mzdu v čistom 930,00 Eur mesačne, z

čoho ešte má uhrádzať poplatky a daň vo výške 200,00 Eur mesačne. Matka tiež v konaní nepredložila
do spisu zmluvu o bývaní, prípadne nájme a podnájme. Otec poukázal aj na to, že je poberateľom
čiastočného invalidného dôchodku a výživné v sume 27,13 Eur platia práve títo ľudia. Suma výživného
určeného na maloletého V. vo výške 100,00 Eur mesačne je preto podľa jeho názoru neprimeraná. Aj v
prípade otca sa totiž jedná o prípad, keď si on nedokáže nájsť prácu z relevantných dôvodov.

16. Zvyšná časť opravného prostriedku otca tvorila námietky ku skutkovým zisteniam súdu. Zdôraznil, že
vždy sa vzorne staral o maloletého V.. Maloletý chodil do školy čistý, pripravený na vyučovanie a dobre
sa učil. Otec má so synom vybudovaný pekný kamarátsky vzťah. Od prvej triedy základnej školy prevzal
výchovu dieťaťa do svojich rúk otec, hoci je chorý a ešte aj pracuje. Manželka totiž v roku 2013 odišla

do Rakúska pracovať ako opatrovateľka. Otec poprel, že by požíval alkohol, zdôraznil, že denno-denne
cestuje autom do práce aj späť a to aj počas víkendov a taktiež máva aj nočné pohotovosti v prípade, že
dôjde k zopnutiu alarmu. Odvolateľ tiež vyjadril nesúhlas s názorom okresného súdu, že u matky
neboli zistené žiadne nedostatky v jej starostlivosti o maloletého V.. Vyjadril presvedčenie, že všetko bolo
na súde dopredu dohodnuté. V konaní sa vymenili dvaja sudcovia a rozhodnutie neakceptuje záujem

maloletého dieťaťa. Zároveň otec popisoval svoje nezhody s matkou exmanželky počas starostlivosti o
syna. Stará matka začala nahrádzať otca vo výchove syna, čo sa neblaho prejavilo aj na jeho správaní
v škole i doma. Po návrate syna k otcovi sa jeho správanie znormalizovalo. V striedavej starostlivosti
rodičov o maloletého V. nastali počas jej výkonu vzájomné konflikty. Otec postupne strácal kontakt so
synom. Nemohol s ním ísť ani na dovolenku. Syna našiel až prostredníctvom polície v F. u starej matky.

Následne starí rodičia strávili s V. časť prázdnin bez súhlasu otca v zahraničí. Konflikty medzi
rodičmi maloletého v rámci výkonu striedavej starostlivosti sa postupne stupňovali. Otec ďalej namietal
zistenia kolízneho opatrovníka i súdu vo vzťahu k starostlivosti matky o syna. Výsluch maloletého V.
pred súdom označil za nacvičený a zmanipulovaný. Ku svojmu opravnému prostriedku otec predložil
rozhodnutie o výške jeho dôchodku, ktorý od 01.01.2018 predstavuje sumu 182,80 Eur a výpis zo svojho

účtu vo S. banke, z ktorého vyplýva prevod z jeho účtu na účet súdneho exekútora v čiastke 50,00 Eur
a splátka hypotéky vo výške 30,60 Eur, ako aj splátka úveru vo výške 174,25 Eur. Výpis z
listu vlastníctva č. XXX pre okres H. H., obec a katastrálne územie C. S. preukazuje poznámku o začatí
exekúcie predajom nehnuteľností súdnym exekútorom Mgr. Miroslavom Luptákom, ako aj zriadenie
exekučného záložného práva na predmetné nehnuteľnosti v neprospech manželky.

17. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok okresného súdu ako
vecne správny potvrdiť.
18. Zdôraznila, že uvedené rozhodnutie sa v časti o rozvode manželstva stalo právoplatné, keďže otec
(manžel) sa odvolal do jeho časti, a to konkrétne do výroku o úprave práv a povinností k maloletému.

Od jej odchodu zo spoločnej domácnosti dňa 15.11.2016 otec doposiaľ nepoukazoval na maloletého
žiadne výživné a nekúpil V. žiaden vecný dar, K sviatku (narodeniny, meniny, Vianoce, Mikuláš), a ani
žiadnu potrebu do školy. Podaný opravný prostriedok nie je vyjadrením myšlienok exmanžela, ale jedná
sa o vyjadrenie jeho matky, ktorá ho zrejme aj napísala. V jeho rodine sa doposiaľ nevedia zmieriť s tým,
že navrhovateľka odišla od manžela. V priebehu rozvodového konania manželka požiadala manžela

o realizáciu striedavej osobnej starostlivosti o syna. Otec však o ňu neprejavil záujem. Matka preto
počas svojej neprítomnosti starostlivosť o maloletého V. zabezpečila. Okrem toho navrhla manželovi
memorandum, v ktorom mu spolu s jej advokátkou navrhovala nové riešenie, a to postupné zbližovanie
so synom až k prechodu do striedavej osobnej starostlivosti, čo však odporca odmietol.V minulosti matka pracovala vo firme C.. Jej príjem bol však veľmi nízky a neodrážal jej pracovný
výkon. Manželia mali pôžičky. Keďže otec nevedel dostatočne finančne zabezpečiť rodinu, matka s jeho
súhlasom odišla pracovať do Rakúska na dvojtýždňové pracovné turnusy. Práve preto mala záujem o

striedavúosobnústarostlivosťotcasňoutak,abysaomaloletéhoV.každýznichstaralvdvojtýždňových
turnusoch. Otec však s cieľom zmariť jej prácu v Rakúsku takéto riešenie odmietol. Matka sa preto v
súčasnosti stará o syna za pomoci svojej matky. Výšku určeného výživného považuje navrhovateľka za
nutnú. Zároveň zdôraznila, že rodinné prídavky, ktoré poberá na syna v Rakúsku, nepatria ani jednému
z rodičov, ale je to nárok maloletého vo výške 117,82 Eur mesačne. Matka prezentovala záujem, aby si

otec zachoval svoje vzťahy so synom. Vyjadrenie syna je súčasťou spisového materiálu. Konštatovala,
že otec si sám zavinil, že V. na neho zanevrel. Odvolanie otca je podľa jej názoru plné výmyslov a
neprávd, ku ktorým sa odmieta vyjadriť.

19. Otec vo svojej odvolacej replike zotrval na tvrdeniach prezentovaných vo svojom opravnom
prostriedku. Namietal, že matka sa dostatočne nevyjadrila ku skutočnostiam, ktoré uvádzal vo svojom

odvolaní. Uviedol, že po ukončení spoločného spolužitia s matkou sa naďalej staral o syna v režime
striedavej osobnej starostlivosti až do konca školského roka 2017, kedy bol syn odvlečený matkou bez
jeho vedomia. Od toho času mu matka nedovolí stýkať sa so synom, ani mu telefonovať. Pokiaľ bol syn
v starostlivosti otca, nikdy mu nič nechýbalo. Nedávno mu vyplatil aj výtvarnú výchovu.
20. Hoci podal odvolanie proti výške určeného výživného s poukazom na ust. § 62 ods. 3 Zákona o

rodine, pravidelne posiela súdom výživné určené súdom v uvedenej výške k rukám matky, aj keď si
na to požičiava. Poukázal pritom na platby výživného z 13.04.2018 a 14.05.2018. Odvolateľ sa ďalej
ohradil voči tvrdeniu matky, že opravný prostriedok nepísal on sám. Otec nepovažuje za normálne, ak
ho matka najskôr odcudzí v jeho vzťahu so synom a následne od nej dôjde návrh na ich
postupné zbližovanie. Hoci matka odišla do Rakúska, že sa tam ide zaúčať, klamala. Chodila

tam po diskotékach a v práci mala absencie. Otec sa vždy vedel poriadne postarať o svoju rodinu, za
tým účelom pracoval na tri zmeny. Všetky úvery si manželka počas trvania manželstva brala bez jeho
vedomia, pričom jeden úver splácala ďalším úverom, a to aj opakovane. Je zrejmé, že na Slovensku
už nemohla pracovať, keďže jej hrozili viaceré exekúcie a z výplaty by jej neostalo nič. Otec ďalej popísal
pretrvávajúce nezhody s manželkou počas trvania manželstva ohľadne ich hospodárenia s finančnými

prostriedkami v domácnosti. Žiadal preto znížiť prvoinštančným súdom určené výživné na čiastku 27,13
Eur mesačne.

21. Matka vo svojej odvolacej duplike zopakovala svoje tvrdenia z predchádzajúcich podaní. Poprela
pravdivosť tvrdení bývalého manžela uvedených v jeho podaniach. Opakovane tvrdila, že sa jedná

o výmysly jeho matky. Zdôraznila, že s manželom žila 25 rokov, každý rok chodievali spoločne na
dovolenku. Manžel po jej odchode zo spoločnej domácnosti dcéram hovoril, že dúfa, že sa mama domov
vráti. Konanie pred okresným súdom prebehlo v súlade s právnymi predpismi. V konaní bolo tiež zrejmé,
prečo v ňom došlo k zmene sudcov. Jej odchod do Rakúska bol motivovaný tým, že po prepustení u
zamestnávateľa G. O. R. zostal manžel nezamestnaný. Rodinu bolo treba finančne zabezpečiť. Matka

zotrvala na svojom tvrdení, že v období od 15.11.2016 do 13.04.2018 otec neposlal na syna žiadne
výživné. Naopak, ona sama mu finančne prispievala na benzín a stravu, keď išiel so synom lyžovať.
Ak otec dokáže mesačne 120,00 až 130,00 Eur pretelefonovať, nie je zrejmé, prečo nedokáže zaplatiť
výživné na syna v určenej výške. Pokiaľ ide o úpravu styku otca so synom, toto rozhodnutie súdu je len
reakciou na v konaní zistený skutkový stav. Je zrejmé, že aktuálne je potrebné obnoviť dôveru medzi

synom a otcom. Syn má 12 rokov a jeho aktuálne správanie je odzrkadlením správania odporcu, ktorý
matku pred ním bil a vulgárne jej nadával. Tvrdenia otca o zanedbaní starostlivosti matky o syna (napr. o
tom, že prespal na zastávke, že ho nechala s cudzím chlapom), matka označila za nepravdivé výmysly
jej bývalej svorky. Od mesiaca máj 2017 sa o maloletého V. starala matka navrhovateľky. Synovi nič
nechýbalo práve preto, lebo mu matka zabezpečila všetko potrebné. Napokon otec opomína, koľkokrát

práve jej mama pomohla ich rodine (finančne i inak). O jeho matke sa to však nedá povedať.

22. V odvolacej duplike odvolateľ znovu zopakoval svoje tvrdenia prezentované v predchádzajúcich
podaniach a zotrval na svojom opravnom prostriedku. Zdôraznil, že jeho invaliditu preukazujú aj
zdravotné záznamy, ktoré pripojil do spisu.

23. Na uvedenie podanie otca matka žiadnym spôsobom nereagovala.24.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),pozistení,žeodvolaniemanžela(otcamaloletéhodieťaťa)
bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom,
preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu podľa § 65 CMP s tým, že odvolacími dôvodmi nie je

viazaný (§ 66 CMP) a toto rozhodnutie bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario) v druhej až deviatej vete výroku podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a § 2 ods. 1 CMP ako
vecne správne potvrdil.
25. Súčasne odvolací súd preskúmal aj námietky otca uvedené v jeho opravnom prostriedku a po ich
preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.

26. Odvolateľ vo svojom opravnom prostriedku uviedol, že sa nestotožnil so skutkovými a právnymi
závermi okresného súdu tak, ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

27. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS

252/04), ani právo na to, aby bol účastník pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo
v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1
Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo účastníka
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním
navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Posúdenie návrhu na vykonanie

dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov
(§ 185 ods. 1 CSP s použitím § 2 ods. 1 CMP), a nie účastníkov. Odvolacie námietky otca k
spôsobu vyhodnotenia dokazovania okresným súdom z uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil
ako nedôvodné. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo upravil práva
a povinnosti rodičov k maloletému V. na čas po rozvode spôsobom uvedeným vo výrokovej časti

napadnutého rozhodnutia a ku svojim záverom dospel v kontexte všetkých ostatných vykonaných
dôkazov.

28. Vetu druhú, tretiu, piatu, šiestu, siedmu a ôsmu rozsudku okresného súdu účastníci, ani kolízny
opatrovník maloletého dieťaťa nenapadli odvolaním. Odvolací súd však preskúmal aj túto časť rozsudku

s prihliadnutím na znenie ust. § 65 a § 66 CMP a dospel k záveru, že v tejto časti je rozhodnutie súdu
prvej inštancie vecne správne, nakoľko vychádza z ust. § 24 ods. 1, § 25 ods. 2, § 31 ods. 2 Zákona
o rodine a zodpovedá skutočnému stavu zistenému vykonaným dokazovaním a zároveň rešpektuje
najlepšízáujemdieťaťa.Odôvodnenierozhodnutiaokresnéhosúduvpredmetnejčastijevecnesprávne,
pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.

29. Vo vzťahu k druhej vete výroku sa odvolací súd stotožnil so závermi okresného súdu o zverení
maloletého V. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zároveň zastupovať a spravovať
jeho majetok. Rozhodnutie okresného súdu je založené na dostatočne vykonanom dokazovaní. V
starostlivosti matky o syna neboli zistené nedostatky. Matka za účinnej pomoci svojej matky (starej

matky maloletého) zabezpečuje starostlivosť o maloletého syna, keďže jej dvojtýždňové turnusy výkonu
práce neumožňujú dennodenne poskytovať starostlivosť synovi. Je len na škodu veci, že otec v priebehu
konania zmenil svoje správanie i názor na zverenie maloletého V. do striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov, ktorá by v danom prípade bola najideálnejším riešením danej situácie. Následne pod
tlakom týchto udalostí reagoval V. zmenou svojho postoja a vo svojej výpovedi na

pojednávaní prejavil želanie byť u svojej mamy, kde sa cíti lepšie. Je zrejmé, že dieťa má psychické
aktuálne zábrany kontaktovať sa v širšom rozsahu s otcom, keďže otec pred ním na matku nadáva. Jeho
aktuálne rezervovaný vzťah k otcovi je vyvolaný najmä krízou v manželstve jeho rodičov a následným
postojom otca a komentármi a nadávkami namierených voči matke.

30. Aj odvolací súd pri svojom rozhodovaní prihliadol na skutočnosť, že z
psychologického hľadiska je cieľom výchovy dieťaťa jednoznačne jeho všestranný vývoj na fungujúcu,
citovo a psychosociálne zrelú osobnosť s produktívnou sociálnou orientáciou. Rozhodujúcu úlohu vo
výchove dieťaťa majú rodičia. Obsahom ich práva „vychovávať“ je v prvom rade právo
(povinnosť) chrániť záujmy dieťaťa, ďalej tiež riadiť a usmerňovať jeho konanie a vykonávať nad ním

dohľad, právo mať dieťa u seba, resp. určiť miesto jeho pobytu a právo sa o neho osobne starať. Rodičia
sú pri výkone rodičovských práv a povinností zásadne rovnoprávni, samozrejme za podmienky, že sú
obaja nositeľmi práva výkonu. Je preto prvoradou povinnosťou a súčasne právom obidvoch rodičovpodieľať sa na výchove ich maloletého dieťaťa. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že rodičia po rozvode
manželstva spolu nežijú.

31. Je teda potrebné, aby maloleté dieťa nestratilo osobný a citový kontakt so svojím otcom. Maloletý
V. je však vo veku 12 rokov a okresný súd preto postupoval v súlade s ust. § 116 CMP, keď informoval
maloletého o prebiehajúcom konaní, ktorý s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť pochopil
jeho význam o tom, ako súd objasnil dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci a bol vo veci vypočutý
bez prítomnosti rodičov. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že otec by za vzniknutej situácie mal riadne

využívať súdom určený rozsah styku so synom, aby sa postupne medzi ním a maloletým V. obnovila
vzájomná dôvera. V prípade, ak dôjde k rozpadu rodiny a je nevyhnutne rozhodnúť, s ktorým z rodičov
bude dieťa naďalej bývať, nezasahuje sa týmto rozhodnutím do výkonu rodičovských práv a povinností
druhého rodiča. Tieto zostávajú v nezmenenom rozsahu zachované. Priestor na realizáciu
týchto rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič práve v čase styku
s dieťaťom. Rovnako si je potrebné uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča - otca na maloleté dieťa,

pretože aj mužský prvok je schopný vhodným spôsobom napomáhať pri jeho výchove. Pôsobenie oboch
rodičov na dieťa je najmä z hľadiska súčasného blížiaceho sa pubertálneho vývinového
štádia dieťaťa nanajvýš vhodné. Je preto v najlepšom záujme dieťaťa, aby sa toto stretávalo s otcom v
rozsahu uvedenom v napadnutom rozhodnutí. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa z blízkosti
toho druhého je základným prvkom rodinného života. Toho by si mali byť vedomí obidvaja rodičia a

postupne sa snažiť obnoviť pozitívne vzťahy otca a maloletého V., ktoré mali v predchádzajúcom období.
Po ich obnovení nie je vylúčené, (dokonca by bolo nanajvýš žiaduce), aby súd rozhodol o striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov o ich maloletého syna. Rodičia by preto mali nielen deklarovať
svoj záujem na zachovaní práv maloletého V., ale svoje správanie prispôsobiť práve najlepšiemu záujmu
dieťaťa. Vzhľadom na vzniknutú situáciu v manželstve rodičov maloletého a jeho následný (aktuálne

už právoplatný) rozvod, je nanajvýš nevhodné, aby rodičia jeden druhého navzájom osočovali. Práve
naopak, rodičia sú povinní prekonať vzájomnú animozitu a v záujme zachovania rodinno-právnych
vzťahov, rešpektovania najmä záujmu ich maloletého V., sú povinní urobiť všetko preto, aby došlo k
obnoveniu pozitívnych vzťahov medzi synom a otcom. Práve tomu napomôže úprava styku otca s
maloletým V..

32. Odvolací súd opätovne poukazuje na právo maloletého dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor
vo veciach, ktoré sa ho týkajú, ktoré je jeho nepopierateľným právom. V konečnom dôsledku však
posúdenie záujmu dieťaťa prináleží súdu. Jeho úlohou je korigovať predstavy a názory maloletého
dieťaťa o tom, čo je pre neho za danej situácie vhodné a čo nie. Záujem maloletého dieťaťa musí byť

prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a
maloletýmdieťaťomatentozáujemvyžaduje,abysanajehovýchovepodieľaliobajarodičia,ktorímajúv
živote maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné postavenie (porovnaj Nález Ústavného súdu
Českej republiky vo veci II.ÚS 554/04). Výkon rodičovských práv a povinností nesmie však
maloleté dieťa vystaviť negatívnym vplyvom. V danom prípade bol súdom prvej inštancie zohľadnený

názor maloletého dieťaťa s ohľadom na všetky zistené skutočnosti a tiež s prihliadnutím na fakt, že V.
sa blíži k pubertálnemu veku. V tomto veku by mal byť otec citlivejší v prístupe ku svojmu
synovi a nemal by znižovať autoritu matky v jeho očiach. Odvolací súd sa stotožnil aj so
záverom okresného súdu, pretože matka má záujem vytvárať priestor na primerané
budovanie vzťahu syna k otcovi a tiež umožnenie ich pravidelného styku.

33. Pokiaľ ide o vetu štvrtú výroku o určení výživného otca na maloletého V., aj v tejto časti sa odvolací
súd v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím okresného súdu.

34. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z

dôkazov, ktoré uviedol v napadnutom rozhodnutí. V prípade listinných dôkazov konajúci súd postupoval
v súlade s ust. § 37 CMP, v zmysle ktorého si súd môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov,
ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním. V štádiu
prvoinštančného konania otec nespochybnil obsah listinných dôkazov (vrátane potvrdení o zárobku
matky. Po prečítaní listinných dôkazov a oznámenia ich obsahu na pojednávaní otec ani kolízny

opatrovník ich obsah nespochybnili. Tvrdenia otca o zmanipulovanom konaní tak zostali v rovine ničím
nepodložených tvrdení.35. Zákon o rodine v ust. § 62 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného na
dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane
povinného rodiča. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (v prejednávanej veci otca)

musísúdpostupovaťveľmiprísneazhodnotiťvšetkyrelevantnéskutočnosti,ktorésavkonanípreukážu.
Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná
tým, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) neprihliada len na jeho skutočné príjmy,
ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov, teda
príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek,

stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce
a podobne). V zmysle § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie. Okrem toho v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného

rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

36. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že otec je poberateľom invalidného
dôchodkuvovýške182,80EurazároveňpracujevSpojenejškole-GymnáziumO.B.,H.H.,akoškolník.
Jeho čistá priemerná mesačná mzda predstavuje 439,44 Eur. Otec je tiež poberateľom čiastočného

invalidného dôchodku mesačne vo výške 182,00 Eur. Invalidný dôchodok teda nie je jediným zdrojom
príjmu otca. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak
na strane povinného rodiča. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (v
prejednávanej veci otca) musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti,
ktoré sa v konaní preukážu. Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na

najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná tým, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti
(akejkoľvek) neprihliada len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje,
ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri
existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie,
zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a podobne). Argumentácia otca, že mu súd mal

určiť minimálne výživné preto neobstojí. Zdravotný stav mu totiž umožňuje uplatniť sa na trhu práce,
čomu nasvedčuje jeho celkový mesačný príjem v sume 622,24 Eur, netto (mzda + invalidný dôchodok).
Maloletý V. navštevuje 3. ročník základnej školy a jeho výdavky sú primerané veku, ktoré sú všeobecne
známe, tak ako ich popísala aj matka v priebehu konania pred okresným súdom. Dieťa je zdravé a jeho
potreby sú primerané veku. Ani jeden z rodičov inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletého V. nemá.

MatkapracujeakoopatrovateľkavRakúskuspriemernoumesačnoumzdou930,00Eur,zktorejuhrádza
ešte poplatky a daň vo výške 200,00 Eur. Okrem toho poberá prídavky na syna vo výške 117,82 Eur. Má
bežné výdavky a na výživu syna v sume 200,00 Eur tak ako boli prezentované v napadnutom rozhodnutí,
ktoré nie sú nijako nadhodnotené. Ich suma je známa odvolaciemu súdu z jeho rozhodovacej činnosti.
Netreba tiež opomínať, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému V. plní aj výkonom

osobnej starostlivosti o syna a zabezpečovaním jeho bytovej potreby (§ 64 ods. 2 Zákona o rodine).

37.Pokiaľotecvosvojomopravnomprostriedkuargumentoval,žesúdnedostatočnezistilpomerymatky,
s takýmto jeho tvrdením nemožno súhlasiť. Z dokazovania vykonaného okresným súdom vyplýva, že
matka, , ktorá pracuje v Rakúsku a prezentovala svoje príjmy a výdavky tak, ako sú konštatované

v napadnutom rozhodnutí. Okrem toho z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine jednoznačne vyplýva, že
pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného (t.j. maloletého V.), ako aj
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (v súdenej veci otca). Pokiaľ otec poukazoval
na splácanie pôžičiek (úverov), z ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine jednoznačne vyplýva, že výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov

povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Príjmy manželov počas trvania manželstva patria do bezpodielového vlastníctva manželov. Pokiaľ otec
splácal pôžičky, ktoré si spoločne s matkou, prípadne matka zobrala v priebehu trvania manželstva,
spláca ich spoločný dlh. Z dokazovania vykonaného pred okresným súdom vyplýva, že tieto matka
používala aj na preklenutie nepriaznivej finančnej situácie potom ako zostal otec nezamestnaný. Platby,

ktoré otec vynaložil z vlastného majetku do spoločného majetku si po rozvode manželstva uplatniť voči
matke v inom súdnom konaní. Za popísaného stavu výživné určené okresným súdom na maloletého
V. na čas po rozvode zodpovedá aktuálnym odôvodneným potrebám maloletého, ako aj zárobkovým
schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca.38. Za daných okolností by bolo akékoľvek ďalšie dokazovanie v prejednávanej veci prvoinštančným, ale
i odvolacím súdom, nadbytočné. Ich vykonanie by totiž nemohlo ovplyvniť skutkové závery a rozhodnutie

súdu v tejto veci. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal vo veci dokazovanie náležitým
spôsobom a v potrebnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust.
§191ods.1CSP,súčasnespôsobomplnezodpovedajúcimprincípommimosporovéhokonania,umožnil
účastníkom realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil aj meritum veci.
Po vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne

správne rozhodnutie, ktoré plne zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 220 až § 222 CSP s použitím
§ 2 ods. 1 CMP aj správne a presvedčivo odôvodnil.
39. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci
samej (t.j. vo vete druhej až ôsmej výroku) ako vecne správny potvrdil.

40. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj výrok napadnutého rozsudku o trovách konania

(veta deviata výroku), ktorý plne zodpovedá ust. § 52 CMP aplikovaného súdom prvej inštancie na
prejednávanú vec.

41.Vozvyšnejčasti,t.j.vprvejvetevýroku,ktorýmsúdmanželstvoúčastníkovrozviedol,zostalrozsudok
okresného súdu nedotknutý týmto odvolaním.

42.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolkrajskýsúdpodľa396ods.1CSP spoužitím§2ods.1CMP
v spojení s § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

43. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach
neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné,
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach
neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez

návrhu. (§ 77 CMP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný

poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým
alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia
domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370

a nasl. CMP.