Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. august 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14Csp/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218200160
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2218200160.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou v sporovej veci

žalobkyne R. A., M.. XX.XX.XXXX, Q. M.. U. XXXX/X, R. P., proti žalovanej Home Credit Slovakia, a.s.,
IČO: 36 234 176 so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou
GOLIÁŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., IČO: 47 234 679, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, o vydanie
bezdôvodného obohatenia takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný 1/ má nárok voči žalobkyni na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 11.01.2018 bola na tunajší súd doručená žaloba smerujúca voči žalovanej 1/ Home Credit

Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176 so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany a žalovanej 2/ AUTOCENTRUM
AAA AUTO, a.s., IČO: 35 858 699 so sídlom Panónska cesta 39, Bratislava o vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 7 483,20 EUR. Žalobkyňa vo svojej žalobe uviedla, že so žalovaným uzavrela
úverový právne úkon, ktorý sa stal právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov na kúpu
osobného motorového vozidla Ford Fiesta Diesel II 1,4 TDCi Comfort. Uviedla, že ide o formulárovú
typovú spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola koncipovaná tak, že nezabezpečuje rovnosť a vyváženosť
účastníkov zmluvného vzťahu, zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a jej obsah pri podpise nebolo

možné ovplyvniť. Žalobkyňa má za to, že žalovaná pri uzatváraní predmetnej zmluvy použila nekalé
praktiky, pričom ide o úverovú zmluvu č. P. XX/XXXXXX zo dňa 02.03.2013, ktorej predmetom mali byť
poskytnutéfinančnéprostriedkyvdohodnutejvýške3055,64EUR,skutočneposkytnutýchbolo2471,00
EUR, avšak celková čiastka splatná spotrebiteľom je vyčíslená na sumu 7 483,20 EUR. Ďalej žalobkyňa
poukázala na to, že RPMN, ktorá má byť podľa údajov na úverovej zmluve vo výške 52,84 % sa
nezakladá na pravde, nakoľko pri použití kalkulačky RPMN na internetovej stránke jej vyšla sumy 74,17
%.Zároveňžalobkyňauviedla,žepodľaštatistíkNárodnejbankySlovenskabolavtomčase(pozn.súdu:

v čase uzatvorenia úverovej zmluvy) ročná úroková sadzba vo výške 14,75 % a nie 43,242717 %, RPMN
bola 16,19% a nie 52,84 %, priemerná hodnota RPMN bola 25,54 % a nie 19,75 %. Podľa žalobkyne z
uvedeného vyplýva, že neuvedenie správnej výšky úrokovej sadzby ako aj RPMN je možné vyhodnotiť
akoklamaniespotrebiteľa,pričomklamanieauvedeniespotrebiteľadoomylumávždydosahnaplatnosť
právnehoúkonu.Žalobkyňakonkrétneuviedlavčomvidívadyvzmluveoúvereč.P.XX/XXXXXXzodňa
02.03.2013 a to nasledovne: poskytnutá suma úveru 3 055,64 EUR sa nezakladá na pravde, nakoľko
predajná cena automobilu bola 3 871,00 EUR, zaplatené v hotovosti žalobkyňou bolo 1 400,00 EUR,

celková čiastka splatná spotrebiteľom bola vo výške 7 483,20 EUR a uhradená suma žalobkyňou je 7
483,20 EUR, avšak automobil bol žalobkyni odobratý a peniaze nevrátené. S poukazom na uvedené má
za to, že bezdôvodné obohatenie žalovanej predstavuje sumu 7 483,20 EUR. Za neprijateľné podmienky
v zmluve o úvere označila nasledovné: splátka úveru v sume 124,72 EUR nie je rozdelená na istinu aúrok, náklady spojené s poskytnutím úveru 584,64 EUR, RPMN je nesprávne uvedená v astronomickej
výške 74,17 %, zmluvná odmena (celkové náklady spotrebiteľa) za poskytnutie úveru 4 427,56 EUR je v
rozporesozákonomaposkytnutáčiastkaúveru2471,00EUR,zabezpečenieúverudohodouozrážkach

zo mzdy, zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k predmetu financovania, havarijné
poistenie, poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla - povinné zmluvné poistenie. Žalobkyňa
ďalej uviedla, že zmluva bola poskytnutá na IČO, avšak poskytnuté finančné prostriedky nepoužila na
podnikanie a ani na inú podnikateľskú činnosť, a preto má za to, že sa na ňu ako na spotrebiteľa vzťahuje
ochrana podľa Občianskeho zákonníka ako aj článok 38 Charty základných práv Európskej únie. V

ďalšom v žalobe žalobkyňa citovala ustanovenia Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Smernice Rady
93/13/EHS o nekalých podmienkach, Občianskeho zákonníka ako aj zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a zákona č. 129/2010 Z.z. . Na základe vyššie uvedených skutočností sa tak žalobkyňa
domáha, aby súd určil, že zmluva o úvere č. P. zo dňa 02.03.2013 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným
je neplatná pre početné neprijateľné podmienky v zmluve a žalovaný je tak povinný vydať žalobcovi
bezdôvodné obohatenie vo výške 7 483,20 EUR. K žalobe žalobkyňa pripojila úverovú zmluvu č. P. zo

dňa 02.03.2013 vrátane úverových zmluvných podmienok spoločnosti HOME CREDIT SLOVAKIA, a.s.,
kvitanciu zo dňa 18.05.2015 a Potvrdenie o splatení a ukončení úverovej zmluvy zo dňa 18.05.2015.

2. Žalovaná 1/ sa k žalobe vyjadrila písomným podaním zo dňa 05.02.2018, v ktorom poukázala na to,
že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem, ktorý musí existovať v čase začatia konania ako

aj v čase, keď bol vyhlásený rozsudok, pričom nedostatok naliehavého právneho záujmu je dôvodom
k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite. Ďalej sa žalovaná 1/ vo svojom
vyjadrení k žalobe zaoberala aj inštitútom bezdôvodného obohatenia s tým, že uviedla, že v danom
prípade nie sú splnené zákonné predpoklady vydania bezdôvodného obohatenia a to:
a) získanie bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej - žalovaná prijatím splátok uhrádzaných

žalobkyňou len rešpektovala a dodržiavala zmluvný vzťah založený úverovou zmluvou, keď prijímala
plnenie, na ktoré mala v zmysle úverovej zmluvy riadny nárok
b) protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia - žalovaná prijímala platby žalobcu oprávnene a v
súlade so zákonom, a to na základe platne uzatvorenej úverovej zmluvy a v súlade s riadne dohodnutými
zmluvnými podmienkami

c) majetková ujma, ktorá postihuje žalobkyňu - riadnym plnení splátok žalovanej nemohla vzniknúť
žiadna majetková ujma, nakoľko žalobkyňa sa podpísaním úverovej zmluvy slobodne zaviazala k
povinnosti platiť žalovanej mesačné splátky úveru
d) príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia žalovanou a majetkovou
ujmou žalobkyne - nakoľko nedošlo k protiprávnemu získaniu bezdôvodného obohatenia ani k

majetkovej ujme na strane žalobkyne, uvedený predpoklad nemôže byť naplnený.
Žalovaná 1/ súčasne spochybnila aj vyčíslenú výšku bezdôvodného obohatenia, ktorú považuje za
nedôvodnú, nepreukázanú a najmä premlčanú vzhľadom na poslednú úhradu žalobkyne, nakoľko
pokiaľ sa žalobkyňa domáha bezdôvodného obohatenia z úverovej zmluvy č. P., ktorá je toho času už
ukončená, je potrebné nárok podložiť aj dôkazmi. Pri posúdení premlčania nároku žalobkyne na vydanie

bezdôvodného obohatenia, žalovaná 1/ vychádzala zo žaloby a to konkrétne pečiatky Okresného súdu
Dunajská Streda, z ktorej vyplýva, že žaloba došla súdu dňa 11.01.2018, pričom aplikujúc trojročnú
premlčaciu lehotu v zmysle ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nárok žalobcu na
vydanie bezdôvodného obohatenia z úverovej zmluvy č. P., ktorý si uplatňuje pred lehotou 11.01.2015
je premlčaný. Po dátume 11.01.2015 žalobkyňa pritom nevykonala žiadnu úhradu (posledná platba

klientky na úverovej zmluve je datovaná dňa 27.05.2014), preto nárok žalobkyne považuje žalovaná
1/ za bezdôvodný. S poukazom na vyššie uvedené, tak žalovaná 1/ žiadala žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.

3. Podaním zo dňa 06.02.2018 sa k žalobe vyjadrila žalovaná 2/, ktorá namietla svoju pasívnu vecnú

legitimáciu, nakoľko nie je nositeľom povinností vyplývajúcich z hmotného práva. Poukázala na to, že
nie je účastníkom zmluvného úverového vzťahu, o ktorý žalobkyňa opiera svoj žalobný návrh, nakoľko
žalobkyňa navrhuje vydať bezdôvodné obohatenie z úverovej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a
žalovanou 1/ s tým, že žalovaný 2/ v úverovom vzťahu zastupoval žalovaného 1/ pri uzatváraní zmluvy
a konal v jeho mene a na jeho účet ako samostatný finančný agent.

4. Súd preskúmal námietku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej 2/, posúdil ju ako dôvodnú a
uznesením zo dňa 09.05.2018 č.k. 14Csp/5/2018-47 konanie voči žalovanej 2/ zastavil a v konaní
pokračoval len so žalovanou 1/ ako jedinou žalovanou stranou sporu.5. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.05.2018 žalovaná doplnila svoje vyjadrenie k žalobe,
pričom uviedla, že žalobkyňa ako klient uhradila z úverovej zmluvy len dve splátky a to dňa 23.04.2013

a dňa 14.05.2013. Spolu s úverovou zmluvou žalobkyňa a žalovaná uzatvorili dňa 02.03.2013 aj zmluvu
o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, na základe čoho žalovaná vyzvala žalobkyňu pri
neplnení je povinností vyplývajúcej jej z úverovej zmluvy na odovzdanie motorového vozidla, pričom
sumy 2 200,00 EUR predstavuje výnos z predaja odobratého motorového vozidla. Poukázala na to, že
žalobkyňa následne zmluvu predčasne splatila dňa 26.05.2014 a to úhradou vo výške 3 459,33 EUR,

pričom žalovanej nie je zrejmé na základe čoho si uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
7 483,20 EUR, ktoré žiadnym spôsobom nepreukázala a ani nezdôvodnila. Súčasne, vzhľadom na
dátum poslednej úhrady zo strany žalobkyne, žalovaná vzniesla námietku premlčania na celú žalovanú
sumu.

6. Súd v predmetnej sporovej veci vytýčil pojednávanie na deň 18.05.2018 ako aj na deň 10.08.2018,

na ktoré sa žiadna zo sporových strán nedostavila, žalovaná svoju neúčasť riadne a včas ospravedlnila,
žalobkyňa svoju účasť neospravedlnila a ani sa k vyjadreniam žalovanej v súdom stanovenej lehote
nevyjadrila.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to úverovou zmluvou č. P. zo

dňa 02.03.2013 vrátane úverových zmluvných podmienok spoločnosti HOME CREDIT SLOVAKIA, a.s.,
kvitanciou zo dňa 18.05.2015, Potvrdením o splatení a ukončení úverovej zmluvy zo dňa 18.05.2015,
Zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. P. ako aj prehľadom úhrad na úverovú
zmluvu č. P., pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

8. Žalobkyňa sa v prvom rade domáhala, aby súd určil, že zmluva o úvere č. P. zo dňa 02.03.2013
uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovanou je neplatná pre početné neprijateľné podmienky v zmluve.

9. Súd po preskúmaní obsahu žaloby má za to, že žalobkyňa sa domáha, že poskytnutý úver je
bezúročný a bez poplatkov, nakoľko neobsahuje samotná zmluva o úvere neobsahuje náležitosti

predpokladané zákonom č, 129/2010 Z.z.. V prípade požiadavky na určenie, že úver je bezúročný
a bez poplatkov, ide o určenie, či tu právo je alebo nie je (§ 137 písm. c) CSP), nakoľko ide len o
inými slovami vyjadrené určenie, že neexistuje právo veriteľa na úroky a poplatky zo zmluvy o úvere.
V prípade tohto určovacieho výroku bolo potrebné, aby žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem
na požadovanom určení, nakoľko to vyžaduje ustanovenie § 137 písm. c) CSP (keďže naliehavý právny

záujem tu nevyplýva z osobitného predpisu).

10. Právny záujem žalobkyne musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý, pričom
posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností.
Žalobkyňa je potom povinná tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem je tam, kde je stav, že právo resp.
právny vzťah medzi stranami sporu je sporný, je tu ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav
neistoty právneho postavenia žalobcu, a tento nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, pričom
jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.

11. V zmysle judikatúry a súdnej praxe, naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez
tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie
neistým (R 17/1972). Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej
otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo
ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je)

právny vzťah alebo právo (rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo 112/2004). Naliehavý právny záujem nie je pri
takej určovacej žalobe, keď je zrejmé, že aj v prípade vyhovenia takejto žalobe nedôjde k odstráneniu
spornosti práva a bude po nej musieť i tak nasledovať ďalšie súdne konanie. V takom prípade by podaná
určovacia žaloba neslúžila potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov.
Akvšakurčovaciažalobavytvárapevnýprávnyzákladpreprávnyvzťahúčastníkovsporu,jeprípustnáaj

napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (porovnaj rozhodnutie NS SR publikované v časopise
Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite, teda z hľadiska
opodstatnenosti uplatneného nároku žalobcu. Povinnosť preukázať naliehavý právny záujem zaťažuježalobcu, ktorý musí poukázať na určité skutkové okolnosti týkajúce sa sporu medzi stranami sporu, a
zároveň objasniť, prečo práve podaná určovacia žaloba je procesne vhodným (teda účinným) nástrojom,
ktorý tento spor vyrieši (porovnaj rozsudok NS SR sp.zn. 5 Cdo 31/2011 zo dňa 06.12.2012).

12.Naliehavýprávnyzáujempriurčovacíchžalobáchmusísúdskúmaťsozreteľomnaokolnostiprípadu,
predovšetkým na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečným zmyslom navrhovaného
rozhodnutia. Žaloba o určenie spravidla nemá opodstatnenie vtedy, ak požadované určenie je len
povahou predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu právo je alebo nie je, a to najmä vtedy, ak

takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu
alebo práva.

13. Žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení, že úver je bezúročný a bez poplatkov v žalobe
nepreukázala žiadnym spôsobom. Samotná žaloba bola podaná po viac ako štyroch rokoch po ukončení
zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou a teda súd má za to, že v danom prípade nebola

zo strany žalobkyne osvedčená existencia naliehavého právneho záujmu na jej určovacej žalobe a to
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, a preto jej žalobu v tejto časti zamietol ako nedôvodnú.

14. Predmetom sporu bolo ďalej plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia §
451 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), pričom súd sa v prvom rade

musel zaoberať námietkou premlčania vznesenou žalovanou už pri prvom úkone, ktorý mala žalovaná
k dispozícii.

15. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

16. Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17.Podľaustanovenia§107ods.1OZ,právonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohateniasapremlčí
za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.

18. Podľa ustanovenia § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

19. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak v subjektívnej dobe
(§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2). Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí

plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že oprávnenému ešte plynie druhá
premlčacia doba. Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie
získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt.
Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Keďže oprávnený sa

o bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr ako vzniklo, subjektívna premlčacia doba nemôže
začať plynúť skôr ako objektívna. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o
tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých
môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o
rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto

skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. Kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru) ako jeho
nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní
okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. To znamená, že oprávnený sa
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, keď získa znalosť takých
skutkových okolností, z ktorých je možné vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie. Vždy je

teda rozhodujúce zistenie skutkového stavu, nie posúdenie jeho právnej kvalifikácie.

20. V predmetnej veci sa žalobca skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu
tým dňom, kedy zaplatil čiastku, ktorou reálne splatil splátky požičaných finančných prostriedkov podľauzatvorenej zmluvy a zaplatil tak finančné prostriedky navyše. Teda najneskôr dňom 26.05.2014, kedy
žalobkyňa predčasne splatila úver na účet žalovaného na základe zmluvy zo dňa 02.03.2013. Všetky
ostatné platby boli žalobkyňou poukázané na účet žalovanej ešte pred týmto dátumom. Žalobkyňa

podala žalobu na tunajšom súde dňa 11.01.2018, t.j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej
doby. Z dôvodu uplynutia jednej zo zákonom stanovených premlčacích lehôt na vydanie bezdôvodného
obohatenia, súd nemohol žalobkyni jej nárok priznať. To kedy sa oprávnený dozvedel ( dospel k
záveru ), ako jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie je pri
posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. To znamená,

že oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, keď
získa znalosť takých skutkových okolností, z ktorých je možné vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné
obohatenie.(rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/169/2017)

21. Nakoľko súd považoval námietku premlčania vznesenú žalovanou za dôvodnú a žalobkyňou
uplatnený nárok za premlčaný, žalobu čo do uplatneného bezdôvodného obohatenia zamietol. Súd

sa už ďalej nezaoberal ďalšími tvrdeniami strán sporu ohľadom zákonných náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, nakoľko bola žaloba v tejto časti zamietnutá z dôvodu premlčania nároku.

22. Podľa ustanovenia § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

23. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

24. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov

konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a žalovanej priznal plnú náhradu trov

konania, nakoľko ma plný úspech v spore.

28. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné,
súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka

zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške
tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie
ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp. zn. 6 Cdo
222/2016).

29. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.