Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. august 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/29/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117205421
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117205421.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Diany Vlčkovej v právnej veci žalobkyne: G. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P. XX, XXX XX P., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sovietskych
hrdinov 163/66, Svidník proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1,
Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpený Černejová & Hrbek, s.r.o., advokátska kancelária so
sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
531,16 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 16Csp/61/2017 - 85 zo
dňa 21.12.2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) uložil žalovaného
povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 531,16 Eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 5,00 % ročne zo sumy 531,16 Eur od 23.3.2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 531,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne

z tejto sumy od druhého dňa po dni doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia a náhrady trov
konania. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť. Z vykonaného dokazovania súd prvej
inštancie zistil, že žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX požiadala žalovaného o vydanie dovolenkovej karty s
úverovým rámcom 900,- eur, mesačnou splátkou 30,- eur a štandardnou úrokovou sadzbou 21,24%
ročne. Žalovaný žiadosť schválil dňa XX.XX.XXXX a zo žiadosti sa stala zmluva o vydaní a používaní
kreditnej platobnej karty Y., a.s.. Žalobkyňa z kreditnej karty doposiaľ reálne vyčerpala sumu 1.867,55
eur a celkovo žalovanému uhradila sumu 2.398,71 eur, čo nebolo žalovanou stranou spochybnené.

3. Súd prvej inštancie citoval ust. § 1 ods. 2 veta prvá, § 2 písm. a, b, d), § 9 ods. 1 veta prvá, §
9 ods. 2 písm. y), § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, § 5 ods. 1, § 7 ods. 1 zákona č.250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a uviedol, že zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej
karty Y.. je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
Údaj o priemernej RPMN (ročnej percentuálnej miere nákladov) je jeden z najdôležitejších údajov pre

spotrebiteľa, pretože zohľadňuje priemerné náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a preto
je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru, ktorého absencia spôsobuje,
že je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Aj z toho dôvodu bolo opodstatnené
žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovieť. K nekalosti správania sa žalovaného v žiadosti
o aktiváciu dovolenkovej karty je časť týkajúca sa výpočtu RPMN a neuvedenej priemernej RPMN

vypísaná drobným nenápadným písmom od textu výrazne označeného (podobne ako je tomu pri
uvedení adresy na vybavovanie reklamácií v úvode žiadosti) uviedol, že práve malá nečitateľná veľkosť
písma predstavuje veľké ťažkosti pre spotrebiteľov a teda ju môžeme považovať za neprijateľnú zmluvnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve, a rovnako za klamlivú obchodnú praktiku. Takýmto miniatúrnym
písmom bola uvedená aj esenciálna náležitosť spotrebiteľskej zmluvy, ktorou je priemerná RPMN.
Žalobca teda mal žalovanému zaplatiť len sumu 1.867,55 Eur, ktorú reálne ako úver vyčerpal. Keďže

žalobca zaplatil sumu 2.398,71 eur, bolo dôvodné zaviazať žalovaného k zaplateniu sumy 531,16 eur,
predstavujúcu jeho bezdôvodné obohatenie v dôsledku plnenia bez právneho dôvodu v zmysle ust. §
451 a nasl. Občianskeho zákonníka. K námietke premlčania konštatoval, že žaloba bola podaná na
súd dňa 01.03.2017, pričom platby realizované žalobkyňou v prospech žalovaného od začiatku plynutia
premlčacej lehoty po podanie samotnej žaloby (570,74 eur) prevyšovali žalovanú sumu bezdôvodného

obohatenia (531,16 eur), a podľa názoru súdu prvej inštancie premlčané neboli. Z prisúdenej istiny súd
priznal aj úroky z omeškania s poukazom na ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca
požadoval úroky z omeškania od druhého dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, t. j. od
23.03.2017, kedy úroky z omeškania predstavovali 5% ročne.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto má voči neúspešnému žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Obsah odvolania žalovaného

5. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal zmätočné, nejasné
a v konečnom dôsledku nesprávne skutkové a právne posúdenie skutkového stavu. Z dôvodu

nedostatočného odôvodnenia je rozsudok nepreskúmateľným súdnym rozhodnutím. Súd sa nie celkom
vysporiadal s otázkami skladby zmluvy o úvere a obsiahnutia jednotlivých zákonom vyžadovaných
náležitostí. Rozsudok stojí na kriticky nesprávnom skutkovom posúdení predložených dôkazov, ako
aj nesprávnej zmätočnej interpretácii a aplikácii právnych noriem. V čase uzavretia zmluvy o úvere
Ministerstvo financií Slovenskej republiky údaj o priemernej RPMN pre kreditné karty nezverejňovalo a

nikto iný na území Slovenskej republiky hodnotu tohto údaju nepoznal, preto nebol uvedený v zmluve.
Neexistoval ani žiaden právny predpis, ktorý by upravoval minimálnu veľkosť písma v spotrebiteľských
zmluvách. Žalobkyňa zmluvu podpísala a jasne demonštrovala, že so všetkými jej súčasťami sa
oboznámila. Svojim konaním zneužíva postavenie spotrebiteľa na dosiahnutie nezákonného prospechu
na úkor žalovaného. V tomto konaní by jej preto nemala byť poskytnutá ochrana inštitútmi ochrany

spotrebiteľa. Nedostatky odôvodnenia porušujú základné práva na spravodlivý proces, zakotvená a
garantované v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu v celom rozsahu zamietnuť a
priznať žalovanému náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania, alebo, napadnutý rozsudok
v rozsahu odvolania zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Žalobkyňa sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

III. Hodnotenie odvolacieho súdu

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len C.s.p.) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2
C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie,ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p.,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

8. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu 26.07.2011 (ďalej
len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. y) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať priemernú hodnotu
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou

priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách
o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty
ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

9. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v

dostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavavyvodilznehoprislúchajúceprávnezávery,svojerozhodnutie
zároveň riadne odôvodnil v zmysle ust. § 220 ods. 2 C.s.p.. Je zrejmé, že sporové strany uzavreli dňa
26.07.2011 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Y. (ďalej len „Zmluva“), na základe
ktorej bol žalobkyni schválený úverový rámec vo výške 900,- eur, ktorý sa zaviazala žalobkyňa vrátiť,
spolu s nákladmi spojenými so spotrebiteľským úverom vo výške 550,54 eur, v 49 mesačných splátkach

po 30,- eur mesačne, pričom výška poslednej splátky bola 10,54 eur. Celkovo mala žalobkyňa zaplatiť
sumu 1.450,54 eur. V prejednávanom prípade ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. §
1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri ktorej zákonodarca vyžaduje uvedenie obligatórnych
obsahových náležitostí v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z obsahu Zmluvy je
zrejmé, že v nej absentuje uvedenie priemernej RPMN s uvedením dôvodu „Nezverejňuje sa“.

10. K odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa nemožnosti uvedenia priemernej RPMN v dôsledku
jej nezverejnenia Ministerstvom financií Slovenskej republiky, ani iným subjektom na území Slovenskej
republiky, odvolací súd uvádza, že priemerná hodnota RPMN za 1. štvrťrok roku 2011 predstavovala
46,56%. Aj napriek skutočnosti, že súhrnné informácie o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch

ešte explicitne neuvádzali kreditné karty v rámci svojich štatistických údajov, je potrebné poznamenať,
že poskytnutý spotrebiteľský úver bolo možné subsumovať pod spotrebiteľské úvery vo výške do 1500,-
eur splatné v období 1 až 5 rokov, pri ktorých výška priemernej RPMN bola zverejnená na webovom sídle
Ministerstva financií Slovenskej republiky. Uplatnenú odvolaciu námietku preto odvolací súd považoval
za nedôvodnú.

11. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie je zrejmé, že žalobkyňa z poskytnutého úveru
reálne čerpala sumu 1.867,55 eur, pričom žalobcovi zaplatila sumu 2.398,71 eur. V dôsledku absencie
uvedenia priemernej RPMN v Zmluve sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Žalovanému v takomto prípade prislúcha nárok na vrátenie poskytnutej istiny úveru, čo v konkrétnom

prípade predstavuje sumu 1.867,55 eur. Ak žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu 2.398,71 eur, na
strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka v sume
531,16 Eur, predstavujúce sumu zaplatenú žalobkyňou nad rámec reálne poskytnutej istiny úveru, tak
ako to správne uviedol súd prvej inštancie.

12. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument
strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (rozsudok Georgiadis proti Grécku z
29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a
ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
po zistení vecnej správnosti napadnutého rozsudku nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa k ostatným
odvolacím námietkam, ktoré neboli spôsobilé samostatne ani v kontexte s inými uplatnenými odvolacími

námietkami spôsobilé privodiť zmenu právneho posúdenia veci odvolacím súdom.

13. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p..

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1
v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p.. Odvolanie žalovaného nebolo dôvodné, v dôsledku čoho nárok
na náhradu trov konania patrí žalobcovi, v súlade so zásadou úspechu v sporovom konaní. Z obsahu
súdneho spisu je však zrejmé, že žalobcovi v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy
nevznikli, preto mu ich náhrada nebola priznaná (čl. 4 ods. 2 v spojení s čl. 17 C.s.p.).

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).