Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/155/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412202771
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6412202771.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s. r. o., IČO: 45 535 108,
so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so
sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti odporcovi P. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX/X, D., za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu OZ právna pomoc spotrebiteľom, Sofijská 13, Košice, IČO 42
247 268, zast. JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, Stará Baštova 2, 040 01 Košice, IČO: 35 692

298, o zaplatenie 268,44 eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Žiari
nad Hronom zo dňa 14. 07. 2014, č. k. 12C/2/2013 - 66, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcu trovy prvostupňového konania p o t v r d z u j e.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy odvolacieho konania n

e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie o sume 99,58 eur zastavil, pre čiastočné späťvzatie
návrhu navrhovateľom.

Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 19,49 eur s úrokom z omeškania

špecifikovaným vo výroku rozsudku, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, s
odôvodnením, že súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že návrh navrhovateľa v tejto časti
istiny je dôvodný a nakoľko odporca neuhradil pohľadávku navrhovateľa napriek pokusu o pokonávku,
navrhovateľovi vzniklo právo aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády č. 586/2008 Z. z. (§ 3 ods. 1), ktorým sa mení a
dopĺňa nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

Sporná zostala sankcia za porušenie povinnosti, za zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú navrhovateľ (po
čiastočnom späťvzatí návrhu) uplatnil vo výške 149,37 eur. Ohľadom zmluvnej pokuty do konania na
strane odporcu vstúpil vedľajší účastník, ktorý v tejto časti žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že sa
jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Okresný súd po zistení, že nešlo o zmluvné dojednanie medzi
účastníkmi individuálne dohodnuté a s poukazom na to, že už iné súdy právoplatne rozhodli

o tom, že zmluvná pokuta v obdobnom spotrebiteľskom spore je neprijateľná a neplatná podľa § 53
Občianskeho zákonníka návrh navrhovateľa do zvyšku zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 151 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. (zásady úspechu
vo veci) tak, že súd v konaní neúspešnému navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo výške 58,42 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. Odporca si trovy konania neuplatnil.Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, proti výroku o trovách konania vedľajšieho
účastníka. Rozsudok v napadnutej časti navrhol podľa § 220 O. s. p. zmeniť tak, že súd vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 37,54

eur.

Navrhovateľ zastáva názor, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samo z
podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc v súdnych konaniach v spotrebiteľských
veciach. Navrhovateľ nepopiera ústavne zaručené právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, avšak

spochybňuje účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie ako subjektu odborne spôsobilého,
znalého danej problematiky a z tohto dôvodu aj zákonom privilegovaného subjektu (čo sa týka vstupu
do konania).

Prvostupňový súd nepostupoval správne, keď združeniu zastúpenému advokátom priznal náhradu trov
konania. Nejedná sa o účelne vynaložené trovy. Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu

na stav konania a vôľou odporcu. Vedľajší účastník do konania nepriniesol žiaden prínos, vo svojom
vyjadrení, ako aj v mnohých iných konaniach žiada návrh zamietnuť z dôvodu neprijateľnosti zmluvných
podmienok, premlčania nároku, bez vzťahu ku konkrétnemu prípadu. Nepoukázal na inú skutočnosť, na
ktorú súdy nemajú povinnosť prihliadať z úradnej moci.

Z ust. § 93 O. s. p. nemožno vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek
nesúhlasunímpodporovanéhoúčastníka-podmienkouvstupuvedľajšiehoúčastníkajesúhlashlavného
účastníka na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať (viď. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3 Cdo 188/212 zo dňa 05.02.2013).

Vedľajší účastník sa k odvolaniu nevyjadril.

Odporca zostal nečinný.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1, 2 zákona

č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O. s. p.) a bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdil,
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. V ostatnej časti rozsudok nie je dotknutý.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu v

napadnutej časti je vo výroku správne a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje.

Neobstojínámietkanavrhovateľa,žeúčelprocesnejpomocivedľajšiehoúčastníkahlavnémuúčastníkovi
môže byť naplnený, len ak hlavný účastník konania s takýmto vstupom vysloví súhlas. Ust. § 93 O.
s. p. v znení účinnom do 31.12.2014, ktoré je treba na daný prípad aplikovať, totiž vstup vedľajšieho

účastníka nepodmieňuje súhlasom účastníka so vstupom, ale len súhlasom s úkonmi
vedľajšieho účastníka. Účastník konania má právo svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby na jeho strane
sa zúčastnil konania vedľajší účastník.

V zmysle novely zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku vykonanú zákonom č. 384/2008

Z. z., ktorá zaviedla kategóriu vedľajších účastníkov na základe zákonného splnomocnenia, legitimácia
pre vstup vedľajšieho účastníka do konania vyplýva priamo zo zákona. Cieľom § 93 ods. 2 O. s. p. je
rozšírenie ochrany práv v prípadoch, v ktorých existuje dôležitý záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi
problematické zo strany subjektov, ktoré majú o to záujem, vstupovať do konania ako vedľajší účastníci.
V praxi ide hlavne o právnické osoby zamerané na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou,

o združenia na ochranu spotrebiteľov a podobne. Pre vstup vedľajšieho účastníka do konania sa
nevyžaduje súhlas dotknutého účastníka. Z platnej právnej úpravy nevyplýva, že by účastník, na strane
ktorého má vedľajší účastník vystupovať, musel s týmto vstupom vyslovene vyjadriť súhlas, ale naopak,
tomuto účastníkovi § 93 ods. 3 O. s. p. umožňuje vzniesť proti takémuto vstupu námietky a tým účasti
vedľajšieho účastníka zabrániť.

Vedľajší účastník OZ právna pomoc spotrebiteľom, občianske združenie, so sídlom v Košiciach
je nepochybne takouto organizáciou a keďže do konania vstúpila z vlastného podnetu (ods. 3), súdrozhoduje o jeho neprípustnosti iba v prípade námietky, teda o návrhu. V danom prípade takýto návrh
zo strany odporcu nebol podaný, a nebol podaný ani zo strany navrhovateľa.

NavrhovateľnesprávnymspôsobominterpretujerozhodnutieNajvyššiehosúduSR 3Cdo/188/2012,keď
nevenuje náležitú pozornosť práve rozdielnosti v právnej úprave a terminologickým pojmom, že treba
rozlišovať vstup do konania a súhlas s úkonmi vedľajšieho účastníka. Práve zo samotného rozhodnutia
3Cdo/188/2012 zo dňa 05. 02. 2013 vyplýva, že vedľajší účastník nemôže do konania vstúpiť proti vôli
hlavného účastníka, pričom vedľajší účastník musí s úkonmi vedľajšieho účastníka vždy vysloviť súhlas.

Z kontextu obsahu celého rozhodnutia je nepochybné, že rozhodnutie najvyššieho súdu bližšie vykladá
povinnosťsúduskúmaťúkonvedľajšiehoúčastníka vovzťahuk §93ods.4aneopieravstupvedľajšieho
účastníka do konania o vyslovenie súhlasu hlavného účastníka.
Navrhovateľ využil zákonné právo a je zastúpený advokátskou kanceláriou, avšak toto právo upiera
vedľajšiemu účastníkovi, poukazujúc na to, že takéto trovy nie sú účelné. Takýto názor je v rozpore
s ustanoveniami článku 47 ods. 2 Ústavy SR a § 18, § 24, § 25 ods. 1 O. s. p. , z ktorých vyplýva

rovnaké právo každého účastníka, teda aj vedľajšieho účastníka nechať sa v konaní zastupovať, a
to aj advokátskou kanceláriou, či advokátom. Odvolateľ si tak protirečí, keď toto ústavne zaručené
právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc nepopiera, ale na druhej strane spochybňuje účelnosť
vynaložených trov na právne zastúpenie vedľajšieho účastníka, ako subjektu odborne spôsobilého,
znalého danej problematiky.

Ak by súd prijal záver navrhovateľa, musel by si taktiež položiť otázku, či je nutné, aby vo všetkých
sporoch navrhovateľ sa nechal zastupovať advokátom.

Pokiaľ platí, že ak vedľajší účastník má rovnaké práva ako hlavný účastník, potom ak hlavný účastník

má právo zvoliť si advokáta a vznikne mu nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, má potom aj
vedľajší účastník konajúci v zastúpení advokátom právo na náhradu trov právneho zastúpenia.
Prvostupňový súd pri rozhodovaní použil správne ustanovenie o trovách konania, vo veci
aplikoval § 142 ods. 1 O. s. p.. V rozhodovanom prípade bol nárok na náhradu daný týmto ustanovením,
podľa zásady úspechu účastníkov vo veci.

Niet žiaden dôvod preto, aby v danom prípade neúspech navrhovateľa v konaní, znášal spotrebiteľ
(odporca) ako úspešná strana.

Z hľadiska prisúdenej výšky trov sa prvostupňový súd riadil a aplikoval ust. vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov, pritom vychádzal z obsahu (zo skutkových okolností)
súdneho spisu. Prisúdenú výšku trov odvolateľ ani nenamieta.

Navrhovateľvodvolaníneuviedolžiadneiné,novéskutočnosti,nežktoréboliznámesúduprvéhostupňa

včasejehorozhodovania,ktorébybolirelevantnýmdôvodomamohlimaťvplyvnavýsledokrozhodnutia
prvostupňového súdu o trovách konania.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. a ust. § 142 ods.
1 O. s. p. (zásady úspechu vo veci) v spojení s ust. § 151 ods. 1 O. s. p.

V odvolacom konaní bol úspešný vedľajší účastník na strane odporcu, preto by mu patrila náhrada
trov odvolacieho konania. Vedľajší účastník však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a žiadne
trovy mu ani nevznikli, preto odvolací súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.