Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. júl 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 9Csp/253/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317209488
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8317209488.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v spore žalobkyne: J. J., nar. XX.X.XXXX,

X. XX, XXX XX F., zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01
Svidník, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31
320 155, o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o pôžičke - internetová č. XXXXXXXXXX
zo dňa XX.XX.XXXX , v časti „Klient“, v znení: „Ďalej prehlasujem, že som sa pred podpísaním
Zmluvy oboznámil s Podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej ako VOP),
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, prevzal som ich, súhlasím s nimi, nemám k ním žiadne

výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať. Prehlasujem, že som pred uzavretím Zmluvy bol písomne
oboznámený so zmluvnými podmienkami prostredníctvom Formulára o zmluvných podmienkach
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý mi bol doručený a tento som prevzal.", je neplatná z dôvodu
neprijateľnosti.

II. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 121,56 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 121,56 eur odo dňa 09.12.2017 do zaplatenia, v lehote do 3

dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobkyni priznáva náhradu trov konania v celom rozsahu proti žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 31.10.2017 domáhala určenia neprijateľnej zmluvnej
podmienky a vydania bezdôvodného obohatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že na
základe zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.06.2009 bola žalobkyni ako dlžníkovi poskytnutá
pôžička vo výške 275,34 eur na účel financovania kúpy tovaru s kúpnou cenou vo výške 315,- eur. V
zmluve o pôžičke boli uvedené údaje o akontácii vo výške 39,66 eur, výške pôžičky vo výške 275,34

eur, mesačnej splátke 59,54 eur, počte mesačných splátok 6, ročná úroková sadzba 62,44% a RPMN
62,44%. Zo strany žalobkyne ako dlžníka bola žalovanému ako veriteľovi na vrátenie pôžičky zaplatená
suma spolu vo výške 396,90 eur. Zmluva o pôžičke je spotrebiteľskou zmluvou a v danom prípade ide o
spotrebiteľský úver. Zmluva o pôžičke neobsahuje zákonné náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch: g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru a i) výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a preto sa považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez
poplatkov. V zmluve je uvedená ročná úroková sadzba vo výške 62,44%, čo sa prieči dobrým mravom

a v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka je takéto dojednanie neplatné. K neprijateľnosti zmluvnej
podmienky uviedla, že vo svojej podstate sa jedná o prenesenie dôkazného bremena na žalobkyňu
ako spotrebiteľa v otázke skutočného a riadneho oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami, resp.
so zmluvnými podmienkami uvedenými vo formulári. Takéto skryté prenesenie dôkazného bremena mápre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potenciálnemu uplatneniu jeho práv napr. na súde a
u iných štátnych orgánov, keďže spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže
byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Predmetná zmluvná

podmienka zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný
podniká v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov neohraničenému okruhu
fyzických osôb, a znalosť zákona v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba
vyžadovať v najvyššej možnej miere (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.01.2013, sp. zn.
6MCdo/9/2012). Žalovaný sa na úkor spotrebiteľov bezdôvodne obohacuje masovo a úmyselne. Na

základe zmluvy o pôžičke poskytol žalovaný žalobkyni sumu vo výške 275,34 eur. Žalobkyňa na vrátenie
pôžičky zaplatila žalovanému sumu vo výške 396,90 eur. Nakoľko pôžičku poskytnutú žalovaným
žalobkyni je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, bezdôvodné obohatenie na strane
žalovaného v tomto prípade predstavuje rozdiel medzi tým, čo žalobkyňa doposiaľ plnila a žalovaným
skutočne poskytnutým plnením, t.j. sumu vo výške 121,56 eur. O skutočnosti, že sa žalovaný na úkor
žalobkyne bezdôvodne obohatil sa žalobkyňa dozvedela od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa

HOOS v marci 2017. V danom prípade sa na strane žalovaného jednalo a jedná o úmyselné bezdôvodné
obohatenie,čovzmysle§107ods.2Občianskehozákonníkazakladádesaťročnúobjektívnupremlčaciu
dobu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe poukázala
tiež na ustálenú rozhodovaciu prax súdov v zmysle čl. 2 a nasl. CSP, v rámci ktorej súdy opakovane
posúdili konanie dodávateľov, ktorí porušujú spotrebiteľské právo, ako úmyselné konanie, vedúce k ich

bezdôvodnému obohateniu na úkor spotrebiteľov, čo má za následok desaťročnú objektívnu premlčaciu
dobu (napr. rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 19.3.2015, sp. zn. 21Co/72/2014, ďalej tiež
rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 26.05.2015 sp. zn. 20Co/166/2014).

2. Právny predchodca žalovaného vo vyjadrení zo dňa 20.12.2017 uviedol, že má za to, že v Zmluve o

pôžičke je v článku Pôžička uvedená výška splátky 59,54 € ako aj počet splátok 6, termíny splátok do
20. dňa v mesiaci sú uvedené vo Všeobecných obchodných podmienkach. Vychádzajúc z počtu splátok,
ich splatnosti je logické, že exaktný údaj o konečnej splatnosti je zhodný s dátumom splatnosti konečnej
splátky. Ide o logické vyústenie vyššie uvedených údajov. Podľa žalovaného bola konečná splatnosť
určená zrozumiteľne a určito. Zákon nepredpisuje formu, ako má byť uvedená konečná splatnosť.

Vyššie uvedeným si splnil svoju povinnosť, a to uvedenie termínu konečnej splatnosti. Poukázal na
rozsudku Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15 a rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn.
11Co/39/2016 zo dňa 11.04.2017. Žalovaný má za to, že Zmluva o pôžičke obsahuje výšku splátky,
termín splatnosti, ako aj počet splátok. Žiadnym spôsobom výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) ZoSÚ
(či už gramatickým, logickým, systematickým) nemožno dospieť k záveru o nutnosti rozčlenenia splátky,

ktorá bola dohodnutá v zmluve, ako celková splátka zahrňujúca istinu, úrok, prípadne poplatky, že by
malabyťvzmluvevrámcidanejnáležitostizmluvyrozčlenenánajednotlivéjejzložky.Akbyzákonodarca
mal túto snahu, nepochybne by sporné ustanovenia naformuloval tak, aby bolo z neho zjavné, že v
zmluve musí byť osobitne uvedená splátka istiny, osobitne splátka úrokov a osobitne splátka poplatkov.
Z formulácie tohto zákonného ustanovenia vyplýva to, že dohodnutá mesačná splátka zahŕňa všetky

spomínané komponenty (istinu a úrok, keďže poplatky dohodnuté neboli). Ako vyplýva z článku 10 ods.
2 písm. h) smernice zmluva o úvere má obsahovať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa. Vôbec
sa v nej neuvádza splátka istiny, úrokov a poplatkov,
ale je použitý len termín „splátka". Preto ani právny poriadok Slovenskej republiky nemôže túto zmluvnú
náležitosť modifikovať tak, aby veriteľ bol povinný do zmluvy uvádzať členenie splátky na istinu, úrok a

poplatky. Bolo by to v rozpore so spomínanou smernicou s poukazom na článok 22 ods. 1. Je potrebné
dospieť eurokomforným výkladom k záveru, že § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ neupravuje nutnosť rozpisu
splátky na istinu, úrok a poplatky. Predmetná pôžička má všetky zákonné náležitosti a nie je daný
dôvod na to, aby bola považovaná za bezúročnú a bez poplatkov. Ak by však súd dospel k záveru o
dôvodoch pre posúdenie úveru ako bezúročný a bez poplatkov, žalovaný vznáša námietku premlčania

v zmysle § 107 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia. V nadväznosti na dikciu § 103 OZ sa každá splátka spotrebiteľského úveru považuje
za samostatný peňažný dlh, ktorý sa v zmysle § 103 OZ samostatne premlčuje odo dňa zročnosti
jednotlivej (každej) splátky samostatne. Žalobca podal na súd žalobu až dňa 31.10.2017. Posledná
splátka zo strany žalobcu bola uhradená dňa 22.03.2010. Z uvedeného dôvodu žalovaný nárok žalobcu

považujezapremlčanývobjektívnejtrojročnejlehoteakoajvdvojročnejsubjektívnejlehote.Prezačiatok
plynutia objektívnej trojročnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 2 OZ je rozhodujúci deň, kedy k
získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne (fakticky) došlo. Judikatúra začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej lehoty jednoznačne objektivizuje vedomosťou o skutkových okolnostiach, z ktorých možnovyvodiť bezdôvodné obohatenie. Skutkovou okolnosťou, od ktorej sa odvíja plynutie subjektívnej
premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia je zaplatenie splátok úveru žalovanému. Už
vtedy žalobca vedel o osobe, ktorá sa na jeho úkor údajne bezdôvodne obohatila, teda, že žalovaný mu

poskytol finančné prostriedky a tiež mal k dispozícii údaje o skutočnostiach rozhodujúcich pre vyčíslenie
výšky bezdôvodného obohatenia. Žalovaný poukazuje aj na to, že žalobca mal na posúdenie nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia všetky informácie už odo dňa uzavretia zmluvy. resp. odo dňa
zaplatenia jednotlivých splátok úveru. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčalo v
dôsledku márneho uplynutia objektívnej trojročnej premlčacej doby a právo na vydanie bezdôvodného

obohatenia sa premlčalo v dôsledku márneho uplynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby. S
tvrdením žalobou o akomsi prenášaní dôkazného bremena na spotrebiteľa pri prehlásení o oboznámení
sasozmluvnoudokumentáciounemožnosúhlasiť.Nedochádzakprotiprávnemuprenášaniudôkazného
bremena na spotrebiteľa, nakoľko dôkazné bremeno zákon nekladie na veriteľa. Ide o štandardné a
v zmluvných vzťahoch bežne sa vyskytujúce zmluvné ustanovenie, v tomto prípade riadne uvedené v
zmluve. Žalovaný nijak žalobcovi nebránil sa so zmluvnou dokumentáciou oboznámiť, tá mu bola riadne

pred podpisom odovzdaná, pričom žalovaný zmluvu podpisoval v dobrej viere v záujem žalobcu zmluvu
v danom znení uzavrieť (žiaľ, skutočnosť, či si klient zmluvnú dokumentáciu naozaj prečíta alebo nie,
už žalovaný nedokáže ovplyvniť, dané je jednoducho vecou podpisujúceho klienta - za pomoci použitia
argumentu ad absurdum by sme inak mohli dospieť k tomu, že veriteľ by mal byť zodpovedný za to, či
si klient zmluvu prečíta celú alebo nie, či ju prečíta s

porozumením alebo nie, prípadne či len nepredstiera záujem o danú zmluvu; má veriteľ nútiť klienta, aby
zmluvnú dokumentáciu pred zamestnancom žalovaného či iným svedkom alebo notárom prečítal nahlas
a výslovne potvrdil a najmä preukázal porozumenie jej obsahu? - samozrejme, ide o nezmysel). Ak dané
zmluvné vyhlásenie klient prostredníctvom podpisu zmluvy schválil, znamená to, že s ním (slobodne a
dobrovoľne) súhlasil a že odráža jeho skutočnú vôľu. Žalovaný mal za to, že žalobný návrh je v celom

rozsahu nedôvodný, preto navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania.

3. Uznesením zo dňa 19.3.2018 súd rozhodol o pokračovaní v konaní na strane žalovaného so
žalovaným VUB, a.s., ktorý je právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to zmluvou o pôžičke, prehľadom
úhrad, odpoveďou Ministerstva spravodlivosti SR na žiadosť žalobkyne, prehlásením Združenia na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, a zistil tento skutkový stav:

5. Dňa 23.6.2009 žalobkyňa a pôvodný žalovaný Consumer Finance Holding, a.s., uzavreli zmluvu o

pôžičke č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej veriteľ poskytol pôžičku vo výške 275,34 eur so 6
splátkami vo výške 59,54 eur, s ročnou úrokovou sadzbou 62,44%, s priem. RPMN vo výške 54,28%, s
RPMN vo výške 62,44% a celkovou sumou pôžičky 396,90 eur.

6. V zmluve o pôžičke v časti „Klient“ sa uvádza: Ďalej prehlasujem, že som sa pred podpísaním

Zmluvy oboznámil s Podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej ako VOP),
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, prevzal som ich, súhlasím s nimi, nemám k ním žiadne
výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať. Prehlasujem, že som pred uzavretím Zmluvy bol písomne
oboznámený so zmluvnými podmienkami prostredníctvom Formulára o zmluvných podmienkach zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ktorý mi bol doručený a tento som prevzal.

7. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalobkyňa právnemu predchodcovi žalovaného uhradila
396,90 eur.

8. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka ( v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy)

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.9. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet

plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

10.Podľa53ods.4Občianskehozákonníkazaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskejzmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní.

11. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

12. Podľa § 54 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

13. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách.14. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ

zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

15. Nepochybne predmetnú zmluvu o pôžičke je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa §
52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň ide o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné.

16. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy

o spotrebiteľskom úvere.

17. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu

ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

18. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa
odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebob) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

19. Zákon o spotrebiteľských úveroch explicitne vyjadruje ako jednu z obligatórnych náležitostí údaj
o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Tento údaj musí byť v zmluve výslovne uvedený, resp.
by mal byť uvedený aspoň takým spôsobom, aby spotrebiteľ vedel k tomuto dňu sám bez ťažkosti
a bez pochybností dospieť. V zmluve je uvedená konečná splatnosť ako šesť mesiacov. Z takéhoto

vymedzenia nie je zrejmé, či ide o šesť mesiacov od podpísania, uzavretia zmluvy príp. splatnosti prvej
splátky. Z uvedeného dôvodu tento údaj je nejednoznačný, neurčitý, a preto má súd za to, že údaj o
konečnej splatnosti nie je uvedený, pretože nie je jednoznačne uvedené od akého momentu začína
plynúť šesť mesiacov. Ak žalovaný uvádzal, že konečná splatnosť je zhodná s dňom splatnosti poslednej
splátky, tak zo zmluvy takáto konečná splatnosť nevyplýva, pretože je v nej iba uvedené šesť mesiacov,
nič viac. V zmluve nie je uvedené, že konečná splatnosť nastáva dňom splatnosti poslednej splátky.

Žalovanémuničnebránilotakýtoúdajdozmluvyuviesť,pretožeideoformulárovúzmluvu,ktorejformulár
tvorí veriteľ a spotrebiteľ obsah zmluvy neovplyvňuje. Navyše ani deň splatnosti splátok nie je v zmluve
uvedený. Ak je uvedený tak ako uviedol žalovaný v podmienkach k zmluve, tieto nie sú spotrebiteľom
podpísané, teda nie je preukázané, aby veriteľ spotrebiteľa oboznámil s tým, kedy sú splátky splatné a
podmienky k zmluve sú písané tak malým písmom, že nie sú čitateľné.

20. Zmluva o pôžičke neobsahuje ani termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch. Termíny splátok majú byť podľa zákona o spotrebiteľských úveroch uvedené
v zmluve a nie v podmienkach k zmluve. Majú byť uvedené tak, aby spotrebiteľ bez ťažkostí vedel zistiť,
kedy má úver splácať, a nie aby musel v neprehľadných a drobným písmom písaných podmienkach

vyhľadávať podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

21. V zmluve o pôžičke bola úroková sadzba v danom prípade dohodnutá vo výške 62,44% ročne.

22.Úrokyzaposkytovaniepeňažnýchprostriedkovpodliehajúsúdnejkontrolevosvetleprincípudobrých

mravov(§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané
úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a
predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly,
pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne

presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším
úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových
subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo
všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk.
Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere

o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 19Co/312/2015 zo dňa 24.05.2016.

23. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska
boli priemerné úrokové sadzby pri úveroch (spotrebiteľské a iné úvery) so začiatočnou fixáciou úrokovej

sadzby do 1 roka v júni 2009, kedy bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 6,5293 %. Úverová
zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 23.6.2009 bola so splatnosťou 6 mesiacov. Úroková
sadzba predmetného úveru je tak viac ako 9-násobkom priemernej sadzby úverov poskytovaných v
rovnakom období.

24. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M
Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie
požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom
limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške
úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť

dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde
spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase
uzavretia zmluvy.“25. Zmluva o pôžičke neobsahuje obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských
úveroch § 4 ods. 2 písm. g) a i), preto sa úver podľa § 4 ods. 3 považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Zároveň úrok je dohodnutý neplatne, pretože je v rozpore s dobrými mravmi, preto na neho nemá veriteľ

právo.

26. Podľa § 451 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez práv neho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27. Vzhľadom k tomu, že zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov, žalovaný mal nárok iba
na vrátenie poskytnutej istiny a žalobkyni patrí rozdiel medzi vykonanými úhradami vo výške 396,90 eur
a poskytnutými peňažnými prostriedkami vo výške 275,34 eur, t.j. 121,56 eur.

28. Podľa § 107 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

29.ZrozsudkuNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.3Cdo/145/2004vyplýva,žezarozhodujúci
pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva pre vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba považovať deň, kedy
sa opravený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodného

obohateniu a kto ho získal; nie je pri tom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné
skutočnosti už skôr.

30. Podobne česká judikatúra (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/3306/2007) upriamuje
pozornosť na to, že v prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatného právneho

úkonu, je pre začiatok plynutia premlčacej doby rozhodujúci subjektívny moment, kedy oprávnený zistí
také okolnosti, z ktorých možno vyvodiť, že právny úkon, z ktorého bolo plnené je neplatný. Z hľadiska
premlčania nároku zo zodpovednosti za škodu vzniknutú v dôsledku neplatnosti právneho úkonu sú
rozhodujúcimi informáciami v zmysle uvedeného skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť, že právny
úkon je neplatný a informácie o osobe, ktorej možno pripočítať zavinenie na spôsobení neplatnosti

právneho úkonu.

31. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia sa vyžaduje skutočná, nie len predpokladaná vedomosť oprávneného.

32. Je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ sa nedozvie o tom, že zmluva má vady predtým, než
sa bude dopytovať subjektu znalého veci, ktorým sú spotrebiteľské združenia a takto postupovala aj
žalobkyňa,ktoráažpooboznámenístoutozmluvouajejvyhodnotenízdruženímnaochranuspotrebiteľa
dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia.

33. Na základe uvedeného začala plynúť subjektívna premlčacia doba oboznámením žalobkyňou
Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v marci 2017 ohľadom spotrebiteľských úveroch,
tak ako to vyplýva z prehlásenia zo dňa 29.03.2017. Žaloba bola na súde podaná dňa 31.10.2017, teda
v rámci subjektívnej premlčacej doby.

34. Právny predchodca žalovaného bol poskytovateľom spotrebiteľských úverov na profesionálnej
báze, preto sa predpokladá u takýchto spoločností vyššia odborná úroveň a aj zodpovednosť za
porušenie zmluvných povinností. Ako nebankový subjekt mal dlhodobo v predmete svojej činnosti
poskytovanie úverov, a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce
sa na poskytovanie úverov. Zmluvné podmienky sú tvorené poskytovateľom úveru aj s dôsledkami

pre navrhovateľa zmluvných podmienok. Právny predchodca žalovaného ako odborná organizácia,
nebankový subjekt, pri uzatváraní zmluvy konal evidentne úmyselne so snahou dosiahnutia zisku, preto
takýto subjekt nesie aj väčšiu zodpovednosť za férové pravidlá pri poskytovaní úveru a dôsledky z
porušenia zákonných povinností. Z hľadiska doterajšej praxe je nesporné, že nebankové subjekty majúsvoje podmienky upravené menej korektne ako banky z hľadiska dojednávania odplaty za poskytnutie
úveru či úrokových sadzieb i následkov porušenia zmluvnej povinnosti, čo je predmetom súdnych sporov
z vymáhania záväzkov zo zmlúv, ktoré často nerešpektujú dobré mravy a odporujú pravidlám poctivého

obchodného styku. V čase uzatvorenia zmluvy už niekoľko rokov platili ustanovenia o spotrebiteľských
úveroch a rovnako ustanovenia o spôsobe a podmienkach uzavretia zmluvy upravené v Občianskom
zákonníku. Aj keby súd pripustil, že žalovaný nechcel dojednať zmluvu so žalobkyňou v snahe získať
prospech, ťažko možno uveriť, že žalovaný nevedel čo môže takýmto konaním spôsobiť a pre prípad,
že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený. Konanie žalovaného nemožno hodnotiť inak, ako konanie

zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym
úmyslom získať majetkový prospech. Zákonodarca pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení počíta s
10 ročnou objektívnou premlčacou dobou, ktorá sa počíta odo dňa, keď k nemu došlo. Zmluva bola
uzatvorená 23.06.2009. Žalobkyňa si právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnila žalobou
na súde 31.10.2017. Z uvedeného vyplýva, že 10 ročná premlčacia doba neuplynula ani od uzavretia
zmluvy o úvere.

35. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

36. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

37. Nasledujúci deň po doručení žaloby teda 9.12.2017 (keďže žaloba bola doručená žalovanému
8.12.2017), považoval súd za kvalifikovanú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia, preto priznal
žalobkyni aj úrok z omeškania tak ako si ho uplatnila.

38. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v § 52 a
nasledujúcich. Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený
priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv

je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej
neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne
neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával.

39. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou Rady 93/13 EHS o nekalých
zmluvných podmienkach (ďalej len ,,smernica 93/13“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v
porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ

z 27. 6. 2000, Oceáno Grupo Editorial a Y. P., C-240/98 až C-244/98, Zb. s I-4941, bod 25, ako aj z
26. októbra 2006, J. O., C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia súdneho dvora vo veci
C-76/10 Pohotovosť/X.).

40.SmernicaRady93/13onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluváchukladáčlenskýmštátom

zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva
obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných
ľudí. (pozri napr. rozsudok J. O. bod 37, G. bod 51).

41. Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl. 6 smernice za tak významnú, že sa

má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality
života (pozri uznesenie súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ/X., bod 50).42. V závere zmluvy o pôžičke je v časti ,,Klient“ drobným písmom uvedená inkorporačná doložka
v znení: „Ďalej prehlasujem, že som sa pred podpísaním Zmluvy oboznámil s Podmienkami a
Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej ako VOP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy,

prevzal som ich, súhlasím s nimi, nemám k ním žiadne výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať.
Prehlasujem, že som pred uzavretím Zmluvy bol písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami
prostredníctvom Formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý mi bol
doručený a tento som prevzal“.

43.Podľa53ods.4písm.l)Občianskehozákonníkazaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú
spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,
mala niesť iná zmluvná strana.

44. V prvom rade je potrebné uviesť, že časť zmluvy ,,Klient“ je písaná takým drobným písmom, že ju

takmer nie je možné prečítať. Už takéto konanie veriteľa je nekalé, keď uvádza do zmluvy dojednania,
ktoré môže spotrebiteľ len s ťažkosťami prečítať. V bežnom živote sa zväčšenému textu pripisuje záujem
autorapripísaťmuväčšívýznam.Opačnetextsmenšímpísmommôžeindikovaťmenejpodstatnýobsah
zmluvy. Spotrebiteľ sa môže domnievať, že menšie písmo obsahuje text, ktorému nemusí pripisovať až
takdôležitývýznam.Vspojenísrozsiahlymipodmienkamitakexistujenezanedbateľnénebezpečenstvo,

že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu a zároveň nečitateľný text s úplne miniatúrnym
písmom, pri čítaní ktorého sa stráca orientácia a vyžadujú sa pomôcky (lupa, pravítko a pod.), ho
odradí od jeho prečítania. O netransparentnú inkorporačnú doložku ide aj vtedy, ak ju dodávateľ uvedie
takým malým písmom že ju je možné len s ťažkosťou prečítať. Neprijateľná inkorporačná doložka
(uvedená drobným písmom v závere zmluvy) v danom prípade nemohla privodiť viazanosť spotrebiteľa

Podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami.

45. Pokiaľ ide o samotný obsah tejto doložky, veriteľ tým, že vložil do zmluvy text s malým ťažko
čitateľným písmom, dal spotrebiteľovi na podpis ustanovenie o tom, že sa už pred podpisom zmluvy
oboznámil s Podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami a so zmluvnými podmienkami

prostredníctvom Formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podpis takéhoto
ustanovenia nemusí zodpovedať skutočnosti, pretože pokiaľ by veriteľ spotrebiteľovi tieto listiny
odovzdal a oboznámil ho s nimi, nebráni veriteľovi predložiť práve tieto dokumenty, podmienky a
všeobecné obchodné podmienky spotrebiteľovi na podpis, čim by bolo preukázané, že ich reálne
odovzdal spotrebiteľovi do jeho dispozície. Takéto konanie, keď veriteľ vopred dáva spotrebiteľovi na

podpis dojednanie o tom, že spotrebiteľ prevzal a bol oboznámený s ostatnými zmluvnými podmienkami,
za stavu, keď pri pohľade na zmluvu, neprehľadné a nečitateľné ustanovenie zmluvy ,,Klient“ je zrejmé,
že pri podpise zmluvy nebude spotrebiteľom čítané, je neprijateľné, pretože dôkazné bremeno o
oboznámení spotrebiteľa s podmienkami k zmluve má niesť veriteľ, a tým že veriteľ včlenil tento text
do zmluvy, preniesol dôkazné bremeno na spotrebiteľa, čo je v rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. l)

Občianskeho zákonníka.

46. O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Žalobkyňa bola úspešná v celom rozsahu, preto jej súd priznal plnú náhradu trov konania, o
ktorej výške rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.