Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. január 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/170/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214212235
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Czafiková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4214212235.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou Mgr. Monikou Czafikovou v právnej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, práv. zast.: SEDLAČKO & PARTNERS,
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Q. G. I., U..
XX.XX.XXXX, R. G.A. Ú. XX.X. Y., Xa, F., G., zastúpený JUDr. Katarínou Lubuskiiovou, bytom Dunajské
nábrežie 36/35, Komárno, 2/ M. I., U.. XX.XX.XXXX, R. X., O., XX F. K., L., práv. zast: Benkóczki, Baláž
- advokáti, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom 29. augusta 36/A, Bratislava, o neúčinnosť právnych
úkonov takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že darovacia zmluva, ktorou boli prevedené nehnuteľnosti nachádzajúce sa v

katastrálnomúzemíU.E.,O.L.,O.L.,zapísanénalistevlastníctvač.XXXXvedenomOkresnýmúradom
L., odbor katastrálny a to parc. reg. "C" č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 792 m2,
parc. reg. "C" č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 242 m2, rodinný dom so súpisným
číslom XXX postavený na parcele reg. "C" č. XXXX/XX, z V. I., U.. XX.XX.XXXX, F. R. D. Z. XX, L. XXXX,
G. A. na žalovaného 1/, ako obdarovaného, na základe ktorej bol vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností povolený Správou katastra L. v konaní vedenom pod č. H. XXX/XX, je voči žalobcovi
právne neúčinná.

V časti o určenie, že záložná zmluva, ktorou bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v katastrálnom území U. E., O. L., O. L., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX
vedenom Okresným úradom L., odbor katastrálny a to parc. reg. "C" č. XXXX/XX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 792 m2, parc. reg. "C" č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 242 m2,
rodinný dom so súpisným číslom 803 postavený na parcele reg. "C" č. XXXX/XX, v prospech žalovaného
2/ ako záložného veriteľa, na základe ktorej bol vklad záložného práva do katastra nehnuteľností
povolený Okresným úradom L., katastrálny odbor v konaní vedenom pod č. H. XXXX/XXXX, je voči

žalobcovi neúčinná, súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca má voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Žalovaný 2/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu (spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s.) sa žalobou zo dňa 17.06.2014
doručenou súdu dňa 19.06.2014 domáhal určenia neúčinnosti darovacej zmluvy bližšie špecifikovanej

vo výroku tohto rozsudku.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 24.07.2007 uzavrel právny predchodca žalobcu s odchodnou
spoločnosťou ROAD MASTERS, s.r.o., IČO: 36 543 829 úverovú zmluvu č. XXX XXX na základektorej jej poskytol kontokorentný úver vo výške 130.000,00 eur. Uvedená zmluva bola modifikovaná
šiestimi dodatkami, pričom dodatkom č. 6 zo dňa 09.08.2012 došlo k prolongácii konečnej splatnosti
dohodnutého úverového rámca na deň 10.08.2013. Na zabezpečenie pohľadávky právneho predchodcu

žalobcu vystavil dlžník v prospech právneho predchodcu žalobcu ako remitenta dňa 29.07.2009
zmenku. Za zaplatenie tejto zmenky sa zaručil pre celú zmenkovú sumu V. I., U.. XX.XX.XXXX,
F. R. D. Z. XX, L. XXXX, G. A.. V. I., ako spoločník dlžníka, si musel byť nesporne vedomý jeho
finančnej kondície, ako aj eventuálnej možnosti žalobcu domáhať sa nárokov z neuspokojenej úverovej
pohľadávky prostredníctvom zmenky, za zaplatenie ktorej sa zmenkovo zaručil. Zrejme vzhľadom na

hrozbu eventuálneho núteného vymoženia pohľadávky v exekučnom konaní, v čase po prolongovaní
konečnej splatnosti úveru, previedol V. I. na svojho syna - žalovaného darovacou zmluvou zo dňa
16.03.2013, evidovanou Správou katastra L. D. Č.. H.-XXX/XX, nehnuteľnosti špecifikované vo výroku
tohto rozsudku. Vklad vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam bol Správou katastra L. povolený
dňa 16.04.2013. Nakoľko vzťah zmenkového ručiteľa (V. I.) a žalovaného zodpovedá v súlade s §
116 Občianskeho zákonníka vzťahu blízkych osôb (otec a syn), úmysel zmenkového ručiteľa ukrátiť

žalobcu a vedomosť žalovaného o tejto skutočnosti sa v zmysle § 421 ods. 3 Občianskeho zákonníka
ex lege prezumujú. Žalobca sa v dôsledku namietaného prevodu vlastníckeho práva nemôže úspešne
domáhať uspokojenia svojej vymáhateľnej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo
z majetku zmenkového ručiteľa. Uspokojenie žalobcovej pohľadávky je tak v dôsledku zníženia hodnoty
majetku zmenkového ručiteľa po prevode vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam výrazne

sťažené. Časová nadväznosť, spoločný cieľ a koordinovanosť právnych úkonov zmenkového ručiteľa
jednoznačne nasvedčujú tomu, že danou darovacou zmluvou úmyselne nastolil stav, ktorý žalobcovi
znemožňuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky z jeho majetku. Úmysel ukrátiť veriteľa nemusí byť
jediným cieľom konania dlžníka, stačí, ak mal dlžník vedomosť, že právnym úkonom veriteľa ukracuje.

3. Právny predchodca žalobcu na preukázanie svojho nároku predložil nasledovné listinné dôkazy:
zmluva o úverovom rámci č. XXX XXX zo dňa 24.07.2007, dodatky 1- 6 k zmluve o úvere, Úverové
podmienky z decembra 2006, nevyplnenú zmenku zo dňa 29.07.2009, list vlastníctva č. XXXX pre
katastrálne územie U. E.. Na výzvu súdu právny predchodca žalobcu predložil súdu dňa 14.07.2014
fotokópiu vyplnenej zmenky zo dňa 29.07.2009.

4. Žalovaný 1/ sa k žalobe vyjadril písomne v podaní doručenom súdu dňa 28.04.2015, v ktorom uviedol,
že žalovaný po nahliadnutí do spisového materiálu a vyžiadaní fotokópie oboch fotokópií zmeniek, tieto
ukázal svojmu otcovi, ktorý je na zmenke uvedený ako zmenkový ručiteľ. V. I. ihneď po nahliadnutí
oznámil, že podpis zmenkového ručiteľa sa nezhoduje s tým, ako sa on podpisuje. Spochybňuje teda

svoj podpis, tento neuznáva, nie je uvedený ani dátum, kedy mal zmenku podpísať. Má za to, že
táto zmenka voči nemu nie je platná. Keďže na zmenke nebola uvedená splatnosť, pri jej podpísaní
konateľkou ROAD MASTERS s.r.o., jedná sa asi o zmenku na videnie, avšak táto mala byť uplatnená
iným spôsobom a v inom termíne. Na zmenke je viac vecí dopisovaných ručne, ktoré boli urobené bez
vedomia vystaviteľa zmenky a bez vedomia údajného ručiteľa bez uvedenia dátumu dopísania. Ďalej

vystaviteľ zmenky ROAD MASTERS s.r.o., ani V. I. ako údajný zmenkový ručiteľ nikdy neboli zo strany
žalobcu a jeho predchodcu vyzvaní na úhradu žiadnej finančnej čiastky, tobôž nie uvedenej na zmenke
dopísanej ručne. Dňa 30.októbra 2013, ktorý dátum je uvedený ako dátum splatnosti zmenky, už V. I.
nebol ani spoločníkom obchodnej spoločnosti ROAD MASTERS s.r.o., túto dňa 14.10.2013 predal a ani
konateľka obchodnej spoločnosti, ktorá podpisovala zmenku dňa 29.07.2009 ako konateľka spoločnosti

v mene vystaviteľa zmenky už v obchodnej spoločnosti ako konateľka nepôsobila, svoju funkciu ukončila
dňa 19.09.2013. Csaba Győző daroval svojmu synovi nehnuteľnosť, ktorá prešla na neho darovacou
zmluvou zo dňa 14.02.2013, zapísanou v katastri nehnuteľností pod číslom H.-XXX/XX, z 16.03.2013,
ktorú vlastnil ako súkromná osoba, táto nehnuteľnosť nebola nikdy vo vlastníctve obchodnej spoločnosti
ROAD MASTERS s.r.o. Okrem tejto nehnuteľnosti má V. I.Ő. i iné nehnuteľnosti v G.. Na zmenke,

ktorej platnosť žalovaný 1/ spochybňuje, nie je vôbec uvedené, že údajný ručiteľ s čím ručí. Žiadna
ústna ani písomná dohoda ohľadne ručenia zo strany otca žalovaného nebola uzatvorená. Banka nikdy
neskúmala majetkové pomery údajného ručiteľa. On mohol so svojim majetkom voľne nakladať a jeho
syn nikdy neprevzal žiadne ručenie, takéto obmedzujúce práva neboli uvedené na majetku otca na M.
Č..XXXX. Nemohol ani vedieť, že otec akúsi spochybniteľnú zmenku vôbec podpísal a prečo má mať

teraz práve on zákaz nakladať s majetkom. Žalovaný 1/ je toho názoru, že do konania bude nutné pribrať
znalca za účelom podania znaleckého posudku, ktorý bude využiteľný ako dôkazný prostriedok v otázke
spochybnenia pravosti podpisu otca žalovaného na spornej zmenke.5. V podaní doručenom súdu dňa 31.07.2015 právny predchodca žalobcu uviedol, že žalobca v
dôsledku omeškania úverového dlžníka so splácaním úveru pristúpil k uplatneniu zabezpečovacej
zmenky, za zaplatenie ktorej sa zaručil zmenkový ručiteľ. Zmenkovým platobným rozkazom Okresného

súdu Bratislava V zo dňa 20.4.2015, č.k. 1Zm/164/2013-22 bola úverovému dlžníkovi a zmenkovému
ručiteľovi, uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi, ako veriteľovi, peňažnú sumu
vo výške 15.000,- eur s príslušenstvom. Zmenkový platobný rozkaz sa voči zmenkovým dlžníkom stal
právoplatným a vykonateľným dňa 26.5.2015. V súčasnosti prebieha v tejto veci exekučné konanie
vedené súdnym exekútorom JUDr. Martinom Hermanovským pod sp. zn. EX 1508/15. Osobitne právny

predchodca žalobcu zdôrazňuje, že žalovaný nemôže procesný neúspech svojho otca - zmenkového
ručiteľa v zmenkovom konaní reparovať v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu. Takýmto
postupom dochádza nielen k narúšaniu procesnej podmienky prekážky právoplatne rozhodnutej veci ale
aj k narúšaniu princípu právnej istoty a záväznosti právoplatných rozhodnutí. Odhliadnuc od uvedeného,
vykonaním ručiteľského vyhlásenia do textu zmenky vzniká ručiteľský záväzok ručiteľa (avalistu)
zaplatiť zmenkovú sumu. Záväzok zmenkového ručiteľa je zabezpečovacím záväzkom, vyznačuje

sa akcesoritou vo vzťahu ku zmenke, s platnosťou zmenky trvá a zaniká. Avalista, na rozdiel od
„všeobecného ručiteľa“ v zmysle § 546 a nasl. Občianskeho zákonníka alebo § 303 a nasl.
Obchodného zákonníka, zabezpečuje zaplatenie zmenky. Prevzatím zmenkového ručenia vzniká iba
zmenkovoprávny záväzok a zásady všeobecného súkromného práva naň nemožno aplikovať. Ručiteľ
má preto pri výkone práv zo zmenky postavenie jedného zo samostatných, solidárne zaviazaných

zmenkových dlžníkov. Žalobca nemá vedomosť, že by na základe zmluvy o predaji podniku prešli na
údajného právneho nástupcu záväzky úverového dlžníka, vrátane pohľadávky žalobcu vyplývajúcej
zo zmluvy o úvere. Osobitne právny predchodca žalobcu podotýka, že úverový dlžník sa v zmluve
o úvere zaviazal počas celej doby trvania úverového vzťahu nepreviesť svoje práva a záväzky tejto
zmluvy na tretiu osobu. Predaj podniku nezbavuje predávajúceho (úverového dlžníka) povinnosti plniť

záväzok, ktorý zmluvne prešiel na kupujúceho. Úverový dlžník teda priamo zo zákona ručí za splnenie
prevedených záväzkov (§ 477 ods. 3 Obchodného zákonníka). Uvedenej povinnosti sa úverový dlžník
nemôže žiadnym spôsobom zbaviť. Predaj obchodného podielu nemá na osobný zmenkový ručiteľský
záväzok avalistu žiaden vplyv. Záväzok zo zmenky je záväzkom z listinného cenného papiera, preto
sú pre zmenku rozhodujúce len tie údaje, ktoré sú na nej napísané. Navyše, majiteľ zmenky môže

plnenie požadovať len od osôb, ktoré zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa za ňu zaručili.
Personálne zmeny v obchodnej spoločnosti ROAD MASTERS s.r.o. nemôžu mať na osobný zmenkový
záväzok avalistu žiadny dosah. Argumentáciou ad absurdum by sa každý zmenkový ručiteľ legitímne a
bez akéhokoľvek postihu, zbavil ručiteľského záväzku prevodom obchodného podielu na tretiu osobu.
Vo vzťahu k reálnemu úmyslu poškodiť žalobcu právny predchodca žalobcu uviedol, že dlžník pri

odporovateľnom právnom úkone vždy koná s úmyslom ukrátiť pohľadávku veriteľa, pričom tretia osoba,
ktorá má z odporovateľného právneho úkonu prospech, prezentovaný úmysel (okolnosti odôvodňujúce
odporovateľnosť právnemu úkonu proti jej predchodcovi) pozná. Účastníci odporovateľného právneho
úkonu tak vzájomne konajú s cieľom poškodiť záujmy veriteľa. Preto je viac ako pravdepodobné, že
po podaní dôvodnej odporovacej žaloby budú vo svojej snahe zmariť uspokojenie veriteľa naďalej

pokračovať, Špecifikum prejednávanej veci spočíva v tom, že avalista, ako bývalý konateľ a spoločník
hlavného úverového dlžníka, si bol plne vedomý záväzku voči žalobcovi a prevod nehnuteľnosti
realizoval evidentne z dôvodu hroziacej exekúcie. Navyše, k namietanému prevodu nehnuteľností došlo
včase,keďavalistamuselpredpokladaťnedostatočnúplatobnúschopnosťhlavnéhoúverovéhodlžníka,
čo zjavne nasvedčuje jeho úmyslu zbaviť sa majetku, z ktorého by sa mohol veriteľ v rámci exekúcie

uspokojiť. Veriteľ je za podmienok podľa § 42a Občianskeho zákonníka oprávnený odporovať nielen
právnym úkonom dlžníka, ale aj právnym úkonom osôb, ktoré sú dôsledku akcesorickej a subsidiárnej
povinnosti zaviazané uspokojiť pohľadávku veriteľa, t.j. aj právnym úkonom avalistov na zmenke. Vo
vzťahu k argumentu žalovaného o existencii ďalšieho majetku zmenkového ručiteľa v G. A. právny
predchodca žalobcu uviedol, že ukrátenie predpokladá kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka, t.j.

jeho majetok sa zmenšil do takej miery, že to ohrozuje aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku.

6. Dňa 05.05.2016 právny predchodca žalobcu doručil súdu návrh na vstup ďalšieho účastníka do
konania a návrh na pripustenie zmeny žaloby jej rozšírením. Vo svojom podaní uviedol, že záložnou
zmluvou boli sporné nehnuteľnosti následne zaťažené v prospech blízkej osoby M. I.. Vklad záložného

práva k nehnuteľnostiam bol povolený katastrálnym odborom Okresného úradu L. D. Č.. H. XXXX/
XXXX. Je nesporné, že zriadenie záložného práva je v danom prípade účelové a jeho jediným cieľom
je „dokonať“ akt definitívneho ukrátenia a poškodzovania žalobcu. Ak by žalovaný 1/ nemal fraudulózne
úmysly, so spornými nehnuteľnosťami by nenakladal až do právoplatného skončenia konania voveci samej. Žalobcovi zostáva zachované aj právo odporovať záložnej zmluve k nehnuteľnostiam
uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, keďže žalovanému 2/, ako blízkej osobe žalovaného 1/,
museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti jeho predchodcovi

(žalovanému 1/). Zriadenie záložného práva veriteľa ukracuje, pretože veriteľovi sa zo speňaženia
zálohu poukáže výťažok v menšom rozsahu. Zákonné ustanovenie, podľa ktorého má veriteľ právo na
uspokojenie z toho, čo ušlo z majetku dlžníka, nemožno interpretovať doslovne (iba prostredníctvom
jazykového výkladu), keďže pri takejto interpretácii by sa dosah odporovacieho práva v rozpore s jeho
účelom obmedzil výlučne na scudzovacie právne úkony. Možnosť odporovať právnemu úkonu nemožno

bezpodmienečne spájať iba s právnym úkonom, s ktorým je bez ďalšieho spojený iba translačný
účinok (zmena vlastníctva). Veriteľ môže byť poškodený nielen tým, že dôjde k vyňatiu nehnuteľnosti
majetku dlžníka, ale aj tým, že dôjde k jej právnemu znehodnoteniu v prospech tretej osoby. Takýmto
úkonom je možné odporoval, pretože vo svojej podstate sťažujú, až znemožňujú legitímne uspokojenie
vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti právny predchodca žalobcu
považuje za nevyhnutné, aby do súdneho konania vstúpil M. I. na strane žalovaného a žaloba bola

rozšírená aj o nový odporovateľný právny úkon.

7. Uznesením č.k. 10C/170/2014-196 zo dňa 06.09.2016 súd pripustil vstup žalovaného 2/ do konania
a povolil rozšírenie žalobného petitu.

8. Dňa 21.03.2017 bol súdu doručený úradný preklad vyjadrenia žalovaného 2/ k žalobe, ktorý dňa
02.03.2017 pred verejným notárom H. L. slávnostne vyhlásil, že svojmu bratovi V. I. poskytol 149.425
kanadských dolárov. Tieto finančné prostriedky boli nakoniec zabezpečené hypotékou na nehnuteľnosť
na Slovensku. Odvtedy sa uskutočnili 2 úhrady peňazí, ktoré mu požičal. Dňa 26.februára 2016 dostal
988,08 eur. Dňa 18.marca 2016 dostal 13.952,85 eur. Tieto dve platby sa rovnajú sume 21.012,53

kanadských dolárov. Zostatok, ktorý mu je dlžný predstavuje 128.412,47 kanadských dolárov. Nedostal
žiadne ďalšie platby. K vyjadreniu žalovaného 2/ sú pripojené kópie bankových výpisov s prijatými
platbami.

9. Dňa 02.10.2017 súd z dôvodu zániku právneho predchodcu žalobcu rozhodol o pokračovaní v konaní

so žalobcom ako právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti Sberbank Slovensko a.s.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného 1/, výsluchom svedka V. I., oboznámením
sa so všetkými listinnými dôkazmi predloženými stranami v priebehu konania, pri rozhodovaní vychádzal
najmä zo zmluvy o úverom rámci a jej dodatkov, zmenky zo dňa 29.07.2009, listu vlastníctva č. XXXX,

darovacej zmluvy zo dňa 14.02.2013, rozhodnutia Správy katastra L. Č.. H. H. XXX/XX, zmenkového
platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V č.k. 1Zm/1164/2013-22 zo dňa 20.04.2015, záložnej
zmluvy zo dňa 07.12.2015, rozhodnutia Okresného úradu Komárno, katastrálny odbor č. vkladu: H.
XXXX/XXXX, správy JUDr. Martina Hermanovského o stave exekučného konania EX 1508/15, zmluvy
o použití zmenky zo dňa 29.07.2009 a dodatku č. 1 k nej, oboznámil sa s pripojeným spisom Okresného

súdu Bratislava sp. zn. V 1Zm/1164/2013 a Okresného súdu Komárno sp. zn. 14Er/1055/2015 a zistil
nasledovný skutkový a právny stav veci:

11. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytol na základe Zmluvy o úverovom rámci spoločnosti
ROAD MASTERS s.r.o. ako dlžníkovi kontokorentný úver s úverovým rámcom 130.000,00 eur. Na

zabezpečenie pohľadávky veriteľa vystavil dlžník v prospech veriteľa ako remitenta dňa 29.07.2009
zmenku. Za zaplatenie tejto zmenky sa pre celú zmenkovú sumu zaručil V. I..

12.ZpripojenéhospisuOkresnéhosúduBratislavaVsp.zn.1Zm/1164/2013vyplýva,žedňa20.04.2015
súd vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorým uložil spoločnosti ROAD MASTERS s.r.o. a V. I., aby do 3

dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu zaplatili právnemu predchodcovi žalobcu (Sberbank
Slovensko, a.s.) spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu 15.000,00 eur so 6 %-ným ročným úrokom
odo dňa 31.10.2013 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 50,00 eur a náhradu trov konania. Zmenkový
platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť voči spoločnosti ROAD MASTERS s.r.o. dňa
08.05.2015 a voči V. I. dňa 26.05.2015.

13. Darovacou zmluvou zo dňa 14.02.2013 V. I. ako darca daroval žalovanému 1/ ako obdarovanému
nehnuteľnosti bližšie špecifikované vo výroku tohto rozsudku. Vklad vlastníckeho práva žalovaného1/ k predmetným nehnuteľnostiam bol Správou katastra L. zapísaný pod č. vkladu: H. XXX/XX dňa
16.04.2013.

14. Z vyjadrenia žalovaného 2/ vyplýva, že žalovaný 2/ V. I. požičal 149.425,00 kanadských dolárov. Dňa
26.02.2016 mu bolo vrátených 988,08 eur a dňa 18.03.2016 13.952,85 eur, spolu sa tieto dve platby
rovnajú sume 21.012,53 kanadských dolárov. Zostatok, ktorý mu je V. I. dlžný predstavuje 128.412,47
kanadských dolárov.

15. Záložnou zmluvou uzavretou dňa 07.12.2015 medzi žalovaným 2/ ako záložným veriteľom a
žalovaným 1/ ako záložcom sa záložca rozhodol založiť nehnuteľnosti bližšie špecifikované vo výroku
tohto rozsudku v prospech záložného veriteľa do lehoty 31.12.2030, dokedy sa dlžník V. I. zaviazal
svojmu záložnému veriteľovi - bratovi vrátiť finančné prostriedky vo výške 149.425,00 kanadských
dolárov. Okresný úrad L., katastrálny odbor povolil vklad záložného práva do katastra nehnuteľností pod
č. vkladu: V XXXX/XXXX dňa 22.01.2016.

16. Z pripojeného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 14Er/1055/2015 súd zistil, že na základe
zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V č.k. 1Zm/1164/2013-22 sa vedie
exekúcia v prospech žalobcu proti povinným ROAD MASTERS s.r.o. a V. I.. Dňa 12.02.2016 súd vydal
uznesenie č.k. 14Er/1055/2015-62, ktorým zrušil odklad exekúcie a v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného

poriadku uložil súdnemu exekútorovi JUDr. Martinovi Hermanovskému pokračovať v exekúcii. Súdny
exekútor vedie toto exekučné konanie pod č. EX 1508/15.

17. Zo správy súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského zo dňa 04.10.2017 o stave
exekučného konania EX 1508/15 vyplýva, že vymáhaná pohľadávka bola čiastočne uspokojená dňa

28.09.2016 vo výške 1.010,66 eur a dňa 10.01.2017 vo výške 35,58 eur. Pravdepodobnosť ďalšieho
uspokojenia vymáhanej pohľadávky je nízka, keďže sa nepodarilo zistiť žiadny ďalší majetok, z ktorého
by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku.

18. Žalovaný 1/ na pojednávaní dňa 11.04.2016 vypovedal, že predmetnú nehnuteľnosť dostal do daru

od otca. S otcom sa stretáva každý deň, ich vzťah je dobrý, o jeho majetkových pomerov nič nevie. Jeho
otec má ešte jedno dieťa, jeho mladšieho brata. Žalovaný 1/ nevie, čo viedlo jeho otca k tomu, že mu
daroval predmetné nehnuteľnosti, o tom, že by daroval niečo aj jeho mladšiemu bratovi vedomosť nemá.
O tom, že je jeho otec ručiteľom zmenky, žalovaný 1/ nič nevie. Žalovaný 1/ sa svojho otca nepýtal, prečo
mu práve vtedy daruje nehnuteľnosti ani to, prečo ich daruje len jemu a bratovi nie. Žalovaný 1/ vie o

tom, že jeho otec podniká, nevie však od ktorého roku. Podniká v oblasti prepravy. Nevie ani to, v akej
spoločnosti je jeho otec spoluvlastníkom. Jeho otec je rozvedený, znovu ženatý, otca a jeho manželku
žalovaný 1/ navštevuje každý víkend, s otcom nežije v spoločnej domácnosti od roku 2006. V prípade,
že by žalovaný 1/ vedel, že jeho otec je ručiteľom zmenky, predmetný dar by neprijal.

19. Svedok V. I. na pojednávaní dňa 02.10.2017 vypovedal, že vie o tom, že existuje nejaká zmenka,
kde je vraj jeho podpis. Nevie potvrdiť, či ide skutočne o jeho podpis, je podobný jeho, ale nepamätá
sa, že by nejakú zmenku podpisoval. Zmenka je vážny dokument, pamätal by si jej podpísanie. S
manželkou sa rozviedli v roku 2006, mali uzavretú zmluvu o rozdelení majetku, každý bod tejto zmluvy
nevedel splniť, preto sa dohodli, že sa to vysporiada prostredníctvom detí. Žalovaný 1/ je jeho synom,

v čase uzavretia darovacej zmluvy mal 18 rokov. Má z prvého manželstva ešte jedného syna, ten
má teraz 17 rokov. Približne dva roky po darovaní nehnuteľnosti sa dozvedel o existencii zmenky.
Spoločnosť ROAD MASTERS s.r.o. bola odpredaná v septembri 2013, poštu spoločnosti preberala
konateľka B.. Y. H.. O vydaní zmenkového platobného rozkazu nemal vedomosť, on bol len majiteľom,
právo podpisovať dokumenty mala len B.. H., ktorá mu nepovedala, že bol vydaný zmenkový platobný

rozkaz. V spoločnosti ROAD MASTERS s.r.o. bol majiteľom, asi mesiac pred odpredajom prevzal
úlohy konateľa, aby vybavil záležitosti okolo daňových priznaní. Slovenské zákony nepozná, nebol si
vedomý všetkých povinností, konateľstvo prevzal len na podpis daňových priznaní. Spoločnosť ROAD
MASTERS s.r.o. bola pred jej odpredajom zisková, síce tomu veľmi nerozumie, ale z výkazov vyplýva,
že bola zisková aj za predošlé roky. Na úverovú zmluvu č. XXXXXX zo dňa 24.7.2007 sa nepamätá,

vie o tom, že spoločnosť mala nejaký úver k bežnému účtu, nevie, kedy bola takáto zmluva uzatvorená.
Spoločnosť ROAD MASTERS s.r.o. sa zaručila keď brala do leasingu kamióny, aj maďarská spoločnosť
ROAD MASTERS kft brala na seba ručiteľstvo, ako fyzická osoba bol ručiteľ len v Tatra leasingu.
Zmenkovým ručiteľom nikdy nebol. Nespomína si, že by podpisoval Dodatok č. 1 z 08.08.2011 akozmenkovýručiteľnasumu150.000,00eur.Vposledných10rokochnemalmenenýtrvalýpobyt.Žalovaný
1/ sa o jeho podnikanie a jeho záväzky v čase uzavretia darovacej zmluvy nezaujímal, u nich v rodine
to nie je témou.

20. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 11.04.2016 uviedol, že má za to, že v tomto konaní nie
je možné riešiť otázku platnosti zmenky a to, či je ručiteľský záväzok platný vzhľadom na právoplatný
a vykonateľný zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 1Zm/1164/2013 zo dňa
20.04.2015. Dňa 02.10.2017 právny zástupca žalobcu poukázal na to, že pri blízkej osobe sa úmysel

dlžníka ukrátiť žalobcu a vedomosť blízkej osoby o tejto skutočnosti prezumuje, ako aj na skutočnosť, že
žalovaný1/nepočkalnaukončenietohtosporuavpriebehukonaniazaťažildarovanúnehnuteľnosť.Dňa
16.11.2017 právny zástupca žalobcu na pojednávaní k záložnej zmluve uviedol, že bola uzavretá medzi
strýkom a synovcom, má za to, že finančné prostriedky boli poskytnuté len fiktívne, čomu nasvedčuje
časová nadväznosť jednotlivých úkonov. Predaj obchodného podielu nemá na osobný zmenkový
ručiteľský záväzok avalistu žiaden vplyv. Záväzok zo zmenky je záväzkom z listinného cenného papiera,

preto sú pre zmenku rozhodujúce len tie údaje, ktoré sú na nej napísané. Personálne zmeny spoločnosti
ROAD MASTERS s.r.o. nemôžu mať na osobný zmenkový záväzok avalistu žiaden dosah. Inak by sa
každý zmenkový ručiteľ legitímne a bez akéhokoľvek postihu zbavil ručiteľského záväzku prevodom
obchodného podielu na tretiu osobu. V zmysle § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka má za to, že
možno odporovať aj uzavretej záložnej zmluve medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, keďže žalovaný

2/ je osobou blízkou k žalovanému 1/ a museli jej byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť
právneho úkonu proti jeho predchodcovi pri pôvodnej darovacej zmluve. Otázku blízkych osôb si vyvodil
tak, že zo samotnej zmluvy o záložnom práve vyplýva, že žalovaný 2/ a dlžník sú bratia. Išlo o rodinný
zväzok,mázato,žežalovaný2/akoblízkaosobažalovaného1/moholvedieťotom,žetýmtoúkonomsa
ukracuje veriteľ. Pokiaľ berieme legálnu definíciu blízkych osôb v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka

tak príbuzenský vzťah strýko a synovec blízkymi osobami nie sú, avšak má za to, že žalovaný 2/ mohol
vedieť o tom, že jeho úkon ukracuje veriteľa. Nasvedčuje tomu časová postupnosť jednotlivých úkonov.

21. Právna zástupkyňa žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 11.04.2016 uviedla, že žalovaný nemal
dôvod vypytovať sa otca, z akého dôvodu sa rozhodol predmetné nehnuteľnosti mu darovať, o jeho

údajných dlžobách a záväzkoch vedomosti nemal. Otec žalovaného spochybňuje platnosť ručiteľského
záväzku, tvrdí, že on nepodpísal ručenie zmenky. Na danej listine sa nenachádza jeho vlastnoručný
podpis. Tak isto ako žalovaný ani jeho otec neovláda jazyk slovenský, je občanom G.. Na území
Slovenskej republiky mal len povolený pobyt. V tom čase, keď svoje nehnuteľnosti daroval žalovanému
chcel prestať podnikať na území Slovenskej republiky. Jeho terajšia manželka je Z.. Chceli sa spoločne

presťahovať do Z., čo si potom rozmysleli a bývajú v G.. Podnikanie neukončil, preto stále má účet u
žalobcu. Avšak už nepodniká v takom rozsahu ako predtým. Pri každom úkone, keď otec žalovaného
konal v rámci podnikania, vždy bola prítomná ďalšia konateľka spoločnosti B.. Y. H., ktorá mu tlmočila do
jazyka maďarského. Aj ona môže potvrdiť, že on nikdy žiadnu zmenku nepodpísal, pretože on bez B.. H.
nikdy nebol v banke a bez nej nič nepodpisoval. Má za to, že ako predbežnú otázku by mal súd vyriešiť,

či ručenie zmenky zo strany otca žalovaného je platné alebo nie. Žalovaný nemieni túto nehnuteľnosť
predať, pretože má také plány, že sa presťahuje na Slovensko, bude bývať v predmetnom rodinnom
dome, ktorý je upravený tak, aby sa dalo v ňom podnikať, sú v ňom vytvorené kancelárske priestory. Dňa
02.10.2017 právna zástupkyňa žalovaného 1/ uviedla, že V. I. neobdržal zmenkový platobný rozkaz,
dozvedel sa o ňom až v čase, keď mu bol doručený exekučný príkaz. V. I. nebol prizvaný ku konaniu

na Okresnom súde Bratislava V, v rámci ktorého bol zmenkový platobný rozkaz vydaný, preto by súd
v rámci tohto konania mal preskúmavať platnosť jeho podpisu na zmenke. Žalovaný 1/ nemohol vedieť
o prípadnom úmysle jeho otca ukrátiť žalobcu. V tom čase jeho otec už nežil s jeho matkou, žalovaný
1/ žil s matkou. Otec a matka si majetok rozdelili a žalovaný 1/ o majetkových veciach svojho otca
nevedel. Zástupkyňa žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 22.01.2018 v rámci záverečnej reči uviedla,

že na LV č. XXXX je zaevidovaná poznámka, v zmysle ktorej súd uložil žalovanému 1/ zákaz nakladať
s nehnuteľnosťou, preto má za to, že odporovacia žaloba je zbytočná, pretože žalovaný 1/ by aj tak s
nehnuteľnosťou nemohol nakladať. Žalovaný 1/ ani nechce s touto nehnuteľnosťou nakladať, chce si ju
ponechaťbuďpresebaalebopresvojhootca,ktorýzvažujenávratnaSlovensko,pričomniejevylúčené,
že táto nehnuteľnosť bude slúžiť na podnikateľské účely. Má za to, že žaloba je voči žalovanému 1/

nedôvodná, žalovaný 1/ nikdy neprevzal ručenie od otca za zmenku, s firmou otca nemá nič spoločné.
V konaní nebol skúmaný osud firmy ROAD MASTERS s.r.o., ktorú otec žalovaného 1/ predal, má za
to, že táto spoločnosť mala dostatok financií, v exekučnom konaní exekútor mohol vymôcť pohľadávkužalobcu aj z majetku tejto spoločnosti. Z uvedených dôvodov navrhla, aby súd žalobu voči žalovanému
1/ zamietol.

22. Právny zástupca žalovaného 2/ na pojednávaní dňa 16.11.2017 uviedol, že pokiaľ ide o prvú časť
žalobného petitu, ktorou sa žalobca domáha vyslovenia neúčinnosti darovacej zmluvy, ide o dvojstranný
právny úkon, ktorého účastníkom žalovaný 2/ nebol, resp. z neho nemá prospech resp. v tomto ohľade
pôvodná žaloba takýto nárok voči žalovanému 2/ pred pripustením jeho vstupu do konania na strane
žalovaného a rozšírením žalobného petitu ani nepredvídala, resp. nepožadovala. Táto časť petitu sa

žalovaného 2/ ani netýka. Pokiaľ ide o druhú časť žalobného petitu, teda vyslovenie neúčinnosti záložnej
zmluvy medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, má za to, že v tomto prípade žaloba rovnako nie je dôvodná.
Žalovaný 2/ totiž ani v prípade tohto právneho úkonu nie je pasívne legitimovanou osobou podľa §
42b ods. 2 Občianskeho zákonníka a v prvom rade sa tu jedná o taký dvojstranný právny úkon, na
ktorý nedopadá ani fikcia § 42a Občianskeho zákonníka, nakoľko nejde o žiaden z právnych úkonov
vymedzených v jednotlivých ustanoveniach tejto normy. Prvotným predpokladom právnej možnosti

odporovať právnym úkonom totiž je, že sa musí jednať o právne úkony dlžníka, ktoré boli urobené
v rozsahu a spôsobom popísaným v § 42a Občianskeho zákonníka. Napádaná záložná zmluva však
takýmto právnym úkonom evidentne nie je, tento právny úkon neurobil dlžník, nebol urobený zákonom
predvídaným spôsobom a preto už len táto okolnosť vylučuje možnosť úspešnosti odporovacej žaloby
voči tomuto právnemu úkonu. V tejto súvislosti poukázal aj na ustálenú judikatúru tak Krajského súdu v

Nitre, ide napr. o vec vedenú na tomto súde pod sp. zn. 8Co/248/2006 resp. aj na ustálenú judikatúru
NS SR napr. vo veci sp.zn. 4Cdo/148/2007, kde dovolací súd opakovane judikoval že zákonným
predpokladom úspešnosti odporovateľnosti právneho úkonu je, že možno odporovať len úkonom
dlžníka,pretoželendlžníkmôžeukrátiťnárokyveriteľa.Pokiaľžalobcapodávažalobuoodporovateľnosť
právneho úkonu inej osoby než dlžníka, nemá to za následok odporovateľnosť právneho úkonu a

to ani vtedy, ak by týmto úkonom inak k ukráteniu práva veriteľa došlo. Zmyslom právnej úpravy
odporovateľnosti je totiž ochrana veriteľa pred právnym úkonom dlžníka, pričom odporovať možno
len jeho právnym úkonom, v žiadnom prípade nie úkonom inej osoby, nakoľko takýto postup má
za následok nedostatok pasívnej vecnej legitimácie takéhoto žalovaného, v prípade tohto konania
konkrétne žalovaného 2/. Na pojednávaní dňa 22.01.2018 právny zástupca žalovaného 2/ poukázal na

svoj prednes z pojednávania dňa 16.11.2017 a žalobu voči žalovanému 2/ navrhol zamietnuť.

23. Podľa § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)
veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú
uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj

vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už
bol uspokojený.

24. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane

známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase
v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj
pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

25. Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ
žalobou.

26. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti
tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

27. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je
právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.

28. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.29. Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka,
ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, práva a pohľadávky) na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti

jeneúčinnosťprávnehoúkonuvočiurčitejosobe,ktoráznamená,ževeriteľmôžepožadovaťuspokojenie
svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec
nedošlo. Predmetom odporovateľnosti sú také právne úkony, ktorými sa zhoršuje možnosť veriteľa na
uspokojenie jeho pohľadávky, pričom to nemusia byť úkony, ktorými dochádza k scudzeniu majetku
dlžníka, postačuje, ak ide o také úkony, ktoré zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na úkor veriteľa.

Odporovať možno len úkonom dlžníka. Len dlžník totiž môže ukrátiť nároky veriteľa. Ak iná osoba než
dlžník urobí úkon, ktorým by sa ukrátili práva veriteľa, nemá to za následok vznik odporovateľnosti.

30. Predpokladmi úspešného odporovania právnemu úkonu dlžníka, ktoré musí veriteľ preukázať sú
(teda musí tvrdiť a dokázať, aby bola jeho žaloba úspešná):
- vymáhateľnosť svojej pohľadávky voči dlžníkovi,

- skutočnosť, že konkrétny právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa,
- preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa ak žalovanému (druhej strane odporovaného
právneho úkonu) musel byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, teda
že o ňom vedel alebo musel vedieť,
- skutočnosť, že právny úkon dlžník urobil v posledných troch rokoch, t. j. troch rokoch predchádzajúcich

podaniu žaloby.
Preukázanie úmyslu dlžníka, že mienil ukrátiť právnym úkonom svojho veriteľa nie je podmienkou
odporovateľnosti vtedy, ak druhou stranou sú osoby blízke dlžníkovi (blízkou osobou je príbuzný v
priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za
osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako

vlastnúujmu.).Úmyseldlžníkaukrátiťjehoveriteľavtakomtoprípadezákonpredpokladáajenaosobách
dlžníkovi blízkych, aby preukázali opak, t. j., že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohli aj pri náležitej
starostlivosti poznať.

31. Právny predchodca žalobcu sa podanou žalobou pôvodne domáhal určenia, že darovacia zmluva

uzavretá medzi jeho dlžníkom ako darcom a žalovaným 1/ ako obdarovaným je voči nemu právne
neúčinná. V priebehu konania žalobu rozšíril aj o určenie, že záložná zmluva uzavretá medzi žalovaným
2/ ako záložným veriteľom a žalovaným 1/ ako záložcom je voči nemu právne neúčinná. Žalovaný
1/ namietal, že s darovanou nehnuteľnosťou nechce nakladať, on neprevzal ručenie za zmenku, o
tom, že jeho otec je zmenkovým ručiteľom nevedel, spochybnil pravosť podpisu otca ako zmenkového

ručiteľa na zmenke, namietal, že zmenkový platobný rozkaz nebol zmenkovému ručiteľovi doručený,
o prípadnom úmysle svojho otca ukrátiť svojho veriteľa nevedel. Žalovaný 2/ namietal, že v časti o
určenieneúčinnostidarovacejzmluvyniejepasívnelegitimovanýavčastiourčenieneúčinnostizáložnej
zmluvy je žaloba nedôvodná, keďže nešlo o právny úkon dlžníka a zákonným predpokladom úspešnosti
odporovateľnosti právneho úkonu je, že možno odporovať len úkonom dlžníka, pretože len dlžník môže

ukrátiť nároky veriteľa. Pokiaľ žalobca podáva žalobu o odporovateľnosť právneho úkonu inej osoby než
dlžníka, nemá to za následok odporovateľnosť právneho úkonu a to ani vtedy, ak by týmto úkonom inak
k ukráteniu práva veriteľa došlo.

32. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca má voči V. I., vymáhateľnú pohľadávku,

ktorá mu bola priznaná zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V sp. zn.
1Zm/1164/2013 zo dňa 20.04.2015, právoplatným a vykonateľným dňa 26.05.2015. V konaní bola
preukázaná existencia darovacej zmluvy, na základe ktorej bolo prepísané vlastnícke právo k
nehnuteľnosti z darcu V. I. na obdarovaného - žalovaného 1/, ktorej neúčinnosti sa žalobca domáha. Z
pripojeného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 14Er/1055/2015 bolo zistené, že proti povinnému

V. I. prebieha konanie o vymoženie pohľadávky priznanej zmenkovým platobným rozkazom Okresného
súdu Bratislava V sp. zn. 1Zm/1164/2013 zo dňa 20.04.2015. Zo správy súdneho exekútora JUDr.
Martina Hermanovského mal súd za preukázané, že dlžník V. I. nevlastní majetok, z ktorého by mohlo
dôjsťkuspokojeniuveriteľa-žalobcu.Zuvedenýchskutočnostísúdvyvodil,žežalobcamávočidlžníkovi
V. I. vymáhateľnú pohľadávku, ako aj skutočnosť, že darovacia zmluva uzavretá medzi dlžníkom V. I. a

žalovaným 1/ viedla k zmenšeniu majetku dlžníka, ktoré malo za následok, že veriteľ - žalobca nemôže
dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by nebolo tohto úkonu, mohol by
svoju pohľadávku z darovaného majetku dlžníka uspokojiť.33. Preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa nie je podmienkou odporovateľnosti v prípade, ak dlžník
realizoval právny úkon s osobami jemu blízkymi (§ 116 a § 117 Občianskeho zákonníka) alebo v
prospech týchto osôb. V takomto prípade sa existencia ukracujúceho úmyslu dlžníka predpokladá ex

lege a skutočný úmysel dlžníka pre procesný úspech žalujúceho veriteľa nie je podstatný. Rozhodujúcou
skutočnosťou je ukrátenie veriteľa, teda objektívny stav, ktorý svoje právne následky neodvodzuje
od subjektívneho motívu (ukracujúceho úmyslu) dlžníka. Zákon v tomto prípade u blízkych osôb
dlžníka konštruuje vyvrátiteľnú domnienku, že úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa poznali; je preto na
týchto osobách (ak chcú účinne zabrániť podanej odporovacej žalobe), aby v konaní preukázali, že

úmysel dlžníka v čase uskutočnenia ukracujúceho právneho úkonu nemohli poznať ani pri vynaložení
náležitejstarostlivosti.Kúčinnémuvyvráteniutejtozákonnejdomnienky(vzáujmevlastnéhoprocesného
úspechu) je preto nevyhnutné jednak tvrdenie žalovanej blízkej osoby dlžníka, že dlžníkov úmysel
ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať, ale najmä preukázanie (splnenie dôkaznej
povinnosti) konkrétnych úkonov vynaloženia náležitej starostlivosti. Za týmto účelom musí žalovaná
blízka osoba hodnoverným spôsobom v konaní preukázať, že v súvislosti s odporovaným právnym

úkonom vynaložila takú relevantnú činnosť, aby ukracujúci úmysel z výsledkov tejto činnosti rozpoznala,
alebo sa o ňom aspoň mohla dozvedieť.

34. Žalovaný 1/ v konaní tvrdil, že nežije s dlžníkom V. I., ktorý je jeho otcom, v spoločnej domácnosti,
o majetkových pomeroch svojho otca nič nevie, nevie ani to, prečo sa otec rozhodol darovať mu

nehnuteľnosť, vie, že podniká v oblasti prepravy, nevie odkedy podniká. Nevedel ani o tom, že jeho otec
je ručiteľom zmenky. O otcových dlžobách a záväzkoch nevedel. Ako už bolo uvedené vyššie, zákon
ukladá blízkym osobám dlžníka povinnosť vynaloženia náležitej starostlivosti smerujúcej k rozpoznaniu
úmyslu dlžníka odporovaným úkonom ukrátiť veriteľa. Súd je toho názoru, že konanie žalovaného 1/ v
súvislosti s uzatvorením odporovanej darovacej zmluvy nesvedčí o jeho snahe zistiť, alebo sa aspoň

dozvedieť o úmysle svojho otca (dlžníka) ukrátiť veriteľa. Žalovaný 1/ nepreukázal, že by v tejto súvislosti
vyvinul takú relevantnú činnosť, z výsledkov ktorej by mohol ukracujúci úmysel svojho otca (dlžníka)
rozpoznať, alebo sa o ňom aspoň dozvedieť. Navyše žalovaný 1/ v konaní ani netvrdil, že by takúto
činnosťvčaseuzatváraniadarovacejzmluvyvôbecvyvinul.Nazákladeuvedeného dospelsúdkzáveru,
že žalovaný 1/ v konaní v súvislosti s predmetnou darovacou zmluvou nepreukázal, že vo vzťahu k

úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa postupoval s náležitou starostlivosťou umožňujúcou rozpoznať úmysel
dlžníka ukrátiť veriteľa. Keďže žaloba bola na súd podaná dňa 19.06.2014, teda v trojročnej prekluzívnej
lehote úspešného odporovania právnemu úkonu (teda v lehote 3 rokov od vkladu vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti prevedenej darovacou zmluvou, ktorý bol povolený dňa 16.04.2013), boli splnené aj
všetky ostatné predpoklady úspešného odporovania právnemu úkonu a námietky žalovaného 1/ boli

vo vzťahu k žalobe o odporovateľnosť právnych úkonom irelevantné, súd rozhodol tak, že darovacia
zmluva, ktorou boli prevedené nehnuteľnosti bližšie špecifikované vo výroku tohto rozsudku, je voči
žalobcovi právne neúčinná.

35.Vovzťahukurčeniu,žezáložnázmluvajevočižalobcoviprávneneúčinnásúdžalobuakonedôvodnú

zamietol, keďže sa v plnom rozsahu stotožnil s procesnou obranou žalovaného 2/. Záložná zmluva,
ktorej neúčinnosti sa žalobca domáha, bola uzavretá medzi záložným veriteľom - žalovaným 2/ a
záložcom - žalovaným 1/. Základným predpokladom úspešného odporovania právneho úkonu je, že
možno odporovať len právnym úkonom dlžníka, pretože len dlžník môže ukrátiť nároky veriteľa. Žalobca
sa pritom domáha určenia právnej neúčinnosti záložnej zmluvy, ktorú uzavrel žalovaný 2/ a žalovaný

1/, zmluvnou stranou záložnej zmluvy však nebol dlžník V. I., nešlo o jeho právny úkon, z čoho
možno jednoznačne vyvodiť, že žalobca sa domáha odporovateľnosti právneho úkonu inej osoby než
dlžníka, preto nie je splnený základný predpoklad úspešnosti odporovania právnemu úkonu, a to ani
za predpokladu, ak by týmto úkonom žalovaných 1/ a 2/ došlo k ukráteniu práva veriteľa. Z uvedeného
dôvodu preto súd žalobu v časti o určenie právnej neúčinnosti záložnej zmluvy voči žalobcovi ako

nedôvodnú zamietol.

36. Súd nevykonal žalovaným 1/ navrhované znalecké dokazovanie na zistenie resp. popretie pravosti
podpisu zmenkového ručiteľa V. I. na zmenke, keďže táto zmenka už bola podkladom pre vydanie
zmenkového platobného rozkazu, ktorý je právoplatný a vykonateľný. Ak sa namieta pravosť podpisu

na zmenke, bolo potrebné tak urobiť v tomto konaní. Súd je zmenkovým platobným rozkazom viazaný,
preto v konaní o odporovacej žalobe nemôže preskúmavať pravosť podpisu na zmenke.37. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Keďže pasívnu legitimáciu v konaní, predmetom ktorého
je odporovateľný právny úkon, má ten, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech (§ 42b ods.

2 Občianskeho zákonníka), súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal z toho,
že stranami vo vzťahu k prvému petitu žaloby bol žalobca a žalovaný 1/ ako obdarovaný (teda osoba,
ktorá mala z darovacej zmluvy prospech), a vo vzťahu k druhému petitu žaloby žalobca a žalovaný 2/
ako záložný veriteľ (teda osoba, ktorá mala zo záložnej zmluvy prospech). V časti o určenie neúčinnosti
darovacej zmluvy bol v konaní úspešný žalobca, keďže v tejto časti súd žalobe vyhovel, preto mu

súd voči žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V časti o určenie
neúčinnosti záložnej zmluvy súd žalobu zamietol, žalobca teda nebol úspešný, preto súd žalovanému 2/
ako úspešnej strane v tejto časti sporu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Komárno.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o

podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci (365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).