Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. august 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/146/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317212713
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2317212713.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:
JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcov: 1/ T. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P. XXX, P., 2/ T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, P., proti žalovanému: Prvá stavebná
sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31335004, o určenie neplatnosti zmluvy
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný

majetok a mandátnej zmluvy, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcov
proti uzneseniu Okresného súdu Galanta, č. k. 18C/55/2017 - 74 zo dňa 10. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého vydania sa domáhali
žalobcovia, aby súd uložil žalovanému zákaz nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v k. ú.

P., obec P., okres R., zapísanými na LV č. XXX : stavbou rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený
na parc. č. 732/4, a parcelami registra ,“C“ evidovanými na katastrálnej mape ako pozemok parc. č.
732/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 272 m2, pozemok parc. č. 732/4, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria o výmere 71 m2 a pozemok parc. č. 732/5, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria
o výmere 53 m2, a to zdržať sa ich predaja a výkonu záložného práva, ktorého vklad do Katastra
nehnuteľností bol povolený Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor pod č. V 3274/2011, a to až

do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 02.06.2017 domáhali, aby súd určil, že zmluva o
mimoriadnommedziúvereastavebnomúvereuzatvorenádňa05.10.2011medzižalobcamiakodlžníkmi
a žalovaným ako veriteľom, je neplatná, a tiež, že zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný
majetok a mandátna zmluva uzatvorená dňa 05.10.2011 medzi žalobcom v l. rade ako záložcom a

žalovaným ako záložným veriteľom, predmetom ktorej je zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam
nachádzajúcimi sa v k. ú. P., obec P., okres R., zapísanými na LV č. XXX : stavbou rodinný dom súpisné
číslo XXX, postavený na parc. č. 732/4, a parcelami registra ,“C“ evidovanými na katastrálnej mape
ako pozemok parc. č. 732/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 272 m2, pozemok parc. č. 732/4,
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 71 m2 a pozemok parc. č. 732/5, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria o výmere 53 m2, a to zdržať sa ich predaja a výkonu záložného práva,

ktorého vklad do Katastra nehnuteľností bol povolený Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor pod
č. V 3274/2011, je neplatná.

3. Vzhľadom na oznámenie o začatí výkonu záložného práva žalobcom podľa ich tvrdení hrozí
bezprostredná ujma na ich právach a porušenie základného ľudského práva na obydlie, ktoré garantuje
čl.21ÚstavySlovenskejrepublikyačl.8Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd.Zásah,

ktorý do práv žalobcov bezprostredne hrozí, je pritom výkonom práva žalovaného, ktorý je v rozpore s
dobrými mravmi a vychádza z neplatnej zmluvy, teda nemôže požívať súdnu ochranu. Žalobcovia súako priemerní spotrebitelia vystavení dražobnému procesu bez akejkoľvek preventívnej kontroly súdom,
a teda aj s celou rodinou sú tak vystavení svojvôli žalovaného, pričom im reálne hrozí, že prídu o svoje
obydlie. Žalobcovia žiadajú o predbežnú súdnu ochranu proti žalovanému, ktorý je záložným veriteľom.

Nároky žalobcov sú odvodené aj z cieľov európskych smerníc na ochranu spotrebiteľa, ktorých cieľom
je dosiahnuť stav, aby nekalé obchodné praktiky boli eliminované. Navrhované obmedzenie v podobe
nariadenia neodkladného opatrenia je z pohľadu žalobcov jediná možnosť ako zabezpečiť účel a
cieľ súdneho konania, t. j. poskytnúť ochranu, právam žalobcov a ich vymožiteľnosť a vykonateľnosť,
pričom iný spôsob ako neodkladné opatrenie, nie je v tomto prípade účinný, nakoľko v prípade

nevydanianeodkladnéhoopatreniaazákazunakladaťsnehnuteľnosťami,môžežalovanýdokonečného
rozhodnutia súdu vo veci samej previesť vlastnícke právo na tretiu osobu a tým ohroziť práva žalobcov.

4. Súd dospel k záveru, že žalobcovia pri podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nepreukázali splnenie zákonných podmienok na jeho nariadenie, a to práve spomínanú naliehavosť
potreby bezodkladnej úpravy právnych pomerov medzi stranami. Žalobcovia sa domáhali nariadenia

neodkladného opatrenia návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.06.2017, pričom z Oznámenia o
dobrovoľnej dražbe vyplýva, že dražba sa uskutočnila už dňa 15.06.2017. Žalobcovia, hoci skutočnosť,
že výkon záložného práva sa uskutoční predajom nehnuteľností založených v prospech žalovaného
formou dobrovoľnej dražby, im bola oznámená už listom zo dňa 14.11.2016, vyčkávali s podaním návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia až do 02.06.2017, t.j. trinásť dní pred konaním predmetnej

dobrovoľnej dražby. Ustanovenie § 328 ods. 2 Civilného sporového poriadku súdu ukladá povinnosť
rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zákonnej lehote najneskôr do 30 dní
od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav
v čase vydania rozhodnutia a keďže v čase, keď o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
súd rozhoduje, dobrovoľná dražba na predaj nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania, už

prebehla, prípadné vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by bolo v rozpore s jeho
preventívnou funkciou a funkciou prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní.
V čase rozhodovania o neodkladnom opatrení, za daného stavu argumentácie žalobcov o existencii
dôvodného rizika môže dôjsť k zmene vlastníckych vzťahov a k nezvratnému stavu, keď žalobca ako
zapísaný vlastník predmetných nehnuteľností aj so svojou rodinou príde o tieto nehnuteľnosti v dôsledku

dražby, keďže predmetná dražba už bola uskutočnená, nebolo možné návrhu žalobcov vo vzťahu k
osvedčeniu zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia priznať úspech, preto súd
rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

5. Proti uvedenému uzneseniu v celom jeho rozsahu podávajú žalobcovia podľa ust. § 355 CSP a

nasl. odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP - rozhodnutie súdu I. inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobcovia trvajú na tom, že uznesenie je nezákonné, a to z
viacerých dôvodov. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd I. inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn.: 23Co/364/2017 zo dňa 02.11.2017 napadnuté rozhodnutie

zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Okrem iného odvolací súd
uviedol (odsek 22.), že nepochybne sa treba zaoberať porovnaním ceny draženej nehnuteľnosti,
všeobecnou cenou nehnuteľností, výškou poskytnutého úveru a zostatku dlhu. Prvoinštančný súd
však uvedeným spôsobom nepostupoval, neriadil sa názorom odvolacieho súdu a bez náležitého
zdôvodnenia konštatoval, že rozdiel v cene nehnuteľností pri vybavovaní úveru a pri najnižšom podaní

v zmysle znaleckého posudku pre účely dobrovoľnej dražby nemá súvis s prejednávanou vecou. Ide
o nerešpektovania záväzného právneho názoru, čo predstavuje nesprávne právne posúdenie veci. Je
nepochopiteľné, ako mohol prvoinštančný súd zamietnutie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia
zdôvodniť tým, že poukaz na neprijateľné zmluvné podmienky nie je dostatočný na konštatovanie
o nezákonnom uspokojovaní nároku zo strany žalovaného. Spotrebiteľské zmluvy totiž v súdnom

konaní podliehajú ex offo súdnemu preskúmavaniu neprijateľnosti zmluvných podmienok. V prípade
konštatovania neplatnosti niektorej z nich nie je vylúčená ani možnosť, že veriteľom požadovaný
nárok nebude potom súdom priznaný v celej výške. Nie je preto možné súhlasiť s konštatovaním
prvostupňového súdu, že žalobca je povinný strpieť takýto výkon záložného práva. Žalobcovia trvajú
na tom, že pohľadávka, ktorej sa snaží žalovaný výkonom záložného práva domôcť, je nezákonná,

nakoľko predmetné zmluvy sú neplatné. Súd vôbec nezohľadnil zásahu proporcionality zásahov do
práv, keď výlučne konštatoval, že nariadením neodkladného opatrenia by bolo zasiahnuté do ústavného
práva žalovaného. Naopak, trváme na tom, že žalovaný prípadným nariadením neodkladného opatrenia
nebude významným spôsobom citeľne zasiahnuté do jeho práv, nakoľko ide o veľkú obchodnúspoločnosť, ktorá môže naďalej vykonávať svoju obchodnú činnosť. Naopak pri žalobcoch naozaj hrozí
strata ich jediného obydlia, kedy sa členovia rodiny i s maloletým dieťaťom neoprávneným zásahom do
ich práv môžu stať bezdomovcami. Na základe vyššie uvedeného navrhujú odvolaciemu súdu, aby na

základe správnych skutkových zistení a správneho právneho posúdenia vo veci rozhodol. Navrhujeme
odvolaciemu súdu, aby podľa ust. § 390 písm. a) CSP sám vo veci neodkladného opatrenia rozhodol
nasledovne: Súd zakazuje žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v k. ú. P., obec
P., okres R., zapísanými na LV č. XXX, a to stavbou rodinný dom súpis. č. XXX, postavený na parc. č.
732/4 a parcelami registra "C" evidovanými na katastrálnej mape ako pozemok parc. č. 732/1 zastavané

plochy a nádvoria o výmere 272 m2, pozemok parc. č. 732/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 71
m2 a pozemok parc. č. 732/5 zastavané plochy a nádvoria o výmere 53 m2, a to zdržať sa ich predaja
a výkonu záložného práva, ktorého vklad do KN bol povolený Okresným úradom Galanta, katastrálny
odbor pod č. V 3274/2011, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Ak odvolací súd vo veci
sám nerozhodne navrhujeme, aby napadnuté uznesenie Okresného súdu Galanta sp. zn.: 18C/55/2017-
74 zo dňa 10.01.2018 zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

6. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný udáva, že považuje podané odvolanie za nedôvodné a predmetné
uznesenie za správne. Tak ako Krajský súd v Trnave v Uznesení KS uviedol, súd nemôže nariadiť
neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej
javí ako nedôvodný. Predbežná ochrana nedôvodného nároku by bola v rozpore s podstatou a účelom

neodkladného opatrenia. V zmysle § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskoršieho predpisu (ďalej iba "CSP") je možné sa určovacou žalobou domáhať: určenia, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, alebo určenia právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu. Z uvedeného znenia predpisu vyplýva, že možnosť žalobcov domáhať sa určenia
právnej skutočnosti je daná iba vtedy, ak by to vyplývalo z osobitného predpisu (napr. určenie neplatnosti

dražby, určenie neplatného skončenia pracovného pomeru atď.). Je tomu tak z dôvodu, že určenie
existencie právnej skutočnosti odporuje vo svoje podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav,
avšak pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však o tom, čo
je v prítomnosti. Podľa názoru žalovaného z uvedeného vyplýva, že žalobou nie je možné domáhať
sa vyslovenia neplatnosti úverovej a záložnej zmluvy, ako sa domáhajú žalobcovia. Vychádzajúc z

uznesenia KS súd I. inštancie náležite posúdil možnú mieru úspechu žalobcov v konaní vo veci samej na
základe podanej žaloby. Súd I. inštancie v predmetnom uznesení skonštatoval, že: Určenie neplatnosti
zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere by však neodstránilo stav právnej neistoty, t.j.
nemohlo by zabrániť veriteľovi (žalovanému) z tejto zmluvy domáhať sa vrátenia poskytnutého plnenia
titulom bezdôvodného obohatenia, t.j. vrátenia toho, čo žalobcovia podľa predmetnej zmluvy dostali. Súd

I. inštancie tak na základe správnych záverov v dôsledku predbežného právneho posúdenia nároku vo
veci samej dospel k záveru, že nárok vo veci samej nepovažuje za dôvodný a z toho dôvodu potom návrh
na predbežné opatrenie zamietol. Na základe takéhoto posúdenia je zamietnutie návrhu na vydanie
neodkladnéhoopatreniajedinýmmožnýmsprávnymrozhodnutím,nakoľkovprípade,akbybolovydané,
iba by oddialilo nevyhnutné. Po zamietnutí nároku vo veci samej by bolo vydané neodkladné opatrenie

zrušené, čím by bol žalovaný zdržiavaný pri zákonom výkone svojho práva. Tak ako Krajský súd v
Trnave v uznesení KS, ako aj prvoinštančný súd v predmetnom uznesení skonštatoval, výkon záložného
práva žalovaným je plne opodstatnený a je vykonávaný v súlade s právnymi predpismi. Vydanie
neodkladného opatrenia a jeho následné zrušenie v dôsledku neúspechu žalobcov vo veci samej, by
tak bolo zásadným zásahom do majetkových práv žalovaného. Z uvedených dôvodov je argumentácia

žalobcov ohľadom nesprávnosti zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia irelevantná
a nesprávna. Súd posúdil prvý predpoklad na vydanie neodkladného opatrenia, a síce možný úspech
žalobcov vo veci samej, zhodnotil, že nárok uplatnený žalobou je nedôvodný a správne skonštatoval, že
v prípade neúspechu vo veci samej nie je dôvodné vydávať neodkladné opatrenie. Skúmanie ostatných
faktorovnavydanieneodkladnéhoopatreniapovažuježalobcatýmpádomzazbytočné,nakoľkovydaniu

neodkladného opatrenia vždy bude brániť posúdený neúspech žalobcov v konaní vo veci samej. Na
základe uvedeného žalovaný navrhuje, aby odvolací súd predmetné uznesenie potvrdil.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po tom čo zistil, že odvolanie je podané včas
a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§

355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že
žalovaná použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), bez nariadenia odvolaciehopojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu I. inštancie je vecne
správne.

8. Podľa ust. § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po
jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa ust. § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa ust. § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť
najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ
zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c)
nenakladalasurčitýmivecamialeboprávami,d)niečovykonala,niečohosazdržalaaleboniečoznášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne

podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko
alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu
alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou
alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo
duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala

alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej
konaním ohrozená.

Podľa ust. § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v
čase vydania uznesenia súdu I. inštancie.

Podľa ust. § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude
trvať len po určený čas.

Podľa ust. § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím

konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo
veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením môže
dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

9. V zmysle ustanovenia § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže

súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo
základných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť
na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu

neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním
rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia
ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristické. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ
náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvantitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného
dokazovania v zmysle ust. § 185 a nasledujúcich CSP. Nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje

súd v celom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či
a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami
b) či navrhovateľom tvrdené alebo osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie
c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa

navrhovateľ domáha
d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať okolnosti prípadu dočasný charakter, nebude
vytvorený nenávratný stav
e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah

f) sledovaný účel možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

10. K prípustnostiam a opodstatnenostiam neodkladného opatrenia je potrebné uviesť, že neodkladné
opatrenie nemožno využiť na dočasnú úpravu iných, než právnych vzťahov medzi účastníkmi a aknie medzi účastníkmi vzťah, ktorý je upravený právom ďalšie predpoklady na nariadenie predbežného
opatrenia netreba skúmať. Nadväzujúc na to, že medzi účastníkmi musí jestvovať právny vzťah treba
uviesť, že okrem tvrdenia a osvedčenia právneho vzťahu sa vyžaduje tvrdiť a osvedčiť nárok alebo

právo, ktoré je ohrozované alebo porušované. Z toho vyplýva, že tvrdiť a osvedčiť treba také právo
alebo nárok, ktorého porušenie alebo ohrozovanie možno efektívne chrániť aj neodkladným opatrením
nielen rozhodnutím vo veci samej. Predbežná ochrana totiž nepatrí akémukoľvek právu alebo nároku
vyplývajúceho zo súkromnoprávneho vzťahu, nie je rozhodujúce, že jeho ochrana patrí do právomoci
občianskoprávneho súdu. Ak je totiž ohrozované právo alebo nárok náležite chránené inštitútmi

hmotného práva, predbežná ochrana súdnym rozhodnutím, ktoré ani zďaleka nemôže dosahovať taký
stupeň zabezpečenia ako inštitúty zabezpečenia záväzkov nemá žiadny zmysel. Prvým predpokladom
prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu
medzi účastníkmi, ďalším predpokladom je, že dočasná úprava právnych vzťahov medzi účastníkmi s
dôrazom na konkrétne právo alebo nárok. Potrebnosť dočasnej úpravy, ktorá je obsahom neodkladného
opatrenia úzko súvisí s dočasnosťou takéhoto rozhodnutia súdu, osvedčenie potrebnosti vyplýva z

viacerých skutočností, pričom stačí, ak je osvedčovaná aspoň jedna z nasledujúcich skutočností, a
to, že predbežné opatrenie zabezpečí účel občianskeho súdneho konania v konkrétnom prípade, t.
z. ochranu porušeného alebo ohrozeného práva, že toto zabezpečenie spočíva vo vytvorení situácie
pre efektívne využitie procesných mechanizmov slúžiacich na to, aby sa pokračovalo v konaní bez
ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého sa žiada, bez toho, aby sa v konaní

vo veci samej nedosiahol výsledok, ktorý už neovplyvní hmotnoprávne postavenie účastníkov konania.
Výrok neodkladného opatrenia zabráni vzniku a rozširovaniu škody, inej ujmy alebo zhoršovaniu právnej
pozície navrhovateľa do takej miery, že sa mu oplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Potrebnosť
sa prejavuje v tom, že definitívna súdna ochrana ako svoj procesný predstupeň vyžaduje aj dočasnú
ochranu. Obsah neodkladného opatrenia do rozhodnutia vo veci samej vylúči vznik nenávratného stavu

v právnych vzťahoch účastníkov alebo vznik nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody v prípade
inej ujmy tak, ako je to napr. sporoch z nekalej súťaže. Neodkladným opatrením sa teda nesmie vytvoriť
nenávratný, nenapraviteľný stav právnych vzťahov medzi účastníkmi. Účinky neodkladného opatrenia
nesmú neprimerane zasahovať do právnych vzťahov účastníkov.

11. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené musia mať vždy povahu právnych
vzťahov, regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Právne účinky uznesenia o nariadení
neodkladného opatrenia smerujú vždy do budúcnosti, právne pomery a ich relevanciu posudzuje
súd vždy v čase vydania uznesenia súdu I. inštancie (§ 329 ods. 2). Potreba ich úpravy musí
byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti

však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť
bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Súd preto nemôže danú podmienku
považovať za nesplnenú iba z dôvodu, že navrhovateľ sa nedomáhal ochrany prostredníctvom
neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery. Rozhodujúce
je výlučne kritérium splnenia uvedených podmienok v čase vydania uznesenia súdu I. inštancie.

Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však
musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude
spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza
k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho
právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti

s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery súd musí nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších
predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa
vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

12. Obava z toho, že exekúcia bude ohrozená je samostatným predpokladom nariadenia neodkladného

opatrenia, osobitne je však v tomto prípade nevyhnutné skúmať možnosť dosiahnutia sledovaného
účelu zabezpečovacím opatrením. Ohrozenie exekúcie sa vzťahuje na vykonateľné súdne rozhodnutia
alebo iný exekučný titul vo veci samej. Existencia takéhoto exekučného titulu v čase rozhodovania o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je zákonnou podmienkou úspešnosti návrhu. Keď
môže neodkladným opatrením poskytnúť navrhovateľovi ochranu z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie

aj v prípade, ak je nárok, ktorého uspokojenie má byť predmetom ohrozovanej exekúcie ešte iba v štádiu
prebiehajúceho konania vo veci samej. Keď navrhovateľ navrhuje nenakladanie s určitými vecami alebo
právami, tak týmto neodkladným opatrením sa u konkrétnej osoby obmedzuje dispozičné oprávnenie
vo vzťahu k určitej veci alebo právu, prípadne viacerým veciam alebo právam. Oprávnenie nakladaťs vecami alebo právami predstavuje základ pre realizáciu ekonomických hodnôt iným spôsobom než
užívaním alebo spotrebou. Nariadením neodkladného opatrenia obmedzujúceho dispozičné oprávnenie
dochádza nevyhnutne k zásadu do základných práv povinnej osoby, a to do základného práva vlastniť

majetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva podnikať, uskutočňovať inú činnosť
v zmysle čl. 35 ods. 1 Ústavy SR, základného práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového
protokolu k Dohovoru, a pod. Z daného hľadiska musí byť zásah do právnej sféry povinnej osoby
legitímny a v súlade s princípom proporcionality. Neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad
rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Súd je pri obmedzovaní dispozičného

oprávnenia povinný dbať aj na to, aby ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje nebola
zjavne neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ získa.

13. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej je navrhovateľ
povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Táto sprísnená požiadavka vychádza z premisy, že zjavne
nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu a jednak z predpokladu, že

dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie
než samotnú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Vzhľadom na
tieto špecifické okolnosti je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či návrh z objektívneho hľadiska je
presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného
opatrenia v konkrétnom prípade podmienené.

14. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia
nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Predbežná ochrana nedôvodného nároku by bola v rozpore s
podstatou a účelom neodkladného opatrenia. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho
nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými

prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia po začatí konania, môže súd vychádzať aj z obsahu žaloby a z doteraz vykonaného
dokazovania. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že
miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej
zamietnutia.

15. Žalobu o určenie neplatnosti zmluvy, o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a zmluvy o
zriadenie záložného práva na nehnuteľný majetok a mandátnej zmluvy podal na súd I. inštancie žalobca
1/ a 2/ prostredníctvom svojho zástupcu 2.6.2017. Zmluvu o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere
považujú za neplatnú vzhľadom na množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré v návrhu

uvádzajú záložnú zmluvu vzhľadom na akceptorický vzťah k hlavnému záväzkovému vzťahu treba
považovať v tomto prípade za neplatnú, navyše samotná zmluva o zriadení záložného práva nie je vo
svojom predmete určitá, obsahuje tiež ustanovenia, ktoré sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

16.Návrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniažalobcoviaodôvodňujútým,ževydanímneodkladného

opatrenia sa medzi stranami nevytvorí nenávratný stav a nezasiahne sa neprimerane do práv strán
sporu, ani do práv tretích osôb. Žalovaná bude len do právoplatného skončenia konania vo veci samej
obmedzená k dispozícii s nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalobcu. Ak nebudú mať žalobcovia vo veci
samej úspech, uvedené obmedzenie zanikne. Výkonom záložného práva predajom nehnuteľností v
dražbe dražobníkom môže dôjsť ku zmene vlastníckych vzťahov a k nezvratnému vzťahu, keď žalobca

ako zapísaný vlastník predmetných nehnuteľností aj so svojou rodinou príde o tieto nehnuteľnosti v
dôsledku dražby. Žalobcovia poukazovali na skutočnosť, že podľa oznámenia o dražbe má byť najnižším
podaním 36.800 eur, ktorá má vyjadrovať všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, je však zarážajúce, že
pri vybavovaní mimoriadneho medziúveru v roku 2011 žalovaná vychádzala z hodnoty nehnuteľnosti
52.100 eur, ale na účely dražby akceptuje hodnotu 36.800 eur, pričom však nehnuteľnosti boli od

roku 2011 rekonštrukciou výrazne zhodnotené. Na základe toho hroziaca ujma bude reálne väčšia
ako dočasná strata oprávnenia žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami po relatívne krátku dobu do
rozhodnutia vo veci samej. Navrhované obmedzenie v podobe nariadenia neodkladného opatrenia je z
pohľadu žalobcov jediná možnosť ako zabezpečiť účel a cieľ súdneho konania, t. z. poskytnúť ochranu
právam žalobcov a ich vymožiteľnosť a vykonateľnosť, pričom iný spôsob ako neodkladné opatrenie

nie je v tomto prípade účinný. Naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov je primerané povahe
veci, navrhovaný zásah do práv záložného veriteľa považujú žalobcovia za nepatrný, nakoľko ide o
veľkú obchodnú spoločnosť, ktorej obchodná činnosť prípadným neodkladným opatrením nebude nijako
ovplyvnená. Žalobcovia mali preto za to, že z tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatreniavyplývajú skutočnosti, ktoré potvrdzujú dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana
a odôvodňujú nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pričom nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy spočíva v možnej realizácii záložného práva zriadeného v prospech žalovaného k

predmetným nehnuteľnostiam, čím by bolo žalobcom znemožnené účinne sa domáhať ochrany svojich
práv, taktiež by mohlo dôjsť k ich bezprostrednému vysťahovaniu z predmetných nehnuteľností, teda by
sa ocitli v núdzi. Majú za to, že osvedčili naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami.
V návrhu poukázali, že termín dražby bol vyhlásený na deň 15.6.2017.

17. Pohľadávka žalovanej s príslušenstvom bola na základe zmluvy o zriadení záložného práva na
nehnuteľný majetok, uzavretej dňa 5.10.2011 zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam.
Žalobcovia neuhrádzali splátky úveru riadne a včas, žalovaná im zasielala listom 5.10.2016 oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a vyzvala ich na úhradu celého dlhu. Žalobcovia svoj dlh
nesplnili, žalovaná listom zo 14.11.2016 oznámila žalobcom začatie výkonu záložného práva formou
predaja nehnuteľnosti. Podľa žalobcov keď žalovaná pristúpila k výkonu záložného práva predajom

nehnuteľností hrozí žalobcom bezprostredná ujma na ich právach a porušenie základného ľudského
práva na obydlie. Žalobcovia svoje zmluvné povinnosti nesplnili, a preto pristupovala aj žalovaná k
vyhláseniu predčasnej splatnosti a požadovaniu zaplatenia svojej pohľadávky. Realizovala tak v zmysle
ust. § 151m odsek 4 Obchodného zákonníka účel zákonodarcu, že záložca je povinný strpieť výkon
záložného práva, pretože sa riadil ust. § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže pohľadávka

zabezpečená záložným právom nebola riadne a včas splnená, tak záložný veriteľ mohol začať výkon
záložnéhopráva.Vrámcivýkonuzáložnéhoprávasazáložnýveriteľmôžeuspokojiťspôsobomurčeným
v zmluve alebo predajom zálohu v dražbe podľa osobitného zákona. Treba poukázať na to, že v
oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti k 5.10.2016 bola dlžná suma vo výške 48.175,98 eur.
V znaleckom posudku z 24.2.2017 č. 13/2017 všeobecná hodnota nehnuteľnosti, ktorá bola zaťažená

záložným právom bola zistená vo výške 36 800 eur. Predmetom dražby sú nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalobcu v 1. rade, ktoré tvoria zálohu a dátum konania dražby je vyhlásený na deň 15.06.2017. Predmet
dražby ohodnotil Ing. T. O. na sumu 36.800 eur. Oznámenie o dobrovoľnej dražbe je zapísané i na LV č.
XXX k nehnuteľnostiam v poznámke pod P2-191/2017, č. z. 249/2017. Dňa 15.06.2017 sa uskutočnila
prvá dražba nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. P., s tým výsledkom, že predmet dražby v

prvom kole vydražený nebol. Žalobcom bolo doručené oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby PDS
č. 012/13-2017 zo dňa 15.06.2017. Žalovaná vystupuje v pozícii veriteľa, vykonávala záložné právo,
ktoré bolo zriadené na zabezpečenie pohľadávky žalovanej voči žalobcom. Postupovala plne v súlade
s právnymi predpismi, keď pristúpila k výkonu záložného práva.

18. Predpoklad úspešnosti určenia neplatnosti zmlúv, ktoré žiadali žalobcovia určiť za neplatné, a to
zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, zmluvy o zriadení záložného práva a mandátnej
zmluvy a hlavne význam podstaty zabezpečovacieho opatrenie - uzavretie záložnej zmluvy, je neisté.
Nebola osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami Navyše súd I. inštancie obdržal
návrh vo veci samej 2.6.2017 aj s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia 2.6.2017 a vtedy

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol uznesením zo dňa 22.6.2017 s tým, že hoci
im bolo oznámené už listom zo 14.11.2016, kedy je stanovený termín dražby (15.6.2017), vyčkávali
s podaním návrhu na neodkladné opatrenie až do 2.6.2017, tzn. nebolo akútne potrebné dočasne
upraviť pomery účastníkov a nevyhnutné zasiahnuť vydaním neodkladného opatrenia, nakoľko súd
rozhodol 22.6.2017, potom ako dražba prebehla a jeho vydanie neodkladného opatrenia by bolo

v rozpore s preventívnou funkciou. Súd dôsledne vyhodnotil, či návrh z objektívneho hľadiska je
presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného
opatrenia v konkrétnom prípade podmienené. Keďže pohľadávka žalovanej s príslušenstvom bola
na základe zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok, uzavretej dňa 5.10.2011
zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam a žalobcovia neuhrádzali splátky úveru riadne a

včas, žalovaná im listom 5.10.2016 oznámila vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a vyzvala ich na
úhradu celého dlhu; žalobcovia dlh nezaplatili, oprávnene potom žalovaná dňa 14.11.2016 oznámila
žalobcom začatie výkonu záložného práva formou predaja nehnuteľnosti. Realizovala tak v zmysle ust. §
151m odsek 4 Obchodného zákonníka účel zákonodarcu, že záložca je povinný strpieť výkon záložného
práva, pretože sa riadil ust. § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže pohľadávka zabezpečená

záložným právom nebola riadne a včas splnená, tak záložný veriteľ mohol začať výkon záložného
práva Keďže pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení posudzuje súd v celom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami; b) či
navrhovateľom tvrdené alebo osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerovalebo obavu z ohrozenia exekúcie; c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne
možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha; d) navrhovaným neodkladným opatrením,
pokiaľ má mať okolnosti prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav; e) právne

účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný
rozsah; f) sledovaný účel možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP), súd I.
inštancie sa zaoberal týmito prípustnosťami a opodstatnenosťami neodkladného opatrenia v súhrne,
vyhodnotil ich vzhľadom na opätovne podaný návrh žalobcami správne, keďže v čase, keď o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol, dobrovoľná dražba na predaj nehnuteľností, ktoré

sú predmetom tohto konania, už prebehla, prípadné vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia by bolo v rozpore s jeho preventívnou funkciou a funkciou prostriedku regulujúceho právne
vzťahy na obdobie po jeho vydaní.

19. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie súdu I. inštancie ako vecne
správne potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd I. inštancie
aj bez návrhu súdu v rozhodnutí, ktorým sa konanie bude končiť (§ 262 ods. 1 CSP).

21. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie

prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).