Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. marec 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/141/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7808208634
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7808208634.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej, v právnej veci žalobkyne X. Q., M. W. M. M., X.Ž. Č..
XX, zastúpenej JUDr. Katarínou Blšákovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Horná č.54, proti
žalovanej E. D. V. X. Q. W. R., R. Č..X, zastúpenej JUDr. Jurajom Gajdošíkom, advokátom so sídlom
v Bratislave, Miletičova č.23, o zaplatenie 55,67 eura s prísl., o odvolaní žalobkyne a žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 4.12.2014 č.k. 5C 121/2008-511 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v časti zamietajúceho výroku ohľadom sumy 49,-eur s prísl. a v prevyšujúcej
časti tohto výroku ohľadom sumy 6,67 eura s prísl. rozsudok zrušuje a v rozsahu zrušenia vracia vec

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietajúcom výroku ohľadom zmluvnej pokuty.

Odmietaodvolaniežalobkyneprotivýroku,ktorýmsúdvylúčilnárokžalovanejnasamostatnékonanie.

Z r u š u j e rozsudok v časti výroku, ktorým súd vylúčil na samostatné konanie rozhodovanie o trovách

konania a trovách štátu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu ohľadom zaplatenia sumy 55,67 eura s
prísl.. Žalovanú zaviazal zaplatiť úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1.349,60 eura od
11.4.2008 do 3.7.2008, zamietol protinávrh žalovanej ohľadom zmluvnej pokuty a protinávrh žalovanej
na zaplatenie sumy 404,87 eura a rozhodnutie o trovách konania a štátu vylúčil na samostatné konanie.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobkyne, pozostávajúceho z
cestovného v sume 55,67 eura, z úroku z omeškania z odmeny zo sumy 1.349,60 eura. Ďalej rozhodol

o vzájomnom návrhu žalovanej na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 1.000,-eur a vzájomný návrh
žalovanej na zaplatenie sumy 404,87 eura vylúčil na samostatné konanie.

Súdnávrhžalobkyneohľadomzaplateniacestovnéhozamietolzdôvodunedostatkupasívnejlegitimácie
žalovanej. Pri rozhodovaní vychádzal z toho, že v zmluve na opatrovanie nebolo dohodnuté, že agentúra
- žalovaná bude vyplácať pre žalobkyňu aj cestovné. Cestovné stále vyplácala rodina, pričom žalovaná
iba prepočítavala náklady na cestové podľa kurzu. Žalovaná preukázala dokladom - výpisom z účtu,

že posledný turnus jej rodina vyplatila jedine odmenu bez cestovného. Aj z toho vyplýva, že cestovné
vyplácala rodina a nie žalovaná. Súd žalobkyni priznal úrok z omeškania zo sumy 1.349,60 eura za
obdobie od 11.4.2008 do 3.7.2008, pretože podľa uzavretej zmluvy žalovaná mala vyplatiť odmenu
do 15 dní po skončení práce, pričom žalobkyňa pracovala do 29.5.2007 a odmenu jej vyplatila až popodaní žaloby dňa 24.6.2008. Žalobkyni preto vznikol nárok na úroky z omeškania podľa § 517 ods.
1,2 Obč. zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z..

Súd zamietol aj protinávrh žalovanej ohľadom zmluvnej pokuty vo výške 1.000,-eur. Súd na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobkyňa neporušila svoje povinnosti vyplývajúce z
uzavretej zmluvy. Je pravdou, že žalobkyňa neskoršie pracovala pre tú istú rodinu bez agentúry.
Žalovaná však sama tvrdila rodine, že so žalobkyňou už nebude spolupracovať a potvrdila to aj tým,
že tam posiela nové zdravotné sestry. Rodina bola spokojná s prácou žalobkyne, čo potvrdzuje aj tá

skutočnosť, že ju znova zamestnali. Ďalej súd konštatoval, že žalovaná napriek výzve súdu nepredložila
originál zmluvy o opatrovaní. Zo záverov znaleckého Q. X.. Ľ. M. vyplynulo, že pravosť originálu
podpisu z ktorého bola následne vyhotovená skúmaná kópia podpisu, kópie spornej písomnosti nie je
možné potvrdiť, ani vylúčiť, že žalobkyňa podpísala originál písomnosti, ktorý by bol obsahovou formou
vyhotoveniaidentickýsoskúmanoukópiouspornejpísomnosti(niejemožnévylúčiťtechnickéfalšovanie
podpisu).

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa aj žalovaná.

Žalobkyňa v odvolaní navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v zamietajúcom výroku zmenil
tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť jej sumu 55,67 euro s prísl.. V odvolaní uviedla, že podľa jej názoru súd

prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, Vo svojich
vyjadreniach písomne aj ústne viackrát poukázal na neplatnosť zmluvy o opatrovaní, pričom súd prvého
stupňa sa k tejto skutočnosti nevyjadril, aj keď svoje rozhodnutie odôvodnil odkazom na predmetnú
zmluvu. Súd sa nevyjadril ani ku skutočnosti, že žalovaná napriek viacerým výzvam nepredložila na
pojednávaní originál zmluvy o opatrovaní a zo znaleckého posudku vyplýva, že znalec nemôže potvrdiť

skutočnosť, že žalobkyňa podpísala originál zmluvy, čím podľa jej názoru žalovaná neuniesla dôkazné
bremeno. Z vykonaného dokazovania má za preukázané, že opatrovateľkám bolo vyplácané aj cestovné
tak, že im ho vyplácala žalovaná, ktorej to predtým uhradila opatrovaná osoba. Až po nezhodách
medzi žalovanou a rodinou vyplácal pán X. cestovné priamo žalobkyni, resp. ostatným opatrovateľkám
a neskôr, keď sa nezhody medzi žalovanou a rodinou prehĺbili vyplácal Q. X. žalovanej iba sumu vo

výške 6,-eur. V odvolaní taktiež poukazovala na dôkaz, ktorý žalovaná predložila ako doklad o vyplatení
sumy 121,25 eur opatrovateľke F. Z., kde podľa rozpisu táto suma pozostávala s odmeny a cestovného
vo výške 20,-eur. Z uvedeného vyplýva, že aj nasledujúci turnus po mesiaci máj žalovaná vyplatila
opatrovateľke odmenu spolu s cestovným. Nie je teda pravda, ako sa uvádza v rozsudku, že cestovné
stále vyplácala rodina. Taktiež jej nie je zrejmé, prečo súd prvého stupňa poukazuje na žalovanú ako

agentúru, keďže žalovaná ani podľa obchodného mena, ale ani podľa povolania na sprostredkovanie
nie je uvádzaná ako agentúra a práve s tým súvisí vyššie uvádzaná neplatnosť zmluvy. Napriek tomu, že
ústne do zápisnice špecifikoval z čoho pozostáva suma 55,67 eura, súd prvého stupňa o nej opätovne
rozhodol ako o cestovnom, aj keď pozostávala z kurzového rozdielu na odmene a cestovnom (6,67
eura) a cestovného (49,-eur). Nie je jej preto zrejmé, prečo súd prvého stupňa priznal žalobcovi úroky

z omeškania z odmeny za opatrovanie, ale nepriznal kurzový rozdiel. Kurzový rozdiel vznikol konaním
žalovanej nakoľko odmenu za opatrovanie vyplatila až po podanom návrhu na súd. Ďalej poukazoval
na skutočnosť, že okrem odmeny za opatrovanie obdržala navyše sumu 120,-eur (30. a 31.mája). Teda
obdržala sumu, z ktorej mala vyplatiť jej ňou požadované cestovné 49,-eur, resp. ak pán Mitra zaplatil za
prácu žalobkyne z dôvodu spokojnosti súdu navyše mala byť táto suma vyplatená jej v celku a žalovaná

nemala oprávnenie si ju ponechať resp. robiť s ňou iné úkony.

Žalovaná v odvolaní uviedla, že odvolanie podala voči výroku, ktorým súd zamietol jej návrh na
zaplatenie zmluvnej pokuty a ďalej proti výroku, ktorým bol jej protinávrh vylúčený na samostatné
konanie. V tejto súvislosti poukazuje na článok 9 zmluvy na opatrovanie, podľa ktorého opatrovanie

sprostredkované agentúrou sa môže vykonať v konkrétnej rodine, v súčasnosti a v budúcnosti iba
prostredníctvomdotyčnejagentúryakopatrovateľkaakýmkoľvekspôsobompoškodíagentúru, zneužije
údaje o ošetrovaní osobe na vlastné obohatenie sa alebo na obohatenie konkurenčnej agentúry,
zaplatí jednorázovú pokutu vo výške 1.000,-eur. V konaní bolo preukázané, že žalovaná pracovala
v danej rodine aj po ukončení spolupráce medzi danou rodinou a agentúrou, čím porušila uvedený

článok a teda jej vznikla povinnosť uhradiť jej zmluvnú pokutu, keďže už nepracovala v danej rodine
prostredníctvom agentúry ale odmenu dostala priamo od rodiny, kde opatrovala. Súd prvého stupňa
v rozsudku konštatoval, že má preukázané, že žalobkyňa zostala pracovať pre danú rodinu a aj po
ukončení spolupráce medzi danou rodinou a agentúrou žalovanej, čím fakticky má súd za preukázanéporušenie právnej povinnosti na strane žalobkyne, zakladajúcej povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu.
Súd prvého stupňa žiadnym spôsobom neuviedol na základe akého právneho posúdenia tohto svojho
zistenia zamietol návrh žalovanej na zaplatenie zmluvnej pokuty. Ďalej je toho názoru, že jej nárok na

zaplatenie sumy 404,87 eur titulom poplatku za služby súvisiace so sprostredkovaním zamestnania
bol v tomto konaní jednoznačne preukázaný a rovnako aj z hľadiska právneho posúdenia nesporný.
Podľa jej názoru je nepochybné, že súd prvého stupňa nemohol vylúčiť konanie ohľadom jej nároku na
samostatné konanie a svojím postupom jej odňal možnosť konať pred súdom.

Na základe podaných odvolaní odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa
§214ods.2O.s.p.adospelkzáveru,žeodvolaniežalobkyneječiastočnedôvodnéaodvolaniežalovanej
nie je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci

vo vzťahu k žalobkyňou uplatnenému nároku na cestovné, ako aj vo vzťahu k žalovanej uplatnenému
vzájomnému návrhu ohľadom zmluvnej pokuty, ktorý následne aj správne právne posúdil ak žalobu
žalobkyne v sume 49,-eur a žalovanej v sume 1.000,-eur zamietol. Ani počas odvolacieho konania v
tejto časti nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a
na právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje

(§ 219 ods. 2 O.s.p.).

K odvolaniu žalobkyne je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné ak vychádza z
názoru, že v konaní dostatočne preukázala, že žalovaná bola povinná vyplácať jej cestovné.

Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa nemožno vyvodiť záver tvrdený žalobkyňou, že
predmetom dohody o sprostredkovanie zamestnania bola aj povinnosť žalovanej vyplácať jej cestovné.
Správnepoukazuježalobkyňavodvolaní,žežalovanánepredložilavkonaníoriginálzmluvyoopatrovaní
a zo znaleckého posudku vyplýva, že znalec nemôže potvrdiť skutočnosť, že podpísala originál zmluvy.
Z tohto zistenia však žalobkyňa vyvádza nesprávny skutkový záver, ak sa domnieva, že nepredložením

originálu zmluvy v spojení so znaleckým posudkom žalovaná neuniesla dôkazné bremeno. Dôkazné
bremeno v konaní zaťažuje toho z účastníkov, v ktorého prospech majú vyznieť výsledky dokazovania.
Ak žalobkyňa tvrdila, že predmetom dohody o sprostredkovaní práce bol aj záväzok žalovanej vyplácať
jej cestovné, bolo jej povinnosťou nielen uvedenú okolnosť tvrdiť, ale aj preukázať. Ohľadom tohto
tvrdenia teda dôkazné bremeno zaťažovalo žalobkyňu a nie žalovanú. V konaní zo žalobkyňou

predložených dôkazov nemožno vyvodiť jednoznačný záver o záväzku žalovanej platiť jej mesačne
cestovné, preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak nárok žalobkyne ohľadom cestovného v
sume 49,-eur zamietol.

Za dôvodné však odvolací súd považuje odvolanie žalobkyne ohľadom zamietnutého nároku v sume

6,67 eura. V tejto časti je rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný. V tejto súvislosti poukazuje
odvolací súd na svoje zrušujúce uznesenie zo dňa 8.2.2012 č.k. 1Co 67/2011, v ktorom okrem iného
uviedol, že rozhodnutie je nepreskúmateľné v časti priznaného nedoplatku na odmene , t.j. rozdielu
medzi priznaným cestovným v sume 49,-eur a sumou 55,67 euro. Žalobkyňa v konaní uplatnila peňažný
nárokvsume1.118,-eurakoodmenuzaprácua49,-eurcestovné.Súdnapadnutýmrozsudkomzamietol

žalobu ohľadom zaplatenia sumy 55,67 eura napriek tomu odôvodnil zamietajúci výrok tým, že sa jedná
o nárok žalobkyne na zaplatenie cestovného aj keď je zrejmé, že cestovné žalobkyňa uplatnila len vo
výške 49,-eur. Žalobkyňa vo svojich viacerých písomných podaniach špecifikovala, z čoho pozostáva
uplatnená suma 55,67 euro a to z cestovného v sume 49,-eur a z kurzového rozdielu na odmene a
cestovnom v sume 6,67 eura. Preto ak súd prvého stupňa sa uvedeným nárokom žalobkyne nezaoberal

a v dôvodoch rozhodnutia to nevysvetlil, treba považovať rozhodnutie v tejto časti za nepreskúmateľné.

Za dôvodné nemožno považovať odvolanie žalovanej vo vzťahu k zamietajúcemu výroku ohľadom
zmluvnej pokuty. Súd prvého stupňa správne rozhodol, ak protinávrh žalovanej na zaplatenie zmluvnej
pokuty v sume 1.000,-eur zamietol. Dospel k správnemu skutkovému záveru, že žalobkyňa neporušila

svoje povinnosti vyplývajúce z uzavretej zmluvy. K poukazu žalovanej na znenie článku 9 zmluvy
o opatrovaní je potrebné uviesť, že zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že nie je možné vylúčiť
technické falšovanie podpisu žalobkyne na prípadnej originálnej písomnosti - zmluvy o opatrovaní. Zuvedeného dôvodu preto nemožno považovať, že boli splnené podmienky týkajúce sa uzavretia dohody
ohľadom zmluvnej pokuty, pretože chýba písomná forma zmluvnej pokuty.

Odvolanie žalovanej v časti proti výroku, ktorým súd vylúčil na samostatné konanie nárok žalovanej
na zaplatenie sumy 44,87 eura súd odmietol nakoľko v tejto časti sa jedná o rozhodnutie, ktorým sa
upravujevedeniekonaniaaakovyplývazust.§202ods.3písm.a/O.s.p.odvolanieniejeprípustnéproti
uzneseniu, ktorým sa upravuje vedenie konania. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd v tejto časti
odvolanie žalovanej podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol, nakoľko smerovalo proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Keďže nárok žalovanej, ktorý bol vylúčený na samostatné konanie je samostatným nárokom nebol
dôvod, na vylúčenie na samostatné konanie aj rozhodnutie o trovách konania a trovách štátu, preto o
trovách konania účastníkov ako aj štátu je potrebné rozhodnúť v tomto konaní.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že odvolanie žalobkyne je čiastočne dôvodné a žalovanej
nie je dôvodné, preto odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. potvrdil rozsudok v časti
zamietajúceho výroku ohľadom sumy 49,-eur s prísl. a v zamietajúcom výroku ohľadom zmluvnej pokuty
a postupom podľa § 221 ods. 1,2 O.s.p. zrušil rozsudok v časti potvrdzujúceho výroku ohľadom sumy
6,57 eura a vo výroku, ktorým súd vylúčil na samostatné konanie rozhodovanie o trovách konania a v

rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa rozhodnúť o žalobkyňou uplatnenom nároku v sume
6,67 eura a o trovách konania.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.
1 O.s.p.).

Uvedené rozhodnutie prijal senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.