Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. máj 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/121/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217209890
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2217209890.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: Mgr.
Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcov: 1. I. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H. XX, H., 2. Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. D. č. X, adresa na doručovanie: H. XX, H., obaja
zastúpení: STEFANKOVA| law office s.r.o., IČO: 47 239 077, so sídlom Vajnorská 8/A, Bratislava, proti
žalovanému: Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. H. č. XXX, zastúpený advokátom: Mgr. Peter Voloch,

Čáčovská 305, Senica, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniam
Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 10C/19/2017-50 zo dňa 27.04.2017 a č.k. 10C/19/2017-78 zo
dňa 07.11.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd obe uznesenia súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovia 1 a 2 majú voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením č.k. 10C/19/2017-50 zo dňa 27.04.2017 súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie,
vo výroku I. uložil žalovanému, aby nekontaktoval žalobcov písomne, telefonicky, elektronickou
komunikácioualeboinýmiprostriedkami,vovýrokuII.uložilžalovanému,abysanepribližovalkžalobcom
na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Vo výroku III. súd žalovaného poučil, že súd toto neodkladné
opatrenie na návrh niektorej z procesných strán zruší v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo

nariadené. Dopĺňacím uznesením č.k. 10C/19/2017-78 zo dňa 07.11.2017 súd prvej inštancie doplnil
výrok uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 10C/19/2017-50 zo dňa 27.04.2017 o ďalší
výrok: ,,IV. Žalobcovia 1/ a 2/ majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.“

2. Rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou
ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. g) a h), § 329 ods. 1, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1

Civilného sporového poriadku. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že návrh je v celom rozsahu
dôvodný, nakoľko dôvodmi uvádzanými v návrhu žalobcovia dostatočne opísali rozhodujúce skutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi nimi a žalovaným a dostatočne opísali
skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana
nariadením neodkladného opatrenia. Týmto nárokom je v danom prípade Ústavou SR zaručené právo
žalobcov na nedotknuteľnosť ich osoby a ich súkromia. Zo všetkých žalobcami predložených listinných

dôkazov má súd za preukázané, že žalovaný nad primeranú mieru zasahuje do súkromnej sféry
žalobcov, napriek ich výslovnému nesúhlasu. Tieto zásahy pozostávajú z nevyžiadaného kontaktovania
prostredníctvom sms správ, telefonického kontaktovania ako aj z nevyžiadaného fyzického kontaktu
so žalobkyňou. Súd mal za to, že žalovaný týmto neodkladným opatrením nebude vážnym spôsobom
obmedzený na svojich základných právach a slobodách a ani mu nevznikne žiadna závažná ujma
alebo finančne vyjadriteľná škoda. V danom prípade sa poskytnutie ochrany žalobcom a ich právu

na nedotknuteľnosť osoby a súkromia súdu javí ako proporcionálne vo vzťahu k obmedzeniu práva
žalovaného na slobodu pohybu. Samotným obmedzením žalovaného v komunikácii a približovaniu sa kžalobcom je možné v tomto prípade účinne poskytnúť ochranu žalobcom a ich nároku na nezasahovanie
do ich súkromia zo strany žalovaného bez toho, aby bol žalovaný neúmerne obmedzený na jeho
právach a slobodách a bez možnosti vzniku škody alebo ujmy na jeho strane. Súd žalobcom neuložil

povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, nakoľko má za to, že už len samotným nariadením
predmetného neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Pokiaľ
ide o poučovaciu povinnosť súdu v zmysle § 337 C.s.p., od tohto poučenia upustil, pretože je toho
názoru, že v danom prípade nie je potrebné viesť osobitné konanie vo veci samej. Riadením sa však
podľa čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 základných princípov C.s.p. súd poučil žalovaného o tom, že nariadené

neodkladné opatrenie súd zruší na návrh niektorej z procesných strán v prípade, že odpadnú dôvody,
pre ktoré bolo nariadené.

3. Dopĺňacie uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 234 ods. 2, § 225 ods. 1,
ods. 2, § 218 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku. Vecne argumentoval
súd prvej inštancie tým, že nakoľko mali žalobcovia vo veci plný úspech, súd im v zmysle ust. § 255 ods.

1 C.s.p. priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté
po právoplatnosti tohto uznesenia.

4. Proti uzneseniu č.k. 10C/19/2017-50 zo dňa 27.04.2017, ktorým súd prvej inštancie nariadil
neodkladné opatrenie, podal písomne odvolanie žalovaný prostredníctvom advokáta, v celom jeho

rozsahu, a žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, resp. ho zmenil a návrh zamietol, uplatniac si náhradu trov konania, uplatniac
odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie
v tomto prípade vydal neodkladné opatrenie podľa § 336 ods. 1 druhá veta CSP, keď neuložil žalobcom
povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, pretože je predpoklad, že neodkladným opatrením

možnodosiahnuťtrvalúúpravupomerovmedzistranami.Idetakvtomtoprípadeoneodkladnéopatrenie
vydané tzv. navždy, v zjednodušenom a zrýchlenom konaní bez možnosti žalobcu sa v prvej inštancii k
veci vyjadriť a predkladať dôkazy vo svoj prospech a bez jeho výsluchu len na základe tvrdení a dôkazov
predkladaných len jednou zo sporových strán - žalobcami. Uvedená možnosť vydávať neodkladné
opatrenia bez povinnosti podávať žalobu vo veci samej, keď sa len právoplatnosťou rozhodnutia o

nariadení neodkladného opatrenia de facto končí celé konanie bez toho, aby dôvody na jeho vydanie
a vôbec jeho odôvodnenosť boli preskúmané v konaní vo veci samej, je pritom absolútne a nevídané
nóvumvslovenskomcivilnomprocesnompráve,keďžeObčianskysúdnyporiadokúčinnýdo30.06.2016
takýto inštitút absolútne nepoznal. Už len z tohto dôvodu je tak potrebné napadnuté uznesenie o
nariadení predbežného opatrenia preskúmať prinajmenšom v odvolacom konaní, pretože vo vzťahu k

takýmto neodkladným opatreniam vydaným "na večné časy" nie je vytvorená vôbec žiadna relevantná
judikatúra, ktorá by najmä súdom prvej inštancie určila mantinely odkiaľ-pokiaľ je použite tohto inštitútu
primerané a odôvodnené a kde už prekračuje hranicu, za ktorou už jeho použitie takým zásahom
do základných ústavných práv a slobôd dotknutých osôb, že už sú tieto základné ústavné práva a
slobody porušované v neprípustnej miere a dlhodobo. Zavedením takéhoto inštitútu neodkladného

opatrenia "na večné časy" sa tak otvára možnosť, aby sa ktokoľvek pokúšal riešiť akékoľvek svoje
banálne súkromné nezhody, nedorozumenia, hádky a apatie, susedské spory a vyrovnávať si akékoľvek
súkromné účty takýmto spôsobom. Sekundárnym dôsledkom toho potom môže byť následné zavalenie
orgánovčinnýchvtrestnomkonanítrestnýmioznámeniamipreúdajnéspáchanietrestnéhočinumarenie
výkonu úradného rozhodnutia. Je preto potrebné, aby aj odvolacie súdy aktívne tvorili judikatúru ohľadne

tohto nového právneho inštitútu tak, aby tento mohol byť použitý skutočne len vo výnimočných a
náležite odôvodnených prípadoch. Odvolateľ namieta, že nariadeným predbežným opatrením súd prvej
inštancie ukladá žalovanému neodôvodnené a v podstate celoživotné obmedzenia, pretože síce vo
výroku III. svojho uznesenia žalovaného poučuje, že súd toto neodkladné opatrenie na návrh niektorej
z procesných strán zruší v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, avšak v praxi si

možno len ťažko predstaviť, ako by sa dôvody pre nariadenie predbežného opatrenia mali zmeniť, aby
mohlo byť zrušené. Súd prvej inštancie tak vlastne brutálnym spôsobom a na "doživotie" obmedzuje
žalovaného v jeho ústavnom základnom ľudskom práve na slobodu pohybu a pobytu, garantovanému
mu článkom 23 ods. 1 Ústavy SR, ako aj článkom 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Rovnako tak neodkladné opatrenie predstavuje zásah do práva žalovaného na súkromie,

garantované mu článkom 16 ods. 1 Ústavy SR, ako aj práva na rešpektovanie súkromného a rodinného
života garantovaného článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Na takýto
brutálny zásah do ľudských práv a základných slobôd žalovaného musia byť preto naplnené mimoriadne
podmienky, ktoré by to mohli odôvodňovať, tieto však v tomto prípade naplnené neboli. Závažnosťtakéhotozásahudoľudskýchprávazákladnýchslobôdžalovanéhospočívaajvtrestnoprávnomaspekte
vydaného neodkladného opatrenia, keď je žalovaný po dobu jeho účinnosti vystavený nebezpečenstvu
trestného stíhania pre trestný čin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. i)

Trestného zákona. Žalovanému tak kedykoľvek a dlhodobo hrozí nebezpečenstvo trestného stíhania,
nakoľko napríklad žalobkyňa v 1. rade rovnako tak ako žalovaný pracuje v H., nie je tak vylúčené ich
náhodné stretnutie napr. na ulici, alebo v nákupnom centre, za čo by hrozilo žalovanému odňatie slobody
až na dva roky. Rovnako tak nie je vylúčené ani úmyselné zlomyseľné konanie buď žalobkyne v 1.
rade, alebo žalobcu v 2. rade, ktorý ako dlhodobo podvádzaný manžel môže mať k tomu osobitnú

motiváciu, keď môžu vyhľadávať stretnutia so žalovaným, resp. vytvárať podmienky, za akých by mohlo
dôjsť k stretnutiu so žalovaným tak, aby bolo možné následne proti nemu iniciovať trestné stíhanie.
Žalovaný je tak dlhodobo (možno na doživotie) vydávaný na milosť a nemilosť týchto osôb, čo je tak
brutálny zásah do jeho základných ľudských práv a slobôd a rovnako do jeho práva na právnu istotu,
že nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia nemôže obstáť. Žalovaný poukazuje aj na viaceré
nezrovnalosti v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, keď v návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia sa uvádza, že po preradení žalobkyne v 1. rade na iné pracovisko v mesiaci máj 2014 už táto
sožalovanýmpomerneudržiavala,alelensisnímnajehoveľkénaliehanieibapísala.Avšakvzápisnicio
trestnom oznámení ČVS: ORP-465IRAC-B3-2017, spísanej dňa 18.04.2017, teda pred podaním návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia, iba samotnou žalobkyňou v 1. rade žalobkyňa v 1. rade výslovne
uviedla odlišnú verziu. Uvedená skutočnosť ostatne vyplýva aj z prepisu SMS správ, ktoré predložila

žalobkyňa v l. rade, kde sama potvrdzuje, že jej pomer so žalovaným trval 7 rokov, teda až do súčasnosti.
Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa v 1. rade dvom rôznym úradom predkladá dve rôzne navzájom si
odporujúce verzie o povahe jej vzťahu so žalovaným, podľa jednej z nich ich pomer ukončila už v máji
2014, podľa druhej z nich v podstate trvá až doteraz. Pokiaľ tak žalobkyňa v 1. rade úmyselne klamala
v oficiálnom úradnom styku s orgánmi štátnej moci o jednej skutočnosti, zásadne to spochybňuje aj jej

dôveryhodnosť ohľadom všetkých jej ostatných tvrdení. Tu žalovaný poukazuje na to, že prepisy SMS
správ, ktoré predložili žalobcovia, sú len ich prepisom na papier formátu A4, bez akéhokoľvek dokladu
o autenticite tam uvedených SMS správ, v podstate tam žalobcovia mohli napísať čokoľvek a preto tieto
prepisy SMS správ ako dôkaz nemôžu obstáť. Naopak, z prepisu SMS správ medzi žalobkyňou v 1. rade
a žalovaným vyplýva, že sa spolu dobrovoľne stretli ešte dňa 19.04.2017, teda deň po podaní trestného

oznámenia. K tomuto žalovaný odvolaciemu súdu predložil fotodokumentáciu SMS komunikácie, ktorú
s ním mala žalobkyňa v 1. rade v dňoch od 27.04.2017 do 02.05.2017 (utorok), teda po podaní návrhu
na nariedenie predbežného opatrenia, z ktorej vyplýva, že medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovaným
prebiehala komunikácia v zmierlivom až intímnom a dôvernom tóne, pričom sama žalobkyňa v 1. rade
iniciovala vzájomné stretnutie na utorok 02.05.2017 o 15:00 hod., resp. žalobkyňa v 1. rade sama

ponúkala aj termín stretnutia štvrtok 04.05.2017. Zo žalobcom predloženej fotodokumentácie, a ostatne
aj z prepisu SMS správ žalobkyne v l. rade vyplýva, že medzi ňou a žalobcom naďalej existuje milostný
vzťah, ktorý žiadna zo strán nevie ukončiť. Rovnako je z tohto prepisu SMS správ žalobkyne v 1. rade
zrejmé, že jej manžel - žalobca v 2. rade pred pár dňami opustil ich spoločnú domácnosť na adrese H.
XX, XXX XX H. a zdržiava sa zrejme na adrese R. D. X, ktorú uvádza ako svoju adresu aj na návrhu

na vydanie predbežného opatrenia. Práve v tejto prehlbujúcej sa manželskej kríze žalobcov možno
vidieť dôvody podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo strany žalobkyne v 1. rade, keď
sa táto snaží vlastne prostredníctvom zásahu súdu dosiahnuť to, čo zrejme nie je schopná dosiahnuť
vlastnou vôľou alebo vlastným rozhodnutím - teda jej rozchod so žalovaným. Žalobkyňa v 1. rade rak
používa súdy a inštitút nariadenia neodkladného opatrenia "na večné časy" ako akúsi svoju barličku

alebo pomocnú ruku, ktorá má nahrádzať alebo suplovať nedostatok jej vlastnej rozhodnosti alebo vôle
ukončiť pomer so žalovaným. Súdy sú tu tak používané na to, aby za žalobcov riešili ich vlastný výsostne
súkromný problém malichernej a banálnej povahy, keď žiadajú, aby do ich súkromného života súd ako
orgán verejnej moci a ten za nich a namiesto nich rozhodol to, čo sami rozhodnúť nevedia a zbavujú sa
tak zodpovednosti za svoje vlastné rozhodnutia a za svoj vlastný súkromný život a túto zodpovednosť

prenášajú na súd. Zasahovanie do týchto súkromných záležitostí nepatrí do rozhodovacej právomoci
súdov a preto nie je ani na mieste nariadenie neodkladného opatrenia v tejto veci.

5. Proti dopĺňaciemu uzneseniu č.k. 10C/19/2017-78 zo dňa 07.11.2017 podal tiež písomne odvolanie
žalovaný prostredníctvom advokáta, žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a

vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. ho zmenil a návrh zamietol, uplatniac odvolacie dôvody
v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g) a h) CSP. Odvolateľ toto odvolanie odôvodnil tým, že súd
svoje dopĺňacie uznesenie meritórne odôvodnil jedinou vetou v bode 10. svojho odôvodnenia, podľa
ktorej nakoľko mali žalobcovia vo veci plný úspech, súd im v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSPpriznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaný svojim odvolaním napadol už pôvodné
uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 10C/19/2017-50 zo dňa 27.04.2017. Napriek tomu,
že toto pôvodné uznesenie neobsahovalo výrok o trovách konania, v petite svojho odvolania žalovaný

navrhoval, aby odvolací súd rozhodol aj o trovách konania tak, že na ich náhradu zaviaže žalobcov proti
žalovanému.Vdôsledkupodanéhoodvolaniaprotipôvodnémuuzneseniutakniejedefinitívnevyriešená
ani otázka úspechu vo veci, nakoľko nemožno vopred apriori vylúčiť, že po odvolacom konaní nebude
mať plný úspech vo veci práve žalovaný, pri použití kritéria úspechu vo veci podľa § 255 ods. 1 CSP by
mal mať potom nárok na náhradu trov konania žalovaný voči žalobcom. Bez podania tohto odvolania

by tak v prípade úspechu žalovaného vo veci to bol napriek tomu práve žalovaný, kto by bol zaviazaný
na náhradu trov konania žalobcom, čo by bolo v rozpore s § 255 ods. 1 CSP, podanie tohto odvolania
je tak plne odôvodnené. Toto svoje odvolanie odôvodňuje žalovaný tou istou argumentáciou ako svoje
odvolanie proti pôvodnému uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 10C/19/2017-50 zo
dňa 27.04.2017, na ktoré týmto žalovaný v plnom rozsahu poukazuje. Na dokreslenie skutočnosti, že
vzťah žalovaného so žalobkyňou v 1. rade nemal taký charakter ako ho vykresľujú žalobcovia vo svojom

návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, žalovaný odvolaciemu súdu predložil fotodokumentáciu
zobrazujúcužalovanéhosožalobkyňouv1.rade,vyhotovenúkrátkopredpodanímnávrhunanariadenie
predbežného opatrenia. Žalovaný tak necháva na posúdenie odvolacieho súdu, či vzťah žalovaného so
žalobkyňou v 1. rade je skutočne takým prípadom, ktorý by odôvodňoval tak brutálny zásah súdu do
ústavného základného ľudského práva žalovaného na slobodu pohybu a pobytu, garantovanému mu

článkom 23 ods. 1 Ústavy SR, ako aj článkom 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a do práva žalovaného na súkromie, garantované mu článkom 16 ods. 1 Ústavy SR, ako aj práva na
rešpektovanie súkromného a rodinného života garantovaného článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, ako uskutočnil súd prvej inštancie vydaním neodkladného opatrenia.

6. K doručenému odvolaniu žalovaného sa žalobcovia vyjadrili prostredníctvom právneho zástupcu,
navrhli napadnuté uznesenie potvrdiť, uplatniac si náhradu trov odvolacieho konania. Poukázali na
komentár k ustanoveniu k § 336 Civilný sporový poriadok (autori: JUDr. Edmunt Horváth, JUDr.
Andrea Andrášiová, vydavateľstvo Wolters Kluver, r. 2015) o neodkladnom opatrení, podľa ktorého
neodkladné opatrenie sa nemusí nevyhnutne spájať s konaním vo veci samej. Súd povinnosť podania

určitej žaloby vo veci samej neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno
dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Možno konštatovať, že súd postupoval v tejto veci
správne, keď žalobcom povinnosť podania žaloby vo veci samej neuložil, pretože žalovaný po tom,
čo mu bolo doručené neodkladné opatrenie sám telefonicky kontaktoval právneho zástupcu žalobcov
s otázkou, čo sa ďalej stane, ak od tohto konania ihneď upustí. Na čo mu právny zástupca žalobcov

oznámil, že ak slovo dodrží, po dohode so žalovanými môžu podať návrh na zrušenie neodkladného
opatrenia. Žalovaný následne ubezpečil právneho zástupcu žalobcov, že slovo dodrží a žalovaných
nijakým spôsobom už kontaktovať nebude. Právny zástupca žalobcu zrejme nebol touto skutočnosťou
oboznámený svojím klientom, keď v odvolaní uvádza, že "toto opatrenie je vydané tzv. navždy".
Podanie žaloby vo veci samej v tomto prípade nemá svoje opodstatnenie, nakoľko petit žaloby by znel

rovnako ako petit neodkladného opatrenia. Pri časovej limitácii zákazu konania pre žalobcu neexistuje
záruka, že žalobca po jej skončení nezačne znova neúmerne obťažovať žalobcov svojím konaním a
vyhrážkami. Pre žalobcov nejde o malicherné a banálne súkromné nezhody ako uvádza žalovaný vo
svojom odvolaní, ale o dlhodobé psychické týranie žalobcov trvajúce od mája 2014 do konca roka
2016 prakticky až do 05.05.2017, s výnimkou obdobia od 01.02.2017 do polovice marca 2017, keď

žalovaný vtedy nevedel kde žalobkyňa pracuje a nevedel ju týrať že príde do jej práce a narobí tam
cirkus a hanbu akú ešte nezažila. Počas toho krátkeho obdobia, kedy ju žalovaný nekontaktoval, sa
jej kvalita života a psychické rozpoloženie výrazne zlepšili. Žalovaný sa nové pracovisko žalobkyne
dozvedel od svojich kolegov a následne začal znova s vyhrážkami. Pre žalobcov podanie neodkladného
opatrenia a trestného oznámenia na žalovaného po toľkých rokoch týrania žalobcom je výnimočným

a odôvodneným prípadom. Úvahy o zavalení súdov a orgánov činných v trestnom konaní podávaním
návrhov na neodkladné opatrenia na tzv. "večné časy" nesúvisia s vecou. Pre žalobcov sa naplnili
mimoriadne podmienky, dennodenné vypisovanie a vyhrážanie sa žalobkyni, ak nerobila po vôli
žalovanému (vynútené stretnutia pod hrozbou zasielania nevyžiadaných e-mailov s intímnym obsahom
do práce žalobkyne), a v tom prípade aj kontaktovanie žalobcu za účelom ponižovania, vyhrážania a

urážania a rozbitia manželstva, aj sám žalovaný uvádza v jednej z mnohých sms správ, že ako sa jej
vtiera, že za mesiac jej zaslal viac ako 1 620 sms správ, podľa svojho výpisu, ktorý si dal predložiť
od svojho operátora. Práve toto konanie žalovaného predstavuje neoprávnený zásah do práv žalobcov
na súkromie garantované Ústavou SR v čl. 16 ods. 1 ako aj práva na rešpektovanie súkromnéhoa rodinného života podľa čl. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobcovia
nevidia dôvod, ktorý ako opisuje žalovaný vo svojom vyjadrení, že žalovanému kedykoľvek hrozí trestné
oznámenie pri náhodnom stretnutí napr. na ulici, pokiaľ žalobca bude napĺňať podmienky neodkladného

opatrenia, prípadne, že nie je vylúčené ani úmyselné zlomyseľné konanie žalobcov na to, aby došlo k
stretnutiu so žalovaným a následne aby mohli títo podať trestné oznámenie. Ide o ničím nepodložené
špekulácie žalovaného. Práve naopak, žalobcovia prostredníctvom súdov žiadajú od žalovaného, ktorý
nerešpektujeichprávonasúkromie,abyichviacnekontaktovalanevyhrážalsa.Žalovanýakopriemerne
inteligentná osoba si je vedomý, že porušuje zákony a neúmerne obťažuje žalobcov, čo dokazuje aj

telefonické kontaktovanie právneho zástupcu žalobcov v tejto veci, kde mu bolo vysvetlené, v čom
spočíva uloženie neodkladného opatrenia, aký je jeho význam, a na základe ktorého žalovaný sám
uisťoval právneho zástupcu žalobcov, že od tohto konania upustí. Žalobcovia vedia posúdiť, čo je
náhodnéstretnutieačojedennodennéobťažovaniecezsmssprávyapríchodypredbydliskoadopráce.
Žalobcovia uvádzali pravdu a predkladali pravdivé informácie na rozdiel od žalovaného, ktorý predložil
výpis sms správ vytrhnutý z kontextu bez jeho naliehajúcich sms správ o stretnutie so žalobkyňou,

aj to že vzťah trval z dôvodov strachu žalobkyne o naplnení vyhrážok žalobcu, ak by konala opačne.
Obidvom inštitúciám, t.j. polícii aj súdu boli poskytnuté tie isté výpisy u žalobcu z dvoch mobilných
telefónov so všetkou komunikáciou a u žalobkyne z posledných dní, keďže ich mazala kvôli maloletým
deťom, ktoré sa jej občas s telefónom hrajú a nechcela, aby videli túto komunikáciu kde boli v niektorých
prípadoch osočovania až vulgárne nadávky a taktiež od žalobkyne aj e-mailové správy z obdobia, keď s

ním nekomunikovala prostredníctvom sms správ. Po návšteve žalobcu v bývalej práci žalobkyne s ním
musela začať opäť komunikovať cez sms správy, nakoľko žalovaný zjavne začal napĺňať svoje vyhrážky.
U žalobkyne sa to týkalo tisíciek sms správ, keďže aj žalovaný priznal 1620 sms za jeden mesiac, ktoré
jej zaslal, ktoré ani pamäť telefónu nemusí zvládnuť, nie to ešte psychika človeka. Žalobcovia predkladali
pravdivé dôkazy a neklamali. Všetky sms správy poskytnuté polícii a súdu majú ešte aj v súčasnosti v

mobilnýchtelefónochapočítačive-mailovejschránke,kdesamôžukedykoľvekskontrolovať.Čosatýka
stretnutia žalobkyne so žalovaným, to žalobcovia nepopierajú, stretnutie sa uskutočnilo v čase po podaní
trestnéhooznámeniaapopodanínávrhunasúd,ikeďsažalobkyňasnažilatotostretnutieoddialiťakosa
dalo. Išlo o stretnutie dohodnuté medzi žalobcami, pretože žalovanému nechceli oznámiť, že je na neho
podané trestné oznámenie a podaný návrh na súd keďže nevedeli odhadnúť jeho reakciu. Dôvodom

bolo aj to, že žalovaný nosí služobnú zbraň a zastavoval sa v práci u žalobkyne aj počas jeho služby
takže žalobca mal vážne obavy z použitia tejto zbrane keby sa takéto niečo dozvedel. Toto stretnutie
nebolo dobrovoľné, ale pod nátlakom čo po stretnutí aj sám žalovaný pripomienkoval. Žalobkyňa chcela
tento vzťah už dávno ukončiť, no nemohla z dôvodu agresívneho chovania žalovaného pri tejto téme,
kde mala dôvodné obavy o svoj život a zdravie, ako aj o život a zdravie svojej rodiny, hlavne z dôvodu

držania legálnej zbrane žalovaným. Žalobcovia majú strach aj o svoje maloleté deti, keďže hrubý nátlak
žalovaného zasahuje do rodinného života žalobcov, ktorému sa niekedy vyhnúť nedá, hoci sa akokoľvek
snažia. Čo sa týka adresy trvalého pobytu žalobcu, tento nebýva na adrese R. D. X, ale na H. XX
a trvalé bydlisko si zmenil v novembri 2016 (nie z dôvodov týkajúcej sa danej záležitosti) a predtým
trvalé bydlisko mal na adrese I. X a tiež býval s manželkou a s dvoma maloletými deťmi na adrese

H. XX. Je pravda, že dva týždne od 03.04.2017 do 15.04.2017 býval mimo H. XX, keďže psychické
rozpoloženie žalobcov už bolo z danej záležitosti na hrane únosnosti a vtedy našli odvahu podať už danú
vec na políciu a na súd, aj za daných okolností že žalovaný je agresívny človek so služobnou zbraňou.
Ako jedinú možnosť videli už iba zásah súdu a polície vzhľadom na stupňujúce sa agresívne chovanie
žalovaného. Žalovanému neprináleží v tejto veci posudzovať manželstvo žalobcov, keďže žalovaný je

ten, ktorý toto manželstvo chcel rozvrátiť (dôkaz sms komunikácia založená v spise) a už dávno nešlo
o výsostne súkromnú záležitosť, ako to uvádza žalovaný v odvolaní, ale o neprimerané obťažovanie a
zasahovaniedosúkromiažalobcov.Obťažovaniežalovanýmboloneúnosnéastupňovalosa.Žalobcovia
sú spokojní s vydaným uznesením súdu, keďže po doručení uznesenia žalovanému okrem prvých dvoch
dní, t.j. 04.05. a 05.05.2017, kedy prichádzali najprv vyhrážky, potom prosby o stiahnutie návrhu, sa

život žalobcov diametrálne zmenil, žalobkyňa je šťastný človek, ktorý si môže vykonávať svoju prácu
plnohodnotne a nie pod psychickým nátlakom žalovaného, taktiež aj žalobca. Plnohodnotne sa venujú
svojim pracovným povinnostiam, sebe, deťom a rodinnému životu, keďže žalovaný od 06.05.2017 do
dnešného dňa, t.j. 26.05.2017 ani jedného z nich nekontaktoval a samozrejme nikto sa s nikým nestretol.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného), po zistení, že
obe odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku) a že žalovaný použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal rozhodnutia súdu prvej

inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania
(§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný
skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel

k záveru, že je nevyhnutné obe uznesenia súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 26.04.2017 sa
žalobcovia domáhali nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. g) a písm. h) C.s.p.
proti žalovanému, aby sa k nim nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov a nekontaktoval ich
telefonicky,písanímsprávae-mailov.Žalobcoviavosvojomnávrhuuviedli,žesúmanželmiodroku2001

a majú spolu dve maloleté deti. Z návrhu ďalej vyplýva, že žalobkyňa od roku 1996 pracovala na X.M.
H., pričom od februára 2010 bola po ukončení materskej dovolenky zaradená na pracovisko H., kde sa
zoznámila so žalovaným, s ktorým udržiavala mimomanželský pomer až do februára 2014. Po tom, čo
sa o mimomanželskom pomere dozvedel jej manžel, t.j. žalobca 2, sa žalobkyňa snažila celú vec dať do
poriadku a mimomanželský pomer ukončiť v záujme zachovania manželstva a rodiny. Preto požiadala o

preradenienainépracovisko,čojejbolovyhovenévmesiacimáj2014.Žalovanývšaknaďalejžalobkyňu
kontaktoval a nútil ju neustálymi vyhrážkami cez sms správy a osobnými príchodmi za ňou do práce a
domov a vyhrážal sa jej, že ak si s ním nebude písať, urobí jej zo života peklo, že jej narobí obrovskú
hanbu a bude chodiť po kanáloch a bude nútená sa odsťahovať nielen z H., ale aj zo Slovenska. Taktiež
sa vyhrážal, že rozpošle e-mail všetkým jej kolegom s jej fotkami. Žalobkyňa mala z toho vážne obavy,

vzhľadom na to, že toto jeho konanie by sa mohlo vážne dotknúť celej jej rodiny, preto jeho naliehania
poslúchla a písala si s ním. Žalobkyňa neustále naliehala na žalovaného, aby ju už nekontaktoval,
dokonca bolo zorganizované spoločné stretnutie za prítomnosti jej manžela a manželky žalovaného, kde
mu žalobkyňa oznámila skončenie vzťahu, avšak bezvýsledne. Žalovaný začal následne kontaktovať
manžela žalobkyne a to od mája 2014, pričom ho vulgárne nazýval a urážal. Sms správy manželovi

žalobkyne, žalobcovi 2 majú stupňujúci charakter a pretrvávajú až doteraz. Žalovaný neustále žalobkyňu
prenasleduje, či už v práci alebo doma. Žalobkyňa vo februári 2017 zmenila pracovisko, žalovaný však
zistil jej nové pracovisko a telefónne číslo do práce, kde ju neustále obťažuje, pričom toto obťažovanie
zasahuje do výkonu jej práce, nakoľko vždy keď mu neodpíše, volá jej na pevnú linku. Čaká ju pred
prácou, chodí za ňou pred dom v mieste trvalého bydliska, čo obťažuje nielen žalobkyňu ale celú jej

rodinu. Žalovaný žalobkyňu núti na posledné stretnutie a keď mu žalobkyňa napíše, že je koniec a nech
ju viac nekontaktuje, tak sa jej vyhráža, že koniec bude vtedy, keď povie on, že jej zničí život a rodinu, že
bude trpieť a nech sa pripraví na peklo a že zomrú spolu. Žalobkyňa má preto dôvodnú obavu o svoje
zdravie a život, nakoľko správanie sa žalovaného je nevyspytateľné , nikdy nevie, čo žalovaný vykoná
a ako sa zachová. Sms správy žalovaného sa stupňujú, sú celodenné od takmer 07:00 hod. rána až do

neskorého večera, pričom žalobkyňa ho už viackrát zablokovala, avšak začal ju obťažovať e-mailami a
už spomínanými telefonátmi do práce. Obťažovanie žalovaného zasahuje aj do života rodiny žalobkyne,
jednak neustálym kontaktovaním jej manžela (žalobcu 2/), a jednak celá situácia má negatívny vplyv
aj na maloleté deti, kedy staršia dcéra mal. T. po tom, čo náhodne pri hre s mobilom žalobkyne našla
sms správy žalobcu a v roku 2015 bola nútená vyhľadať pomoc psychológa, nakoľko po prečítaní si

výhražných správ, ktoré osočujú jej matku, situáciu maloletá neuniesla. Žalobcovia majú vážnu obavu
o jej psychický vývoj. Svedkom niektorých opísaných udalostí bol aj ich maloletý syn Z., ktorého sa
rodičia snažia uchrániť od takýchto situácií tak, aby to nemalo vplyv na jeho duševný vývoj. Žalobkyňa
tak žije v denno-dennom strachu, pretože žalovaný ak naplní svoje vyhrážky, môže ju kedykoľvek fyzicky
napadnúť. Neprimerane ju obťažuje aj v práci, čo zamestnávateľ môže vyhodnotiť tak, že ju z práce

prepustí. Vzhľadom na skutočnosť, že situácia je napätá a vyostruje sa, žalobkyňa dňa 18.04.2017
podala na žalovaného trestné oznámenie. Vzhľadom na nevyspytateľné správanie sa žalovaného, ktoré
nie je možné odhadnúť, podľa názoru žalobcov existuje dôvodná obava, že žalovaný potom, čo neustále
vyvíja psychický nátlak na žalobcov, môže agresívne zaútočiť na žalobkyňu, prípadne jej manžela. S
poukazom na uvedené skutočnosti žalobcovia navrhli, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým

uloží žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek kontaktu so žalobcami, najmä telefonicky, písaním
správ, e-mailov alebo priblížením sa k nim na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov. K svojmu návrhu
žalobcovia pripojili aj listinné dôkazy a to: kópiu sms komunikácie žalobcov so žalovaným, potvrdenie
o návšteve psychologičky, zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 18.04.2017.9. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne
upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie
neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní
nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne
ani nie je dobre možné. Na nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, ak účastník osvedčí

potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná
podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie
uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie

súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to
povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom
vo veci samej.

10. Podľa Čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému,

neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

11. Podľa Čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho nemožno mučiť alebo
podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

12. Podľa § 325 ods. 2 písm. g), h) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno
strane uložiť, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne
alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým
konaním ohrozená, sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe,
ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

13. Uvedené neodkladné opatrenia sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky
násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k
ochraneosôb,ktorésaocitnúvpozíciiohrozeniaichduševnejčitelesnejintegrity.Právonebyťvystavený
bezprostrednej hrozbe ohrozenia duševnej či telesnej integrity osoby je základným ľudským právom.

Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej
republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí
najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,
Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného
na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe

alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.

14. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. g), h) Civilného
sporového poriadku preto postačuje, ak je osvedčená možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej
integrity. Osvedčenie dôvodného možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd

pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako
nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z možnosti ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity
sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska
procesného maximálne zrýchlené.

15. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota
a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza
pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise
formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého

druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú
rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania
sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú
rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktoréhonásledkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne
v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie,
slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé

správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne
viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s
fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím
je aj nezabránenie násiliu.

16. Obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou
integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. 606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná
sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa,
že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť.
Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v blízkych

vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo
iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity
žalobcu konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Chránenej
osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.

17. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobcovia odvodzujú svoju požiadavku
na neodkladnú úpravu z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredného ohrozenia
ich telesnej či duševnej integrity spočívajúcej v kontaktovaní a nevyžiadanej komunikácie zo strany
žalovaného.

18. Vo veciach možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity pritom možno spravidla vychádzať
iba z tvrdení žalobcu, záznamov polície, podaní trestného oznámenia, prepisu elektronickej či inej
komunikácie. Stanovisko žalovaného je v zásade protichodné a dochádza tak k potrebe rozhodnutia
v zložitej situácii tvrdenia proti tvrdeniu. Žalobcovia na osvedčenie dôvodnosti návrhu na nariadenie
požadovaného neodkladného opatrenia predložili listinné dôkazy - prepis sms komunikácie a mailovej

komunikácie žalobcov so žalovaným, potvrdenie o návšteve žalobkyne 1 u psychologičky, zápisnicu
o trestnom oznámení podanom žalobkyňou 1 zo dňa 18.04.2017. Tieto listinné dôkazy, keďže ide o
konaniezprocesnéhohľadiskamaximálnezrýchlené,podľanázoruodvolaciehosúdunaplňujúhypotézy
uvedené v ustanovení § 325 ods. 2 písm. g) a h) Civilného sporového poriadku, teda že žalovaný vo
vzťahu k žalobcom dôvodne môže ohroziť ich telesnú a duševnú integritu. Preto sa nemožno stotožniť

s odvolacou námietkou žalovaného, že tvrdenia žalobcov, z ktorých vychádzalo rozhodnutie súdu prvej
inštancie, nie sú pravdivé a žalobcovia ich nepodložili žiadnymi dôkazmi, t.j. zistený skutkový stav
neobstojí, resp. že žalobcovia neosvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán (dôvodnú obavu
z možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity žalobcov), ale aj nebezpečenstvo bezprostredne jej
hroziacej ujmy.

19. Tak ako už bolo vyššie konštatované, pre účely nariadenia neodkladného opatrenia nie je
nevyhnutné, aby násilné správanie žalovaného bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané (čo bez
riadne vykonaného dokazovania ani nie je možné), ale postačuje osvedčenie dôvodného možného
ohrozenia telesnej a duševnej integrity žalobcov, v danej veci predložením vyššie uvedených listinných

dôkazov takéto dôvodné podozrenie dostatočne osvedčujú. Súd teda v tomto konaní neskúma a
neposudzuje, či zo strany žalovaného skutočne došlo k násilnému správaniu voči žalobcom, a preto
nijako nie je dotknutá prezumpcia neviny žalovaného. Preukázanie násilného správania žalovaného
môže byť predmetom iba trestného, resp. priestupkového konania.

20. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď nariadil neodkladné opatrenie bez toho, aby žalobkyni
uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej. Žalovaný má v zmysle § 334 CSP možnosť podať návrh
na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Ak teda žalovaný
hodnoverne preukáže, že na jeho strane už neexistuje dôvodné podozrenie z možného ohrozenia
telesnej a duševnej integrity žalobcov, má možnosť domáhať sa zrušenia nariadeného neodkladného

opatrenia.Ztohtohľadiskapretoanineobstojíodvolacianámietkažalovaného,ženariadenéneodkladné
opatrenie je celoživotným obmedzením „na večné časy“. Každá zo sporových strán má potom, ako bolo
neodkladné opatrenie nariadené, možnosť navrhnúť jeho zrušenie, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.21. Pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že nariadené neodkladné opatrenie môže byť voči nemu
zneužité, keď nemôže ovplyvniť prípadné náhodné stretnutie so žalobcami či stretnutie vyvolané

samotnými žalobcami a hrozí mu tak nebezpečenstvo trestného stíhania pre marenie výkonu úradného
rozhodnutia v zmysle § 348 ods. 1 písm. i) Trestného zákona, ani táto námietka a hypotetická obava
neobstojí, nakoľko neodkladným opatrením uložené obmedzenia sa týkajú výlučne vedomého konania
žalovaného.

22. Rovnako neobstojí ani námietka odvolateľa, že nariadeným neodkladným opatrením dochádza
k neprípustnému obmedzeniu základných práv a slobôd, a to slobody pohybu a pobytu, práva na
súkromie, práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, nakoľko obmedzenie týchto práv
žalovaného bolo vyvolané potrebou ochrany práv a odôvodnených záujmov na strane žalobcov a
v danom prípade nevykazuje znaky neprimeranosti či neproporcionality. Je pravda, že zásah súdu
(vydaním rozhodnutia) do súkromného a rodinného života jednotlivcov musí byť vždy starostlivo a citlivo

posúdený, žalovaný má pravdu, že úlohou súdu nie je riešiť súkromné problémy malichernej a banálnej
povahy. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že ľudské vzťahy by sa mali realizovať predovšetkým
na báze dobrovoľnosti, o to viac vzťahy partnerské, exitujúce v rámci manželstva i mimo neho. Ak
preto jedna strana partnerského vzťahu chce vzťah ukončiť, resp. nechce byť viac v kontakte s druhou
stranou, je neprípustné, aby si táto druhá strana kontakt vynucovala spôsobom, ktorý predstavuje možné

ohrozenie telesnej či duševnej integrity dotknutej osoby. V prejednávanej veci odvolací súd zhodne
so súdom prvej inštancie považoval za osvedčené, že konanie žalovaného, tak ako bolo osvedčené
prepisom sms správ a mailovej komunikácie, predstavuje možné ohrozenie telesnej či duševnej integrity
žalobcov a je jednoznačne za hranicou malichernosti či banality. Skutočnosť, že nejde len o nejaký
banálny spor, preukazuje už len to, ako dlho trval mimomanželský vzťah žalobkyne 1 a žalovaného a

ako sa žalobkyňa 1 opakovane pokúšala tento vzťah ukončiť. Pokiaľ žalovaný nebol schopný či ochotný
rešpektovať slobodné rozhodnutie žalobkyne 1 ukončiť ich vzťah a komunikoval s ňou spôsobom
vyplývajúcim z predložených listinných dôkazov, jednoznačne možno konštatovať nebezpečenstvo
ohrozenia telesnej i duševnej integrity žalobkyne 1 a zároveň aj žalobcu 2 ako jej manžela.

23. Rovnako nedôvodné je poukazovanie žalovaného na skutkové nezrovnalosti v tvrdeniach žalobkyne
1, ako aj na to, že so žalobkyňou 1 bol v kontakte ešte aj v čase podania trestného oznámenia či návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko ani takéto prípadné kontakty či stretnutia neosvedčujú,
že boli zo strany žalobkyne 1 uskutočnené dobrovoľne, bez obavy o ďalšie následky. Odvolací súd v
tejto súvislosti opakovane zdôrazňuje, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné

vykonať riadne dokazovanie a rozhodnúť len na základe preukázaných skutočností, ale súd rozhoduje
na základe osvedčenia podstatných skutočností, a tie v prejednávanej veci osvedčené boli.

24. Vzhľadom k vyššie uvedenému sa odvolací súd plne stotožňuje s prijatým záverom súdu prvej
inštancie, že žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (vychádzajúc z predložených

listinných dôkazov) v dostatočnej miere osvedčili dôvodnosť potreby bezodkladne upraviť pomery medzi
stranami sporu a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým je za daných skutkových
okolností bezodkladne poskytnutá ochrana ich subjektívneho práva. Nárok je osvedčený vtedy,
ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný. Miera osvedčenia sa pritom
riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej-ktorej veci. Pri neodkladnom opatrení prevláda

požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a dôvodnosti
uplatneného nároku. Odôvodnenie potreby bezodkladnosti upravenia pomerov strán spočíva najmä v
preukázaní toho, že z dôvodov na strane žalovaného hrozí žalobcom ujma, čo v konaní pred súdom
prvej inštancie preukázané bolo. Nariadené neodkladné opatrenie tak nepredstavuje podľa názoru
odvolacieho súdu ani neprimeraný a ani bezdôvodný zásah do výkonu práv žalovaného, požiadavka

vyváženosti bezodkladnej úpravy pomerov strán tak zostáva zachovaná. Zistené okolnosti prípadu tiež
nevyvolávajú žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe bezodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami sporu.

25. Odvolací súd, keďže podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako žiadali žalobcovia,

splnené boli a súd prvej inštancie návrhu správne vyhovel, uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.26. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či
pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné
a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04,

III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť
posúdenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

27. Čo sa týka náhrady trov konania, v prejednávanej veci sa jedná o prípad neodkladného opatrenia,
ktoré nebude nasledované konaním vo veci samej, teda o prípad spojený aj so vznikom povinnosti

rozhodnúť o trovách takto skončeného konania, ktorý predstavuje výnimku zo zásady, že o nároku na
náhradu trov konania neodkladného opatrenia sa má rozhodnúť až v rozhodnutí končiacom konanie
vo veci samej (§ 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Súd prvej inštancie o náhrade trov
prvoinštančného konania rozhodol dopĺňacím uznesením a správne vychádzajúc zo zásady plného
úspechu žalobcov v konaní, keď ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu

vyhovel, zaviazal neúspešného žalovaného na náhradu trov konania, pričom o výške tejto náhrady
rozhodne súd samostatným uznesením, v zmysle § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 C.s.p.

28. Odvolací súd preto aj dopĺňacie uznesenie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania
ako vecne správne s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.

29. Žalobcovia 1 a 2 majú voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok aj
na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu vzhľadom na to, že žalobcovia boli v odvolacom
konaní v celom rozsahu úspešní. Zároveň neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa,
ktoré by výnimočne odôvodňovali úspešným žalobcom náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.).

V prípade, že žalobcom vznikli nejaké trovy odvolacieho konania, o výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).