Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. júl 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/76/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717010357
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bobor
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6717010357.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bobora a sudcov
Mgr. Jána Bednára a JUDr. Jozefa Ryanta na neverejnom zasadnutí 26. júla 2018 prejednal sťažnosť
okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen, z 26.03.2018, sp.zn. 5T 73/2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť okresného prokurátora sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením samosudca Okresného súdu Zvolen z 26.03.2018, sp.zn. 5T/73/2017 podľa §
280 ods. 2 Tr. por. postúpil trestnú vec obž. T.. Q. Z., ktorý je stíhaný pre prečin výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a/ Tr.zák., Okresnému úradu Zvolen, Odbor všeobecnej vnútornej správy, na prejednanie
veci ako možného priestupku, keď skutok sa mal stať tak, že dňa 07.11.2016 v čase o 16.15 h vo J. na
čerpacej stanici PHM METRO, ul. Stráž , po predchádzajúcom verbálnom konflikte fyzicky napadolB.
Q., nar. XX.XX.XXXX, tým spôsobom, že ho päsťou pravej ruky udrel do oblasti ľavej sluchy, čím

poškodenému B. Q. spôsobil zranenie a to ľahkú formu pomliaždenia okolo ušnicovej krajiny a
spánkovej krajiny vľavo, ktoré zranenia si vyžiadali PN spojenú s dobou liečenia v trvaní 6 dní.

Svoje rozhodnutie zdôvodnil samosudca tým, že je nesporené, že medzi obž. T.. Z. a poškodeným Q.
došlo k verbálnemu konfliktu, čo je objektívne preukázané ako aj k napadnutiu zo strany poškodeného,
potom aj obžalovaným pre dlhodobé nezhody medzi rodinami obžalovaného , tak aj poškodeného,

pričom zranenie, ktoré vzniklo poškodenému je menšieho charakteru, s PN 6 dní a vzhľadom na túto
skutočnosť je potrebné, aby sa vecou zaoberal iný orgán ako súd, teda Okresný úrad Zvolen, Odbor
všeobecnej vnútornej správy.

Proti uzneseniu zahlásil sťažnosť prokurátor do zápisnice o hlavnom pojednávaní 26.03.2018 po
vyhlásení uznesenia , pričom svoju sťažnosť aj bližšie písomne zdôvodnil. Poukazuje na to, že

sa nemôže stotožniť s právnymi závermi uznesenia samosudcu okresného súdu , pretože konanie
obžalovaného je potrebné kvalifikovať ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.a/ Tr.zák. , keď
samosudca sa pôvodne nestotožnil s dĺžkou PN, ktorá bola ustálená pôvodne na 13 dní. Domáhal
sa potom, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil prvotupňovému súdu na nové
prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúmal správnosť výroku
napadnutého uznesenia, proti ktorým mohol sťažovateľ podať sťažnosť, ako aj konanie, ktoré
predchádzalo napadnutému uzneseniu a zistil, že sťažnosť okresného prokurátora nie je dôvodná.

Ako zistil krajský súd okresný prokurátor podal na T.. Q. Z. obžalobu dňa 22. 06. 2017 pre prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zák.Samosudca okresného súdu vydal trestný rozkaz 29.06.2017, ktorým obžalovanému uložil podľa § 364
ods. 1 Tr.zák. trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený
a súčasne rozhodol tak, že podľa § 287 ods. 1 Tr.por. zaviazal obžalovaného nahradiť poškodeným B.

Q. škodu vo výške 88,30 € , Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., Bratislava, škodu vo výške 178,06
€ a Sociálnej poisťovni Bratislava, škodu vo výške 84,-€.

Proti trestnému rozkazu podal odpor obžalovaný a tak vo veci bolo vytýčené hlavné pojednávanie, keď
na hlavnom pojednávaní bol vypočutý obžalovaný, ďalej poškodený B. Q., svedkovia C. Q., B. Q. st.,

ďalej svedkyňa Q. Z., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia - chirurgia M.. B. W., na čo bolo hlavné
pojednávanie odročené na deň 26.03.2018 a bolo vyhlásené uznesenie o postúpení veci.

Pokiaľ ide o vykonané dokazovanie, obžalovaný T.. Q. Z. vyhlásil, že je nevinný, pričom uviedol, že
došlo k incidentu medzi ním a poškodeným B. Q., práveže on bol napadnutý poškodeným, pričom on
sa počas útoku len bránil.

Naproti tomu poškodený B. Q. uvádzal, že na čerpacej stanici prišli čerpať naftu do nákladných áut a
počas tohto bol napadnutý obžalovaným T.. Q. Z., s ktorým mal verbálny konflikt a na to ho tento udrel
päsťou pravej ruky do oblasti ľavej sluchy.

Obdobne vypovedala aj svedkyňa C. Q., keď popisovala útok obžalovaného v súlade s vyjadrením
poškodeného B. Q., ako aj svedok B. Q. st., naproti tomu svedkyňa Q. Z. popisovala priebeh skutku
v súlade s vyjadrením obžalovaného, teda manžela, keď tvrdila, že obidvaja Q. pristúpili k manželovi,
vykrikovali na neho, mladý Q. opľul jej manžela, na čo obžalovaný dal poškodenému facku na ucho.

VtomtosmerejepotrebnépoukázaťnavýpoveďznalcaM..B.W.,ktorýuviedolnahlavnompojednávaní,
že poškodený B. Q. utrpel ľahké pomliaždenie s rovnakým opisom zranenia, ako je uvedené v obžalobe
okresného prokurátora s dĺžkou PN 6 dní. Vychádzal pritom z objektívneho nálezu ošetrujúceho lekára
M.. O., pričom dospel k záveru, že ide o ľahší druh zranenia s PN 6 dní. Znalec taktiež rozčleňuje
čas nevyhnutný na vyliečenie dotykovej bolesti, pretože znalec nenašiel žiadnu spojitosť medzi úrazom

poškodeného a pískaním v uchu.

Samosudca okresného súdu správne poukazuje na tú skutočnosť, že je nesporné, že kritického dňa
07.11.2016 došlo na čepracej stanici METRO vo J. najprv k slovnému konfliktu, potom aj k fyzickému,
keď obžalovaný udrel pravou rukou do ľavej sluchy poškodeného. Aj z obrazového záznamu je zrejmé,

že poškodený opakovane pristupoval k obžalovanému, pričom mu niečo hovoril , na čo bol udretý
obžalovaným , pokiaľ ide o rozsahu poranenia, bol objektívne preukázaný znaleckým dokazovaním s
ustálením zranenia a liečenia do 6 dní.

Možno sa stotožniť aj s týmito právnymi závermi samosudcu, keď tvrdí, že nie každé fyzické napadnutie

na mieste prístupnom vernosti musí napĺňať skutkovú podstatu trestného činu výtržníctva podľa § 364
ods. 1 Tr.zák.

Podľa § 10 ods. 2 Tr.zák., nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je závažnosť nepatrná.

Po formálnej stránke konanie obžalovaného vykazuje znaky prečinu, avšak je potrebné poukázať aj
na mieru zavinenia poškodeného, ktorý incident medzi ním a obžalovaným zrejme vyvolal. Za týchto
okolností bol postup samosudcu okresného súdu správny, keď podľa § 280 ods. 2 Tr.por. postúpil trestnú
vecobž.T..Q.Z.OkresnémuúraduZvolen,Odboruvšeobecnejvnútornejsprávy,namožné prejednanie
priestupku, pretože aj v zmysle § 49 ods. 1 písm. d/ Tr.zák. č. 372/1990 Zbierky o priestupkoch v znení

neskorších predpisov, sa priestupku dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolužitie vyhrážaním
sa, ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami
alebo iným hrubým správaním. Poškodený utrpel zranenia, ktoré sú menšej závažnosti s dĺžkou liečenia
do 6 dní a za tohto stavu postup samosudcu okresného súdu bol v súlade so zákonom.

Z týchto dôvodov krajský súd sťažnosť okresného prokurátora ako nedôvodnú zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.