Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. apríl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/48/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8218200284
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8218200284.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: BISS SK s.r.o., so sídlom Bardejov,
Pod Vinbargom 20, IČO: 36 464 864, proti žalovanej: N. H., J.. XX.XX.XXXX, G. A., O. XXX/XX, o návrhu
na vydanie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov zo
dňa 08.03.2018 č. k. 8C/3/2018-22, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal vypratania žalovanej z bytu č. X nachádzajúceho

sa na X.nadzemnom podlaží v polyfunkčnom objekte H. H. na ulici K. I. XX I. G., zapísanom na LV č.
XXXXX pre katastrálne územie G., zamietol. Nárok na náhradu trov konania žalobcovi nepriznal.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že nájomca F.. Z. E.- Z. prenechal so súhlasom prenajímateľa
- žalobcu byt do užívania žalovanej a K. H. na základe zmluvy o podnájme. K. H. sa s nájomcom na
skončení podnájomného vzťahu dohodol. Žalovaná odmieta byt opustiť. Konštatoval, že nájom bytu (a

teda aj podnájom) je chránený a nemožno ho skončiť inak ako vzájomnou dohodou alebo ho vypovedať.
Pri vypovedaní podnájmu síce nie je potrebné uviesť dôvod výpovede, ale skončenie podnájmu sa tiež
viaže na uplynutie výpovednej lehoty. Aj keď si strany zmluvne dohodli okamžité skončenie podnájmu,
túto dohodu súd posúdil ako absolútne neplatnú pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka).
Podľa súd prvej inštancie nie je zrejmé, že podnájomný vzťah skončil a možno prikročiť k vyprataniu.
Ďalej uviedol, že neodkladné opatrenie možno aplikovať na také prípady, kedy si situácia vyžaduje

okamžitú úpravu pomerov medzi stranami do času, než tieto nebudú usporiadané natrvalo. Vypratať
prenajatý byt však posúdil ako konečné riešenie, ktoré neupravuje pomery, ale spor bez ďalšieho
ukončí. Návrhom žiadaný výrok, nehnuteľnosť vypratať, nie je návrhom na neodkladnú úpravu pomerov,
ale návrhom na konečné rozhodnutie vo veci, čoho sa žalobca nemôže domáhať cestou nariadenia
neodkladného opatrenia. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). nakoľko návrh žalobcu na

nariadenie neodkladného opatrenia súd zamietol, uznesenie a ani návrh žalovanej v zmysle ust. § 331
CSP nedoručoval a ani s ňou nekonal. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania sa preto mohlo
týkať len nároku vo vzťahu k žalobcovi. Nakoľko bol žalobca v konaní neúspešný, súd prvej inštancie
mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že nakoľko

zákonodarca upravil v § 719 Občianskeho zákonníka „Podnájom bytu (časti bytu)" bez toho, aby v
ďalšom odkázal na právnu úpravu nájmu bytu, ponechal účastníkom občianskoprávnych vzťahochzmluvnú voľnosť, v rámci ktorej si bez zásadných obmedzení môžu dohodovať a dohodnúť obsah
zmluvy o podnájme bytu vrátane spôsobu a podmienok skončenia podnájmu, čo v tomto prípade strany
ako účastníci zmluvy o podnájme realizovali. Preto nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie, podľa

ktorého „iný spôsob skončenia nájomného alebo podnájomného vzťahu zákon nepripúšťa (napríklad
okamžitéskončeniepodnájmu)".Poukázalnaskutočnosť,žezákonodarcapoužilslovnéspojenie„najmä
možnosť dať výpoveď zo strany prenajímateľa", a teda nevylúčil možnosť zmluvných strán dohodnúť
si aj iný spôsob skončenia podnájmu ako výpoveďou, napr. aj odstúpením od zmluvy o podnájme
alebo okamžitým skončením podnájmu. Žalobca má za to, že pokiaľ účinky odstúpenia od zmluvy

o podnájme bytu zo strany žalobcu nastali dňa 17.01.2018, je oprávnený nárok žalobcu, ktorým sa
domáha voči žalovanej vypratania predmetného bytu z dôvodu jeho užívania žalovanou bez právneho
dôvodu. Navyše, pokiaľ súčasná právna úprava neodkladných opatrení umožňuje nariadiť neodkladné
opatrenie aj po skončení konania vo veci samej a umožňuje aj trvalú, nielen dočasnú úpravu práv a
pomerov strán na základe právnych skutočností, ktoré sú v konaní nesporné a boli preukázané a pokiaľ
ustanovenie § 330 ods. 2 CSP pripúšťa, s ohľadom na povahu veci, nariadiť neodkladné opatrenie,

ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej, môže potom súd vzhľadom na platnú právnu
úpravu vyhovieť návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia aj v takom znení ako sa ho
žalobca voči žalovanej domáhal. Žalobca je preto toho názoru, že v dostatočnej miere osvedčil tak
naliehavosť ako aj neodkladnosť potreby upraviť pomery medzi stranami sporu. Navrhol napadnuté
uznesenie zmeniť a jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatreniu vyhovieť a žalovanú zaviazať

na náhradu trov konania vo výške 100 %.

4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po

zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou
(§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d) CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení z § 379 CSP a bez nariadenia ústneho
pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

7. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre
posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2
CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k nariadeniu
neodkladného opatrenia, keď sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolateľ v podanom

odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal, a ktoré by boli
spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijať iný právny záver. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd.

10. V súvislosti s odvolacími námietkami je potrebné poukázať na ust. § 324 ods. 1 CSP, podľa ktorého

pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie. K nariadeniu neodkladného opatrenia môže dôjsť iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP).11. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by žalovanej
uložil povinnosť vypratať byt č. X, nachádzajúcu sa na X n. p. v polyfunkčnom objekte H. H. na ulici K.
I. XX I. G., vedenom na Okresnom úrade G., katastrálny odbor na LV č. XXXXX.

12. Aj keď súd pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí dodržať formálny postup určený na
dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, uvedené
neznamená, aby bolo možné nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení žalobcu bez
hodnoverného osvedčenia a skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému

sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.

13. Odvolací súd zdôrazňuje, že účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava práv a povinností,
ktoránevylučuje,žeoprávachapovinnostiachúčastníkovkonaniaoneodkladnomopatreníbudevoveci
samej rozhodnuté inak, než v konaní o neodkladnom opatrení. Všeobecný súd neodkladným opatrením

dočasne upravuje pomery u účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu
tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti
komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť
do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať
konečnému meritórnemu rozhodnutiu.

14. V kontexte uvedeného je potrebné prisvedčiť záverom súdu prvej inštancie. Žalobca svojim návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia sleduje vypratanie prenajatého bytu. V prípade, že by odvolací
súd návrhu vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie v znení akého sa žalobca dožaduje, žalovaná by
bola nútená byt, v ktorom býva bezodkladne vypratať. Takýto záver odvolací súd považuje za konečné

riešenie sporu a nie za dočasnú úpravu práv a povinností strán. Súd prvej inštancie správne ustálil, že
návrh žalobcu na vypratanie bytu nie je možné považovať za návrh na neodkladnú úpravu pomerov,
ale návrhom na konečné rozhodnutie vo veci, čoho sa však nemožno domáhať cestou nariadenia
neodkladného opatrenia. Povinnosť vypratať byt môže byť žalovanej uložená len rozsudkom, a to potom,
čo sa vo veci samej uskutoční sporové konanie.

15.Odvolacísúdopätovnezdôrazňuje,žezákonnoupodmienkounanariadenieneodkladnéhoopatrenia
je potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu. V danom prípade mal súd prvej inštancie za to, že
sa nejedná o dočasnú úpravu pomerov medzi stranami sporu. Taktiež odvolací súd považuje za dôležité
uviesť, že žalobca neosvedčil nevyhnutnosť okamžitej úpravy pomerov medzi stranami tohto sporu. Z

listiny označenej ako „Odstúpenie od Zmluvy o podnájme bytu“ zo dňa 17.01.2018 vyplýva, že žalovaná
ku dňu odstúpenia bola v omeškaní s platbou 17 dní, pričom k neplateniu nájomného a zálohových
platieb v riadnom termíne malo zo strany žalovanej dochádzať opakovane. Uvedenú skutočnosti však
žalobca nijako nepreukázal.

16. Žalobca v odvolaní tiež namieta, že novozrekonštruovaný byt s novým nábytkom a zariadením,
ktorý odovzdal do užívania žalovanej, je v súčasnej dobe v dezolátnom stave. Ani tieto skutočnosti však
odvolací súd nepovažuje za dostatočné na to, aby vo veci nariadil neodkladné opatrenie v žalobcom
navrhovanom znení, ktorým by došlo ku konečnému riešeniu bez toho, aby vo veci bolo vykonané riadne
dokazovanie.

17. Je potrebné si uvedomiť, že nájmu bytu ako občianskoprávnemu vzťahu (§ 685 a nasl. Občianskeho
zákonníka) zákonodarca poskytol značnú ochranu. Z dikcie zákona explicitne vyplýva kedy a za akých
okolností môže prenajímateľ vypovedať nájom bytu (§ 711 Občianskeho zákonníka), pokiaľ teda medzi
prenajímateľom a nájomcom nedôjde k dohode. V prípade podnájmu síce platí, že je možné ho

vypovedať bez uvedenia dôvodov (§ 719 ods. 1 Občianskeho zákonníka), no jedine pri zachovaní
výpovednej lehoty v zmysle § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov má odvolací
súd za to, že iný než vyššie uvedený spôsob skončenia nájomného alebo podnájomného vzťahu
(napr. odstúpenie) zákon nepripúšťa. V kontexte uvedeného odvolací súd záver súdu prvej inštancie
o absolútnej neplatnosti dohody strán o okamžitom skončení podnájmu pre rozpor so zákonom (§ 39

Občianskeho zákonníka) posúdil ako vecne správny.

18. Odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie
je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní., t.j. pojmovo vylúčené. Toto dokazovaniepreto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania osvedčovanie znamená, že
súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať

na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu
je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš
pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej
šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré mali byť predmetom
vydaného neodkladného opatrenia.

19. V týchto súvislostiach nepovažoval odvolací súd doposiaľ získané dôkazy za postačujúce pre
nariadenie neodkladného opatrenia.

20. Vzhľadom na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP uznesenie
v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaná
bola úspešná, no v priebehu odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi
ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).