Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. jún 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/13/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116011573
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3116011573.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.

RomanaHargašaaJUDr.BeátyJavorkovejvtrestnejveciprotiobžalovanémuK.K.preprečinusmrtenia
podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí dňa 27. júna 2018 prejednal
odvolanie obžalovaného K. K. a prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín zo dňa 18. októbra 2017, sp.zn.8T/60/2016, a takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 3 Tr. por. sa napadnutý rozsudok z r u š u j e vo výrokoch o
uložených trestoch odňatia slobody a zákaze činnosti viesť motorové vozidlá.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaný sa o d s u d z u j e podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38
ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa §
50 ods. 1 Tr. zák. určuje obžalovanému skúšobnú dobu vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá

každého druhu vo výmere 3 (tri) roky.

II. Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného K. K. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 18. októbra 2017, č.k.8T/60/2016-527 bol obžalovaný K.
K. uznaný za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom
na § 138 písm. h/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák.
na skutkovom základe, že

dňa 18.01.2015 v čase asi o 05.00 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 206, EČV: T A.,
po vedľajšej ceste X./XXXXX v smere od obce J. ku križovatke na mesto A. nad C. a mesto T., kde
v kilometri 137,02 nedal prednosť v jazde osobnému motorovému vozidlu zn. BMW, EČV: T idúcemu
po hlavnej ceste I/XX v smere od mesta T. na mesto A. nad C. rýchlosťou výrazne vyššou, ako bola
v danom úseku dovolená, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému stretu oboch vozidiel a vodič vozidla
BMW N. O., stratil kontrolu nad svojim vozidlom, ktoré po zrážke odhodilo do protismeru, kde narazilo
do protiidúceho osobného motorového vozidla zn. Peugeot 206, EČV: T vodiča N. N., naposledy bytom

R., ul. S. N. XX/XX, a následne narazilo do osobného motorového vozidla zn. VW Passat, EČV: T ktoré
v tom čase viedla I. A., jazdiaca za vozidlom vodiča N. N., pričom následkom zrážok vozidiel došlo k
usmrteniu vodiča N. N., a k zraneniam ostatných vodičov a spolujazdcov, a to:- poškodeného S. T., trvale bytom T. T., K. XXX/XX, ktorý utrpel prasklinu dolnej časti vretennej kosti
vľavo,odreninuľavéhozápästia,podvrtnutiekrčnejchrbticeľahkéhostupňaazmliaždeniečelovejoblasti
vpravo, pričom poškodený bol počas fixácie ľavého predlaktia sadrovou dlahou čiastočne obmedzený

pri vykonávaní bežných životných potrieb a úkonov, a to v hygiene a príprave stravy, kde potreboval
pomoc inej osoby, a čiastočne bol obmedzený aj v obliekaní, a tieto čiastočné obmedzenia trvali od
18.01.2015 do 12.02.2015, teda celkovo 26 dní,

- poškodeného N. O., trvale bytom T. T., W. XXX/XX ktorý utrpel podvrtnutie v oblasti

akromioklavikulárneho kĺbu vľavo, pričom od 18.01.2015 do 28.01.2015 mal naložený Dessaultov
fixačný obväz, ktorým bol obmedzený vo vykonávaní bežných životných činností a úkonov, ako
obliekanie, celková hygiena a príprava stravy, a od 28.01.2015 do 10.02.2015 mal naloženú fixačnú
ortézu, čím sa obmedzenia zmiernili, no počas celého obdobia 23 dní bol čiastočne odkázaný na pomoc
inej osoby,
- poškodenej I. A., trvale bytom R. K. nad C., J. XXXX/X, ktorá utrpela podvrtnutie krčnej chrbtice,

zmliaždenie hrudníka vľavo s odreninou, zmliaždenie brušnej steny a zmliaždenie bedrového kĺbu vľavo,
pričom poškodená bola čiastočne obmedzená pri vykonávaní bežných životných činností a úkonov pre
bolesti v oblasti krčnej chrbtice, nosila kontinuálne Schantzov golier a toto ju obmedzovalo pri obliekaní,
celkovej hygiene, príprave a zaobstaraní si stravy, pri ktorej bola odkázaná na pomoc inej osoby, a tieto
obmedzenia trvali 21 dní,

- poškodeného W. D., trvale bytom A. nad C., N. H. XXXX/XX, ktorý utrpel zlomeninu
zygomatikomaxilárneho komplexu obojstranne, podvrtnutie krčnej chrbtice, zmliaždenie v oblasti kľúčnej
kosti vľavo s krvným výronom, odreninu v oblasti ľavej kľúčnej kosti, zmliaždenie v oblasti chrbta a tržnú
ranu hornej pery, pričom poškodený bol hospitalizovaný v trvaní 10 dní, počas ktorých bol obmedzený
prakticky vo všetkých oblastiach, a následne ďalších 20 dní po prepustení do ambulantnej starostlivosti

bol obmedzený v príjme stravy a v tejto oblasti bol aj odkázaný na pomoc inej osoby,
- poškodeného K. D., trvale bytom T. T., N. XXXX/XX, ktorý utrpel zlomeninu vnútorného členku vpravo s
posunom, zlomeninu kľúčnej kosti vpravo trieštivú, zmliaždenie pľúc obojstranne a odreninu vonkajšieho
členku vpravo, pričom poškodený bol hospitalizovaný od 18.01.2015 do 26.01.2015, teda celkovo 9 dní,
počas ktorých bol obmedzený prakticky vo všetkých oblastiach života, a po prepustený do ambulantnej

starostlivosti bol až do 04.03.2016, teda celkovo 46 dní, obmedzený vo vykonávaní bežných životných
činností a úkonov, nakoľko mal naloženú sadru na pravom predkolení a fixačný prunabový obväz fixujúci
pravú hornú končatinu, pričom pri kratšej fixácii by aj doba obmedzenia na bežnom spôsobe života bola
skrátená o týždeň až 10 dní,
ako aj poškodeného E. R., trvale bytom N., I. 8, poškodeného O. W., trvale bytom D. XXX, poškodeného

K. N., trvale bytom D., D. XX, a poškodeného K. D., trvale bytom A. nad C., N. H. XXXX/XX, ktorí utrpeli
zranenia, ktoré si však nevyžiadali žiadne obmedzenia na bežnom spôsobe života.

Za tieto trestné činy bol obžalovaný K. K. odsúdený podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods.
2, ods. 3, ods. 8 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo

výmere 2 roky, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložený a
podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba vo výmere 1 rok. Zároveň mu okresný súd
podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu po
dobu 1 rok. Okresný súd mu taktiež podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil povinnosť uhradiť poškodenej D.
N. škodu vo výške 1.162,20 Eur (50% pohrebného), poškodenému K. N. škodu vo výške 429,-Eur (50%

bolestného), poškodenej I. A. škodu vo výške 869,16 Eur (50% bolestného- 772,20 Eur a 50 % nákladov
za odtiahnutie vozidla- 96,96 Eur), poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. škodu vo výške
1.321,05 Eur (50% nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť), poškodenej I. poisťovni škodu vo
výške X.XXX,XX Eur (50 % nákladov za vyplatené nemocenské dávky), poškodenej Union zdravotnej
poisťovni a.s. škodu vo výške 1.673,98 Eur (50 % nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť).

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodených D. N., K. N., I. A., Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a.s.,
Sociálnu poisťovňu a UNION zdravotnú poisťovňu a.s. so zvyškom uplatnených nárokov na náhradu
škody odkázal na civilný proces. Súčasne okresný súd podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodených S. T.,
N. O. a K. D. s uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, nakoľko ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom
pojednávaní ho napadol odvolaním obžalovaný pre nesprávnosť výroku o vine, treste a náhrade škody a
v zákonnej lehote ho napadol odvolaním prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín (ďalej len „prokurátor“)v neprospech obžalovaného pre nesprávnosť výroku o treste z dôvodu neuloženia prísnejšieho trestu
odňatia slobody a trestu zákazu činnosti.

Obžalovaný K. K. v písomných dôvodoch svojho odvolania podaných prostredníctvom svojej obhajkyne
uviedol, že sa nestotožňuje s predmetným rozsudkom okresného súdu, jeho skutkové a právne závery
považuje za nesprávne a tieto nezodpovedajú zistenému stavu veci a zákonu. Obžalovaný poukázal
na to, že výsledky dokazovania realizované v priebehu celého trestného konania nepreukázali žiadnu
príčinnú súvislosť medzi jeho konaním a vzniknutým následkom- predmetnou dopravnou nehodou.

Obžalovaný má za to, že na vyvolaní tohto následku sa výlučne podieľal vodič vozidla BMV N. O.,
ktorý na inkriminovanom mieste a v kritickom čase viedol vozidlo rýchlosťou až 140 km/hod, pričom na
danom úseku cesty je povolená rýchlosť 90 km/h. Obžalovaný má za to, že nebolo v jeho schopnostiach
a možnostiach na túto situáciu pružne reagovať a zabrániť vzniku dopravnej nehody. Na rozdiel od
vodiča N. O. má za to, že zo strany obžalovaného boli dodržané základné pravidlá cestnej premávky,
do križovatky vstúpil až po pozornom vizuálnom vzhliadnutí a zhodnotení dopravnej situácie aktuálnej v

danommiesteačase.Ažkeďsavzhľadomnadanépodmienkytýmtoadekvátnymspôsobompresvedčil,
ženeohrozíplynulosťabezpečnosťžiadnehozúčastníkovcestnejpremávky,začaluskutočňovaťjazdný
manéver vstupu na hlavnú cestu, kde sa dostal do kolízie s vozidlom BMV vedené vodičom N. O..
Dovtedy obžalovaný toto vozidlo nevidel, ani ho nemohol registrovať, čo logicky vyplýva z mimoriadne
vysokej rýchlosti, akou sa na danom mieste pohybovalo predmetné vozidlo BMV. Poukázal ďalej na

kľúčový dôkaz na podklade, ktorého sa pristúpilo k vzneseniu obvinenia voči jeho osobe a následnému
podaniu obžaloby, ktorým je znalecký posudok č.16/2015 vypracovaný znalcom Adrianom Pupalom z
odvetvia cestnej dopravy. Počas priebehu vedenia celého trestného konania obžalovaný poukazoval na
neobjektívnosť, neúplnosť, účelovosť a tendenčnosť tohto posudku, ktorý nekriticky obhajuje spôsob
jazdy vodiča N. O., najmä keď z vecného hľadiska sa znalec dostatočne nevysporiadal so všetkými

okolnosťami rozhodujúcimi pre posúdenie uvedenej dopravnej nehody v kontexte techniky, spôsobu
a rýchlosti jazdy vodiča N. O.. Obžalovaný v tejto súvislosti opakovane vznášal návrhy na pribratie
nového znalca z odboru cestnej dopravy za účelom vypracovania kontrolného znaleckého posudku,
avšaktomutonávrhudoposiaľnebolovyhovené.PodľazisteníznalcaO.N.,obžalovanýsvojimzvoleným
spôsobom jazdy vytvoril pre vodiča BMV náhlu prekážku tým, že mu nedal prednosť v jazde, keďže

mal možnosť a podľa znalca aj povinnosť opakovane sa presvedčiť o situácii na hlavnej ceste z jeho
pohľadu zľava. Obžalovaný tieto závery znalca namieta, nakoľko on zachoval potrebnú opatrnosť a
pred vjazdom do križovatky sa rozhliadal. Znalcom poukazovaná možnosť a povinnosť opakovaného
rozhliadnutia je neúmernou požiadavkou, nakoľko ak by sa od obžalovaného vyžadoval neustály ohľad
na prekročenie rýchlosti vozidla, nemohol by do križovatky vstúpiť takmer nikdy. Aj podľa zistení znalca v

čase 5,5 sekundy sa vozidlo BMV jazdiace rýchlosťou 140 km/h nachádzalo v takej vzdialenosti od neho,
že pri nesprávnom vyhodnotení rýchlosti jazdy vozidla BMV, nemusel považovať situáciu na hlavnej
ceste z ľavej strany za kolíznu. Na základe uvedeného je evidentné, že vzťah medzi jeho konaním
a spôsobeným následkom nie je krytý jeho zavinením, keďže nebolo preukázané, že obžalovaný mal
alebo aspoň mohol predvídať rozvinutie nehodového deja. Obžalovaný má za to, že on potrebnú mieru

opatrnosti dodržal, všetky okolnosti dopravnej situácie odôvodňovali prijatie jeho úsudku nevylučujúceho
bezpečný prejazd križovatkou. Ďalej poukázal na to, že z logického výkladu pravidiel cestnej premávky
vyplýva, že vodič, ktorý dáva pri križovatke prednosť vozidlám jazdiacich po hlavnej ceste, nemusí dať
prednosť absolútne všetkým vozidlám, ktoré od križovatky vidí v ľubovoľnej vzdialenosti, ale iba tým,
ktoré sú už natoľko blízko, že vjazdom ním riadeného vozidla do križovatky by u vodičov jazdiacich po

hlavnej ceste vyvolal nebezpečenstvo nutnosti náhlej zmeny smeru alebo rýchlosti jazdy. Pritom vodič
predovšetkým na základe svojich skúseností v podstate odhaduje, ktoré vozidlo je ešte v dostatočnej
vzdialenosti tak, že mu umožňuje vjazd na hlavnú cestu, a ktoré už nie, pričom pri tomto svojom
odhade logicky vychádza z rýchlosti, ktorú práve predpisy v mieste križovatky povoľujú. Ak vodič
prichádzajúci po hlavnej ceste ide rýchlosťou povolenou, respektíve primeranou a vodič prichádzajúci

po vedľajšej ceste mu prednosť nedá, je tak v obvyklých prípadoch daná zodpovednosť za kolíziu
a prípadné ďalšie následky vodičovi, ktorý vošiel do križovatky z vedľajšej cesty. Ak však vodič na
hlavnej ceste ide rýchlosťou výrazne prekračujúcou maximálne povolenú rýchlosť a vodič vchádzajúci
do križovatky z vedľajšej cesty nemá dôvod predpokladať takéto prekročenie, za prípadnú kolíziu musí
niesť zodpovednosť vodič jazdiaci po hlavnej ceste. Výrazné prekročenie najvyššej povolenej rýchlosti

ako tomu bolo v danom prípade o viac ako 55 percent je pritom porušením dôležitej povinnosti uloženej
vodičovi motorového vozidla právnymi predpismi. V danom prípade vodič vozidla BMV síce jazdil po
hlavnej ceste, ale o viac ako polovicu prekročil povolenú rýchlosť. V doterajšom priebehu dokazovania
nebadať vplyv ani zhodnotenie objektívne zhodnoteného faktu, že práve porušenie pravidiel cestnejpremávky zo strany vodiča N. O. tým, že výrazne prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy, malo
absolútne primárne dominantný vplyv na usmrtenie vodiča N. N.. Jeho smrť nastala v dôsledku čelnej
zrážky vodiča O. s vozidlom vodiča N.. Táto skutočnosť je úplne evidentná aj z odpovede znalca v

znaleckom posudku na otázku číslo 10, v zmysle ktorej, ak by vodič O. jazdil povolenou rýchlosťou
jazdy, s najväčšou pravdepodobnosťou by nedošlo k zrážke vozidla BMV s vozidlom vodiča N. a s
vozidlom vodičky A.. Prakticky to znamená, že v prípade, keby vodič O. jazdil dovolenou rýchlosťou
90 km/h, vozidlá v protismere by zastavili pred miestom zrážky alebo by sa minuli trajektórii ich
pohybu. Obžalovaný má preto za to, že k následku smrti došlo v priamej a príčinnej súvislosti s

nesprávnym spôsobom jazdy vodiča O. z titulu rýchlosti jazdy. Aj pri úvahách vyjadrených znalcom, že
jeho jazda vyvolala kolíznu situáciu, reálne možnosti na zabránenie smrti vodiča N. úplne eliminoval
vodič O. rýchlosťou jazdy ako výsledku subjektívneho a nezodpovedného rozhodnutia o spôsobe
riadenia vozidla. Z technického hľadiska všeobecne platí zásada, že rozsah a závažnosť zrážky je
kvadraticky úmerná rýchlostiam vozidiel zúčastnených pri zrážke. Vysoká rýchlosť jazdy je prvoradým
a rozhodujúcim faktorom, ktorý v každej situácii v sebe nesie potenciál výrazne zhoršených podmienok

na riešenie kolíznej situácie a nepriaznivých dôsledkov prípadnej kolízie. S rastúcou rýchlosťou jazdy
sa geometricky zhoršujú podmienky na čo najpriaznivejšie vyriešenie kolíznej situácie a maximálne
zmiernenie následkov prípadnej zrážky. Z tohto stavu vyvolaného vysoko riskantnou jazdou vodiča BMV,
obžalovaný nemal žiaden dôvod predpokladať, že tento bude riadiť vozidlo nedovolenou rýchlosťou.
Nemohol preto predpokladať ani ďalší vývoj dopravnej situácie. Nestotožňuje sa s právnym názorom

okresnéhosúdu,ktorývyslovil,ževýlučnýmvinníkomdopravnejnehodyjeonažejehokonanievykazuje
pojmové znaky prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138
písm. h/ Tr. zák. a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. Obžalovaný K. K. z vyššie uvedených
dôvodov navrhol, aby odvolací súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby v celom rozsahu, respektíve
alternatívne, aby vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

K odvolaniu obžalovaného sa prokurátor do konania nariadeného verejného zasadnutia krajského súdu,
písomne bližšie nevyjadril.

Prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania namietol, že závery okresného súdu sú nesprávne,

pokiaľ ide o závažnosť následkov spôsobených obžalovaným. Prokurátor poukázal na skutočnosť, že
zo znaleckého posudku X.. O. N. vyplýva, že technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna
technika jazdy vodiča K., pričom tento nesprávny prvok v technike jeho jazdy vyvolal kolíznu situáciu.
Konanie vodiča K. spôsobilo primárnu zrážku vozidla BMV vodiča O. s vozidlom vodiča K. a následne
sekundárnu zrážku vozidla BMV s vozidlom Peugeot vodiča N. a vozidlom VW vodičky A.. Práve táto

sekundárna zrážka mala za následok smrť vodiča N., teda najzávažnejší následok dopravnej nehody.
Ako znalec Ing. Adrian Pupala vo svojom výsluchu uviedol, aj v prípade ak by vodič O. s vozidlom BMV
jazdil v čase rozjazdu vodiča K. povolenou rýchlosťou jazdy a tento rozjazd by reagoval intenzívnym
brzdením, aj v takom prípade by k zrážke týchto vozidiel došlo. Táto hypotetická situácia by mala za
následok to, že by s najväčšou pravdepodobnosťou už nedošlo k sekundárnej zrážke vozidla BMV

s oprotiidúcimi vozidlami, avšak pri uvedenej nárazovej rýchlosti vozidla BMV do vozidla vodiča K.
by táto zrážka spôsobila poranenie vodiča K., a to podľa názoru znalca ťažké zranenia, prípadne
usmrtenie. Z uvedeného vyplýva, že konanie obžalovaného hoci nedbanlivostného charakteru malo
jeden z najzávažnejších následkov, a to smrť jedného účastníka cestnej premávky, pričom aj bez
spoluzavinenia poškodeného N. O. toto jeho konanie mohlo spôsobiť ťažké zranenia, prípadne až

smrť samotného obžalovaného. Pokiaľ ide o opakované páchanie priestupkov obžalovaným, prokurátor
poukázalnato,žeobžalovanýsavčasepredspáchanímtrestnýchčinovvtejtoveci,tedado18.01.2015,
dopustil3priestupkovnaúsekucestnejdopravy,atoneuposlúchnutiepokynuvyplývajúcehozdopravnej
značky alebo dopravného zariadenia za čo mu bola uložená pokuta 20,-Eur, porušenie povinnosti
vodiča použiť na jazdu len vozidlo, ktoré možno prevádzkovať v cestnej premávke za čo mu bola

uložená pokuta 10,-Eur, pričom túto povinnosť porušil opakovane v roku 2014 aj v prípade tretieho
priestupku kde zároveň porušil povinnosť mať pri sebe platné doklady, za čo mu bola uložená pokuta
50,-Eur. Obžalovaný sa po spáchaní skutku, za ktorý bol uznaný vinným dopúšťal naďalej priestupkov
na úseku cestnej dopravy, a to hneď dňa 18.02.2015, kedy mu bola uložená pokuta vo výške 40,-Eur
za jazdu prekračujúcu maximálne povolenú rýchlosť. Následne bol v roku 2016 dvakrát postihnutý za

priestupok spočívajúci v prekročení maximálne povolenej rýchlosti, za ktoré mu boli uložené pokuty
vo výške 140,-Eur a 30,-Eur. Naposledy sa obžalovaný dopustil priestupku dňa 29.07.2017, kedy
opätovne prekročil maximálne povolenú rýchlosť, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 100,-Eur.
Prokurátor sa nestotožnil s názorom okresného súdu, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestnejčinnosti riadny život, nakoľko sa opakovane dopúšťal priestupkov na úseku cestnej dopravy, ktorých
je v súčasnosti evidovaných už sedem. Preto u neho od okamihu ako získal vodičské oprávnenia
(dňa 03.06.2010) možno hovoriť o relatívne vysokej frekvencii páchania priestupkov na úseku cestnej

premávky. Prokurátor má za to, že dĺžka oboch trestov uložených obžalovanému za spáchanie trestnej
činnosti, následkom ktorej došlo k smrti ďalšieho účastníka cestnej premávky nie je možné považovať za
dostatočnú,keďžetrestvtakejtovýmerenevytvorížiaducepodmienkynavýchovuobžalovanéhoktomu,
aby viedol riadny život a súčasne je tým oslobodený účel trestu v tom, aby odradil iných od páchania
trestných činov. Prokurátor k tomu uviedol, že práve primerane dlhý trest zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá patrí medzi najefektívnejšie účinky ochrany bezpečnosti cestnej premávky tým spôsobom, že
zabráni páchateľovi v páchaní ďalšej trestnej činnosti po určitý čas, čím zároveň vytvorí podmienky na
jeho výchovu k tomu, aby sa obdobné konanie v budúcnosti už neopakovalo a súčasne iných odradí od
páchania rovnakých trestných činov. Prokurátor má za to, že primeraným a spravodlivým trestom, ktorý
by zohľadňoval zásady zakotvené v ustanovení § 34 Tr. zák. by bol podmienečný trest odňatia slobody
uložený v dolnej polovici trestnej sadzby so skúšobnou dobou určenou pri strede zákonného rozpätia

a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu uložený pri strede zákonného rozpätia.
Prokurátor z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. odvolací súd
zrušil napadnutý rozsudok v časti výroku o treste voči obžalovanému a následne s použitím § 322 ods.
3 Tr. por. vo veci rozhodol a vymeral obžalovanému K. K. zákonný a spravodlivý trest.

K odvolaniu prokurátora sa obžalovaný K. K. ani jeho obhajkyňa do konania nariadeného verejného
zasadnutia krajského súdu, bližšie písomne nevyjadrili.

Prokurátorkrajskejprokuratúrynaverejnomzasadnutíkrajskéhosúdunavrholrozhodnúťvzmyslepetitu
uvedenom v odvolaní prokurátora okresnej prokuratúry. Súčasne navrhol odvolanie obžalovaného ako

nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.

Poškodená I. A. sa v rámci možnosti predniesť konečný návrh na verejnom zasadnutí krajského súdu,
k veci nevyjadrila.

Obžalovaný K. K. a jeho obhajkyňa na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhli, aby obžalovaný bol
oslobodený spod obžaloby, čo do výroku o vine, treste a náhrade škody. Obžalovaný sa vyjadril, že sa
necíti byť vinným. Zároveň navrhli, aby odvolanie prokurátora bolo podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné
zamietnuté.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaných odvolaní, ktoré mu spolu so spisom
boli predložené dňa 30. januára 2018, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora a
obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316
ods. 3 Tr. por., vykonal vo veci verejné zasadnutie dňa 27. júna 2018, preskúmal postupom podľa §
317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým prokurátor

a obžalovaný podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc
pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané a mohli by pritom odôvodňovať podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaniami

napadnutých výrokov rozsudku, odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal kontradiktórnym
spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto

správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel
ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne
oprel čiastočne o výpoveď obžalovaného K. K., o výpovede svedkov N. O., K. D., K. D., S. T., W. D., o
znalecké posudky z odboru doprava cestná č.16/2015, z odboru súdne lekárstvo č.8/2015 a z odboru
zdravotníctvo a farmácia č.21/2015, č.22/2015, č.23/2015, č.24/2015, č.25/2015, č.26/2015, č.30/2015,

č.31/2015,č.32/2015akoajorelevantnélistinnédôkazy,ktorésúobsahomspisu,naktorévnapadnutom
rozsudku podrobne poukázal. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne
správne odôvodnil v napadnutom rozsudku a pritom presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje
závery o uznaní obžalovaného K. K. za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm.a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví
podľa § 158 Tr. zák. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania, a
to spôsobom, ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery okresného súdu založené

na zásadách logického konania a uvažovania, sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožnil.
Odvolacie námietky obžalovaného uvedené v jeho odvolaní neboli preto spôsobilé odôvodniť zmenu vo
vzťahu ku skutkovým zisteniam, preto ich nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich.

Okresný súd na podklade vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení

napadnutého rozsudku, správne zistil, že obžalovaný K. K. inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin
spáchalzávažnejšímspôsobomkonaniaazároveňinémuznedbanlivostiublížilnazdravítým,žeporušil
dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona (povinnosť uloženú v ustanovení § 20 ods. 1, ods. 4 zákona
č.8/2009Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Okresný súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní okresného súdu správne dospel k

záveru, že technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča-
obžalovaného K. K., a to skutočnosť, že pri vchádzaní z vedľajšej cesty na hlavnú cestu a odbočovaní
vľavo ohrozil vodiča zľava po hlavnej ceste prichádzajúceho vozidla BMW, t.j. nedal mu prednosť v
jazde, pričom tento nesprávny prvok v technike jazdy vodiča K. K. vyvolal kolíznu situáciu. Zároveň
vodič- obžalovaný K. K. zvoleným spôsobom jazdy pri jeho vchádzaní na hlavnú cestu z cesty vedľajšej

vytvoril vodičovi zľava po hlavnej ceste jazdiaceho vozidla BMW z technického hľadiska prekážku
náhlu. Rovnako správne okresný súd poukázal na skutočnosť, že aj technika jazdy vodiča N. O. bola
nesprávna, a to jeho jazda rýchlosťou cca. 140 km/hod., t.j. výrazne vyššou ako bola v danom úseku
rýchlosť dovolená, čo i malo zrejme vplyv na nesprávne vyhodnotenie situácie vodičom- obžalovaným
K. K.. Okresný súd však správne ustálil, že aj napriek závažnému porušeniu pravidiel cestnej premávky

poškodeným N. O., mal obžalovaný možnosť a zároveň aj povinnosť opakovane sa presvedčiť o situácii
na hlavnej ceste z jeho pohľadu zľava. V čase začiatku rozjazdu vozidla Peugeot vodiča- obžalovaného
K. K. sa zľava po hlavnej ceste prichádzajúce vozidlo BMW nachádzalo vo vzdialenosti cca 95,9 m od
tohto vozidla Peugeot, pričom táto vzdialenosť vozidla BMW neumožňovala vodičovi K. K. bezpečne
vojsť na hlavnú cestu ani v prípade, ak by vodič vozidla BMW jazdil v čase rozjazdu vozidla Peugeot

dovolenou rýchlosťou, pričom znalec z odboru doprava cestná Ing. Adrián Pupala doplnil, že aj v
tomto prípade by došlo k zrážke týchto vozidiel, a to aj pri intenzívnom brzdení vozidla BMW. Je dosť
pravdepodobné, keby vodič vozidla D. N. O. išiel dovolenou rýchlosťou, tak by vozidlo BMW narazilo
do boku vozidla Peugeot, kde sedel ako vodič- obžalovaný K. K., a v takom prípade to mohlo mať
fatálne následky práve voči obžalovanému K. K.. Krajský súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru,

že obrana obžalovaného spočívajúca v tom, že v čase prejazdu motorového vozidla BMW pred jeho
motorovým vozidlom zastavil, pričom nezasahoval svojim vozidlom do križovatky bola v predmetnom
trestnom konaní jednoznačne vyvrátená vykonaným dokazovaním, a to výpoveďami svedkov N. O., K.
D., K. D., S. T., W. D. a znaleckým posudkom znalcom Ing. Adriánom Pupalom, z odboru doprava
cestná.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení
konania obžalovaného K. K. zhodne s obžalobným návrhom ako prečinu usmrtenia podľa § 149
ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s
prečinom ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., pričom svoje závery aj v tomto smere v napadnutom

rozsudku tiež podrobne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel nielen
k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný súd, preto ani
v tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku. Odvolacie námietky obžalovaného
uvedené v jeho odvolaní, ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním jeho obhajobných námietok
prednesených už pred okresným súdom a s ktorými sa ten dostatočne a vecne správne vysporiadal

v odôvodnení napadnutého rozsudku, neboli spôsobilé odôvodniť zmenu vo vzťahu ku skutkovým
zisteniam a právnemu posúdeniu konania obžalovaného okresným súdom, preto ich odvolací súd
nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich. V podrobnostiach pritom len poukazuje na podrobné a
vecne správne odôvodnenie napadnutého rozsudku tak vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, ako aj k
právnemu posúdeniu konania obžalovaného, s ktorými sa stotožnil.

Po splnení prieskumnej povinnosti však odvolací súd zistil, že okresný súd pochybil pri určení druhu a
výmery trestu obžalovanému K. K.. Obžalovaný K. K. bol uznaný za vinného z prečinu usmrtenia podľa
§ 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu sprečinom ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., pričom za prísnejší z nich v ustanovení § 149 ods.
2 Tr. zák. je stanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody s dolnou hranicou vo výmere 2 roky a
hornou hranicou vo výmere 5 rokov.

Vzhľadom na povahu, charakter a závažnosť uvedených trestných činov ako aj vzhľadom na osobu
obžalovaného je podľa záveru odvolacieho súdu trest uložený obžalovanému okresným súdom
(skúšobná doba podmienečného odsúdenia vo výmere 1 rok a trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá každého druhu vo výmere 1 rok), trestom neprimerane miernym, ktorý dostatočne nevyjadruje

morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou a nemôže splniť účel predpokladaný v ustanovení § 34 ods.
1 Tr. zák., t. j. zabezpečiť dôslednú ochranu spoločnosti pred páchateľom zabránením mu v páchaní
ďalšej trestnej činnosti, vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne
iných odradiť od páchania trestných činov. Zároveň odvolací súd zistil, že pri ukladaní druhu a výmery
trestu obžalovanému K. K. boli porušené ustanovenia Trestného zákona.

Pri ukladaní druhu a výmery trestu odvolací súd z odpisu z registra trestov na obžalovaného zistil, že
obžalovaný nebol doteraz súdne trestaný. Doteraz však bol viackrát priestupkovo riešený za priestupky
na úseku cestnej dopravy. Obžalovaný K. K. sa v čase pred spáchaním trestných činov v predmetnej
veci, teda do 18.01.2015, dopustil 3 priestupkov na úseku cestnej dopravy, a to neuposlúchnutie pokynu
vyplývajúceho z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia, za čo mu bola uložená pokuta 20,-Eur,

porušenie povinnosti vodiča použiť na jazdu len vozidlo, ktoré možno prevádzkovať v cestnej premávke,
za čo mu bola uložená pokuta 10,-Eur, pričom túto povinnosť porušil opakovane v roku 2014 a v prípade
tretieho priestupku porušil povinnosť mať pri sebe platné doklady, za čo mu bola uložená pokuta 50,-Eur.
Obžalovaný sa po spáchaní skutku, za ktorý bol uznaný vinným dopúšťal naďalej priestupkov na úseku
cestnej dopravy, a to hneď dňa 18.02.2015, kedy mu bola uložená pokuta vo výške 40,-Eur za jazdu

prekračujúcu maximálne povolenú rýchlosť. Následne bol v roku 2016 dvakrát postihnutý za priestupok
spočívajúci v prekročení maximálnej povolenej rýchlosti, za ktoré mu boli uložené pokuty vo výške 140,-
Eura 30,-Eur.Naposledysaobžalovanýdopustilpriestupkudňa29.07.2017,kedyopätovneprekročil
maximálne povolenú rýchlosť, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 100,-Eur. Okresný súd vzhľadom
k priestupkovej minulosti obžalovaného K. K. pred spáchaním predmetného trestného činu nesprávne

priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., že obžalovaný pred spáchaním
trestného činu viedol riadny život.

Odvolací súd pri ukladaní druhu a výmery trestu u obžalovaného K. K. nezistil ani jednu poľahčujúcu
okolnosť v zmysle § 36 Tr. zák. a na druhej strane u neho nezistil ani jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle

§ 37 Tr. zák.

Odvolací súd na podklade dôvodne podaného odvolania prokurátora podaného v neprospech
obžalovaného zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 3 Tr. por. napadnutý rozsudok vo výrokoch
o uložených trestoch odňatia slobody a zákaze činnosti viesť motorové vozidlá a postupom podľa §

322 ods. 3 Tr. por. sám rozsudkom rozhodol tak, že obžalovanému K. K. uložil podľa § 149 ods. 2
Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
2 (dva) roky, výkon ktorého obžalovanému podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložil
a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu vo výmere 3 (tri) roky. Zároveň odvolací súdu
obžalovanému podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá

každého druhu vo výmere 3 (tri) roky. Takto uložené tresty podľa záverov odvolacieho súdu zodpovedajú
všetkým zákonným hľadiskám stanovených pre ich ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 3 a 4 Tr. zák.,
konkrétnejmierezávažnostispáchanýchtrestnýchčinovvyplývajúcejzichpovahyaspôsobuspáchania,
ako aj zisteným pomerom obžalovaného a možnostiam jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho
individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený úhrnný trest odňatia slobody a trest zákazu činnosti

v takto stanovenej výmere je súčasne dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného
spoločnosťou (výroky uvedené pod bodom I. tohto rozsudku odvolacieho súdu).

Odvolací súd po preskúmaní výroku o náhrade škody, t. j. výroku, ktorým okresný súd uložil povinnosť
obžalovanému uhradiť poškodenej D. N. škodu vo výške 1.162,20 Eur (50% pohrebného),

poškodenému K. N. škodu vo výške 429,-Eur (50% bolestného), poškodenej I. A. škodu vo výške 869,16
Eur (50% bolestného- 772,20 Eur a 50 % nákladov za odtiahnutie vozidla- 96,96 Eur), poškodenej
Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. škodu vo výške 1.321,05 Eur (50% nákladov za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť), poškodenej Sociálnej poisťovni škodu vo výške 1.201,50 Eur (50 % nákladovza vyplatené nemocenské dávky), poškodenej Union zdravotnej poisťovni a.s. škodu vo výške 1.673,98
Eur (50 % nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť) zistil, že tento je vecne správny a v súlade s
ustanovením § 287 ods. 1 Tr. por. Rovnako je vecne správny a v súlade s ustanovením § 288 ods. 2 Tr.

por. výrok o náhrade škody, ktorým okresný súd poškodených D. N., K. N., I. A., Všeobecnú zdravotnú
poisťovňu, a.s., Sociálnu poisťovňu, Union zdravotnú poisťovňu, a.s. so zvyškom uplatnených nárokov
na náhradu škody odkázal na civilný proces. Taktiež správne okresný súd poškodených S. T., N. O., K.
D. odkázal v súlade s § 288 ods. 1 Tr. por. s nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky
obžalovaného K. K. za opodstatnené a nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výroku o
vine, o treste a náhrade škody v prospech obžalovaného na podklade jeho odvolania, preto odvolanie
obžalovanéhoakonedôvodnépodľa§319Tr.por.zamietol(výrokuvedenýpodbodomII.tohtorozsudku
odvolacieho súdu).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.