Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martina Vančová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417212418
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Vančová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1417212418.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Vančovou v právnej veci žalobkyne:

J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. P. 7, XXX XX L., proti žalovanému: Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J. XX, XXX XX L., zastúpenému advokátkou Mgr. Alicou Mendlovou, Riečna 2, 811 02 Bratislava, o
zaplatenie 2.475,30 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 28.08.2017, doplnenou podaním doručeným súdu dňa
03.10.2017 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 2.475,30 eur a na náhradu trov

konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil, keď žalovaná
za byt vo výlučnom vlastníctve žalovaného zaplatila zálohu vo výške 2.000,- eur, ktoré boli vrátené na
účet žalovaného, ktorý si z nich prerobil byt. Ďalej žalobkyňa zaplatila za žalovaného sumu cca 500,-
eur z dôvodu dlhov žalovaného. Žalovaný prisľúbil, že finančné prostriedky žalobkyni vráti, no doposiaľ
napriek viacerým výzvam, žalobkyni nič nevrátil.

2. Žalovaný uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú. So žalobkyňou žili určitý čas v spoločnej

domácnosti, pričom zdieľali spoločné náklady na domácnosť, ktoré podľa dohody každý hradil podľa
potreby. Tvrdenia žalobkyne považoval za zmätočné a účelové. Z platieb zaplatených žalobkyňou na
iné jemu neznáme účty nevyplýva, že by boli zaplatené v prospech žalovaného. Čo sa týka uhradenia
dlhov za mobilný telefón, toto žalovaný nepovažuje za bezdôvodného obohatenie, ale o bežnú platbu
v spoločnej domácnosti. Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania voči nároku uplatnenému
žalobkyňou.

3. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného uviedla, že jej nárok nie je premlčaný, nakoľko všeobecná
premlčacia doba je trojročná, a začala plynúť po odsťahovaní sa žalobkyne zo spoločnej domácnosti so
žalovaným, to je dňa 29.08.2014. Žalobu preto podala včas dňa 25.08.2017.

4. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

4.1 Žalobkyňa dňa 25.05.2010 požiadala Prvú stavebnú sporiteľňu, a.s. o výpoveď zmluvy o stavebnom

sporení. Prvá stavebná sporiteľna, a.s. na základe žiadosti žalobkyne poukázala dňa 10.06.2010 sumu
2.368,69 eur na účet žalobkyne. Z výpisu z účtu žalobkyne súd zistil, že žalobkyňa dňa 18.06.2010
a 19.06.2010 poukázala spolu sumu 2.000,- eur (2 x 1.000,- eur) na účet č. XXXXXXXXXXX/XXXX,
dňa 22.06.2010 poukázala sumu 60,05 eur na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX s doplňujúcimi údajmiobsahujúcimi meno, priezvisko a rodné číslo žalovaného, dňa 28.06.2010 poukázala na č. účtu
XXXXXXXXXX/XXXX sumu 111,60 eur s doplňujúcimi údajmi - ročné poistné byt, meno žalovaného a
jeho rodné číslo, dňa 19.07.2010 poukázala na učet č. XXXXXXXXXX/XXXX sumu 103,65 eur a dňa

16.08.2010 poukázala na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX sumu 200,- eur. Skutočnosti zistené z ostatných
dôkazov nepovažoval súd za potrebné na tomto mieste uvádzať, nakoľko neboli pre rozhodnutie súdu
podstatné.

5. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

5.1 Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „O.z.“), kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

5.2 Podľa § 456 O.z., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

5.3 Podľa § 100 ods. 1 O.z., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

5.4 Podľa § 100 ods. 2 prvá veta O.z., premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho
práva.

5.5 Podľa § 107 ods. 1,2 O.z., právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

6. V konaní bol sporný žalobkyňou uplatňovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd sa
vzhľadomnanámietkupremlčaniavznesenúžalovanýmzaoberalnajskôrtým,činiejeprávožalobkyňou
na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčané.

7.Podľa§107Občianskehozákonníkaprávonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohateniasapremlčí

za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na
jeho úkor obohatil. Táto tzv. subjektívna premlčacia doba je však limitovaná objektívnou premlčacou
dobou, a najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a
ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Pri práve na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je teda stanovená dvojitá kombinovaná premlčacia doba,

a to subjektívna, ktorá je dvojročná, a objektívna trojročná, resp. desaťročná. Ich začiatok je stanovený
odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé čo do svojho plynutia, jeho začiatku
aj konca. Ak však skončí plynutie niektorej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na plynutie druhej
premlčacej doby. Súd potom nemôže priznať právo uplatnené žalobou v prípade vznesenia námietky
premlčania povinnou osobou.

8. Pri posudzovani´ zacˇiatku plynutia subjekti´vnej premlcˇacej doby podlˇa 107 ods. 1 OZ je potrebne
´ vycha´dzatˇ z preuka´zanej, skutocˇnej, nie len predpokladanej vedomosti opra´vnene´ho o tom,
zˇe na jeho u´kor dosˇlo k zi´skaniu bezdo^vodne´ho obohatenia a kto ho zi´skal; ustanovenie §
107 ods. 1 OZ nema´ touto vedomostˇou na mysli znalostˇ pra´vnej kvalifika´cie, ale iba skutkovy´ch

okolnosti´, z ktory´ch mozˇno vyvoditˇ zodpovednostˇ za bezdo^vodne´ obohatenie (porovnaj rozsudky
NS CˇR z 15. 6. 2010, sp. zn. 21 Cdo 3433/2008 a 21 Cdo 3434/2008). Z uvedených rozsudkov
Najvyššieho súdu ČR vyplýva záver, že na počítanie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby
stačí, aby žalobkyňa vedela, že sa na jej úkor niekto bezdôvodne obohatil, a kto je tou osobou. Nemusí
vedieť, že ide o právny inštitút bezdôvodného obohatenia, stačí ak sú jej známe skutkové okolnosti. V

prejednávanej veci žalobkyňa vedela, že plní (platí) za žalovaného, hoci nemá právny dôvod na to, aby
plnila, keďže jej povinnosť plniť, ani zaplatiť dlh nevznikla. Od tohto momentu začala plynúť žalobkyni
subjektívna (dvojročná) premlčacia doba na uplatnenie si práva na vydanie bezdôvodného obohateniaod žalovaného na súde. Keďže nárok žalobkyne sa skladá z viacerých dielčích nárokov, súd počítal
plynutie premlčacej doby u každého uplatneného nároku samostatne.

9. Žalobkyňa si žalobou uplatnila právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej sume
2.475,30 eur z dôvodu vyplatenia peňažných prostriedkov namiesto žalovaného, konkrétne sumu
1.000,- eur (záloha za byt žalovaného), 1.000,- eur (záloha za byt žalovaného), 60,05 eur (poistka
na byt žalovaného), 111,60 eur (poistné na byt žalovaného), 103,65 eur (exekúcia O2 Telefonica
žalovaného) a 200,- eur (exekúcia O2 Telefonica žalovaného), všetko v období od 18.06.2010 do

16.08.2010. Zaplatením peňažných prostriedkov žalobkyňou za žalovaného začala žalobkyni plynúť
dvojročná(subjektívna)premlčaciadoba.Právožalobkyneuplatniťsivydaniebezdôvodnéhoobohatenia
na súde sa premlčalo v roku 2012, uplynutím dvojročnej premlčacej doby u každého uplatneného
nároku samostatne, a to bez ohľadu na plynutie objektívnej premlčacej doby. Žalobkyňa doručila súdu
žalobu až dňa 28.08.2017. Súd potom na základe premlčania práva žalobkyne uplynutím subjektívnej
premlčacejdobyadôvodnevznesenejnámietkepremlčaniažalovanýmprávonavydaniebezdôvodného

obohatenia priznať žalobkyni nemohol, a žalobu v celom rozsahu zamietol.

10. Súd nevykonal žalobkyňou navrhnuté dokazovanie vyžiadaním si zmluvy o úvere týkajúcej sa bytu
žalovaného, z ktorého mal súd zistiť, na koho účet boli peňažné prostriedky poskytnuté žalobkyňou v
sume 2.000,- eur vrátené. Žalobkyňa uviedla, že tieto boli vrátené ešte v roku 2010 na účet žalovaného.

Súd považoval tento dôkaz za neúčelný, keď by aj v prípade preukázania tejto skutočnosti toto nemalo
vplyv na premlčanie práva. Súd nevykonal dokazovanie ani výsluchom matky žalobkyne k okolnostiam
poskytnutia finančných prostriedkov žalobkyni, nakoľko nepovažoval za účelné pri rozhodovaní o žalobe
na vydanie bezdôvodného obohatenia zisťovať pôvod finančných prostriedkov poskytnutých žalobkyňou
za žalovaného, najmä keď to nebolo v konaní sporné.

11. V prípade, že by malo ísť o pôžičku, ako poukázala žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa
12.01.2018, právo na ich priznanie súdom by bolo aj v tomto prípade premlčané. Právo na vrátenie
pôžičkysapremlčívovšeobecnejtrojročnejpremlčacejdobe,avprípade,žesizmluvnéstranynedohodli
termín vrátenia pôžičky (v tomto prípade by prichádzala do úvahy len zmluva o pôžičke uzavretá ústne),

právo sa premlčí po troch rokoch od jej poskytnutia. V uvedenom prípade by bolo právo na vrátenie
pôžičky premlčané v roku 2013.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1
C.s.p. tak, že žalovanému, ako v celom rozsahu úspešnej strane sporu, priznal voči žalobkyni nárok na

náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.