Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. september 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/151/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313208810
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2313208810.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s. r. o., so
sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, Brno, Česká republika, IČO: 26 429 705, proti žalovanej: K. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXX, o zaplatenie 255,66 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 16. februára 2017, č.k. 15C/211/2013- 117, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p
o t v r d z u j e .

II. Žalovaná nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancievýrokomprvýmžalobuzamietol,výrokomdruhýmzastavil
konanievčastiuplatnenéhozmenkovéhoúrokuvovýške0,19%denneavýrokomtretímžalovanejprávo
na náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil za použitia ustanovení Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu, tiež smernicou Rady 91/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, ďalej čl. I § 11, § 17, § 48 ods. 1, § 75 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, ako aj § 3
ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3 a ods. 5 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

3. Vecne súd dôvodil, že žalobca sa návrhom, doručeným súdu 28.3.2013 vo forme tlačiva podľa
prílohy nariadenia ES č. 861/2007 a jeho doplnením domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie
zmenkovej sumy 255,66 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne a zákonným úrokom
vo výške 6 % ročne, pričom úročenie (t.j. sumy, z ktorých sa úroky požadujú a obdobie, za ktoré

sa úroky požadujú ) je podrobne rozpísané v čl. 7.4.1 a 7.4.2 predloženého návrhu. Okrem istiny a
vyššie uvedených úrokov si podaným návrhom uplatnil aj náhradu trov predmetného konania. Dôvodom
podania návrhu bola skutočnosť, že nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa
01.12.2009, a ktorá sa zaviazala zaplatiť túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa,
pričom na ňu doposiaľ zaplatila 1.579,87 eur. Po začatí konania žalobca vzal čiastočne návrh späť
v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne z pôvodne uplatnenej sumy, preto
súd konanie v označenej časti zastavil. Pri rozhodovaní o zvyšnom uplatnenom nároku súd prvej

inštancie vychádzal zo zisteného skutkového stavu, keď mal preukázané, že žalovaná vystavila dňa
01.12.2009 v Nedede zmenku na zmenkovú sumu 1.835,53 eur s tým, že na ňu zaplatí po predložení
na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zmenkovú sumu
1.835,53 eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 03.05.2010. Zmenka bola vystavená „bez protestu“a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na zmenke je uvedený údaj - číslo zmluvy
4086000070. Z lustrácie v registri tunajšieho súdu vyplýva, že proti žalovanej ako povinnej sa viedlo
na tunajšom súde exekučné konanie sp. zn. 13Er/605/2011, ktoré bolo právoplatne zastavené dňa

04.11.2011 s odôvodnením, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia bola zamietnutá. Z
rozhodovacej činnosti v obdobných veciach má súd vedomosť, že zmluvy o úvere, na základe ktorej
bol aj v tomto exekučnom konaní vydaný exekučný titul (rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 11775/10
zo dňa 08.12.2010, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej rozhodcovskej
a.s.) obsahovali neprijateľné podmienky, ktoré boli v rozpore s dobrými mravmi, slovenským právnym

poriadkom ako aj právnym poriadkom Európskeho spoločenstva, čím spôsobovali značnú nerovnováhu
vprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,apretosúneplatné,ažežalovaná
predmetnú zmluvu uzavrela v deň vystavenia zmenky, kedy jej aj boli vyplatené peňažné prostriedky
titulom úveru. Veriteľ následne indosoval zmenku na žalobcu.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že judikatúra súdneho dvora EÚ vyžaduje a ani z § 17 zákona

zmenkového a šekového nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych vzťahov, t.j. neprijateľných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách, na ktorých krytie je zmenka určená ex offo. Zo spoločného stanoviska
občianskoprávneho a obchodnosprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.10.2015
rovnako vyplýva, že ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku a súdu
vyplynie súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je ex offo povinný

zabezpečiť prieskum tohto nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok
základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ je možné ju skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, keď bola zmenka vystavená. Exekučný súd
posudzoval danú právnu vec ako spotrebiteľský právny vzťah a preto ex offo skúmal nekalosť zmluvných
podmienok v spotrebiteľskej úverovej zmluve podľa vnútroštátnych právnych predpisov (§ 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka) a aj noriem európskeho práva (smernica Rady č. 93/19/EHS z 5.4.1993) a
pre viaceré neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré si v tomto konaní uplatňuje žalobca ako indosatár zo
zmenky, exekúciu právoplatne nepovolil. Skutočnosť, že zmluva sa prieči dobrým mravom spôsobuje
jej absolútnu neplatnosť, v dôsledku čoho nemôže byť platná ani vystavená zmenka, ktorá zabezpečuje
hlavný záväzkový vzťah, čo korešponduje aj s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR zo

dňa 6.5.2008 pod. sp. zn. 4 Obo 161/2007. Okrem toho tunajší súd v obdobných veciach posúdil aj
dohodu o vyplňovacom práve zmenky obsiahnutú vo všeobecných obchodných podmienkach, ako nie
individuálne dojednanú podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa a jej neplatnosť podľa §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov preto súd žalobu zamietol a o náhrade trov

konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého nárok na náhradu trov
vznikol úspešnej žalovanej. Nakoľko však žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli a žiadne jej ani
nevyplývajú zo súdneho spisu, súd jej ich náhradu nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ( podľa jeho obsahu iba voči zamietajúcemu výroku) žalobca

z dôvodu, že a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, b)
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces a c) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie o. i.

oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a podľa
dostupných informácií ani žalovaný však dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom či ďalšími
listinnými dôkazmi nenavrhli. Dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo
znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré
účastníci navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže

táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb. (Zákon
zmenkový a šekový) dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej
príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych námietok nebolo a preto
neexistovalaokolnosť,ktorábyodôvodňovalavykonanieďalšíchdôkazovnevyhnutnýchprerozhodnutie
vo veci. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na náhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva

len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania
(koncentračná zásada v zmysle čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe
návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Predpokladom
vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cennýpapier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Žalovaný mohol na základe čl. 5
ods. 3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné
námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd

z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal
dokazovanie, ktoré údajne preukázal charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany
žiadnym spôsobom nedovolával. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhovaných dôkazov
v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovaného v tomto konaní. Navyše
žalovaný o túto podporu nepreukázal žiadny záujem. Súd teda túto ochranu žalovanému prakticky

nanútil, bez jeho vôle. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje výrazný
zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj
článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Prvoinštančný súd navyše pri
vydávaní rozhodnutia vychádzal z pohľadu neho nesporných skutočností. Súd za nesporné považoval
to, že žalovaný so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., uzatvoril zmluvu o úvere, ďalej že zmenka,
ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaný uzatvoril zmluvu o

úvere ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z
účastníkov konania. Žalovaný a ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje
spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Prvoinštančný súd dospel k
rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie
príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky, na základe

indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré
by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom,
neakcesorickej povahy, nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke
uvedené. Prvoinštančný súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č.
191/1950 Sb. (ďalej aj „ZŠZ“) vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Predmetom konania je

výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Súd však vec posudzoval, akoby išlo o bežný
zmluvný záväzok, čo je neprípustné a následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil
poučovaciu povinnosť súdu prekročením ust. § 5 ods. 1 O.s.p., súd porušil ustanovenia o vykonávaní
jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné
prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu.

Prvoinštančný súd vyhodnotil zmenku ako vadnú zmenku, t. j. neplatný právny úkon. Uvedený záver
súdu však vychádza len z kauzálnych námietok, ktoré však nikto v konaní nevzniesol, ani ich nikto z
účastníkov nepreukazoval. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné. Zmluvný vzťah
medzi žalovaným a remitentom je po indosovaní irelevantný. Navyše žalobcovi nie je známy obsah
údajného zmluvného záväzku. Poukázal na rozsudok Nejvyššího soudu ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn.

25 Cdo 1839/2000 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisk č. 59/2004), kde sa uvádza,
že směnečný závazek je zcela samostatný a oddělený od případného závazku, který byl původem jeho
vzniku. Vzhľadom na to, že Najvyšší súd ČR pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy,
aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, je tento judikát aplikovateľný na prejednávanú vec. Vzhľadom
na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom,

že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka
uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku a
uplatnený nárok žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný. Žalobca považuje za potrebné obiter dictum
vyjadriť sa aj k záveru súdu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky by mala predstavovať
neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov. V tejto súvislosti poukazuje na to,

že samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich
nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka, limitovaná bola len výška zabezpečenia
vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Súčasne z formulácie ust. § 4 ods. 6 a použitia
spojenia „v čase vyplnenia“, ako aj zo slov „vyplnenú veriteľom“, je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že
zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie „v čase vystavenia“,

resp. by vylúčil vyplňovanie znenie zo strany veriteľa. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť
neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov,
pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Poukázal tu na uznesenia iných
krajskýchsúdov,vydanévskutkovoaprávnezhodnejvecižalobcuanavrholzmeniťnapadnutýrozsudok
a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť.

6. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania

preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

8. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty
podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,nevylučujeuplatňovanietohto

článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne
formulovanú štandardnú zmluvu.

9. Podľa čl. 6 ods. 1 cit. smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,

neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

10. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

12. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len"
neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

13. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

14. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

16. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Predmetom konania je spor zo zmenky, ktorá plní zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k peňažnému
záväzku žalovanej (vystaviteľa zmenky) vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, vyplývajúce jej zo

Zmluvy o úvere č. 408600070 zo dňa 01.12.2009, čo vyplýva z čísla uvedeného na zmenke, ktoré je
zhodné s číslom zmluvy o úvere. Žalobca nadobudol práva zo zmenky indosamentom od remitenta
zmenky POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava (veriteľ). Zmenka bola
vystavená podľa slovenského práva, miesto vystavenia i platobné miesto sa nachádzajú na území
SR. Odvolateľ nespochybňuje v podanom odvolaní postavenie žalovanej ako spotrebiteľa. Obsahom

zmenky je záväzok žalovanej ako spotrebiteľa zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti
POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu 1.835,53 eur a zmenkový úrok vo výške 0,25% denne z tejto sumy od
03.05.2010. Uvedená zmenka, ktorá je vzorovým tlačivom, do ktorého boli vyššie uvedené údaje
vpísané, bola vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkou „bez protestu“ a „na plateniepredložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. zmenku indosovala na rad
žalobcu.

18. Odvolacie námietky žalobcu, spochybňujúce postup súdu pri vykonávaní dôkazov a rozhodovaní,
ako ani námietky týkajúce sa skúmania charakteru vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou súdom, nie sú dôvodné.

19. V zmysle čl. 5 ods. 1 veta prvá a druhá nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007z

11.7.2007 európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi
ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo o to požiada niektorá zo strán. Z uvedeného
vyplýva, že nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007 nevylučuje ústne
pojednávanie a jeho potrebnosť ponecháva na úvahu súdu. V danom prípade súd prvej inštancie
rozhodol bez nariadenia pojednávania, postupom súdu prvej inštancie však nebola účastníkom odňatá
možnosť konať pred súdom, keď rozhodoval zverejnením vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu

podľa ust. § 219 ods. 3 CSP. Kľúčovými cieľmi európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou
sporu stanovenými v článku 1 Nariadenia sú zrýchlenie, zjednodušenie konania vo veciach s nízkou
hodnotou sporu v cezhraničných sporoch v rámci EÚ a zníženie nákladov, čím sa zjednoduší prístup k
spravodlivosti. Pri plnení týchto cieľov majú súdy kľúčovú úlohu iniciovať kontroly a určovať postup, ktorý
treba v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu dodržiavať, ako aj primeraným

spôsobom uplatňovať vnútroštátne procesné právo, čo vyplýva z článku 19 Nariadenia. V zmysle bodu
9 preambuly Nariadenia by mal súd rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho
procesu najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania, o dôkazných prostriedkoch a rozsahu,
vakomsavykonávajúdôkazy.Povinnosťsúdukontrolovaťaurčovaťpostupvrámcieurópskehokonania
vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa posilňuje v zmysle článku 12 ods. 2, ktorým sa súdu ukladá aj

povinnosť podporovať strany sporu, pokiaľ ide o procesnoprávne veci, a to poskytovaním informácií o
procesnoprávnych otázkach, pričom z odôvodnenia čl. 9 vyplýva, že súd musí v záujme zabezpečenia
spravodlivosti konania voči obidvom stranám sporu postupovať rovnakým spôsobom.

20. K žalobcom vytýkanému vykonávaniu dôkazov z vlastnej iniciatívy súdu s ohľadom na predmet

konania, ako aj jeho zaoberaním sa kauzálnym vzťahom a ex offo skúmaním neprijateľných podmienok
úverového vzťahu odvolací súd uvádza:

21. Súdny dvor rozhodol, že možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje
prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice, teda zabránenie

tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa
stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k
ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov
alebo dodávateľov (rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 28, Cofidis, C-473/00, Zb.s.
I-10875, bod 32). Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre

spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho,
žetentospotrebiteľosvojichprávachnevie,alebomáťažkostisichuplatnením(rozsudkyOcéanoGrupo
Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 26, ako aj Cofidis, už citovaný, bod 33).

22. Súd tak musí aj pri nečinnosti spotrebiteľa dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na

jeho úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti oboch strán. (porov. uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 1/2012). Ochrana, ktorú smernica priznáva spotrebiteľom, je
predmetom verejného záujmu a vzťahuje sa na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom
alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy
tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením alebo

preto, že je odradený od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie
(rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C -473/00 zo dňa 21.11.2002, uznesenie Súdneho dvora EÚ vo
veci C-76/10 zo dňa 16.11.2010).

23. Ani proces podľa Nariadenia nie je vylúčený z pôsobnosti judikátov súdneho dvora a ex offo súdnej

kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok. Inak by išlo o konštrukciu s cieľom obísť princípy únijného
práva a o obohacovanie sa na úkor iného s popieraním vlastných princípov únie. Súd by mal mať na
zreteli základný účel konania - poskytnutie spravodlivej ochrany subjektívnym právam účastníkov. Aj
keď spotrebiteľ nevznesie námietky proti zmenke, resp. jej vyplneniu alebo uplatneniu práv zo zmenky,je súd oprávnený a povinný skúmať platnosť zmenky a dohody o jej vyplnení, aktívnu legitimáciu
majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť postupu pri vypĺňaní blankozmenky a
nekalúpovahuzmluvnýchpodmienok,dohodnutýchvspotrebiteľskejzmluve,nazákladektorejzáväzok,

zabezpečený zmenkou, vznikol. Pokiaľ potom prvoinštančný súd postupujúc v tomto zmysle, po zistení,
že zmenka zabezpečuje spotrebiteľský vzťah, podrobil skúmaniu zmluvné podmienky z hľadiska ich
neprijateľnosti, postupoval správne. Ak by totiž súd pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky
nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných
podmienok, či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany

prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila
spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv.
Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je
zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v
prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex offo, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu
súd musí prihliadať ex lege. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň

dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu normu účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

24. Pokiaľ odvolateľ namietal vykonávanie dôkazov súdom prvej inštancie, ktoré nikto nenavrhol, keď
súd mal vychádzať len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonávať len nimi navrhnuté dôkazy
(v tomto prípade iba žalobcom predložený dôkaz, ktorým je platná zmenka, ktorej forma ani obsah

neboli žalovaným spochybňované a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie
ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci), odvolací súd k tejto argumentácii uvádza,
že i keď vo všeobecnosti súčasné procesné predpisy prenechávajú do značnej miery smerovanie
konania v dispozícii strany sporu (zvyšujúci sa dôraz na dispozitívnosť a kontradiktórnosť konania),
nemožno pripustiť, aby sa súdy dostali do postavenia, aby len automaticky vytvárali exekučné tituly

vychádzajúce iba z formálnych náležitostí podkladov rozhodnutia. Súd prvej inštancie mal zo žalobcom
predloženej zmenky preukázané, že pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o., na rad ktorej vystavila žalovaná zmenku, na líci ktorej sa nachádza číslo úverovej zmluvy a
práve tieto skutočnosti boli podkladom pre pochybnosti, či zmenka vystavená žalovanou má alebo nemá
zabezpečovací charakter, či zabezpečovala alebo nezabezpečovala plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy.

Súd prvej inštancie preto postupoval v súlade s komunitárnym právom, ktoré sa musí v členských
štátoch EÚ uplatňovať jednotne. V zmysle článku 6 smernice 93/13/EHS, súd aj bez návrhu skúma
nekalú povahu podmienky v spotrebiteľskej zmluve, čím sa má zabrániť tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ
nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň sa tým sleduje dosiahnutie cieľa v článku 7 uvedenej
smernice, pretože takéto skúmanie môže mať odradzujúci účinok, smerujúci k ukončeniu používania

nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov, alebo dodávateľov.
Ak by vnútroštátne právo (prípadne jeho výklad v súdnej praxi) umožňovalo veriteľovi obísť takéto
preskúmanie prostredníctvom zmenky, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku
(effet utilé).

25. Súdu prvej inštancie teda nič nebránilo, aby z úradnej povinnosti skúmal, či základom zmenky je
spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Súdny dvor stanovil
jasnú požiadavku na ochranu pred nečestnými klauzulami pri štandardných produktoch obdobne ako
vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku, teda vždy za každých okolností (porov. C-76/10
POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50,51) a proces Nariadenia nie je vylúčený z pôsobnosti judikátov

Súdneho dvora a ex offo súdnej kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok. Zmenka je náročná na
formality a spotrebiteľ nebýva natoľko právne zdatný, aby dokázal rozlišovať medzi nárokmi z uzavretej
zmluvy a nárokmi zo zmenky samej. Preto, bez ohľadu na jeho postoj v konaní, je potrebné aplikovať
ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru aj na úkony, ktoré nadväzujú na
spotrebiteľskú zmluvu, teda napr. aj na prípadné uznanie dlhu. Žalobca, ktorý sa stal majiteľom niekoľko

tisíczmeniekindosamentomodspoločnostiPOHOTOVOSŤ,s.r.o.simuselbyťvedomý,ževskutočnosti
ide o zmenkových dlžníkov ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. Obč.
zák.), a ktorých postavenie nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje Občiansky
zákonník (§ 54 ods. 1).

26. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s hmotným právom,
keď riešil kauzu zmenky a zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu neprijateľné
zmluvné podmienky. Ako základnú a významnú neprijateľnú zmluvnú podmienku treba posudzovať
dohodu o vyplnení zmenky podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Obč. zák., neprijateľnú sankciu 91,25% ročne(0,25% denne) zmenkových úrokov, tiež neprimerane vysokú zmluvnú pokutu za ,,porušenie zmluvných
povinností“, netransparentný administratívny poplatok za úver, neprijateľnú rozhodcovskú doložku,
neuvedenie RPMN v zmluvách o spotrebiteľskom úvere a pod. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.

pôvodne uplatnila práva z úverovej zmluvy na rozhodcovskom súde, ktorý jej návrhu v celom rozsahu
vyhovel, avšak všeobecný súd exekúciu nepovolil, a to práve pre neprijateľné zmluvné podmienky. Po
nepovolenej exekúcii spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku (podpísanú pri dojednávaní
vyššie uvedeného úveru) na žalobcu CD Consulting s.r.o. Je evidentné, že pôvodný veriteľ uplatnil v
minulosti na súde plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok, a že po nepovolení exekúcie pre

rozpor s dobrými mravmi sa tentokrát uplatňujú v podstate obdobné plnenia, len ich uplatňuje žalobca
ako indosatár zo zmenky, a to podľa nariadenia. Plnenie v uvedenej výške odvolací súd zhodne s
prvoinštančnýmsúdompovažujezarozpornésozásadoudobrýchmravov,čospôsobujejehoneplatnosť
podľa § 39 v spoj. s § 3 Občianskeho zákonníka a dohodu o vyplňovacom práve zmenky súd prvej
inštancie správne vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku majúc za to, že nešlo o podmienku individuálne
dojednanú a nepochybne spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v

neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom
bez zohľadnenia práv spotrebiteľa a ide o neplatné dojednanie (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).
Ak je potom neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, je neplatná aj samotná zmenka, čo
korešponduje aj s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR dňa 6.5.2008 pod sp. zn.
4Obo/161/2007.

27. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže odvolacie dôvody žalobcu boli neopodstatnené a neboli
zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť
z tzv. úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
zamietajúcom výroku vo veci samej ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, spolu so

závislým výrokom o trovách prvoinštančného konania.

28. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnej žalovanej vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP), o
ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací

súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom
prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne následne súd prvej inštancie samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bola žalovaná v odvolacom
konaní pasívna, nevykonala žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila, ani nevyčíslila a
podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Civilný sporový poriadok výslovne

nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania,
o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani
žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného
sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Odvolací súd preto s použitím
Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp

racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovanej rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by
zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu
trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17
základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

29. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak,
že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že

dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433
CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434
CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).