Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. august 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/63/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118010201
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Štift

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1118010201.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Štifta a členov senátu Mgr.

Marcely Kosovej a JUDr. Michala Valenta v trestnej veci obžalovaného R. L., stíhaného pre prečin
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 9T/16/2018-308 zo dňa 19.4.2018, na verejnom zasadnutí
konanom v Bratislave dňa 2.8.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému

R. L., nar. XX.X.XXXX v F., trvale bytom A. V. - C., H. ulica XX, t. č. vo výkone väzby,

u k l a d á

podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného

zákona,§38ods.2Trestnéhozákonatrestodňatiaslobodyvovýmere10(desať)mesiacova5(päť)dní.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 9T/16/2018-308 zo dňa 19.4.2018 bol obžalovaný R. L.
uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného
zákona („Tr.zák.“) na skutkovom základe, že dňa 7.9.2017 v čase asi o 01.50 hod. v F. na N. ulici č. 3,
v priestoroch podniku ,,L. Z. F.“, zobral bez použitia násilia voľne odložený na barovom pulte mobilný

telefón zn. L. J. S5 mini, čiernej farby, K.: XXXXXXXXXXXXXXX v hodnote 100,- eur a finančnú hotovosť
vo výške 69,- eur, čím spôsobil spoločnosti F. Z. F., s.r.o. škodu vo výške 169,- eur, pričom blokom na
pokutu nezaplatenú na mieste č. 11034026, vydaným Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislave II, OO
PZ Ružinov - východ zo dňa 3.2.2017, právoplatným dňa 3.2.2017, bol postihnutý pokutou vo výške
10,- eur za priestupok proti majetku podľa § 50 odsek 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov, hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II pod sp. zn. 1T/94/2017
zo dňa 8.6.2017, právoplatným dňa 12.7.2017, odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 Tr.zák.

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 212 ods. 3 Tr.zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), §
38 ods. 2 Tr.zák. trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov, na výkon ktorého bol obžalovaný podľa §
48 ods. 2 písm. a) Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa§ 288 ods. 1 Trestného poriadku („Tr.por.“) bol poškodený F. Z. F., s.r.o. s nárokom na náhradu škody
odkázaný na civilný proces.

Proti rozsudku v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Tr.por. podala odvolanie Okresná prokuratúra
Bratislava I proti výroku o treste priamo na hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozhodnutia, ktoré
nezdôvodnila.

Spis bol predložený tunajšiemu súdu na rozhodnutie o odvolaní dňa 13.6.2018.

Po jeho doručení odvolací súd vyzval Okresnú prokuratúru Bratislava I na zdôvodnenie podaného
odvolania, čo odvolateľ vykonal písomným podaním doručeným na tunajší súd dňa 22.6.2018, ktoré bolo
následne zaslané na vyjadrenie procesným stranám, ktoré k nemu nezaslali písomne žiadne stanovisko.

Okresná prokuratúra Bratislava I písomne zdôvodnila podané odvolanie nasledovným spôsobom: „S

rozhodnutím okresného súdu týkajúcim sa výroku o treste sa vzhľadom na rozsah a tiež obsah
vykonaného dokazovania tak v prípravnom konaní, ako i v konaní pred súdom, nie je možné stotožniť,
nakoľko komplexnosť vyhodnotenia dôkazných prostriedkov, rozhodujúcich skutočností či zohľadnení
zásad pre ukladanie trestov páchateľom trestných činov podľa § 34 a nasl. Trestného zákona, v kontexte
naplnenia účelu trestného konania, rešpektujúc zachovanie tak individuálnej, ako i generálnej prevencie,

neopodstatňuje u obžalovaného R. rozhodnutie spočívajúce v uložení trestu skoro na úplne spodnej
zákonom stanovenej a prípustnej trestnej sadzby vzhľadom na právnu kvalifikáciu skutku ako prečinu
krádeže podľa § 212 odsek 2 písm. f), odsek 3 písm. b) Trestného zákona, ktorá je v rozpätí 6 mesiacov
až 3 roky a ktorý je s prihliadnutím na okolnosti predmetnej trestnej veci či osobu obžalovaného
neprimeraný, resp. neprimerane mierny.

VprvomradenajmävnadväznostinaodôvodnenienapadnutéhorozsudkusúduI.stupňa,jenevyhnutné
poznamenať a zároveň poukázať na skutočnosť, že súd I. stupňa uznal obžalovaného za vinného
z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písm. f), odsek 3 písm. b) Trestného zákona, ale v rámci
odôvodňujúcej časti jasne poukazuje na právnu kvalifikáciu skutku ako prečinu krádeže podľa § 212

odsek 2 písm. f) Trestného zákona, a to tak vo vzťahu k obžalobe Okresnej prokuratúry Bratislava I
pod sp. zn. 3 Pv 386/17/1101 - 45 zo dňa 20.03.2018, ako aj vo vzťahu k výroku o uloženom treste
obžalovanému, keď uvádza, že trest bolo potrebné ukladať v rozpätí trestnej sadzby 0 až 2 roky. Toto
konštatovanie súdu I. stupňa nemá oporu v doterajšom procesnom postupe alebo podanej obžalobe,
nakoľko ako vyplýva zo samotnej obžaloby a následne i z potvrdenia Okresného súdu Bratislava I, tak

obžaloba bola tunajšou prokuratúrou podaná pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písm. f), odsek
3 písm. b) Trestného zákona a nie ako uvádza súd I. stupňa pre krádeže podľa § 212 odsek 2 písm.
f) Trestného zákona.

Komparáciou výrokovej časti napadnutého rozsudku a jeho odôvodňujúcej časti, nielen po stránke

formálnej, ale aj po stránke materiálnej, je evidentné, že ide o zjavný rozpor výroku s odôvodnením,
čo zjavne vyvoláva pochybnosti o zákonnosti, zmätočnosť a nejednoznačnosť prijatého záveru v
otázke ukladania trestu, čím existujú pochybnosti o zákonnosti rozsudku ako takého. Vysvetlenie či
odôvodnenie tohto postupu súdu následne nevyplýva ani z ďalšej časti odôvodnenia napadnutého
rozsudku, kde sa súd I. stupňa vôbec nevysporiadal s týmto nepochopiteľným procesným postupom,

ktorý sa preklenul do rozhodnutia o treste obžalovaného.

Na margo vyššie uvedeného a zákonného rozsahu, resp. výšky uloženého trestu je potrebné poukázať
na skutočnosť, že obžalovaný R. bol v minulosti 5 (päť) krát súdne trestaný, pričom v jednom prípade
sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený (t.j. vo vzťahu k trestnému rozkazu Okresného súdu Dunajská

Streda pod sp. zn. 1T/200/2014 zo dňa 25.09.2014, právoplatnému dňa 12.12.2014 - pre prečin krádeže
podľa § 212 odsek 2 Trestného zákona). Následne podľa odpisu registra trestov bol obžalovaný R. L.
uznaný vinným a právoplatne odsúdený:
- trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn. 9T/48/2016 zo dňa 24.11.2016,
právoplatným dňa 31.01.2017, k podmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov,

s podmienečným odkladom výkonu takto uloženého trestu a určením skúšobnej doby v trvaní 18
(osemnásť) mesiacov, t.j. do dňa 01.08.2018 - pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písm. f), odsek
3 písm. b) Trestného zákona,- trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn. 2T/7/2017 zo dňa 02.03.2017,
právoplatným dňa 08.12.2017, k podmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov,
s podmienečným odkladom výkonu takto uloženého trestu a určením skúšobnej doby v trvaní 36

(tridsaťšesť) mesiacov, t.j. do dňa 08.12.2020 - pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písm. c), f),
odsek 3 písm. b) Trestného zákona,
- trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II pod sp. zn. 1T/94/2017 zo dňa 08.06.2017,
právoplatným dňa 12.07.2017, k podmienečnému súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 12
(dvanásť) mesiacov, s podmienečným odkladom výkonu takto uloženého trestu a určením skúšobnej

doby v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov, t.j. do dňa 01.02.2019 - pre prečin krádeže podľa § 212 odsek
1 Trestného zákona, za súčasného zrušenia trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn.
9T/48/2016 zo dňa 24.11.2016, právoplatným dňa 31.01.2017,
- trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II pod sp. zn. 1T/126/2017 zo dňa 25.08.2017, kde bolo
upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu
Bratislava I pod sp. zn. 9T/48/2016 zo dňa 24.11.2016.

Z uvedeného je zjavné, že obžalovaný R. L. sa skutkom, pre ktorý bola tunajšou prokuratúrou na neho
podaná obžaloba, dopustil úmyselnej trestnej činnosti v rámci plynutia skúšobnej doby podmienečného
odkladu výkonu uloženého trestu odňatia slobody (t.j. trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I
pod sp. zn. 2T/7/2017 zo dňa 02.03.2017, resp. trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II pod

sp. zn. 1T/94/2017 zo dňa 08.06.2017), a to pomerne krátko po svojom odsúdení, s plným vedomým
si následkov svojho protiprávneho konania. Po vyhodnotení predchádzajúcich odsúdení je namieste
konštatovať, že v prípade obžalovaného R. L. ide o špeciálneho recidivistu vo vzťahu k prečinu krádeže
a doterajšie ukladanie podmienečných trestov na jeho osobu nemali zjavne žiadny prevýchovný vplyv
a teda z pohľadu individuálnej prevencie ani žiadny význam, čo vyplýva tak zo skutku samotného, ako

i profilácie osoby obžalovaného či možnosti jeho ďalšej nápravy, keďže od ďalšieho páchania trestnej
činnosti ho neodradila hrozba premeny podmienečného trestu odňatia slobody na trest nepodmienečný.
Preto uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov, teda vo výmere kratšej ako 12 mesiacov, nie
je možné považovať za dostatočný prostriedok pre dosiahnutie účelu trestného konania z pohľadu tak
generálnej,akoiindividuálnejprevencie,lebobyvrámcitaktouloženéhotrestuabsentovalozohľadnenie

jeho ďalšej druhovo a charakterovo identickej trestnej činnosti, čím by sa zároveň minul i účel generálnej
prevencie, a teda aj účel, pre ktorý je samotný trest ukladaný, s poukazom na ustanovenie § 34 odsek
1 Trestného zákona.

Po vyhodnotení vyššie uvedených skutočností vyplývajúcich z vyšetrovacieho spisu je zrejmé,

že v konaní osoby obžalovaného sú znaky špeciálnej recidívy, nakoľko jeho prístup a postoj k
predchádzajúcim trestom či rozhodnutiam súdu možno vnímať ako ignoráciu alebo výsmech justičného
systému v rámci súdnej moci, z pohľadu trojdelenia štátnej moci a teda i samotného právoplatného a
vykonateľného súdneho rozhodnutia, najmä vo vzťahu k páchaniu konkrétnej trestnej činnosti. V tomto
smere nemožno spravodlivo a zákonne hovoriť o primeranosti uloženého nepodmienečného trestu v

rozsahu kratšom ako 12 mesiacov, nakoľko v predchádzajúcich jeho odsúdeniach mu bol za obdobnú
trestnú činnosť ukladaný trest odňatia slobody najskôr v rozsahu 10 mesiacov a následne 12 mesiacov.
Skutočnosť, že v minulosti mu bol výkon predchádzajúcich trestov podmienečne odložený na skúšobnú
dobu, nemá žiadnu právnu relevanciu pre ukladanie aktuálneho trestu, keďže obvinený mal zjavnú
možnosť preukázať snahu po náprave a svoje pozitívne správanie sa počas plynutia určenej skúšobnej

doby, ktorú však úmyselne odignoroval a opätovne sa dopustil rovnakej trestnej činnosti.

S ohľadom na uvedené nie je možné sa zároveň stotožniť s konštatovaním súdu I. stupňa založenom na
drakonickosti navrhovaného trestu obžalovanému v rámci hlavného pojednávania či nerešpektovanie
zásad pre ukladanie trestov páchateľom trestných činov vyplývajúcich z ustanovenia § 34 a nasl.

Trestného zákona, nakoľko toto konštatovanie nenachádza svoju oporu v zabezpečených podkladoch
či zákonnej úprave. Návrh trestu či už zo strany dozorujúceho alebo intervenujúceho prokurátora, plne
rešpektuje a priam vychádza zo zákonných zásad upravujúcich ukladanie trestov páchateľom trestných
činov, pričom plne zohľadňuje potrebu tak individuálnej ako aj generálnej prevencie, pri zohľadnení i
ďalších determinantov vyplývajúcich nielen z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona, ale najmä §

1 Trestného zákona či z komplexnosti právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 300/2005 Z. z. Trestný
zákon v znení neskorších predpisov ohľadom ukladania trestov.V predmetnej trestnej veci po logickom uvážení všetkých rozhodujúcich okolností prípadu tak jednotlivo,
ako i v ich vzájomných súvislostiach či súhrne, ako príslušnej zákonnej úpravy je dôvodný a po
všetkých stránkach opodstatnený záver spočívajúci v uložení adekvátneho trestu, zohľadňujúceho

povahu a charakter trestnej činnosti, opakujúci sa spôsob jej spáchania či osobu obžalovaného.
Nakoľko v danom prípade prichádza do úvahy ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody,
tak objektívne navrhovaný nepodmienečný trest v rozsahu minimálne 12 mesiacov odzrkadľuje nielen
zavrhnutiahodnosť trestnej činnosti či opakujúci sa charakter konania obžalovaného, ale má na zreteli aj
účel, pre ktorý je ukladaný a pre ktorý je trestné konanie vedené, bez známok akejkoľvek drakonickosti.

Na základe vyššie uvedených dôvodov navrhujem, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 321
odsek 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil a zároveň podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vrátil vec
súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, prípadne aby v zmysle
ustanovenia § 322 odsek 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol.“

Po doručení spisu na rozhodnutie o odvolaní si odvolací súd vyžiadal ohľadom obžalovaného
aktualizovaný odpis registra trestov a z Okresného súdu Bratislava I spisy sp. zn. 9T/48/2016
a 2T/7/2017, oboznámením ktorých odvolací súd aj doplnil dokazovanie na verejnom zasadnutí
odvolacieho súdu.

Prokurátorka na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že sa pridržiava písomne podaného
odvolaniaanavrhlanapadnutýrozsudokzrušiťvovýrokuotresteaobžalovanémuuložiťnepodmienečný
trest odňatia slobody minimálne vo výmere 12 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

Obhajca na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že čo sa týka skutkového a právneho
posúdenia veci prvostupňovým súdom, má za to, že tento rozhodol správne a zákonne. Keďže
obžalovaný je s rozhodnutím spokojný, navrhuje odvolanie prokuratúry zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa pridržiava toho, čo uviedol obhajca

a ešte chce uviesť, že mu je to strašne ľúto.

Podľa § 317 ods. 1 Tr.por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na

chyby,ktoréneboliodvolaniuvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa
§ 371 ods. 1.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr.por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj, ak je uložený trest
neprimeraný.

Podľa § 321 ods. 2 Tr.por. ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z
dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i
len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku
o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie
urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo
doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd
zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech

obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý
uplatnil nárok na náhradu škody.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.zák. súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred

spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin.Podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr.zák. rovnako ako v odseku 1 (odňatím slobody až na
dva roky) sa potrestá, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a bol za obdobný čin v

predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.
Podľa § 212 ods. 3 písm. b) Tr.zák. odňatím slobody na šesť mesiacov
až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
alebo , hoci bol za taký čin v

predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený.

Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre
zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316
ods. 3 Tr.por., pričom skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil.

Zo spisového materiálu a z vyjadrení strán na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde vyplýva,
že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním prokurátora len ohľadom výroku o treste,
čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť iba napadnutého výroku o treste, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a to vzhľadom ku skutočnosti, že v ustanovení
§ 317 ods. 1 Tr.por. je obsiahnutý obmedzený revízny princíp a odvolací súd preskúmava len ten

výrok rozsudku, ktorý bol napadnutý odvolaním a správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo
napadnutému výroku a na iné chyby by odvolací súd prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por., čo odvolací súd nezistil. Vzhľadom na uvedené, keďže v
prejednávanej veci bol odvolaním napadnutý iba výrok o treste, odvolací súd bude ďalej prioritne
podrobne rozoberať predovšetkým tento výrok. Odvolací súd pritom zistil, že podané odvolanie je

čiastočne dôvodné, čo vyplýva z nasledujúcich skutočností.

Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že obžalovanému, obhajcovi a poškodenému
bola riadne doručená obžaloba (obžalovanému a obhajcovi aj výzva na vykonanie dôkazov podľa § 240
ods. 3 Tr.por., avšak v rozpore s týmto ustanovením výzva nebola doručovaná poškodenému), pričom

spolu s prokurátorom boli aj predvolaní resp. upovedomení o termíne hlavného pojednávania po tom, čo
prokurátor podal odpor voči trestnému rozkazu vydanému v prejednávanej veci. Hlavné pojednávanie
bolo vykonané v zmysle dotknutých ustanovení Trestného poriadku.

Na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby prokurátorom obžalovaný po príslušnom poučení

vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne boli súdom zisťované
skutočnosti v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Tr.por. a súd prijal
vyhlásenie obžalovaného o vine a vyhlásil, že dokazovanie ohľadom viny nevykoná a dokazovanie
vykoná len ohľadom výroku o treste (správne malo byť aj ohľadom výroku o náhrade škody). Následne
boli na hlavnom pojednávaní oboznámené listinné dôkazy vzťahujúce sa k spôsobenej škode a k osobe

obžalovaného a po vyhlásení dokazovania za skončené bolo po záverečných rečiach a poslednom slove
rozhodnuté vo veci rozsudkom tak, ako je uvedené na začiatku odôvodnenia tohto rozhodnutia.

Odvolací súd uvádza, že správne postupoval prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní, keď prijal
vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, keďže takému vyhláseniu zodpovedali aj vykonané dôkazy v

prípravnom konaní a bolo nepochybné, že sa stal skutok uvedený v obžalobe, tento napĺňa všetky
zákonné znaky prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr.zák. a spáchal ho
obžalovaný, ktorý bol v súlade so zákonom uznaný vinným zo spáchania tohto prečinu.

K odvolaním napadnutému výroku o treste odvolací súd uvádza tieto skutočnosti.

Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách
ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov. Základnými ustanoveniami, ktoré musí
súd pri ukladaní trestu zohľadniť je účel trestu (§ 34 ods. 1 Tr.zák.) a vymedzenie okolností, na ktoré
musí súd prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 ods. 4 Tr.zák.).

Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život
(prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradí od páchania trestných činov (prvok generálnejprevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1
Tr.zák.).

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby
bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3, ods. 4 Tr.zák.).

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,
ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.
Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný
zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu
ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a ods. 6 Tr.zák. páchateľovi možno uložiť len taký
druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy trestov

možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica
trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí
súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody.

Trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 3 Tr.zák. je úmyselným trestným činom, za ktorý Trestný zákon v

osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť
rokov (v § 212 ods. 3 Tr.zák. je ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody 6 mesiacov až 3 roky),
t. j. ide o prečin (§ 10 ods. 1 písm. b/ Tr.zák.). Teda v prípade spáchania trestného činu podľa § 212
ods. 3 Tr.zák. zákonodarca ustanovil s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie § 34 ods. 6 Tr.zák., že
súd nemusí povinne ukladať trest odňatia slobody (či už vo forme podmienečného odkladu jeho výkonu

alebo ako nepodmienečný), ale môže uložiť iný druh trestu.

Prvostupňový súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov so
zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Prokurátor žiadal v odvolaní uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere minimálne 12
mesiacov.

Odvolací súd po posúdení prejednávanej veci uvádza, že uložený trest prvostupňovým súdom je z
pohľadu jeho výmery trest neprimeraný, čo zakladalo dôvod zrušenia napadnutého rozsudku podľa §

321 ods. 1 písm. e) Tr.por. a uvedené vyplýva z nasledujúcich skutočností.

Vosobeobžalovanéhoideoosobuopakovanevminulostiodsúdenúzaspáchanieúmyselnejmajetkovej
trestnej činnosti (od roku 2016 spolu štyrikrát), teda ide o špeciálneho recidivistu a v tomto ohľade boli
prokurátorom v odvolaní uvedené predošlé odsúdenia, na ktoré je možné prihliadať a nie je nutné ich

opäť opakovať s tým, že obžalovanému bol doteraz vždy uložený podmienečný trest odňatia slobody
(jedenkrát ako súhrnný trest) alebo bolo upustené od uloženia súhrnného trestu.

Je zrejmé, že ani predošlé odsúdenia u obžalovaného neviedli k takej náprave, aby sa opätovne
nedopustil spáchania úmyselného trestného činu rovnakého druhu. Navyše prejednávaný skutok

obžalovaný spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uloženého za rovnaký druh trestnej
činnosti ohľadom odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 1T/94/2017
zo dňa 8.6.2017, právoplatným dňa 12.7.2017, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr.zák.
(obžalovanému plynie skúšobná doba podmienečného trestu odňatia slobody do 1.2.2019). V takom
prípadepodľa§49ods.2Tr.zák.(podmienečneniejemožnéodložiťvýkontrestuodňatiaslobody,aksúd

odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody) súd nemôže
podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody, čo síce nevylučuje možnosť uložiť iný druh trestu,
ale z podstaty tejto zákonnej úpravy vyplýva, že by malo ísť o výnimočnú situáciu a na taký prípad by
mali byť zistené vážne dôvody hodné osobitného zreteľa, čo v prejednávanej veci odvolací súd nezistil.

Pokiaľ si obžalovaný dostatočne neuvedomoval plynutie skúšobnej doby podmienečného odsúdenia
uloženého za rovnaký druh trestnej činnosti a mal k tomu neuvážený postoj, bolo by v rozpore s účelom
trestu obžalovanému po jeho predošlých opakovaných odsúdeniach za rovnaký druh trestnej činnosti
uložiť iný druh trestu ako nepodmienečný trest odňatia slobody.Odvolací súd po posúdení týchto všetkých skutočností dospel k záveru, že účelu trestu v prejednávanej
veci z pohľadu druhu trestu zodpovedá jedine uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody,

ako to správne urobil prvostupňový súd. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že síce alternatívne
tresty nespojené s odňatím slobody by sa mali prioritne ukladať pri spáchaní menej závažnej trestnej
činnosti a pri menej narušených osobách, čo bolo vo vzťahu k obžalovanému aplikované pri predošlých
odsúdeniach, pričom však z vyššie uvedených dôvodov po predošlých opakovaných odsúdeniach
obžalovaného by už uloženie alternatívneho trestu bolo v rozpore s účelom trestu.

Ohľadomvýmeryuloženéhonepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyodvolacísúdmuselskonštatovať,
že prvostupňovým súdom uložený trest pri samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby
trestu odňatia slobody bol neprimeraný.

Prvostupňový súd u obžalovaného správne zistil jednu poľahčujúcu okolnosť (priznanie a úprimné

oľutovanie spáchaného trestného činu podľa § 36 písm. l/ Tr.zák., keďže obžalovaný k obžalobe vyhlásil,
že je vinný a aj oľutoval spáchanie trestného činu) a jednu priťažujúcu okolnosť (už bol za trestný čin
odsúdený podľa § 37 písm. m/ Tr.zák. vzhľadom na predošlé odsúdenia za rovnaký druh trestnej činnosti
odhliadnuc od odsúdenia uvedeného v skutkovej vete napadnutého rozsudku, na ktoré nie je možné
prihliadať ako na skutočnosť zakladajúcu priťažujúcu okolnosť vzhľadom na ustanovenie § 38 ods. 1

Tr.zák.), teda obžalovanému bol ukladaný trest odňatia slobody za použitia § 38 ods. 2 Tr.zák. (pomer
a miera závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bola vyrovnaná) vo výmere 6 mesiacov až
3 roky (prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku nesprávne uviedol, že v rozmedzí 0
až 2 roky a že obžalovanému uložil trest mierne nad štvrtinou maximálnej trestnej sadzby, keďže by
tomu zodpovedalo uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov, pričom rovnako nesprávne

uviedol, že obžaloba bola podaná podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr.zák., a nie podľa § 212 ods. 2 písm.
f/, ods. 3 písm. b/ Tr.zák.).

Odvolací súd po zohľadnení predošlých odsúdení obžalovaného, výšky spôsobenej škody, ktorá
nedosahuje ani hodnotu malej škody podľa § 125 ods. 1 Tr.zák. a protiprávne konanie obžalovaného je

postihované podľa Trestného zákona kvôli jeho predošlému postihnutiu za majetkový priestupok (inak by
sa konanie obžalovaného muselo právne posudzovať podľa zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov), ako aj skutkových okolností spáchaného skutku správne rozvedeným
prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku týkajúcich sa správania zamestnanca poškodeného
ohľadom jeho starostlivosti o veci, ktoré boli odcudzené (na ktoré odvolací súd poukazuje bez potreby

ich opakovania v tomto rozhodnutí), uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov a
5 dní, teda vo výmere, ktorú mal obžalovaný vykonanú väzbou ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu.
Odvolací súd nezistil také skutočnosti z pohľadu účelu trestu, ktoré by poukazovali na nutnosť uložiť
obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov ako to žiadal prokurátor
v odvolaní, pričom z pohľadu poukazovania odvolateľom na tú skutočnosť, že obžalovanému bol v

predošlých odsúdeniach uložený podmienečný trest odňatia slobody aj vo výmere 12 mesiacov, odvolací
súd uvádza, že v zmysle ustálenej súdnej praxe akýkoľvek (aj v nižšej výmere) uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody treba považovať za prísnejší trest ako podmienečný trest odňatia slobody.

V súlade so zákonom bol v napadnutom rozsudku výrok o zaradení obžalovaného na výkon trestu

odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný nebol
pred spáchaním prejednávaného skutku vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, a
preto odvolací súd v tomto smere rozhodol rovnako.

Odvolací súd sa zaoberal pri ukladaní trestu aj tým, či obžalovanému má byť uložený samostatný

trest alebo súhrnný trest (v tomto ohľade aj doplnil dokazovanie na verejnom zasadnutí odvolacieho
súdu oboznámením dotknutých spisov Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 9T/48/2016 a 2T/7/2017),
pričom dospel k záveru, že obžalovanému je nutné uložiť samostatný trest a v tomto ohľade postupoval
pri ukladaní trestu prvostupňový súd správne. Uvedené vyplýva z tej skutočnosti, že v prejednávanej
veci bol skutok spáchaný dňa 7.9.2017, pričom v dotknutých predošlých odsúdeniach obžalovaného,

v ktorých bolo vyhlásené odsudzujúce rozhodnutie (za ktoré treba považovať aj trestný rozkaz,
keďže podľa § 353 ods. 8 Tr.por. má trestný rozkaz povahu odsudzujúceho rozsudku a účinky
spojené s vyhlásením rozsudku nastávajú doručením trestného rozkazu obžalovanému) po spáchaní
skutku obžalovaným v prejednávanej veci, došlo k prerušeniu súbehu dňom vyhlásenia odsudzujúcehorozhodnutia, za ktorý treba považovať deň prevzatia trestného rozkazu obžalovaným vo veci Okresného
súdu Bratislava I sp.zn. 9T/48/2016 zo dňa 24.11.2016, ktorý obžalovaný prevzal dňa 20.1.2017. Skutky,
ktoré obžalovaný spáchal podľa ďalších, nasledujúcich dotknutých odsúdení, boli spáchané pred dňom

20.1.2017, keďže v prípade odsúdenia
- trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 2T/7/2017 zo dňa 2.3.2017, právoplatným dňa
8.12.2017, bol skutok spáchaný dňa 28.6.2016,
- trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 1T/94/2017 zo dňa 8.6.2017, právoplatným
dňa 12.7.2017, bol skutok spáchaný dňa 1.1.2017,

- trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 1T/126/2017 zo dňa 25.8.2017, právoplatným
dňa 20.9.2017, bol skutok spáchaný dňa 28.11.2016.

Z ustanovenia § 42 ods. 1 Tr.zák. a k nemu sa viažucej ustálenej súdnej praxe vyplýva, že súhrnný trest
sa ukladá v prípade, ak súd odsudzuje obžalovaného za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom
prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok, resp. doručený trestný rozkaz obžalovanému za iný

jeho trestný čin. Súhrnný trest je možné uložiť iba v prípade viacčinného súbehu, ak bol obžalovaný za
niektorú časť zbiehajúcej sa trestnej činnosti odsúdený. Viacčinný súbeh trestných činov je z časového
hľadiska možný len vtedy, ak v období medzi prvým z nich a posledným z nich nedošlo k vyhláseniu
odsudzujúceho rozhodnutia za niektorý trestný čin toho istého obžalovaného, pričom zároveň musí ísť o
prvé vyhlásené odsudzujúce rozhodnutie za iný trestný čin bez ohľadu na to, že bolo v opravnom konaní

následne zrušené, pokiaľ sa opravné konanie skončilo právoplatným odsúdením obžalovaného (k tomu
najmä R 34/1965, R 13/1968, R 41/1968, R 52/1971, R 8/1974, R 57/1977, R 50/1978, R 42/1980).

Z uvedeného je zrejmé, že v prípade prejednávaného trestného činu a trestných činov, za ktoré bol
obžalovaný odsúdený v iných jeho trestných veciach, sa nejedná o viacčinný súbeh trestných činov, ale

o recidívu, a preto je uloženie súhrnného trestu podľa zákona a ustálenej súdnej praxe vylúčené a bolo
treba uložiť samostatný trest.

Výrok prvostupňového súdu ohľadom náhrady škody nebol predmetom posudzovania v odvolacom
konaní, keďže tento výrok nebol odvolaním napadnutý, a preto sa odvolací súd ním ani nemôže v tomto

rozhodnutí zaoberať.

Odvolací súd zhrnutím uvádza, že na základe podaného odvolania zrušil napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu a obžalovanému uložil prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 10 mesiacov a 5 dní so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,

keďže nové rozhodnutie bolo možné urobiť na podklade skutkového stavu doplneného dôkazmi
vykonanými pred odvolacím súdom. Takto uložený trest odvolacím súdom zodpovedá závažnosti
spáchaného prečinu, okolnostiam prípadu a osobe obžalovaného, je zákonný, spravodlivý a primeraný
a v celom rozsahu zodpovedá účelu trestu ustanoveného Trestným zákonom z pohľadu individuálnej
prevencie aj generálnej prevencie. V ostatnej časti zostal napadnutý rozsudok nedotknutý. Odvolací

súd na záver uvádza, že vzhľadom na podané odvolanie prokurátora v neprospech obžalovaného bolo
možné podľa zákona rozhodnúť aj v neprospech obžalovaného, a teda prvostupňovým súdom uložený
trest sprísniť.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.