Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. jún 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/125/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815204561
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5815204561.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu:
Stredoslovenská energetika, a.s., Žilina, Pri Rajčianke 8591/4B, IČO: 36 403 008, právne zastúpený:
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: B. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, o zaplatenie 2.048,56 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 7C/219/2015-71 zo dňa 15. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku III.,
ktorým rozhodol o trovách konania, p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva vočižalobcovinároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.

Výrok I., ktorým súd konanie čiastočne zastavil, o s t á v an e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie v časti o zaplatenie 3 Eur ako poplatku za upomienku
zastavil (výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.), žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania v plnej výške vyčíslenej v uznesení vydanom po právoplatnosti rozsudku
(výrok III.).

2. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia
žalovanej istiny s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že bez zmluvy o odbere elektrickej
energie odoberal od žalobcu elektrickú energiu na odbernom mieste S. XXX v období od 16.10.2012 do
10.10.2013. Žalovaný nepopieral, že od 16.10.2012 do 26.08.2013 bol užívateľom rodinného domu č.
XXX v S., kde sa nachádza odberné miesto. Poprel, že by bol užívateľom tohto rodinného domu aj v
nasledujúcom období, t.j. od 27.08.2013 do 10.10.2013. Najmä však poprel, že by od smrti jeho otca U.

K., ktorý zomrel XX.XX.XXXX bol vykonaný odpočet odberu elektriny. Uviedol, že meradlo sa nachádza
vo vnútri rodinného domu, nie je voľne prístupné a žalobca ho nikdy nekontaktoval za účelom odpočtu
meradla. Žalobca tvrdil, že vo vyúčtovacej faktúre, ktorej zaplatenia sa voči žalovanému domáhal,
vyúčtoval spotrebu elektriny za jej reálne odobraté množstvo, skutočnosť, či bol vykonaný odpočet
odberu elektriny však ostala medzi stranami sporná. Bolo vecou žalobcu, aby preukázal, že účtoval
skutočne odobraté množstvo elektriny, teda že odpočet odberu elektriny bol aj skutočne vykonaný.
Žalobca však túto okolnosť nepreukázal žiadnym dôkazom. Vychádzajúc z týchto zistení okresný súd

dospel k záveru, že ak si žalobca uplatňoval náhradu za neoprávnený odber elektriny za sporné obdobie
mohol si voči žalovanému uplatňovať škodu v zmysle § 21 ods. 2 zák. č. 70/1998 Z.z. o energetike
a o zmene zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Zákon o energetike“). Pri výpočte výšky škody mal postupovať podľa ustanoveníVyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2002 Z.z., teda nie ju vypočítať tak akoby išlo o odber
elektriny na základe zmluvy. Keďže žalobca nevysvetlil, a to ani napriek výslovnej výzve súdu, akým
spôsobom dospel k výpočtu fakturovanej sumy a nepreukázal, že je oprávnený žiadať od žalovaného

sumu podľa vyúčtovanej faktúry, okresný súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. V časti, v ktorej zobral
žalobca žalobu späť o zaplatenie 3,- Eur ako poplatku za upomienku, konanie zastavil v súlade s ust.
§ 145 ods. 2 CSP. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu
priznal žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný.

3. Proti výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá, podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v tejto časti zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že nie je zrejmé, na základe čoho okresný súd dospel
k záveru, že si uplatňuje voči žalovanému nárok titulom neoprávneného odberu, nakoľko zo žaloby
zreteľne vyplýva, že nárok je uplatnený titulom bezdôvodného obohatenia. Voči žalovanému si uplatnil
nárok na zaplatenie odplaty za dodanú a spotrebovanú elektrickú energiu, na tom skutkovom základe,

že po smrti pôvodného odberateľa nedošlo k odhláseniu odberu elektriny ani k zmene odberateľa,
preto žalobca naďalej poskytoval dodávky elektriny na odberné miesto, za čo vyúčtoval cenu za
poskytnutú dodávku v súlade s platným cenníkom. K ukončeniu zmluvy došlo až na základe žiadosti
žalovaného zo dňa 22.12.2013. V konaní bolo dostatočne preukázané, že žalovaný bol do 26.08.2013
užívateľom nehnuteľnosti, kde sa nachádzalo odberné miesto. Okresný súd sa žiadnym spôsobom s

touto skutočnosťou nevysporiadal, napriek tomu, že bolo preukázané, že na odbernom mieste bol odber
elektriny vykonaný. Pokiaľ okresný súd postavil svoje zamietavé rozhodnutie na tom, že nepreukázal
výpočet spotrebovanej elektriny, odvolateľ poukázal na svoje podanie zo dňa 10.05.2017, v rámci
ktorého navrhol dopytovať prevádzkovateľa distribučnej siete spoločnosť Stredoslovenská energetika -
distribúcia, a.s. k výpočtu spotreby, nakoľko on ako dodávateľ elektriny koncovým odberateľom fakturuje

spotrebu na základe odpočtov dodaných práve týmto prevádzkovateľom distribučnej siete.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa s rozsudkom súdu prvej inštancie stotožňuje.
Zdôraznil, že bol spoluvlastníkom a užívateľom nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza odberné miesto od
16.10.2012 až do 26.08.2013, za obdobie od 27.08.2013 sú však užívateľmi už aktuálni vlastníci, teda

nebolo preukázané, či on alebo súčasní vlastníci predmetnú elektrickú energiu spotrebovali. Rovnako
žalobca odignoroval jeho požiadavku dokladovať ročné odpisy zúčtovania, či boli vykonané fyzickým
odpisom alebo odhadom. Ak by tak urobil, jasne by sa preukázalo, že fyzický odpis nebol vykonaný a
výpočet bol iba odhadom. Predmetné množstvo elektrickej energie nebolo odobraté v období uvedenom
v žalobe, ale ešte počas života nebohého U. K., resp. súčasných vlastníkov.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov
podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario) rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku II. a v závislom výroku III. o trovách
konania ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich skutočnostiach stotožňuje so závermi okresného súdu
a v podrobnostiach na ne poukazuje. Z tohto dôvodu sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP obmedzil na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

7. Z obsahu spisu mal krajský súd preukázané, že žalobca po skutkovej stránke uplatnený nárok
odôvodňoval tým, že na odber elektrickej energie zo sporného odberného miesta mal uzatvorenú zmluvu
s U., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Keďže po smrti odberateľa nedošlo k odhláseniu
odberu elektriny ani k zmene odberateľa, naďalej poskytoval dodávku elektriny na odberné miesto a
vyúčtoval cenu za poskytnutú dodávku elektrickej energie. Okresný súd vychádzal z takto vymedzeného

skutkového stavu samotným žalobcom. Konštatoval, že skutočne bola uzatvorená zmluva na dodávku
elektrickej energie zo dňa 05.05.2004, ktorej účastníkom však na strane odberateľa nevystupoval
žalovaný. Nebolo preukázané a ani žalobcom tvrdené, že by dodával elektrickú energiu na odberné
miesto po smrti predchádzajúceho odberateľa žalovanému na základe zmluvného vzťahu. Potom
okresný súd však správne vychádzajúc z ustanovení Zákona o energetike, ktoré citoval v napadnutom

rozhodnutí konštatoval, že pokiaľ malo dôjsť zo strany žalovaného k odberu elektrickej energie na
spornom odbernom mieste, išlo o tzv. neoprávnený odber, nakoľko neexistoval zmluvný vzťah medzi
žalovaným a žalobcom. Pokiaľ žalobca tvrdil, že si uplatňuje nárok na úhradu skutočne odobratej
elektrickej energie na predmetnom odbernom mieste, mal rozsah tohto plnenia, ktoré podľa jeho tvrdeniaposkytol žalovanému, preukázať. Na preukázanie tejto skutočnosti však neoznačil a ani nepredložil
žiadne relevantné dôkazy. Zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa 29.03.2017 vyplýva, že zástupca
žalobcu nemal návrhy na vykonanie dokazovania. Žalovaný na tomto pojednávaní žiadal, aby žalobca

predložil záznam o odpočte odberu elektrickej energie. Právny zástupca žalobcu sa k výpočtu ceny
za spotrebu elektriky vyjadril tak, že : „Ja si musím so žalobcom prekonzultovať, akým spôsobom
dospelkvýpočtubezdôvodnéhoobohateniaaoznámimtonabudúcompojednávaní“.Pojednávaniebolo
okresným súdom odročené na deň 15. mája 2017. Dňa 15. mája 2017 bolo okresnému súdu zaslané
vyjadrenie žalobcu zo dňa 10.05.2017. V závere tohto vyjadrenia bolo oznámené, že k záznamom o

odpočte elektriny sa žalobca nevie vyjadriť a v predmetnej veci si dovoľuje požiadať súd, aby kontaktoval
Stredoslovenskú energetiku - distribúciu, Žilina. Na pojednávaní konanom toho istého dňa ako bolo
okresnému súdu doručené predmetné vyjadrenie, právny zástupca v úvode pojednávania jednoznačne
uviedol : „Nemám návrhy na vykonanie dokazovania“. Okresný súd tak nepochybil, ak dôkaz označený
vo vyjadrení zo dňa 10.05.2017 nevykonal. Ako vyplýva z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na
pojednávaní dňa 15.05.2017 návrhy na vykonanie dokazovania nemal. V tejto súvislosti potom nie

je dôvodná námietka žalobcu v odvolaní, že okresný súd sa s dôvodom, pre ktorý uvedený dôkaz
nevykonal, nezaoberal. Keďže nešlo o dôkaz, ktorý by odmietol okresný súd vykonať a na vykonaní
ktorého by žalobca trval, nevidel odvolací súd potrebu, aby sa k nemu okresný súd v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia vyjadroval.

8. Vychádzajúc z uvedených skutočností krajský súd o rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil.

9. Okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania dôsledne vychádzal zo zásady zodpovednosti za
úspech v konaní a žalovanému proti žalobcovi, ktorý v konaní úspech nemal, priznal nárok na náhradu

trov prvostupňového konania. Obdobná procesná situácia nastala aj v odvolacom konaní, krajský súd
v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

10. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)