Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Vranov nad Topľou
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Anna Monoková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zrušené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 0T/5/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815000056
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8815000056.10
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v trestnej veci proti
obžalovanému B. E. stíhanému pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2
Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. novembra 2017 takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný B. E., nar. XX.XX.XXXX vo E. L. P., trvale bytom A. L. Č.. XXXX/XX, E. L. P., nezamestnaný,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa 08.03.2015 v čase o 00.35 hod. bolo zastavené osobné motorové vozidlo zn. Škoda Roomster s
TEČ: E.-Q. X, bielej farby, ktoré viedol obvinený B. E. po ul. Dlhej vo Vranove nad Topľou v smere jazdy
z Rodinnej oblasti do mesta Vranov nad Topľou, kde vozidlo bolo zastavené pri bývalej čerpacej stanici
z dôvodu toho, že obvinený sa v čase o 00.31 hod. dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky, kde prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť v obci, pričom s vozidlom išiel rýchlosťou
79 km/h, kde po zastavení vozidla obvinený z vozidla vystúpil a vozidlo uzamkol a chcel z miesta odísť, v
čom mu bolo zabránené prítomnou hliadkou PZ a následne po poučení o správnom vykonaní dychovej
skúšky bol vyzvaný, aby vykonal dychovú skúšku na prítomnosť alkoholu v dychu prístrojom Dräger,
čo obvinený opakovane maril a následne ju bez udania dôvodu odmietol vykonať a odmietol sa tiež
podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je
ovplyvnený návykovou látkou, aj keď by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho
zdravie, kde až v čase o 01.47 hod. na vlastnú žiadosť bola vykonaná dychová skúška na prítomnosť
alkoholu v dychu s nameranou hodnotou 0.98 mg/l alkoholu v dychu,
t e d a
odmietol sa pri výkone inej činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť
značnú škodu na majetku, podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou
skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom a odmietol sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu
odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou,
hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,
t ý m s p á c h a l
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona,z a t o s a o d s u d z u j e
podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona
na trest odňatia slobody vo výmere 3 ( tri ) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 18
( osemnásť ) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel všetkých druhov v trvaní 2 ( dva ) roky.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal na obžalovaného obžalobu pre skutok
uvedený vo výroku tohto rozhodnutia, ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona.
Obžalovaný poprel spáchaniu skutku.
Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 23.8.2016, ktorým uznal obžalovaného vinným zo žalovaného
prečinu a uložil mu trest totožný s trestom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia. Proti tomuto rozsudku
podal obžalovaný odvolanie a Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 4To/1/2017 zo dňa 26.4.2017
rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.
V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd konštatoval, že na vykonanie hlavného pojednávania
vykonaného dňa 26.5.2016 a 23.8.2016 neboli splnené zákonné podmienky a preto dôkazy vykonané
na takomto hlavnom pojednávaní neboli vykonané v súlade so zákonom a rovnako tak rozhodnutia
súdu vrátane rozhodnutia vo veci samej, teda rozsudku, vyhlásené na takomto hlavnom pojednávaní
neboli urobené v súlade so zákonom a hlavné pojednávanie trpiace takouto vadou musí byť opätovne
vykonané a dôkazy na ňom vykonané musia byť zopakované.
Súd po vrátení veci vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom opätovne vykonal dokazovanie vykonané
pôvodne na hlavnom pojednávaní dňa 26.5.2016 a 23.8.2016
( trpiacich vadou uvádzanou krajským súdom) a to výsluchy svedkov K. E. S. B. E. a po vyhovení návrhu
prokurátora vykonal aj výsluch svedkyne B. X. a z takto vykonaných dôkazov ako aj z dokazovanie
vykonaného na hlavnom pojednávaní dňa 13.4.2016 a dňa 4.5.2016 a to výsluchom obžalovaného,
svedkov G. D., C.. D., S. Š., ako aj prečítaním listinných dôkazov a vykonaním obrazového záznamu
zistil tento skutkový stav.
Obžalovaný uviedol, že dňa 8.3.2015 v čase o 0,35 hod. sa nachádzal na ul. Dlhej vo Vranove nad
Topľou, v tom čase sa vracal z jednej akcie z mesta. Zadržaný bol tak, že zastavilo pri ňom auto Fabia, v
aute boli dvaja policajti a policajti ho vyzvali, aby im predložil doklady, tieto im aj predložil a potom žiadali,
abysapodrobildychovejskúške,kuktorejmalvýhrady,nakoľkonevideldôvod,alenakoniecsadychovej
skúške podrobil. Dýchal asi tri krát, ale ten prístroj nič neukazoval a preto žiadal, aby išli na odber
krvi. To mu nebolo umožnené, bol vzatý na policajnú stanicu a tam potom službu konajúci policajt J.T.
taktiež chcel, aby vykonal dychovú skúšku, pričom použil donucovanie prostriedky, ktorými mu spôsobil
zranenia,pretosipotomvyžiadallekárskupomoc.Tásadostavilaabolodvezenýnaošetrenieaodtiaľsa
vrátili na policajnú stanicu a potom sa opäť vrátili na pohotovosť, nakoľko policajti mu išli robiť vyšetrenie
či môže ísť do CPZ. Pri tomto vyšetrení policajt D. uviedol lekárovi MUDr. D., že tiež by potrebovali
urobiť odber krvi. Ten povedal, že to nemôže alebo nevie spraviť, a že musia ísť na chirurgiu. Keď prišli
na chirurgiu so zdravotnou sestrou pani Š. komunikoval policajt D. a odtiaľ odišli s policajtom preč, noodber krvi ani tam mu nespravili. Potom cestou z chirurgie, keď išli naspäť na pohotovosť, keďže bol pod
nátlakom, podrobil sa dychovej skúške. Ten nátlak spočíval v tom, že bol na neho vyvíjaný psychický
nátlak a taktiež mu hovorili, lebo videli, že má nejaký zdravotný problém, že či chce mať aj iné zdravotné
problémy.Potomsavrátilinapolicajnéoddelenieatobolovšetko.Kokolnostiamprikontrolovanípolíciou
uviedol, že v tom čase videl nejaké osoby prechádzať po druhej strane nejaké osoby, nevie akého boli
pohlavia, no nevidel, žeby policajti zastavili nejaké vozidlo. Kráčal po chodníku, po ulici Dlhej. po pravej
strane smerom na Rodinnú oblasť po ulici Dlhej a biele auto s policajtmi prišlo z protismeru z Rodinnej
oblasti, čiže išlo smerom do mesta. On neviedol vozidlo ŠKODA s ev. č. E. Q., napriek tomu som sa
potom neodmietol podrobiť vyšetreniu krvi a neodmietol ani dychovú skúšku. Ohľadom rozporov v jeho
výpovedi z prípravného konania, keď viedol, že sa odmietol podrobiť dychovej skúške, lebo bolo chodec
sa nevedel vyjadriť, trval na tom, sa podrobil dychovej skúške, no prístroj nič nevykazoval.
Svedok G. D. vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 8.3.2015 v čase o 00,35 hod. na ulici Dlhej vykonával
som činnosť spolu s kolegyňou X., kde mali služobné motorové vozidlo bez označenia polícia, vykonávali
meranie rýchlosti. Namerali motorové vozidlo ŠKODA Roomster, bielej farby, ktoré išlo smerom od
Rodinnej oblasti do mesta, kde potom čo ho namerali, tak sa otočili a išli za týmto vozidlom smerom
do mesta. Hneď, keď sa otáčali, zapli svetelné výstražné znamenie, označením STOP nedisponovali,
s tým, že to biele motorové vozidlo odbočilo smerom doprava a zastavilo na mieste bývalej čerpacej
stanice na ulici Dlhej. Obžalovaný E. vystupoval z auta a zamkýnal vozidlo. Stretli sa s obžalovaným
na pravej strane cesty smerom do mesta a vyzvali ho, aby predložil doklady potrebné na vedenie a
prevádzku motorového vozidla. On im potom dal doklady presne si už nepamätá ktoré, asi okrem
vodičského preukazu, vodičský určite nebol. Obžalovaný bol vyzvaný, či je ochotný alebo nie podrobiť
sa dychovej skúške, na čo obžalovaný uviedol, že nie lebo je chodec a on vozidlo nešoféroval. Následne
mu bolo vysvetlené, že bol nameraný pri najvyššej povolenej rýchlosti, taktiež bol poučený o tom, že čo
sa stane, keď na nepodrobí dychovej skúške, ale on stále trval na svojom, že je chodec a taktiež bol
poučený o možnosti odberu krvi alebo iného biologického materiálu. Nevedel už presne uviesť, ako sa
obžalovaný vyjadril k tomuto poučeniu, najprv nechcel ísť, potom chcel ísť, potom už obžalovaný uviedol,
že bude fúkať a nepamätá si už presne kedy sa potom podrobil dychovej skúške. Boli s ním na vyšetrenie
ohľadom umiestnenia do CPZ a následne s ním išli na okresný dopravný inšpektorát. Medzitým sa
obžalovaný E. priznal, že on šoféroval až so Strážskeho do Vranova nad Topľou. Uviedol tiež, že
podľa jeho vedomostí malo byť súdu doručené CD, na ktorom sa nachádza fotografia preukazujúca, že
obžalovaný šoféroval. V zastavenom motorovom vozidle bola pri kontrole jedna osoba, nemá vedomosť
o tom, že by v blízkosti okrem obžalovaného boli a iné osoby. Potvrdil, že videl, ako obžalovaný opúšťa
motorové vozidlo, videl to určite, lebo miesto bolo dobré osvetlené, obžalovaný vystúpil z ľavej strany,
z miesta vodiča. Nevedel uviesť presné miesto na ulici Dlhej, kde bolo vozidlo namerané, nakoľko
služobné vozidlo merá rýchlosť na určitú vzdialenosť a taktiež ani miesto, kde sa presne otáčali so
služobným vozidlom. Bolo na mieste rovinky, ktorá sa nachádza smerom na Rodinnú oblasť, na rovinke
pred kopcom. Nevedl taktiež koľko metrov od bývalej benzínky sa otáčali, cesta je tam široká, dá sa
otočiť hneď, autom potom prenasledovali vo vzdialenosti niekoľko metrov, na takú, že na vozidlo videli,
to že auto brzdí videli, keď auto išlo smerom k benzínke. Videl na zadnú časť vozidla, keď išli za ním,
po zastavení vozidla mal výhľad na ľavú časť vozidla Škoda Roomster, nevedel uviesť, aký čas trvalo
prenasledovanie. K časom uvedeným v správe o výsledku objasňovania priestupku uviedol, že asi to
bolo tak, ako je to v tomto zázname uvedené. Po predložení fotografie predloženej obhajcom nevedel sa
vyjadriť, či vozidlo bolo zastavené takto. Vykonal osobnú prehliadku obžalovaného, no ku skutočnosti,
že sa u neho nenašli kľúče od auta, keď ho mal vidieť auto zamkýnať, sa nevedel vyjadriť. Opätovne
potvrdil,žeobžalovanýbolpoučenýozákonnejmožnostiodberukrviatentopotomžiadalajvambulancii
u MUDr. D., ktorý im povedal, že na pohotovosti sa odber nerobí a preto boli poslaní na urgentný príjem,
no potom obžalovaný povedal, že bude fúkať, že sa podrobí dychovej skúške. Na otázku ohľadom
odberu krvi, ktorý žiadal, napriek tomu, že obžalovaný bol zadržaný z dôvodu odmietnutia dychovej
skúšky uviedol, že to žiadal preto, lebo to žiadal aj obžalovaný. K fotografii na ktorej sa nachádzajú dve
osoby vo vozidle uviedol, že keď prichádzali k vozidlu, tak z ľavej strany miesta vodiča videli vystupovať
obžalovaného, kde mohla byť druhá osoba nevie, keď tvrdil, že mal výhľad na vozidlo, tak uviedol, že
videl zadnú časť vozidla, nakoľko išli za vozidlo Škoda Roomster, služobné vozidlo viedol on a vozidlo
mohli stratiť na určitý čas pri otáčaní. Nevedel uviesť, ako bol vzdialený obžalovaný od vozidla, keď ho
zadržali. Pri poučovaní obžalovaného bol prítomný aj on a poučovala ho pani X.. Nepamätal si, či tesne
po zadržaní sa obžalovaný podrobil dychovej skúške.Pri konfrontácii svedok G. D. zotrval na svojej výpovedi, že namerali vozidlo, ktoré prenasledovali, potom
obžalovaný odbočil k bývalej benzínke, zastavili svoje vozidlo, obžalovaný zamykal vozidlo a to bielu
Škodu Roomster, vyzvali ho na predloženie dokladov, predložil všetky okrem vodičského preukazu a
potom obžalovaný uviedol, že je chodec, obžalovaný bol poučený o vykonaní dychovej skúšky, o tom
ako ju vykonať, no nevykonal ju, nakoľko uviedol, že je chodec. Obžalovaný uviedol, že to uviedol svedok
nie je pravda. Nemohli ho namerať, lebo vozidlo nešoféroval a taktiež nemôže byť pravdou, že ho videli
vystupovať z auta a zamkýnať, pretože toto vozidlo nešoféroval. Taktiež, že nebol som vyzvaný na
vykonanie dychovej skúšky, nebol som poučený o vykonaní dychovej skúške, ale dychovú skúšku potom
vykonal, žiadal o odber krvi.
Svedkyňa B. X. uviedla, že je služobne zaradená a aj v roku 2015 bola služobne zaradená na Okresnom
dopravnom inšpektoráte Vranov nad Topľou na pozícii referent výkonu služby. Čo sa týka dňa 8.3.2015
vzhľadom na dlhú dobu sa k tomu nevie vyjadriť. V rámci služieb je velená do hliadok, hliadka je vždy
dvojčlenná a zloženie určuje starší referent. V minulosti vykonávala hliadku aj s pánom D. a to aj dňa
8.3.2015. Obžalovaného pozná len zo služobnej činnosti, v marci 2015 s kolegom D. dokumentovali
trestný čin obžalovaného a to ohrozenie pod vplyvom návykovej látky, no nič bližšie si k dokumentovaniu
nepamätá.
Svedok K. E., konateľ spoločnosti PUBLICITY s.r.o., uviedol, že je jediným spoločníkom spoločnosti a to
asi od roku 2014, pričom na spoločnosť boli a v súčasnosti sú evidované vozidlá a to Škoda Roomster
praktik EČ E.-Q., Volkswagen Touran a Seat Leon. Pokiaľ sa týka vozidla Škoda Roomster praktik, toto
vozidlo v roku 2015 mohol riadiť len on alebo zamestnanci spoločnosti počas pracovnej doby alebo jeho
brat B. E., ale brat v tom čase nemal vodičák, takže len ak by mal šoféra. Toto vozidlo obžalovanému,
ktorého pozná z videnia, nikdy neodovzdal a nevie o tom, žeby jeho brat dal vozidlo obžalovanému. V
noci z 7.3.2015 na 8.3.2015 mohol vozidlo riadiť iba on. Ďalej uviedol, že raz musel parkovať na ulici
Dlhej vo Vranove nad Topľou, pri bývalej čerpacej stanici, nechal tam odstavené auto, pričom vtedy išiel
so svojim bratom, po ulici Dlhej smerom do mesta, pričom išiel dosť rýchlo a prebliklo mu jedno auto,
preto brat navrhol, keďže on nemal pri sebe všetky doklady, aby auto odstavil a aj ho odstavil pri tej
čerpacej stanici. S bratom vyšli z auta a išli smerom domov na I.. Nevšimol si, žeby ich prenasledovalo
nejaké vozidlo. Táto udalosť sa stala asi dva a pol roka dozadu od konania pojednávania ( 21.11.2017 ),
bolo to určite po zime, bola vtedy tma a bolo ešte chladno, no bližšie sa k tomu dňu nevie vyjadriť.
Nepamätal si, či cestou od toho vozidla domov stretli nejakú osobu. Po auto prišiel na druhý deň okolo
obeda a otvoril ho kľúčom, pričom kľúčom od auta od času, kedy ho zaparkoval až do času, kedy pre
auto prišiel, disponoval len on. V súvislosti s uvádzaným prebliknutím a následným odstavením vozidla
na ulici Dlhej nebol kontaktovaný políciou, ešte bol z toho prekvapený, lebo to očakával. Inokedy tam
auto Škoda Roomster neparkoval, ale cez deň tam mohlo stáť, keďže vozidlo používajú aj zamestnanci,
nie je vylúčené, že ho tam niekto cez deň zaparkoval. Od vozidla je len jeden kľúč, ktorý cez deň majú k
dispozícii zamestnanci a keď ho potrebuje, tak on. Funguje to tak, že keď zamestnanec ide na montáž,
zoberie si kľúč a auto, a keď sa vráti, kľúč vráti na pôvodné miesto, aby ho on mal k dispozícii, keby auto
potreboval. Po vzhliadnutí obrazového záznamu uviedol, že na mieste spolujazdca je jeho brat B. E. a
na mieste vodiča je asi on, myslí si to podľa čŕt, ktoré tam vidí. K vykonanej ceste, kedy bola vyhotovená
táto fotografia, uviedol, že išli domov a je možné, že išli z montáže, keďže auto Škoda Roomster sa
používa najmä pri vykonávaní montáží. Svedok tiež uviedol, že si nepamätá, či vyhotovoval niekedy
fotografie auta Škoda Roomster, keď bolo zaparkované na ulici Dlhej a po predložení fotografie z čl. 70
uviedol, že vie, že vozidlo zaparkoval na tom mieste a stálo tak ako na fotografii, ale kto vyhotovil tú
fotografiu nevie a nevie ani, kto by mal dôvod fotiť jeho auto.
Svedok B. E. uviedol, že obžalovaného pozná z videnia. Pokiaľ sa týka motorového vozidla Škoda
Roomster, ktoré je evidované na firmu jeho brata, toto niekedy používal, najmä keď potreboval previesť
nejaké veci, lebo má veľký úložný priestor on má len Fabiu. Pokiaľ mal vodičák, používal ho sám a
keď mu bol dobratý, tak vždy mal iného vodiča, ktorý mohol auto riadiť, pričom vodičské oprávnenie mal
odobraté od 26.12.2014 na dva roky, vodiča mu robili napríklad O. I., Š. T. S. I. I., nepamätá si, žeby
vozidlo Škoda roomster niekedy viedol aj obžalovaný. Kde sa nachádzal v noci z 7.3.2015 na 8.3.2015
nevedel uviesť. K zaparkovaniu vozidla Škoda Roomster na ulici Dlhej vo Vranove, na mieste bývalej
čerpacej stanice uviedol, že raz sa tam auto odstavilo. Išiel s bratom, brat šoféroval a na ulici Dlhej im
prebliklo nejaké vozidlo alebo to bol fotoradar a brat sa zľakol, že išiel rýchlo a nemal pri sebe všetky
doklady, tak mu povedal, aby auto odparkoval pri starej benzínke, aby neplatil pokutu. Auto teda odstavil
brat pri bývalej benzínke a oni dvaja išli peši okolo Kauflandu smerom na I., no nepamätá si, či strelinejaké osoby, stalo sa to asi dva rok dozadu, keď auto parkovali bola nočná doba. Kým auto zaparkovali
a opustili smerom na sídlisko I. trvalo to do minúty. Po predložení fotografie na čl. 70 uviedol, že presne
takto auto odstavili. Nevedel uviesť, kto fotografiu vyhotovil ani kedy mohla byť vyhotovená. Keď tam
auto odstavili, bolo vonku chladno, lebo keď vystúpili z vyhriateho aut, bola zima. K času, dokedy tam
bolo auto zaparkované uviedol, že keď vstali, naobedovali sa a potom brat išiel po auto. Po vzhliadnutí
obrazového záznamu uviedol, na ľavom mieste spolujazdca sedí on a za volantom je jeho brat K..
Svedok C.. T. Q. D. uviedol, že dňa 8.3.2015 robil pohotovosť na Lekárskej službe prvej pomoci a to v
budove neďaleko súdu. Prišiel obžalovaný v sprievode polície. Na otázku, či či bol požiadaný policajtmi
alebo obžalovaným o vykonanie odberu krvi na účely zistenia prítomnosti návykovej látky v krvi uviedol,
ženebolpožiadanýovykonanietakéhotoodberuakebyajbol,onnemámožnostinavykonanietakéhoto
odberu.
Svedkyňa S. Š. uviedla, že dňa 8.3.2015 mala službu ako sestra na chirurgickej ambulancie vo Vranove
nad Topľou. Obžalovaný bol privedený policajtmi na ošetrenie, pamätá si ešte, že bolo uvedené, že
obžalovaný mal spadnúť a preto bol u neho vykonaný röntgen. Nepamätala si, žeby bola požiadaná o
odber krvi obžalovanému a to nielen bezprostredne po vyšetrení ale ani v tú noc.
Z obrazového záznamu vykonaného dňa 8.3.2015 o 00:31:59 hod. je zrejmé, že sa jednalo o vozidlo s
evidenčným číslom E.-Q. a že vo vozidle sa nachádzajú dve osoby.
Zo zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby ČVS:ORP-12/DI-Ú-2015 zo
dňa 8.3.2015 súd zistil, že v uvedený deň o 00.47 hod. bol podľa § 85 od. 1 Trestného poriadku zadržaný
obžalovaný s tým, že o zadržaní bol upovedomený službukonajúci prokurátor. Z ďalšieho vyplýva, že
podozrivý bol zadržaný z dôvod uvedených v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, nakoľko dňa
8.3.2015 o 00.35 hod. bolo zastavené OMV Škoda Roomster s EČ E.-Q. X, ktoré viedol obžalovaný
na ulici Dlhej pred budovou bývalej čerpacej stanice v smere jazdy z Rodinnej oblasti do mesta Vranov
nad Topľou, nakoľko vodič sa dopustil priestupku proti BaPCP, kde prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť
v obci, pričom pri zastavení vozidla vodič - obžalovaný vystúpil z vozidla, uzamkol z vozidla a chcel z
miesta ujsť, kde ho hliadka zastavila. Bol poučený pred dychovou skúškou, pristúpil k jej vykonaniu, no
túto opakovane maril a nakoniec aj odmietol. Bol poučený o možno lekárskom vyšetrení, pričom túto
možnosť odmietol. Pri prehliadke boli nájdené veci a to mobilný telefón a finančná hotovosť
Zo správy o výsledku objasňovania priestupku OR PZ vo Vranove nad Topľou, okresný dopravný
inšpektorát,oddelenievýkonuslužbyčísloČVS:ORP-12/DI-Ú-15zodňa8.3.2015vyplýva,žepriestupok
bol spáchaný dňa 8.3.2015 o 00.31 hod. na ul. Dlhej vo Vranove nad Topľou a to vozidlom Škoda
Roomster E. Q. X držiteľa G. D..O..M... V zmysle uvedeného poučenia, ktoré je podpísané obžalovaným
ako podozrivým, v prípade, že sa vodič dopravného prostriedku odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie
návykovej látky, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s
nebezpečenstvom pre jeho zdravie, dopustí sa trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona.
Zo zápisu o dychovej skúške zo dňa 8.3.2015 v čase o 01.49 hod. s uvedením mena obžalovaného,
ktoré obžalovaný ako vodič odmietol podpísať, výsledok merania predstavoval 0,98 mg/l, ktoré meranie
bolo vykonané prístrojom Alcotest 7410.
Certifikát o overení č. 0737/331.06/14 potvrdzuje, že analyzátor dychu Dräger Alcotest 7410 ARPE-0565
zodpovedá schválenému typu a požiadavkám.
Vyjadrenie, či osoba môže byť umiestnená v cele policajného zaistenia - obžalovaný vystavil C.. D. dňa
8.3.2015 so záverom, že môže byť umiestnená.
Zo záznamu o poskytnutí lekárskej pomoci zo dňa 8.3.2015 vyplýva, že obžalovaný bol privedený v
doprovode polície so záverom, že môže byť zadržaný v cele predbežného zadržania.
Podľa správy Chirurgickej ambulancie Vranovskej nemocnice, a.s. vystavenej C.. K. dňa 8.3.2015
obžalovaný bol dovezený RLP po páde na policajnej stanici s povrchovými ranami na tvári so záverom,
že je schopný nástupu do CPZ.Vranovská nemocnica, a.s. vo svojej správe súdu oznámila, že v nemocničnom informačnom systéme
evidujúdvačasovéúdajevsúvislostisošetrenímobžalovanéhoatoošetrenienachirurgickejambulancii
v ústavnej pohotovostnej službe 3.40 a čas 3.48, kedy bol pacient na rádiologickom ošetrení. Správa
z ošetrenia bola vydaná C.. K. o 3.56 hod. Dátum a čas ukončenia ošetrenia na ÚPS chirurgickej
ambulancii sú uvedené v dolnej časti správy z ošetrenia pacienta. Zároveň je časový údaj zapísaný na
správe z ošetrenia v nemocničnom informačnom systéme.
Z evidenčnej karty obžalovaného súd zistil, že tento má evidovaný vodičský preukaz s vodičským
oprávnením AM, B1, B od 7.10.2004 vydaný 11.10.2004 a má evidovaných 7 priestupkov a to najmä za
rýchlosť jazdy ale aj používanie bezpečnostných pásov, povinnosti vodičov a spolujazdcov a povinnosti
účastníka cestnej premávky. Zadržanie vodičského preukazu nemá v súčasnosti evidované, no dňa
8.3.2015 bol vodičský preukaz zadržaný OR PZ vo Vranove nad Topľou číslo ČVS:ORP-12/DI-VT-2015
a vrátený bol dňa 23.7.2015.
Podľa odpisu z registra trestov obžalovaný nemá záznam v registri trestov.
Prokurátor v záverečnej reči poukázal na svoju skoršiu záverečnú reč prednesenú na pojednávaní
23.08.2016 s tým, že opätovne poukázal na nosnú hodnovernú výpoveď svedka D., príslušníka PZ,
ktorý jednoznačne popísal úkony aké nasledovali po tom, čo bolo spozorované vozidlo, ktoré prekročilo
maximálnu povolenú rýchlosť a ktorého vodič sa dopustil priestupku s tým, že výpoveďou svedka bolo
potvrdené, že mal s vozidlom neprerušený očný kontakt mimo krátkeho časového úseku pri otáčaní sa
do protismeru, pričom však tento svedok jednoznačne identifikoval a procesné úkony vykonával voči
vodičovi vozidla - obžalovanému B. E., ktorý z vozidla vystupoval z ľavej strany. Vzhľadom k tomu, že
obžalovaný odmietol vykonať dychovú skúšku ako aj iné odbery krvi resp. iného biologického materiálu
na zistenie či nebol ovplyvnený pri vedení vozidla alkoholickými alebo inými návykovými látkami, dopustil
sa prečinu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa §289 ods. 2 Tr. zák.. V skoršej záverečnej
reči mimo iného uviedol, že má za to, že výpoveď svedka D. je hodnoverná a napriek snahe obhajoby
spochybniť jednotlivé procesné úkony od zadržania obžalovaného úkony v superrýchlom konaní ako aj
ďalšie úkony vo vyšetrovaní, podľa jeho názoru je nepochybné, že predmetné vozidlo riadil obžalovaný.
Obhajca obžalovaného v záverečnej reči poukázal na to, že konanie, ktoré predchádzalo podaniu
obžaloby trpí tak závažnými procesnými vadami, že diskvalifikuje akýkoľvek dôkazný prostriedok
predložený obžalobou. Zadržanie jeho klienta sa vykonalo z neexistujúceho dôvodu a uznesenie o
začatí trestného stíhania neobsahuje zákonnú náležitosť a to označenie zaisťovacieho úkonu. Jeho
klient nebol pri svojom zadržaní vypočutý v zmysle § 85 ods. 4 Tr. por., nebol dodržaný zákonný
postup pri výsluchu jeho klienta ako obvineného a taktiež svedka. Obžalovanému sa kladie za vinu,
že ako vodič vozidla sa mal podrobiť vyšetreniu na zistenie alkoholu v jeho organizme. Je pritom
zrejmé, že vykonal dychovú skúšku a taktiež to, že sa sám žiadal na lekárske vyšetrenie odberom
krvi. V priebehu vykonaného dokazovania svedok G. D. túto skutočnosť viackrát potvrdil. V časti svojej
výpovede dokonca uviedol, že si nespomína, či sa obžalovaný dychovej skúške pri zadržaní podrobil,
resp. či táto bola vykonaná. O ďalších podstatných okolnostiach skutku svedok vypovedal rozporne
a to aj v časti, ktorá ma obžalovaného stotožňovať ako vodiča vozidla. Svedok uviedol, že videl,
ako obžalovaný uzamyká vozidlo, ale vzápätí nedokázal vysvetliť dôvod, pre ktorý u obžalovaného
pri osobnej prehliadke, ktorú sám vykonal, nenašiel kľúče od vozidla. Rovnako najskôr uviedol, že
pri kontrole vozidla mal v tomto vidieť len obžalovaného, aj keď z obrazového záznamu z cestného
radarového prístroja je zrejmé, že vo vozidle sa v rozhodujúcom čase nachádzali dve osoby. Túto logickú
nezrovnalosť taktiež nedokázal vysvetliť. Je preto podľa názoru preukázané, že svedok G. D. nemohol
vidieť obžalovaného na mieste vodiča a teda nehovoril pravdu. Uvedený záver napokon vyplýva aj z
výpovede svedka K. E., konateľa a majiteľa spoločnosti, ktorá je vlastníkom predmetného vozidla a
svedka B. E.. Títo sami seba stotožnili ako osádku vozidla dňa 08.03.2015 resp. 09.03.2015. Je potom
potrebné podľa jeho názoru prijať záver, že príslušníci policajného zboru zastavili pri vozidle s ečv E.
- Q. až po tom, čo bolo jeho osádkou opustené a bezdôvodne a nesprávne ako vodiča identifikovali
obžalovaného, ktorý sa zhodou okolností nachádzal na ulici, kde vozidlo parkovalo. Týmto faktom svedčí
aj časový údaj medzi nameraním prekročenia maximálnej povolenej rýchlosti a zastavením policajnej
hliadky pri vozidle , ktorý je v rozmedzí 3 resp. 4 minút. Z pohľadu obhajoby preto neexistuje žiadny
iný dôkaz, ktorý by nespochybniteľným spôsobom identifikoval obžalovaného ako vodiča motorového
vozidla v tento deň. V danom prípade preto existujú dôvodné pochybnosti o vine jeho klienta za skutokuvedený v obžalobe a v zmysle zásady in dubio pro reo žiadal, aby súd obžalovaného spod obžaloby
oslobodil. V neposlednom rade poukázal aj na to, že dôvodom na oslobodenie spod obžaloby je aj
nedodržanie ustanovení Trestného poriadku pri stíhaní obžalovaného.
Všetky vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti v zmysle ust. 2 ods.
12 Trestného poriadku a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že skutkové okolnosti
uvedené v obžalobe sa stali, bolo preukázané, že sa ich dopustil obžalovaný a jeho konanie naplnilo
skutkovú podstatu prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona.
Z dôvodovej správy k zákonu, ktorým bolo znenie ustanovenia § 289 novelizované na znenie v znení
účinnom aj v čase spáchania skutku v tejto veci vyplýva, že cieľom predmetného návrhu bolo postihovať
prostriedkami trestného práva výkon zamestnania alebo činnosti pod vplyvom návykovej látky, pri ktorej
by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia ľudí alebo spôsobená značná škoda na majetku.
Tieto ustanovenia mali za cieľ prehĺbiť ochranu života, zdravia a majetku občanov najmä pred vodičmi
dopravných vozidiel, ktorí vedú vozidlo v podnapitom stave alebo pod vplyvom drog. Návrh základnej
skutkovej podstaty má výrazne preventívnu povahu. Hodnota 1 promile ( 0,5 mg/l ) je hodnota, pri ktorej
podľa lekárskej vedy žiaden - ani nadpriemerne disponovaný vodič motorového vozidla nie je schopný
bezpečne viesť vozidlo. Navrhuje sa, aby sa pod hrozbou rovnakej trestnej sadzby ako pri základnej
skutkovej podstate postihovalo aj odmietnutie dychovej skúšky alebo lekárskeho vyšetrenia, ktoré vedú
k zisteniu návykovej látky, ak nie je ich vykonanie spojené s nebezpečenstvom pre zdravie osoby.
Pri prečine podľa § 289 ide v odseku 1 a v odseku 2 o dve samostatné skutkové podstaty, ktoré sa však
odlišujú iba v objektívnej stránke.
Pojmovým znakom skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
2 Tr. zák. je výraz odmietnutie.
Objektívna stránka skutkovej podstaty žalovaného prečinu spočíva v opomenutí zákonnej povinnosti
podrobiť sa skúške ( odberu ) za účelom prípadného zistenia prítomnosti návykovej látky v organizme
človeka. Ak páchateľ - osoba v tom čase podozrivá odmietne poskytnúť súčinnosť pri takomto zisťovaní,
dopúšťa sa automaticky trestného činu.
Dokonaný trestný čin je čin, ktorým páchateľ naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu.
K dokonaniu žalovaného prečinu došlo už tým, že obžalovaný odmietol vykonať dychovú skúšku, keď
v prípravnom konaní vypovedal, že to bolo z dôvodu, že je chodec, pričom na hlavnom pojednávaní
už uvádzal, že sa dychovej skúške neodmietol podrobiť, ale prístroj nič nevykazoval, no svedok D.
vypovedal, že potom, čo obžalovaný vystúpil z vozidla, bol vyzvaný na podrobenie sa dychovej skúške,
čo odmietol s odôvodnením, že je chodec, že on auto nešoféroval.
Ďalej súd poukazuje na to, že ak predmetné ustanovenie hovorí o odmietnutí podrobiť sa lekárskemu
vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, tak pre možnosť kvalifikácie konania páchateľa ako trestného
činu takémuto odmietnutiu musí predchádzať výzva príslušníka PZ, nie žiadosť samotného vodiča.
Z vykonaného dokazovania mal potom za preukázané, že obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej
podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona.
Súd mal z výpovede svedka D. za jednoznačne preukázané, že potom čo spolu s kolegyňou X.
prenasledovalivozidlo,ktorébolonameranévsúvislostisospáchanímpriestupku,žesvedokD.videlako
obžalovaný vystupoval z auta a zamkýnal vozidlo, pričom vystúpil z ľavej strany, z miesta vodiča. Potom,
čo vozidlo Škoda Roomster bolo policajnou hliadkou namerané v dôsledku prekročenia maximálnej
povolenej rýchlosti, tak ako je táto skutočnosť nespochybniteľná z obrazového záznamu vyhotoveného
fotoradarom dňa 8.3.2015 o 00:31:59 hod., ktorý jednoznačne zachytil motorové vozidlo Škoda
Roomster, v ktorom sa v tom čase nachádzali dve osoby, bolo policajnou hliadkou prenasledované,
pričom potom, čo zastavilo na mieste bývalej benzínovej pumpy na ulici Dlhej vo Vranove nad Topľou,svedok D. potvrdil, že z miesta vodiča videl vystúpiť obžalovaného, ktorý uzamkýnal motorové vozidlo.
Teda potom, čo bolo predmetné vozidlo namerané v dôsledku spáchania priestupku proti plynulosti
a bezpečnosti premávky, obžalovaný ako vodič predmetného vozidla po jeho zastavení bol vyzvaný
podrobiť sa vyšetreniu na zistenie návykovej látky, na čom nemôže nič meniť ani ním uvádzaná obrana,
že predmetné motorové vozidlo neviedol, ktorá obrana obžalovaného bola podľa súdu vyvrátená tak ako
už súd uviedol, keď mal za preukázané, že obžalovaný predmetné motorové vozidlo viedol a to najmä
vzhľadom na vyššie uvádzanú výpoveď svedka D., ktorý podrobne opísal celý priebeh od namerania
vozidla až po zadržanie obžalovaného. A taktiež mal súd za preukázané, že obžalovaný bol poučený a
vyzvaný na podrobenie sa vyšetreniu čo odmietol.
Aj svedkyňa X. napriek tomu, že si nepamätala nič bližšie zo svojej služby dňa 7.3.2015 až 8.3.2015
potvrdila, že obžalovaného pozná zo služobnej činnosti, keď spolu so svedkom D. realizovali prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Uviedla tiež, aj keď len vo všeobecnosti postup pri vykonávaní
hliadkovej činnosti, keď pri zastavení vozidla vykonávajú u vodiča dychovú skúšku.
Obhajoba argumentuje tým, že obžalovaný neviedol motorové vozidlo, že nebol vodičom vozidla v čase,
kedy ho policajti zastavili a vyzvali na podrobenie sa dychovej skúške, že policajti nesprávne ako vodiča
identifikovali obžalovaného, ktorý sa len zhodou okolností nachádzal na ulici, kde vozidlo parkovalo.
Obžalovaný namietal, žeby v predmetný deň a v určenom čase vôbec vozidlo šoféroval. Je pravdou,
že počas vyšetrovania v súvislosti s priestupkovým konaním, ktoré sa viedlo v dôsledku prekročenia
maximálnej povolenej rýchlosti bol zabezpečený aj obrazový záznam a svedkovia K. a B. E. tvrdili,
že dotyčnými osobami vo vozidlo mali byť práve svedkovia, no podľa názoru súdu všetky ostatné
dôkazy, ktoré boli zhromaždené v priebehu konania preukazujú, že obžalovaný skutok spáchal, kde
súd opätovne poukazuje na výpoveď svedka D., ktorý jednoznačne uviedol, že vozidlo, potom čo
bolo namerané prenasledovali a videl ako obžalovaný vystúpil z miesta vodiča tohto vozidla. Aj pri
vykonanej konfrontácii s obžalovaným svedok jednoznačne uviedol, že videl obžalovaného vystúpiť z
miesta vodiča vozidla, ktoré namerali a vyzval obžalovaného na vykonanie dychovej skúšky a následne
bol tento aj poučený. Potom podľa názoru súdu časové súvislosti namietané obhajobou a teda koľko
minút prenasledovali vozidlo, resp. skutočnosti koľko metrov boli vozidlá vzdialené, ako dlho policajti
prenasledovali vozidlo, v akej vzdialenosti, nie sú pre tento skutok a túto kvalifikáciu skutku podstatné.
Súd poukazuje tiež na to, že v súvislosti s objasňovaním priestupku obžalovaný podpísal, že bol poučený
aj o následkoch nepodrobenia sa vyšetreniu a s tým spojených trestnoprávnych dôsledkov podľa § 289
ods. 2 Trestného zákona.
Podľa názoru súdu na závere o spáchaní skutku obžalovaným nemôže meniť nič ani tá skutočnosť,
že u obžalovaného následne pri vykonanej osobnej prehliadke neboli nájdené kľúče od osobného
motorového vozidla, kde súd poukazuje na to, že na mieste zastavenia vozidla a vykonania úkonov
s obžalovaným, neboli následne vykonané žiadne ďalšie úkony, ktoré by prípadne mohli túto otázku
ozrejmiť, no podľa názoru súdu samotná skutočnosť, že u obžalovaného neboli kľúče pri osobnej
prehliadke aj keď vykonanej na mieste obmedzenia jeho osobnej slobody bezprostredne po zákroku
hliadky, nemôže zbavovať obžalovaného viny alebo túto oslabovať a to aj bez ohľadu na to, že svedok
D. ako policajt, ktorý osobnú prehliadku obžalovaného vykonal sa nevedel k tejto skutočnosti vyjadriť.
Vzhľadom na vyššie uvedené sa potom súd nemohol stotožniť s tvrdením predneseným obhajcom
obžalovaného, že obžalovaný bol nesprávne identifikovaný ako vodič vozidla, keď sa náhodou
nachádzalnamieste,kdetotobolozastavené.AtoanivzhľadomnavýpovedesvedkovK.aB.E.,ktorívo
svojich výpovediach popísali situáciu odparkovania predmetného motorového vozidla Škoda Roomster
niekedy na jar 2015 na mieste, kde sa vozidlo nachádzalo v čase skutku. Aj keď obaja svedkovia popísali
udalosť ohľadom odstavenia vozidla takmer totožne, aj napriek väčšiemu časovému odstupu, sú tu
podľa názoru súdu tak veľké pochybnosti, že nimi popísaná udalosť a teda, že vozidlo viedol svedok
K. E. a svedok B. E. jeho brat bol spolujazdcom a že práve oni odstavili vozidlo a že ho teda podľa
obhajoby nemohol viesť obžalovaný, súd nemohol vyhodnotiť ich výpovede ako absolútne vierohodné
a skutočnosti nimi zistené za také, ktoré by odôvodňovali záver súdu o nevine obžalovaného a to najmä
vo vzťahu k ďalšiemu dôkazu a to obhajobou predloženým fotografiám.Predmetné fotografie ( čl. 70 - 72 ) mali byť podľa udania obhajcu vyhotovené dňa 8.3.2015 na mieste
zastavenia, k čomu súd uvádza, že z týchto samotných nie je zrejmý časový údaj ich vyhotovenia, ani
kým boli vyhotovené a na aký účel a taktiež ani samotná skutočnosť, že sa jedná o vozidlo Škoda
Roomster E.-Q. X.
Danú skutočnosť o čase ich vyhotovenia uvádza obhajca v návrhoch na vykonanie dôkazov ( čl.
68 ) teda, že fotografie boli vyhotovené dňa 8.3.2015 z miesta zastavenia vozidla policajnou hliadkou.
Pritom podľa plnomocenstva tak ako sa nachádza v spise však obžalovaný splnomocnil obhajcu
na zastupovanie dňa 9.3.2015, pričom pri výsluchu obžalovaného ako obvineného v uvedený deň
vykonanom policajtom ako to vyplýva zo zápisnice od 10.00 hod. do 10.30 hod. obhajca prítomný
nebol, obhajca následne až dňa 10.3.2015 nahliadol do spisu na okresnom súde, kde sa mohol s
touto výpoveďou obžalovaného oboznámiť. Vo vyššie uvedených návrhoch na vykonanie dôkazov
však obhajca obžalovaného jednoznačne udáva, že fotografie boli vyhotovené dňa 8.3.2015 z miesta
zastavenia vozidla policajnou hliadkou, pričom obžalovaný pri svojej výpovedi pred policajtom uviedol,
že bol chodec, žiadne vozidlo neviedol a ani na mieste žiadne biele vozidlo nevidel. Súd si je vedomý, že
podanie obhajcu obsahujúce návrhy na vykonanie dôkazov nie je dôkazom, no samotné fotografie súd
ako dôkaz pripustil, aj ho vykonal. Keďže ani jeden zo svedkov E., ktorí dvaja mali vedomosť o odstavení
vozidla, za vodiča ktorého má byť podľa obhajoby nesprávne identifikovaný obžalovaný, nevedeli uviesť,
kto fotografie vyhotovil, kedy a za akým účelom, pričom zhodne uviedli, že vozidlo zostalo zaparkované
na danom mieste asi do obeda a ak súčasne seba stotožnili s osádkou na obrazovom zázname z
namerania vozidla dňa 8.3.2015 o 00.31.59 hod, teda vozidlo malo byť zaparkované na predmetnom
mieste do obeda dňa 8.3.2015.
Ak teda obhajoba hodnotila dôkazy svedčiace v neprospech obžalovaného a poukazovala u nich
na logické nezrovnalosti, či časové nesúvsťažnosti, podľa názoru súdu práve dôkazy, ktoré majú
podľa názoru obhajoby preukazovať nevinu obžalovaného a to výpovede svedkov E. a ich výpoveď
potvrdzujúce obhajobou predložené fotografie sú takýmito dôkazmi, keď podľa názoru súdu vyvstáva
veľmi zásadná otázka o pôvode fotografii a teda či skutočne boli reálne vyhotovené dňa 8.3.2015, keďže
prvýkrát boli predložené až dňa 24.2.2016.
Prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona je ohrozovací
trestný čin viažuci sa na výkon inej činnosti - v konkrétnom prípade jazda motorovým vozidlom
- vykonávanej v stave vylučujúcom spôsobilosť ( ovplyvnenie fyzických a psychických schopností
návykovoulátkouvodičamotorovéhovozidlabezpečneviesťvozidlo),ktorýsiprivodilvplyvomnávykovej
látky, pri ktorej činnosti by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na
majetku. Pre konkrétny prípad jazdy motorovým vozidlom je páchateľom osoba, ktorá vedie motorové
vozidlo
( vodič ).
Preto čo sa týka obhajobou namietanej nezmyselnosti skutku vzhľadom na to, že obžalovanému
je kladené za vinu odmietnutie podrobiť sa vyšetreniu, pričom je tam súčasne uvedený aj záver o
vykonaní dychovej skúšky, súd poukazuje na to, že konanie obžalovaného, pre ktorý bola podaná
obžaloba je kvalifikované v § 289 ods. 2 Trestného zákona a prípadné uvedenie skutočnosti ohľadom
vykonania dychovej skúšky s určitým časovým odstupom podľa názoru súdu nemôže spôsobovať jeho
udávanú nezmyselnosť, nakoľko skutok obsahuje všetky pojmové znaky skutkovej podstaty trestného
činu kladeného obžalovanému za vinu, keďže obžalovanému sa nekladie za vinu, resp. jeho konanie
nie je posudzované z pohľadu hladiny alkoholu v krvi v čase vykonania dychovej skúšky, ale kladie sa
mu za vinu odmietnutie podrobiť sa vyšetreniu.
Čo sa týka obžalovaným uvádzaných tvrdení, že sa žiadal na odber krvi, súd poukazuje na už uvedené
o výzve na podrobenie sa vyšetreniu a nie žiadosti páchateľa či vodiča a taktiež súd poukazuje na
výpoveďsvedkaC..D. asvedkyneŠ.,nonajmänasprávuVranovskejnemocnice,a.s.,zktorejvyplývajú
jednotlivé časové údaje o ošetrení na chirurgickej ambulancii, pričom prvý bol až v čase o 03.40 hod.,
teda až cca 3 hodiny po čase spáchania skutku, až v súvislosti so zadržaním obžalovaného a jeho
následným lekárskym vyšetrením v dôsledku poškodenia jeho zdravia v súvislosti s obmedzením jeho
osobnej slobody, zadržaním a umiestnením v cele policajného zaistenia, teda nie v priamej súvislosti a
bezprostredne po spáchaní skutku.Súd odmietol vykonanie dôkazu a to vykonať rekonštrukciu a previerku výpovede na mieste činu a to
na ten účel, že týmito dôkazmi bolo potrebné podľa obhajoby preveriť skutočnosti ohľadom jednotlivých
časových úsekov tak ako vyplynuli a boli uvedené v priebehu dokazovania a to jednak ohľadom
vyhotovenia fotografie cestným radarom ako aj následného uvádzaného opustenia vozidla osobami
a následným zadržaním obžalovaného a to aj v súvislosti so zisteniami obhajoby pomocou aplikácie
Google, kde vzdialenosť medzi miestom namerania vozidla a miestom kde mala byť vykonaná kontrola
a zadržanie obžalovaného je cca 360 m.
Ustanovenie § 158 Trestného poriadku ustanovuje, že previerka výpovede na mieste sa vykoná, ak je to
potrebné na doplnenie alebo overenie údajov dôležitých pre trestné konanie, ktoré sa vzťahujú k tomuto
miestu a ust. § 159, že rekonštrukcia sa vykoná, ak má byť napodobnená situácia a okolností, za ktorých
bol spáchaný trestný čin alebo ktoré majú k nemu podstatný vzťah, alebo ak má byť preverená výpoveď
obvineného, poškodeného alebo svedka, ak iné dôkazy vykonané v trestnom konaní nepostačujú na
objasnenie veci.
Súd tieto dôkazy navrhnuté obhajobou odmietol postupom podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku a to
aj z dôvodu, že neboli splnené predpoklady uvedené pri jednotlivých dôkazných prostriedkoch najmä
vzhľadom na podmienku údajov dôležitých pre trestné konanie a že dôkazy vykonané v trestnom konaní
nepostačujú na objasnenie veci.
Teda súd odmietol ich vykonanie z vyššie uvedených dôvodov, nakoľko podľa súdu prípadné zistené
priestorové či časové súvzťažnosti sú pre skutok kladený za viny obžalovanému nedôvodné.
V neposlednom rade súd poukazuje aj na ust. § 278 Trestného poriadku upravujúce podklad pre
rozhodnutie súdu, ktorý v odseku 2 uvádza, že súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na
skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní vykonané, tak ako tomu bolo aj v tejto veci. Uvedené platí pre namietaný dôkaz výsluchom
obžalovaného, kde bolo namietaná prítomnosť G. D., ktorý je aj svedkom v danej veci pri podpise a
prečítaní zápisnice. Je pravdou, že ust. § 124 ustanovuje, že zápisnicu, ktorá bola spísaná bez pribratia
zapisovateľa je treba obvinenému pred podpísaním prečítať alebo predložiť na prečítanie v prítomnosti
nezúčastnenej osoby, no ako je vedené vyššie, súd vychádzal z dôkazov, tak ako boli vykonané na
hlavnom pojednávaní a to či už výsluch obžalovaného alebo svedka D.. Uvedené platí aj v súvislosti
s namietaným výsluchom svedka D. v prípravnom konaní ohľadom slovosledu a osoby prítomnej pri
podpise zápisnice o jeho výsluchu.
Preto aj obhajobou namietané vykonanie dokazovanie v prípravnom konaní nemohlo mať vplyv na
rozhodnutie súdu, tieto neboli podľa názoru súdu ani takými skutočnosťami, ktoré by zakladali dôvody
na postup súdu odmietnutím obžaloby z dôvodu závažného porušenia práva na obhajobu.
Čo sa týka namietaného dôkazu - záznamu o dychovej skúške, súd sa už vyššie konkrétne zaoberal
právnou kvalifikáciou skutku a preto aj prípadný rozpor ohľadom certifikácie prístroja, na ktorý obhajoba
poukázala, ktorým bola u obžalovaného napokon vykonaná dychová skúška, nemôže mať vplyv na
rozhodnutie súdu.
V neposlednom rade sa súd vzhľadom na to, že trestný čin podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona je
prečin, pri posudzovaní ktorého nemožno ust. § 10 ods. 2 Trestného zákona.
Základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie či konanie nesie nielen
všetky formálne znaky prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách ods. 2 § 10 Trestného zákona.
To znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin
spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nie nepatrná, teda materiálny
korektív.
Záver o tom, či pri prečine je materiálny korektív podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona je záverom
právnym, ktorý záver sa musí zakladať na skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného
dokazovania rovnako ako záver o objektívnych a subjektívnych znakoch prečinu. Skutočnosti významné
pre právny záver o tom, či tu je materiálny korektív prečinu, musia byť predmetom dokazovania práve
tak ako všetky ostatné okolnosti naplňujúce znaky trestného činu.Súd najmä vzhľadom na vyššie uvedené ohľadom skutkovej podstaty žalovaného prečinu, jej objektívnej
stránky a času dokonanie takého prečinu sa nestotožnil s úvahou odvolacieho súdu a teda, že vzhľadom
na krátkosť trvania odmietania po dobu, ktorá umožňovala žalovaný skutok spoľahlivo objasniť, bola
jeho závažnosť nepatrná a teda by konanie obžalovaného nebolo možné posúdiť ako prečin. Objektívna
stránka skutkovej podstaty trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky v ods. 2 hovorí o
odmietnutí a nie o odmietaní ( hoci aj po krátku dobu ) a povinnosť podrobiť sa vyšetreniu páchateľ
nemá len v prípade, žeby to bolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie, no z uvedeného ani
z ďalšieho ustanovenia právnych predpisov podľa názoru súdu nevyplýva povinnosť poučiť páchateľa
pred vykonaním vyšetrenia o prípadných podmienkach za akých ho nemožno vykonať.
Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí
byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na
ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie
( zabránenie v trestnej činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu ) a jednak aj
voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie
( výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti ). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa.
Takto pri rozhodovaní o treste súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34
Tr. zák., pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Ako už súd uviedol, v rámci úvah o druhu trestu a jeho výmere súd prihliadol aj na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle ust. § 38 ods. 2 Trestného zákona. U
obžalovaného súd vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, že pred
spáchaním trestného činu viedol riadny život. Priťažujúce okolnosti súd nezistil.
Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici trestu vo výmere tri mesiace, výkon
ktorého postupom podľa § 49 od. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil, keď mal za to, že
vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší život ako aj na okolností prípadu, na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný a zároveň
mu určil skúšobnú dobu v trvaní osemnásť mesiacov.
Keďže sa obžalovaný dopustil konania v súvislosti s činnosťou, ktorej podmienky výkonu upravuje
osobitný predpis - teda išlo o konanie v súvislosti s porušovaním predpisov pri vedení motorového
vozidla, preto súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov
v trvaní dva roky.
Pri ukladaní trest bral súd do úvahy aj skutočnosť, že proti rozsudku, ktorým bol obžalovaný pôvodne
uznaný za vinného, podal odvolanie len obžalovaný a v dôsledku tohto odvolania bol rozsudok zrušený,
preto nemohlo dôjsť k zmene rozhodnutia v neprospech obžalovaného.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti
niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj preporušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že
výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania
výslovne vzdať.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.