Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. september 2018

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 16C/227/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117250696
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Sinčáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2018:6117250696.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobcu JUDr. R. Š., V..

X.X.XXXX, P. Q. XXX, Q. proti žalovanému I. Š., V.. XX.XX.XXXX, P. K. Č.. XXX, K., zast. JUDr. Jozefom
Pollákom, advokátom, Aleja slobody 1890/50, Dolný Kubín o neplatnosť darovacej zmluvy

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.11.2017 domáhal vyslovenia neplatnosti darovacej
zmluvy, ktorou jeho manželka previedla na žalovaného nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom

území Q., N. Q., N. Q.-N., zapísané na K. Č..XXX ako parcela registra „C“ Č..XXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXXX R. a budova súpisné číslo XX. Predmetné nehnuteľnosti patria podľa tvrdenia
žalobcu do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a jeho manželky, pričom na ich prevod nebol daný
súhlas žalobcu. Prevedené nehnuteľnosti nadobudli spoločne kúpou s tým, že manželka žalobcu chcela
podnikať, a preto bola kúpna zmluva (L. XXX/XX) vystavená len na jej meno. Keďže žalobca začal
podnikať skôr, na kúpu nehnuteľnosti použili finančné prostriedky z podnikania žalobcu nadobudnuté
počas trvania manželstva. Uvedené nehnuteľnosti žalobca neskôr sám prebudoval. Darovaciu zmluvu

považuje žalobca za neplatnú s poukazom na ust. § 40a Občianskeho zákonníka. Tiež uviedol, že
darkyňa je v posledných rokoch v zlom zdravotnom stave, trpí depresiami a nie je schopná rozlišovať
následky svojho konania. Podľa žalobcu jeho manželka netuší, čo sa jej dalo podpísať a za akých
okolností. Nachádza sa v stave tiesne a jej podpis bol vynútený. Žalobca je presvedčený, že vzhľadom
na zdravotný stav je zmluvná voľnosť jeho manželky značne obmedzená.

2. Spolu so žalobou podal žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže

žalovanému disponovať s uvedenými nehnuteľnosťami do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
Uznesením zo dňa 2.1.2018, č.k. 16C/227/2017-14, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.1.2018, bol
návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý.

3. K žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca pripojil výpis z listu vlastníctva k
sporným nehnuteľnostiam, sobášny list žalobcu a pokus o pokonávku. Z predloženého výpisu z listu
vlastníctva vyplývalo, že žalovaný nadobudol nehnuteľnosti vkladom V 4503/17 zo dňa 23.10.2017 na

základe darovacej zmluvy č.z. 229/17.

4. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť. Vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol,
že nehnuteľnosti nadobudol dobromyseľne ako dar od jeho matky s vedomím, že patrí výhradne jej.Predmetné nehnuteľnosti nadobudla matka kúpou, pričom na zaplatenie kúpnej ceny si musela vziať
pôžičku 200.000,-Sk, ktorú splácala príjmami zo svojho podnikania. 400.000,-Sk použila z rodinného
rozpočtu s tým, že ich musí vrátiť žalobcovi. Túto sumu v priebehu niekoľkých rokov splatila. Navyše,

podľa tvrdenia jeho matky, bola medzi manželmi podpísaná dohoda o vyňatí podnikateľských aktivít z
BSM. Žalobca jeho matku dlhodobo psychicky i fyzicky týral, v roku 2014 ho opustila. Matka žalovaného-
darkyňa bola pri darovaní plne spôsobilá k právnym úkonom, svoju slobodnú a vážnu vôľu prejavila
podpisom na darovacej zmluve. Predmet daru považovala za svoje výlučné vlastníctvo a žalovaný
dar dobromyseľne prijal. Darovanú nehnuteľnosť žalovaný plánoval speňažiť, aby sa mohol finančne

vysporiadať so svojou bývalou manželkou. Darovaná nehnuteľnosť mu mala pomôcť, a nie prinášať
starosti. V záujme vyhnúť sa súdnemu sporu súhlasil s vrátením daru jeho matke.

5. Žalobca v replike uviedol, že vyjadrenie žalovaného považuje za hrubo tendenčné, nepravdivé a
zlomyseľné, smerujúce k očierneniu žalobcu. Žalobca poukázal na finančnú pomoc, ktorú poskytoval
rodine žalovaného. Žalobca poprel týranie jeho manželky, tvrdil, že k tomu dochádza zo strany jeho

syna P..

6. Žalovaný dňa 7.6.2018 predložil súdu kópiu rozhodnutia Okresného úradu Košice-okolie zo dňa
14.5.2018 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra k nehnuteľnosti k sporným nehnuteľnostiam
v prospech Q. Š.Ú. (pôvodná darkyňa) na základe darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovaným ako

darcom a menovanou ako obdarovanou.

7. V súlade s ust. § 138 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým
sa spravuje konanie sporových strán pred súdom, súd výzvou zo dňa 8.6.2018 vyzval žalobcu
na oznámenie, či trvá na podanej žalobe, nakoľko jeho manželka sa opätovne stala vlastníčkou

predmetných nehnuteľností.

8. Na výzvu súdu žalobca oznámil, že na pokračovaní súdneho konania trvá, pretože žalovaný vrátil
nehnuteľnosť darovacou zmluvou namiesto dohody o odstúpení od darovacej zmluvy. Zdôraznil, že
veci nadobudnuté darom nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva. V budúcnosti by žalobca nemal

možnosť disponovať s darovanou nehnuteľnosťou. Poukázal na to, že každé súdne konanie má okrem
iného aj prevenčný a výchovný účinok. Podľa žalobcu má súd od každého občana vyžadovať právne
povedomie a následne jeho prípadnú vymožiteľnosť.

9. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 4.9.2018 žalovaný (po zvolení si advokáta v konaní)

namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanou určení, nevykonateľnosť
petitu a nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného vo vzťahu k požadovanému určeniu. Žalobu
navrhol zamietnuť v celom rozsahu a zaviazať žalobcu povinnosťou náhrady trov konania v rozsahu
100%.

10. Vo veci súd nariadil pojednávanie dňa 7.9.2018. Na pojednávaní žalobca opätovne uviedol, že na
podanej žalobe trvá. Nehnuteľnosť síce bola vrátená, avšak je tu morálne hľadisko a chce preukázať
svoju pravdu, inač sa nevie domôcť svojho práva.

11. Žalovaný na pojednávaní navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania v rozsahu

100 %. Žalobu považoval za nedôvodnú z dôvodov uvedených v písomnom podaní. K určovaciemu
výroku - vyslovenie neplatnosti prevodu nehnuteľností uviedol, že žaloba ako celok je neurčitá a nie je
zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Ak žalobou sledoval žalobca cieľ žalovať neplatnosť darovacej zmluvy
medzi žalovaným a jeho matkou, potom takémuto určovaciemu výroku nie je možné vyhovieť, nakoľko
pozitívnym výrokom súdu by sa právne postavenie žalobcu nijakým spôsobom nezmenilo, z ktorého

dôvodu žalobca nemá naliehavý právny záujem na takomto určení. Žalovaný nadobudol nehnuteľností
na základe darovacej zmluvy od svojej matky, pričom tieto nehnuteľnosti následne previedol späť na
svoju matku. V súčasnosti sú nehnuteľnosti evidované už na celkom iné osoby. V prípade pozitívneho
výroku súdu by nebolo možné rozsudok o takomto určení zapísať do katastra nehnuteľností s poukazom
na ust. § 34 ods.2 katastrálneho zákona, pričom výrok rozsudku o neplatnosti právneho úkonu nie

je záväzný aj pre účastníkov následnej zmluvy t.j. pre súčasných evidenčných vlastníkov, nakoľko v
katastri nehnuteľností nebola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní v súlade s ustanovením
§ 228 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 39 odsek 1 katastrálneho zákona. Rozhodnutie súdu v prípade
vyhovenia žalobnému návrhu by bolo preto nevykonateľné. Poukázal pritom na rozsiahlu aplikačnúčinnosť všeobecných súdov v rámci SR, ako príklad uviedol rozsudok Okresného súdu Námestovo
sp.zn. 3C 37/2008 - 169, ktorého kópiu predložil. Tiež namietal nedostatok vecnej legitimácie na strane
žalovanej s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej ak má byť určená neplatnosť

zmluvy, musia byť účastníkmi konania všetci, ktorí zmluvu uzavreli (napr. rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 3 Cdo 122/2002). V súvislosti s nedostatkom pasívnej legitimácie v konaní poukazoval na
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 11/2003, sp.zn. 6 Cdo 214/ 2011.

12. V súlade s ust. § 124 ods.1 CSP , vychádzajúc z obsahu žaloby i ďalších podaní žalobcu, súd dospel

k záveru, že podanou žalobou sa žalobca domáha neplatnosti darovacej zmluvy, na základe ktorej jeho
manželka previedla nehnuteľnosti na jeho syna - žalovaného.

13. Podľa ust. § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

14. Naliehavý právny záujem predstavuje podmienku úspešnosti žaloby v zmysle ust. § 137 písm.c)
CSP, pričom rozhodujúcim kritériom je skutočnosť, či prípadný vyhovujúci rozsudok bude mať pre
žalobcu právny význam a či sporové konanie bude užitočné t.j. odstráni spory medzi stranami. Naliehavý
právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi
žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným

právnym prostriedkom odstrániť. Prívlastok naliehavý je potrebné chápať tak, že právny záujem musí
mať dostatočnú intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že rozsudok bude pre žalobcu podstatným
spôsobom užitočný. Podľa koncepcie CSP (ale aj predtým OSP) je možné žalovať neplatnosť právnej
skutočnosti len vtedy, ak sa to priamo prejaví v právach a povinnostiach strany sporu a nesmie sa jednať
o riešenie prípadnej medzitýmnej otázky.

15. Neplatnosť zmluvy je právnou skutočnosťou podľa ust. § 2 ods.1 Občianskeho zákonníka,
pričom súčasná procesnoprávna úprava pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba, že tak
vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Úmyslom zákonodarcu bolo vylúčiť žaloby o
určenie neplatnosti právnej skutočnosti, s výnimkou toho kde to zákon vyžaduje. Výslovným záujmom

zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti
právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby
určovacej.
V danom prípade možnosť podať takúto žalobu zo žiadneho osobitného právneho predpisu žalobcovi
nevyplýva.

16. Navyše, v podanej žalobe je nesprávne označený okruh žalovaných, čo predstavuje nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie.

17. Súdna prax je dlhodobo jednotná v závere, že ak má byť určená v súdnom konaní neplatnosť zmluvy,

musiabyťsporovýmistranamivšetciúčastnícidanejzmluvy(právnehoúkonu),ktoréhoneplatnosťsamá
vysloviť. Ak týchto účastníkov (ktorí zmluvu uzavreli) niet, majú nimi byť ich právni nástupcovia. Uvedené
vyplýva z tej skutočnosti, že účastníci právneho úkonu sú nositeľmi práv a povinností vyplývajúcich z
hmotného práva, a teda majú vecnú legitimáciu.

18. Pojem vecná legitimácia sa v civilnom procesnom práve používa pre označenie stavu vyplývajúceho
z hmotného práva, kedy je jedna zo strán sporu subjektom práva a druhá na opačnej procesnej strane
subjektom povinnosti. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je
nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia,
o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca

tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti,
o ktorú v konaní ide. Aktívna aj pasívna vecná legitimácia je imanentnou súčasťou každého súdneho
konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových
strán nenamieta (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.6.2010 sp.zn. 2 Cdo 205/2009).19. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v
konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Strana sporu, ktorá je nositeľom

hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku tvrdí.
Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti.
Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt,
ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.1.2012

sp.zn. 6 Cdo 214/2011).

20. Nakoľko otázka vecnej legitimácie je otázkou vyplývajúcou z hmotného práva, povinnosťou súdu nie
je poučovať žalobcu o tom, že na strane žalovaných neoznačil subjekty, resp. všetky subjekty, ktoré sú
nositeľmi hmotnoprávnych povinností a musia byť sporovými stranami. Takýto nedostatok bez ďalšieho
vedie k neúspechu žalobcu v spore a k zamietnutiu žaloby.

Otázku vecnej legitimácie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a nedostatok aktívnej či pasívnej
vecnej legitimácie bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby (viď napr. rozsudok Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 31.10.2017 sp.zn. 6Co/110/2017).

21. Podľa § 628 ods.1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva

alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

22. Z cit. ust. vyplýva, že obaja účastníci darovacej zmluvy - darca i obdarovaný sú nositeľmi
hmotnoprávnych oprávnení (povinností), teda sú vecne legitimovaní, ak sa predmet konania sa týka
tohto právneho úkonu - darovacej zmluvy.

23. Ak je predmetom sporu určenie neplatnosti darovacej zmluvy, predmet konania sa preto týka tak
darcu, ako aj obdarovaného. Darovacia zmluva nemôže byť určená za neplatnú len voči jednému z jej
účastníkov, v danom prípade voči obdarovanému.

24. Rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu (§ 77 ods. 1 CSP), z čoho
vyplýva, že sporovými stranami pri takomto návrhu (o neplatnosť darovacej zmluvy) musia byť všetci
účastníci právneho úkonu (zmluvy), prípadne ich právni nástupcovia, lebo účinky rozsúdenej veci sa
vzťahujú iba na nich (§ 228 ods. 1 CSP). V opačnom prípade žaloba musí byť zamietnutá pre nedostatok
vecnej legitimácie.

25. V prejednávanom prípade nepochybne účastníkmi darovacej zmluvy, ktorej neplatnosti sa žalobca
domáha, bol nielen žalovaný, ale aj darca (darkyňa). Pretože podaná žaloba smeruje len voči jednému
účastníkovi tohto právneho úkonu, žaloba musela byť tiež pre nedostatok vecnej legitimácie na strane
žalovaných zamietnutá.

26. Súd zároveň poukazuje na aktuálny stav v katastri nehnuteľností, podľa ktorého žalovaný, ani
manželka žalobcu nie sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností. Súčasnými vlastníkmi sú tretie osoby -
I. X. v podiele 1 k celku a N. J. v podiele 1 k celku, obaja na základe kúpnej zmluvy č.120/18, na základe
rozhodnutia o povolení vkladu V 2272/18 zo dňa 1.6.2018. Neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy sa

žalobca domáha v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 16C/168/2018.

27. Možno súhlasiť s názorom žalovaného, že prípadné pozitívne rozhodnutie súdu v tomto konaní
by bolo nevykonateľné, pretože by sa ním nedosiahla žiadna zmena v právnom postavení žalobcu.
Vyhovenie žalobe by nemohlo priniesť žiadne konečné právo žalobcovi, nanajvýš by mohlo byť

prostriedkom pre ďalšie súdne konania, čo je v zásade neprípustné. Skúmaním vecnej stránky žaloby
sa však súd, vzhľadom na jej neprípustnosť i nedostatku pasívnej legitimácie, z dôvodu hospodárnosti
konania (čl.17 CSP) nezaoberal.

28. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods.1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.30. Nakoľko žalovaný bol v konaní plne úspešný, bola mu voči žalobcovi priznaná náhrada trov konania
v celom rozsahu.

31. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§355 ods.1,
§ 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods.1

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v platnom znení).