Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. máj 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/75/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114206624
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3114206624.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčínsudkyňouJUDr.VierouKumovouvprávnejvecižalobcuEOSKSISlovensko,s.r.o.,

IČO 35 724 803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska ul.č. 5, právne zastúpený Tomáš Kušnír, s.r.o., IČO
36 613 843, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska ul.č. 5 proti žalovanému Y. S., nar. XX.XX.XXXX, štátna
príslušnosť G., bytom X. XX do XX.XX.XXXX za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom Bratislava, Šafárikovo nám. 7, IČO 42
362 962, práv. zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava o
zaplatenie 3.213,51 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Návrh sa z am i e t a.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

III.Združenie VŠEOBECNÁOCHRANAPRÁVSPOTREBITEĽOVnemánároknanáhradutrovkonania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na začatie konania podaným na tunajšom súde dňa 24.03.2014 domáhal od
žalovaného zaplatenia sumy 3.213,51 eur, úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 04.07.2011
dp 11.08.2013 vo výške 81,36 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy
3.213,51 eur od 12.08.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Vo svojom návrhu uviedol, že

na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka zo dňa 27.06.2013 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom
Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO 00 151 653 (ďalej aj "postupca") a žalobcom, postúpil postupca
na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca a žalovaný uzatvorili dňa XX.XX.XXXX Z. č.
XXXXXXXXX(ďalej len "Zmluva"), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v
znení ich dodatkov (ďalej aj "VOP"). Na základe uvedenej Zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla
žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania

peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené
v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalobca zastával názor, že Zmluva obsahuje
všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného
zákonníka. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia tejto pohľadávky predstavovala sumu vo výške
3.514,89 Eur, ktorý pozostávala z istiny vo výške 2.503,09 Eur, riadneho úroku vo výške 710,42
Eur, úroku z omeškania vo výške 253,60 Eur a ostatného príslušenstva 65,78 Eur. Podľa zmluvy
právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 2.000,- Eur, ktorý mal byť splácaný v

mesačných splátkach vo výške 34,97 Eur, vždy k 3. dňu v mesiaci. Žalobca si návrhom uplatnil splátky
úverusplatnéod20.08.2013do03.02.2019,ktorésastalisplatnýmidňa11.08.2013kedybolavyhlásená
mimoriadna splatnosť úveru.2. Žalovaný sa k návrhu písomne nevyjadril.

3. Do konania na podporu žalovaného vstúpil za účinnosti zákona 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho

poriadku ( do 30.06.2016) oznámením zo dňa 12.09.2014 vedľajší účastník, ktorý sa k veci písomne
nevyjadril.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného , vypočutím vyjadrenia právneho zástupcu
žalobcu, oboznámením dokladov predložených žalobcom a to žaloby, Zmluvy o splátkovom úvere

zo dňa 20.02.2009, Všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu, Oznámenia
o postúpení pohľadávky právnym predchodcom žalobcu, Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
27.06.2013 vrátane prílohy č. 1, pokusu o zmier, platobnej histórie žalovaného, oznámenie právneho
predchodcu žalobcu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.05.2013, výzvy SLSP, a.s. zo dňa
16.02.2010 a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Z výsluchu žalovaného vyplynulo, že nespochybňuje uzavretie Zmluvy o úvere so SLSP a.s. K
nesplácaniu dohodnutých splátok poskytnutého úveru došlo z nedostatku finančných prostriedkov,
nakoľko stratil prácu. Nemôže splatiť dlžnú sumu jednorazovo, preto požiadal, aby mu bolo umožnené
splácať dlh v splátkach, max. po 20,- Eur mesačne, nakoľko naďalej nemá uzavretú pracovnú zmluvu
ani príjem zo závislej činnosti. Je zamestnaný len na dohodu, takže mesačne zarobí cca 136,- eur, za

predpokladu, že má prácu. Majetok väčšej hodnota nemá žiadny, ani iné dlhy. Žije s družkou s ktorou má
dve deti, partnerka je na materskej dovolenke a má príjem len vo výške zákonných dávok. Za bývanie
platia poplatky za plyn, elektriku a vodu spolu vo výške 140,- Eur.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca sa v plnom rozsahu pridržiava tvrdení v

žalobe a vo svojich vyjadreniach a je názoru, že je v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný nakoľko
došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu pred postúpením
pohľadávky.

7. Z obsahu zmluvy o splátkovom úvere č. 275180776 zo dňa 20.02.2009 bolo zistené, že právny

predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka a žalovaný ako dlžník uzatvorili uvedenú
zmluvu o splátkovom spotrebnom úvere, ktorou sa banka zaviazala poskytnúť žalovanému úver vo
výške 2.000,- Eur s fixnou úrokovou sadzbou 15,60 % ročne a žalovaný sa zaviazal splatiť poskytnutý
úver banke spolu s úrokom v mesačných splátkach po 34,97 Eur. Splatnosť prvej splátky bola dojednaná
v zmluve na 03.04.2009, konečná splatnosť úveru bola dojednaná na 03.02.2019 a splatnosť splátok k 3.

dňu kalendárneho mesiaca. Súčasťou zmluvy sú podľa jej obsahu aj Všeobecné obchodné podmienky
a Sadzobník, s ktorými sa žalovaný oboznámil a zaviazal sa ich dodržiavať.
8. Súčasťou zmluvy o úvere sú všeobecné obchodné podmienky /ďalej len "VOP"/ , podľa bodu 7.6.1
písm. a/ ktorých ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania
zo strany klienta alebo ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré

trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie
pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú
banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti.

9. Listom zo dňa 16.02.2010 vyzvala SLSP, a.s. dlžníka, žalovaného na zaplatenie dlhu s tým, že

je v omeškaní ku dňu 31.01.2010 vo výške 136,06 Eur, v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Doklad o
doručení výzvy resp. jej odoslaní žalovanému predložený nebol.

10. Z oznámenia právneho predchodcu žalobcu SLSP, a.s. o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa
20.05.2013 vyplynulo, že veriteľ ku dňu 17.05.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru,

čím sa pohľadávka zo zmluvy o úvere stala splatnou v celom rozsahu. Pohľadávku ku dňu vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti predstavovala sumu vo výške 3.443,18 Eur. Uvedené bolo žalovanému odoslané
prostredníctvompoštydňa23.05.2013naadresuJ.XXX. Z.oznámenieneprevzal,dňa27.05.2013bola
zásielka uložená na pošte. Kedy bola následne vrátené právnemu predchodcovi žalobcu ako neprevzatá
adresátom z predloženého nie je zistiteľné.

11. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako
postupca postúpil pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu ako
postupníka.12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 2 písm. a/, b/ Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy /ďalej len "zákon č. 258/2001 Z.z."/ na

účely tohto zákona sa rozumie a/spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
nazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeodloženejplatby,pôžičky,úverualebovinejprávnej
forme; b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

14. Podľa § 2 písm. a/, b/ Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov /ďalej len "zákon č. 258/2001 Z.z."/ na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme; zmluvou o spotrebiteľskom úvere

zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

15. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného

spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

16. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka /ďalej len "Občiansky zákonník"/
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

19. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

21.Priplnenídohodnutomvsplátkachplatí,žekaždázosplátokpredstavujesamostatnéplnenie,apreto
pre každú splátku začína plynúť premlčacia doba podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka samostatne.
Deň zročnosti jednotlivých splátok vyplýva z dohody účastníkov o splátkach, ktorá je súčasťou zmluvy
a od tohto stanoveného dňa splatnosti jednotlivých splátok úveru začína plynúť premlčacia dobajednotlivých splátok. Dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o splnení dlhu v splátkach umožňuje veriteľovi,
aby od dlžníka požadoval vždy iba zaplatenie tej splátky, ktorá sa stala zročnou. Ust. § 565 Občianskeho
zákonníka umožňuje veriteľovi a dlžníkovi dohodnúť, že ak dlžník nesplní niektorú splátku úveru, tak

sa stane zročným celý dlh a veriteľ môže žiadať od dlžníka o zaplatenie celého dlhu vzniknutého zo
zmluvy o úvere. Bez dohody veriteľ toto právo nemá. Veriteľ si však môže toto svoje právo na zaplatenie
celého zvyšku dlhu voči dlžníkovi, uplatniť iba do zročnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Ak veriteľ
toto svoje právo nevyužije a proti dlžníkovi si neuplatní právo na zaplatenie celého zvyšku dlhu, prestane
dňom zročnosti najbližšie nasledujúcej splátky plynúť premlčacia doba pre celý zvyšok dlhu a jednotlivé

splátky sa opäť začnú premlčovať samostatne od ich zročnosti až do okamihu, keď dlžník nesplní
niektorú zo splátok. Dňom nesplnenia tejto splátky začne nanovo plynúť premlčacia doba pre celý
zvyšok dlhu, avšak len ak veriteľ aktívne využije svoje právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, t.j.
zosplatniť celý zvyšok nesplateného úveru. Ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka precizuje ust. §
565 Občianskeho zákonníka pre prípad spotrebiteľskej zmluvy tak, že veriteľ si môže právo podľa §
565 Občianskeho zákonníka uplatniť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením

splátky a keď súčasne upozorniť spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

22. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách banka je právnická osoba so sídlom na území
Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá a) prijíma vklady a b) poskytuje úvery a
ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky

sa zakazuje.

23. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách banka je právnická osoba so sídlom na území
Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá a) prijíma vklady a b) poskytuje úvery a
ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky

sa zakazuje.

24. Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách predmetom bankového tajomstva sú všetky
informácie a doklady o záležitostiach týkajúcich sa klienta banky alebo klienta pobočky zahraničnej
banky, ktoré nie sú verejne prístupné, najmä informácie o obchodoch, stavoch na účtoch a stavoch

vkladov. Tieto informácie banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné utajovať a chrániť pred
vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením. Informácie a doklady o
záležitostiach, ktoré sú chránené bankovým tajomstvom, banka a pobočka zahraničnej banky môžu
poskytnúť tretím osobám len s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutého klienta alebo na
jeho písomný pokyn, ak tento zákon neustanovuje inak. Klient má právo za úhradu vecných nákladov

oboznámiť sa s informáciami, ktoré sa o ňom vedú v databáze banky alebo pobočky zahraničnej banky,
a na obstaranie výpisu z nej. Za porušenie bankového tajomstva sa nepovažuje poskytovanie informácií
v súhrnnej podobe, z ktorých nie je zrejmý názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, meno a
priezvisko klienta.

25. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách( účinného do 31.07.2014 teda v čase
postúpenia pohľadávky), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej
banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej

osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri

postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

26. Bolo preukázané, že medzi pôvodným veriteľom SLSP, a.s. ako postupcom a žalobcom ako
postupníkom bola dňa 27.06.2013 uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok, z prílohy ktorej vyplýva, že
predmetom postúpenia mala byť aj pohľadávka voči žalovanému na základe zmluvy o splátkovom úverezo dňa 20.02.2009. Ustanovenie § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznáva veriteľovi právo postúpiť
svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka písomnou zmluvou inému subjektu. Postúpením pohľadávky
dochádza k zmene v osobe veriteľa, novým veriteľom sa stane postupník, ktorý nadobúda pohľadávku s

príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Stanovená obligatórna písomná forma zmluvy o postúpení
pohľadávok bola v danom prípade splnená. Keďže pôvodný veriteľ SLSP, a.s. je bankou, zákonodarcom
sú stanovené ďalšie podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mohlo dôjsť k platnému postúpeniu
pohľadávky banky na inú osobu. V zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách
môže banka postúpiť pohľadávku voči klientovi aj bez súhlasu klienta aj osobe, ktorá nemusí byť bankou

vtedy, ak klient, teda dlžník je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke, ak predtým banka písomne vyzve klienta na úhradu
omeškaných splátok pohľadávky. Tieto predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.
Písomnú výzvu banky dlžníkovi na splnenie dlhu ako nevyhnutnú podmienku platnosti postúpenia
pohľadávky banky na tretiu osobu vyhodnotil aj Krajský súd v Prešove v uznesení č.k. 6Co/119/2013-135
zo dňa 29.5.2014, Krajský súd v Trenčíne v rozsudku č.k. 5Co/460/2015-138 zo dňa 13.1.2016, ktoré

súdy zároveň konštatovali, že banka môže postúpiť na tretiu osobu len splatnú pohľadávku. Vedľajší
účastník na strane žalovaných (do 30.06.2016) namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
práve s poukazom na citované ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.

27. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 20.02.2009 bola medzi právnym predchodcom žalobcu

ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená zmluva o splátkovom úvere podľa ustanovenia §
497 a nasl. Obchodného zákonníka. Ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Žalovaný obsah zmluvy a zmluvných dojednaní pred jej podpisom podstatným spôsobom
nemohol ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že právny predchodca žalobcu vzorový
text zmluvy, zmluvných dojednaní používal vo viacerých prípadoch pri poskytovaní tovarov iným

spotrebiteľom. Žalovanému poskytol úver žalobca v rámci jeho podnikateľskej činnosti a žalovaný
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej či inej
podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, čo vyplýva aj z jeho označenia v zmluve. Preskúmaním
zmluvy v spojitosti s uplatneným nárokom súd nezistil, žeby táto obsahovala neprijateľné zmluvné
podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami

zmluvných strán. Ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver, teda dočasne
poskytnúť peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere a spotrebiteľ sa zaväzuje tieto vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené s úverom. Na uvedenú zmluvu sa vzťahuje aj zákon č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, pretože žalobca poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a
žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania /opak žalobca ani netvrdil/. Po preskúmaní obsahu zmluvy súd konštatoval, že predmetná
zmluva obsahuje náležitosti tak, ako to vyžaduje zákon č. 258/2001 Z.z o spotrebiteľských úveroch.

28. Pred vyhodnotením oprávnenosti uplatneného nároku sa súd ako prvotnou otázkou zaoberal tým,
či žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovaným

na základe predmetnej zmluvy o úvere. Súd skúma aktívnu vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti.
Aktívna vecná legitimácia v občianskom súdnom konaní znamená oprávnenie účastníka vyplývajúce
mu z hmotného práva. Aktívnu vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného
práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Pasívne legitimovaný
je v konaní nositeľ subjektívnej povinnosti, vyplývajúcej z hmotného práva, splnenia ktorej povinnosti

sa žalobca domáha.
29. Žalobca odvodzoval svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby od zmluvy o postúpení pohľadávok,
ktorú uzavrel so Slovenskou sporiteľňou, a.s., na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ
(postupca) postúpila svoju pohľadávku voči žalovaným ako dlžníkom na žalobcu (postupníka). V danom
prípade sa jedná o zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá vznikla banke ako veriteľovi voči žalovaným

ako dlžníkom zo zmluvy o splátkovom úvere, ktorú súd vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú. Vzhľadom
na skutočnosť, že postupcom bola banka, postupníkom bol žalobca, ktorý nemá postavenie banky
a nemá povolenie na vykonávanie bankovej činnosti a dlžníkom bol klientom banky, vzťahujú sa na
postúpenie pohľadávky nielen ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 524 a nasl.), ale aj ustanovenia
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (§ 92 ods. 8). Pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorou

sa postupuje pohľadávka z nezosplatneného úveru z banky na tretí subjekt, je v zmysle tohto zákona
vyžadované splnenie ďalších predpokladov, pričom nesplnenie čo i len jedného z nich spôsobuje
absolútnu neplatnosť zmluvy v časti postúpenia predmetnej pohľadávky. Ak tieto predpoklady nie
sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné,zakázané), potom jej "postúpenie" je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako
také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení,
aleajnavonok,vočidlžníkovi.Aniprípadnéoznámeniepostupcuvzmysle§526Občianskehozákonníka

nemá voči dlžníkovi žiadne účinky.

30. V danej veci vyplynulo, že ku dňu postúpenia pohľadávky banky voči žalovanému na žalobcu,
žalovaný ako klienti neplnil včas a riadne svoj dlh zo zmluvy o splátkovom úvere. Naposledy uhradil na
úver peňažné prostriedky dňa 12.04.2010 a 03.05.2010. Žalobca v konaní predložil na výzvu súdu listinu

označenú ako výzvu zo dňa 16.02.2010, ktorou vyzvala SLSP, a.s. dlžníka, na zaplatenie dlhu s tým,
že je v omeškaní ku dňu 31.01.2010 vo výške 136,06 Eur, v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Doklad o
doručení výzvy resp. jej odoslaní žalovanému predložený nebol. Žalobca nepredložil akýkoľvek dôkaz o
tom, že táto listina bola doručená žalovanému, resp. že by mu bola (s poukazom na čl. 10 VOP, ktoré boli
súčasťou zmluvy o splátkovom úvere) čo i len odoslaná (napr. doručenka, podací lístok, výpis z poštovej
knihy, podací hárok a podobne), resp. zaslaná elektronickými médiami. Naviac veriteľ do zročnosti

najbližšie nasledujúcej splátky aktívne nevyužil svoje právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru.

31. Pokiaľ ide o ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z., toto zákonné ustanovenie hovorí o tom, že ak bola
doručená písomná výzva banky na úhradu dlžnej sumy, napriek ktorej však za obdobie dlhšie ako 90
kalendárnychdnítútodlžnúsumudlžníkneuhradí,môžebankapohľadávkupostúpiťinejosobe,ktoránie

je bankou aj bez jeho súhlasu. Veta druhá hovorí o tom, že banka takéto právo nemôže uplatniť, ak by jej
klient pred postúpením uhradil omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva.
Banka však aj v prípade, že klient uhradí omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho
príslušenstva, môže pohľadávku postúpiť v prípade, ak súčet všetkých omeškaní so splnením, čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke, alebo pobočke zahraničnej banky, presiahol jeden rok.

Inými slovami povedané, banka musí najskôr klienta vyzvať na úhradu peňažného záväzku, s ktorým je
v omeškaní, ak po tejto výzve dlhšie ako 90 kalendárnych dní klient neuhradí peňažný záväzok môže
banka postúpiť pohľadávku aj na tretiu osobu, ktorá nie je bankou. V prípade, ak by aj po uplynutí 90 dní
klient svoj peňažný záväzok, s ktorým je v omeškaní, uhradil, takto banka postupovať nemôže, ak však
po uplynutí 90 dní klient svoj omeškaný peňažný záväzok uhradí, ale ide o peňažný záväzok, s ktorým

je v omeškaní dlhšie ako 1 rok, môže banka aj napriek tejto úhrade pohľadávku postúpiť. Vo všetkých
prípadoch však platí, že musí tomuto predchádzať písomná výzva na úhradu.
32. Keďže žalobca nepreukázal, že pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky na žalobcu písomne
vyzval žalovaného na splnenie peňažného záväzku, že túto výzvu odoslal, a doručil. Právny predchodca
žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 17. 05. 2013, a to oznámením zo dňa 20. 05. 2013,

ktorým zároveň žalovaného vyzval na úhradu dlhu a dňa 27. 06. 2013 došlo k postúpeniu pohľadávky na
žalobcu. Súd mal tak za preukázané, že neuplynula v danom prípade lehota 90 dní od písomnej výzvy
banky na splatenie pohľadávky, a teda neboli splnené podmienky uvedené v ust. § 92 ods. 8 Zákona
o bankách. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 je v časti postúpenia pohľadávky voči
žalovanému absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, a to pre

nedodržaniezákonnejpodmienkyuvedenejvustanovení§ 92ods.8zákonač.483/2001Z.z.obankách.

33. Na uvedenom závere nemení nič ani bod 19.16 VOP SLSP, a.s. , keďže na uvedené nemožno
prihliadať ako na individuálne dojednanú zmluvnú podmienku so spotrebiteľom, keďže sa nachádza
vo vopred naformulovaných všeobecných obchodných podmienkach veriteľa, ktoré spotrebiteľ - dlžník

určite žiadnym spôsobom neovplyvňoval ani nedojednával. Tieto sú vopred dané veriteľom, dokonca ich
veriteľ môže kedykoľvek zmeniť a žiaden súhlas s ich novším znením od dlžníkov nevyžaduje. Uvedené
vyplýva z vyššie cit. ust. zákonov na ochranu spotrebiteľa. Toto ust. VOP preto nemožno považovať za
vopred daný súhlas dlžníka s postúpením pohľadávky žiadaný v zmysle § 92 ods. 8 zák. o bankách.
Naviac takéto znenie VOP je v rozpore s ust. § 53 ods. 1 a nasl. OZ a ust. zák. na ochranu spotrebiteľa

(značná nerovnováha v právach a povinnostiach veriteľa v neprospech spotrebiteľa - dlžníka). Dlžník
ako spotrebiteľ nebol bez predchádzajúceho písomného súhlasu oprávnený postúpiť svoju pohľadávku
a naopak právny predchodca žalobcu ako veriteľ bol na takéto konanie oprávnený. Táto podmienka
vytvára hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami dvoch zmluvných strán. Výrazným spôsobom
obmedzuje oprávnenie spotrebiteľa nakladať s pohľadávkou, ktorá potencionálne môže vzniknúť proti

veriteľovi a nestanovuje žiadne podmienky, za ktorých môže veriteľ súhlas s postúpením pohľadávky
odoprieť a ponecháva tak rozhodnutie na svojvôľu veriteľa. Navyše ust. § 525 ods.1 Občianskeho
zákonníka zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa
zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať práve za takýto druh pohľadávok.S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a
požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona o bankách, ako aj obsiahle
bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo

zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto
požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom
- postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom (bankou) a dlžníkom.
Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie ust. § 525 ods.1 Občianskeho zákonníka bráni
postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať

mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods.8
zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok.

34.Zuvedenýchdôvodov, keďžežalobcanepreukázal,žesaplatneaúčinnestalveriteľomuplatňovanej
pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie súd pre nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu návrh výrokom I. v celom rozsahu zamietol. Tento nedostatok nemôže súd

zhojiť ani odstraňovaním vád podania v zmysle § 128 a nasl. zák.č. 160/2015 Z.z. civilný sporový
poriadok (CSP).

35. Podľa § 255 ods.1,2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. Podľa § 262 ods.1,2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

37. Žalovaný bol v konaní úspešný, preto by mu patrila náhrada trov konania. Nakoľko si náhradu trov
konania neuplatnil a zo spisu nevyplýva, že by mu v konaní nejaké trovy vznikli, súd rozhodol tak, že
žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

38. Vedľajší účastník na strane žalovaného (do 30.06.2016, za účinnosti zákona 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku) si náhradu trov konania uplatnil (v oznámení o vstupe do konania).
Vo veci samej sa k návrhu nevyjadril. Súd posudzujúc účelnosť nákladov vynaložených na právne
zastúpenie konštatoval, že vedľajší účastník požadované náklady nevynaložil účelne. S ohľadom na

množstvo obdobných prejednávaných vecí niet sporu o tom, že vedľajší účastník na strane žalovaného
zastúpený advokátskou kanceláriou hromadne vstupuje do porovnateľných vecí žalobcu, kde sa obsah
jeho podaní mení len o individualizáciu tej- ktorej veci. V takomto prípade trovy konania vzniknuté
zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach nemožno
považovať za trovy účelne vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Takýto

záver je plne súladný i s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 06.2014 sp.
zn. 6MCdo 9/2013, v ktorom najvyšší súd zaujal jednoznačné stanovisko, podľa ktorého zastúpenie
vedľajšieho účastníka advokátom vo veciach, ktoré spolu napĺňajú charakteristiku tzv. hromadných vecí,
sa javí ako odporujúce rozumnosti, a teda ako zneužitie práva na právnu ochranu, pričom to má za
následok povinnosť súdov konštatovať neúčelnosť nákladov vynaložených na právne zastúpenie, a teda

ich nepriznanie účastníkovi, ktorý by inak na ich náhradu mal právo. Súd preto bývalému vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.