Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. august 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/378/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115223177
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3115223177.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcu A., štátneho občana

SR proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO 35792752,
zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16,
IČO 47 233 516, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e sa, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a dohoda o
zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavreté medzi žalobcom a žalovaným sú
neplatné.

II. Z r u š u j e sa uznesenie o neodkladnom opatrení vydané Okresným súdom Trenčín č. k.
18C/378/2015 - 47 zo dňa 17.12.2015 s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o
ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX
zo dňa 02.05.2012 a dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavreté
medzi žalobcom a žalovaným sú neplatné. Súčasne žiadal aj náhradu trov konania. Svoju žalobu

odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel úverový právny úrok, ktorý sa stal právnym rámcom na
poskytnutie finančných prostriedkov. Ide o formulárové typové spotrebiteľské zmluvy - úverovú zmluvu
č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.05.2012. Zmluvy považuje za problematické a z
eurokonformného hľadiska za neudržateľné. V zmluve sú okrem iného neprijateľné podmienky a
ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 a inými kogentnými ustanoveniami (nečitateľnosť zmluvných
podmienok, neprijateľná rozhodcovská doložka, sankčné poplatky, dohoda o zrážkach zo mzdy).
Súčasťou typovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa je aj dohoda o zrážkach

zo mzdy. Žalovaný napriek spornosti veci požiadal jeho zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo
mzdy. Poznamenal, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy považuje za rozporný s právom Európskej
únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je aj v predmetnej veci neplatný. Poznamenal, že ide
o tzv. mimosúdne zrážky, ktoré umožňujú postohovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky nedokáže
priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť, a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré
by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad jeho majetkom je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý
na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva

poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa, a to vrátane plnení z
neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona.
Dodal, že Súdny dvor EÚ vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôrazňuje v rámci spotrebiteľskej
koncentrácie nerovnováhu na úkor spotrebiteľa a dôvodnosť ex offo ochrany, pričom poukázal narozhodnutiaC-240/98,C-244/98,C-24/98,C-168/10,C-106/77,C-334/92,C-168/05,C-243/08,C-76/10.
Tiež poukázal aj na rakúsku právnu úpravu, ktorá chráni spotrebiteľa pred mimosúdnymi zrážkami zo
mzdy. Na rozdiel od rakúskeho práva, slovenská právna úprava neumožňuje ani spotrebiteľovi, ani jeho

zamestnávateľovi namietať priamo mimosúdny akt veriteľa, povahu a výšku dlhu a zároveň mimosúdne
zastaviť zásah do majetku spotrebiteľa zrážkami zo mzdy, a to napriek tomu, že veriteľ je súkromnou
osobou a jeho moc siahať na majetok spotrebiteľa nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou
a nie je ani inak odvodená od verejnej moci. Tvrdí, že v zmysle rozsudku Simmenthal existuje možnosť
judikovať rozpor inštitútu zrážok zo mzdy spotrebiteľa s právom EÚ. Ak je slovenská právna úprava

dohody o zrážkach zo mzdy v rozpore s právom EÚ, bol by dôvod konštatovať rozpor predmetnej dohody
o zrážkach zo mzdy so zákonom resp. medzinárodnou zmluvou. Ani v prípade upustenia od použitia
dohody o zrážkach zo mzdy nemá bez presného vyhlásenia veriteľa istotu, že veriteľ v budúcnosti
opätovne nevyzve jeho zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví
výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky. Žalobca ďalej uviedol, že v čase uzavretia zmluvy
nedokázal vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázal rozpoznať

ani nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ. Poukázal na Infrigement Európskej
komisii proti SR č. 2012/4165, kde EK poukazuje na: „okrem rozhodcovského konania v obchodnom
styku a priameho či nepriameho vzdania sa spotrebiteľských práv, existujú na Slovensku aj iné možnosti
ako obísť uplatňovanie

právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, či ochranu pred nekalými podmienkami a tieto sú využívané
v značnom rozsahu, napr. záložné zmluvy, notárske zápisnice alebo vzdanie sa mzdových nárokov
v prospech veriteľa. Všetky tieto prostriedky obsahujú porušenia právnych predpisov o ochrane
spotrebiteľa bez riadnej kontroly zo strany nezávislého súdu. Vzdanie sa mzdových nárokov a
dobrovoľné dražby na základe záložného práva umožňujú obchodníkom vymáhať svoje pohľadávky

voči spotrebiteľom bez toho, aby sa museli obrátiť na súd, hoci ich pohľadávky nie sú podľa právnych
predpisov o ochrane spotrebiteľa ani pravidiel o nekalých zmluvných podmienkach opodstatnené.“
Dodal, že v zmysle § 80 písm. c) O. s. p. má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
právneho úkonu. Deklarovaním neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek
legitimitu na použitie tohto zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach. Vyrieši sa

tým neprípustnosť dohody o zrážkach zo mzdy čo do základu právnej otázky. Žalovaný v Hlave 6 VOP
dojednal podmienku, že ak sa klient oneskorí so splácaním úveru, je oprávnený požadovať, aby klientovi
vykonával platca jeho mzdy mesačnú zrážku zo mzdy vo výške 2 x po 80,37 eur, maximálne však vo
výške, ktorú pripúšťajú platné právne predpisy, a to až do uhradenia dlžných splátok úveru. Súčasne
ak si klient po uhradení dlžných splátok úveru formou zrážok zo mzdy nebude riadne a včas plniť svoje

záväzky voči spoločnosti, zaväzuje sa klient úver splácať v splátkach vo výške každej splátky rovnajúcej
sa dvojnásobku pravidelnej splátky, a to naďalej v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve s tým,
že počet zostávajúcich splátok úveru sa tým zníži na polovicu. Klient podpisom zmluvy dáva príkaz
zamestnávateľovi k pravidelnej úhrade týchto nových splátok úveru ponížením jeho pohľadávok na
mesačnú výplatu mzdy a k jeho uhradeniu na účet spoločnosti a súčasne spoločnosť oprávňuje k ich

prijatiu s tým, že zamestnávateľ je povinný tieto splátky pravidelne hradiť a spoločnosť je oprávnená
prijímať nie len do úplného vrátenia celého poskytnutého úveru s úrokmi, ale i s úrokmi z omeškania,
zmluvných pokút, náhrad škôd, poplatkov a ostatných záväzkov klienta. Je presvedčený, že zrážky
zo mzdy zvlášť na plnenie z nekalých podmienok zasiahnu do sociálnej sféry spotrebiteľa, a preto sú
akceptovateľné iba zrážky zo mzdy v exekúcii, v rámci ktorej súd dohliadne v rámci princípu ochrany

povinného na neprimeranosti. Podstatné je, že ustanovenie úverovej zmluvy s poukazom na úverové
podmienky nie je možné považovať za dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá bez osobitného vyjednávania,
je neprijateľná. Zdôraznil, že dohodu považuje za neplatnú, pretože je v rozpore so zákonom. Nebola
individuálne dojednaná, bola nanútená, predložená na podpis v čase, keď nedisponoval finančnými
prostriedkami, ktoré mu mali byť zmluvou o úvere zapožičané.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a túto žiadal zamietnuť. Uviedol, že určovacia žaloba je v
zmysle Civilného sporového poriadku ohľadne právnej skutočnosti prípustná len vtedy, ak to ustanovuje
osobitný predpis. Má za to, že podaná žaloba je neprípustná podľa § 137 písm. c), d) CSP, nakoľko
žalobca sa nedomáha určenia práva a osobitný zákon takýto typ žaloby neupravuje. Poznamenal, že

dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky, prostredníctvom ktorej sa
pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka, t. j. k úhrade splátok úveru. Podstatou dohody o zrážkach zo
mzdy je, že platiteľ mzdy dlžníka uhrádza na základe dlžníkovho súhlasu je splatný dlh pomocou zrážok
zo mzdy a tieto poukazuje na účet veriteľa. Tento inštitút patrí k tradičným prostriedkom zabezpečeniazáväzkov, ktorý upravuje Občiansky zákonník. Veriteľovi vzniká právo použiť tento inštitút, len čo sa
pohľadávka stala splatnou. Na jeho použitie sa teda neviaže schválenie rozhodnutím

súdu, ani žiadna súdna kontrola, ale existencia právnej skutočnosti, napr. porušenie povinnosti
vyplývajúcej zo zmluvy. Tento zabezpečovací inštitút nebol zo spotrebiteľského práva zákonodarcom
vylúčený ako neprípustný. Tvrdenie žalobcu o neprijateľnom charaktere dohody o zrážkach zo
mzdy neobstojí, nakoľko sa jedná o zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky. Žiadny právny
predpis neuvádza, že k uzatvoreniu dohody o zrážkach zo mzdy je potrebná akákoľvek verifikácia

či rozhodnutie súdu. Neprijateľnou podmienkou je ustanovenie, ktoré sa odchyľuje od zákona v
neprospech spotrebiteľa a súčasne v neprospech spotrebiteľa aj vytvára značnú nerovnováhu v
postavení strán. Neprijateľnou podmienkou teda nie je taká dohoda, ktorá kopíruje obsah zákonnej
úpravy. Toto vyplýva výslovne aj zo smernice Rady 93/13/EHS. Podotkol, že dňa 23.12.2015 nadobudol
účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z.. Podľa jeho znenia bolo určené, že záväzky z úverovej spotrebiteľskej
zmluvy je možné zabezpečiť len dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením a záložným právom. Ak

NRSR ako jediný zákonodarný orgán vo forme zákona určila, že dohoda o zrážkach zo mzdy je stále
prípustný spôsob zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, potom každý je týmto
rozhodnutím zákonodarcu vo forme zákona viazaný. Súčasne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
v Bratislave č. k. 6Co/142/2016-86. Nesúhlasil, že by bol povinný označiť platiteľa mzdy, nakoľko
žiadne zákonné ustanovenie takúto náležitosť neupravuje. Zákonná úprava určuje len to, že predloženie

dohody sa realizuje platiteľovi mzdy. Teda tomu subjektu, ktorý je platiteľom mzdy, nie tomu, ktorý by
mal byť uvedený v dohode. Z praktických dôvodov zákon nemôže určovať uvedenie platiteľa mzdy,
pretože napríklad pri zmene platiteľa mzdy by sa musela dohoda o zrážkach zo mzdy ako celok stať
neplatnou, resp. nevykonateľnou, keďže by v nej uvedený platiteľ mzdy nekorešpondoval so skutočným
stavom. Uvedené podporne vyplýva aj z úpravy Zákonníka práce, ktoré v ustanovení § 131 ods. 8

upravuje situáciu zmeny zamestnávateľa dlžníka počas vykonávania zrážok zo mzdy. Žalovaný ďalej
uviedol, že žiadne ustanovenie únijného práva neupravuje výkon zrážok. Reguláciu tohto inštitútu
ponecháva výlučne na vôli vnútroštátneho zákonodarcu. Podľa novely zákona č. 129/2010 Z. z. účinnej
od 23.12.2015, získanie spotrebiteľského úveru nemožno podmieniť uzavretím vzájomnej závislej
zmluvy, s výnimkou zmluvy o zabezpečení záväzku spotrebiteľa zrážkami zo mzdy a z iných príjmov.

V tejto novele boli zohľadnené viaceré právne záväzné akty EÚ, rovnako aj smernica Rady 93/13/
EHS. Podľa doložky zlučiteľnosti bol konštatovaný aj súlad právnej úpravy s únijným právom. Smernica
93/13/EHS nezavádza plnú harmonizáciu právnych prostriedkov členských štáto, ale poskytuje štátom
priestor na vlastnú úpravu. Žiadne ustanovenie újiného práva neupravuje neprípustnosť alebo zákaz
zrážok zo mzdy na základe dohody uzavretej medzi dodávateľom a dlžníkom. Neexistuje ustanovenie,

ktoré by túto otázku riešilo. V dosledku toho je potom vecou vnútroštátneho zákonodarcu, aby si sám
stanovil podmienky, za akýchje použitie hmotnoprávneho inštitútu možno alebo nie. Tvrdenie žalobcu o
nemožnosti zabezpečenia budúcej pohľadávky je nesprávne. Všetky pohľadávky sú kauzálne spojené
práve vymedzením právneho titulu ich vzniku na zmluvu o revolvingovom úvere. Preto aj napríklad
pohľadávka titulom poskytnutia revolvingu nie je akoukoľvek pohľadávkou, ale je presne určená a

viazaná na konkrétny právny dôvod jej existencie. Uvedené neznamená, že tieto nároky nie sú určité,
ale znamená to, že vznik týchto nárokov je viazaný na obsah právneho vzťahu, ktorý je práve definovaný
zmluvou a možnosťou ich vzniku v budúcnosti. Uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy veriteľ neporušuje
žiadny zákon. Použitie ustanovenia § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. je neprípustné z dôvodu zákazu
spätného pôsobenia právnej normy.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žiadosti o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX., oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXX2, žiadosti

o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.05.2012, oznámením veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi - zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXX2dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve
č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.05.2012, žiadostí o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 27.09.2013,
oznámenia zo dňa 19.11.2015 a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalobca dňa 02.05.2012 požiadal žiadosťou č. XXXXXXXXXX žalovaného o poskytnutie
revolvingového úveru vo výške (úverovom limite) 1.500 eur, pričom uviedol, že úver bude splácať v 42
mesačných splátkach po 80,37 eur k 30. dňu v mesiaci. Celková čiastka, ktorú musí za poskytnutie
úveru zaplatiť bola stanovená na sumu 3.375,54 eur. Predpokladaná RPMN za úver bola stanovenávo výške 70,01 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 % a priemerná RPMN za úver 45,23 %. Podľa
žiadosti žalobca žiadal o poskytnutie revolvingu vo výške 720,84 eur, pričom celková čiastka splatná
dlžníkom predstavovala sumu 1.928,88 eur. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu bola

určená vo výške 63,32 %, ročná úroková sadzba revolvingu vo výške 76,21 %. Dňa 04.05.2012 prijal
žalovaný predmetnú žiadosť s tým, že úver poskytne vo výške 1.500 eur, pričom predmetný úver bude
žalobca ako žiadateľ splácať v 42 mesačných splátkach po 80,37 eur k 30. dňu v mesiaci. Celková suma
splatná žalobcom tak predstavovala výšku 3.375,54 eur, RPMN za úver bola určená vo výške 65,24
%, ročná úroková sadzba za úver vo výške 70,01 % a priemernú RPMN za úver vo výške 45,23 %.

Revolving poskytol v sume 720,84 eur s výškou celkovej čiastky splatnej žalobcom v sume 1.928,88
eur. Predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí revolvingu stanovil vo výške 60,49 %. Ročnú úrokovú
sadzbu revolvingu určil vo výške 76,21 %.

5. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 04.05.2012 vyplýva, že žalovaný žalobcovi schválil úver vo výške 1.500

eur so splatnosťou v 42 mesačných splátkach po 80,37 eur. Dátum splatnosti prvej splátky bol určený na
deň30.06.2012adátumsplatnostiposlednejsplátkybolurčenýnadeň30.11.2015.Periodicitasplácania
bola určená mesačne vždy k 30. dňu v mesiaci. Celková výška úveru bola stanovená vo výške 1.500
eur, RPMN úveru 65,24 %, priemerná RPMN 45,23 %. Revolving žalovaný schválil žalobcovi vo výške
902,92 eur, pričom výška mesačnej splátky úveru po vykonanom revolvingu predstavuje sumu 80,37

eur. RPMN po vykonaní revolvingu predstavuje výšku 60,49 %. Celková čiastka splatná dlžníkom je
3.375,54 eur, odplata za poskytnutie služby v zmysle dohody o poskytovaní služby je v sume 215,75
eur, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, celková čiastka splatná dlžníkom pri poskytnutí každého
revolvingu predstavuje sumu 1.928,88 eur a ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 %.

6. Z dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX vyplýva, že túto podpísal dňa
02.05.2012 ako dlžník žalobca a dňa 04.05.2012 žalovaný ako veriteľ. Podľa čl. I spoločnosť (žalovaný)
bude mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi n
základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
čiastku 1.500 eur. V zmysle zmluvy/dodatku k zmluve má dlžník právo, aby mu v prípade riadneho

splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci tzv. revolvingu/ov. Pohľadávky spoločnosti voči
dlžníkovi zabezpečované touto dohodou sú tvorené úverom vrátane

prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingu/ov),
prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v

súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami
spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej
prípadných dodatkov. Podľa čl. II dohody strany dojednali v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka k
zabezpečeniu pohľadávok spoločnosti uvedených v čl. I dohody, dohodu o zrážkach zo mzdy, prípadne
iných príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou, ktorú dlžník poberá od svojho

zamestnávateľa. Na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech
spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka, vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať
ich na bankový účet žalovaného pod uvedeným variabilným symbolom vo výške 80,37 € mesačne.
Strany výslovne súhlasia s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná
v dohodnutej výške, ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok

výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zvýšená nad
dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov
upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady všetkých
pohľadávok v omeškaní. Dlžník výslovne s takým postupom súhlasí. Podľa čl. III strany sa dohodli,
že zrážky zo mzdy dlžníka budú vykonávané zamestnávateľom dlžníka do doby, než spoločnosť

zamestnávateľovi písomne ohlási, že všetky jej pohľadávky, vzniknuté na základe alebo v súvislosti zo
zmluvou a jej prípadných dodatkov, sú splatené.

7. Žalobca dňa 02.05.2012 požiadal žiadosťou č. XXXXXXXXXX žalovaného o poskytnutie
revolvingového úveru vo výške (úverovom limite) 1.500 eur, pričom uviedol, že úver bude splácať v 42

mesačných splátkach po 80,37 eur k 30. dňu v mesiaci. Celková čiastka, ktorú musí za poskytnutie
úveru zaplatiť bola stanovená na sumu 3.375,54 eur. Predpokladaná RPMN za úver bola stanovená
vo výške 70,01 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 % a priemerná RPMN za úver 45,23 %. Podľa
žiadosti žalobca žiadal o poskytnutie revolvingu vo výške 720,84 eur, pričom celková čiastka splatnádlžníkom predstavovala sumu 1.928,88 eur. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu bola
určená vo výške 63,32 %, ročná úroková sadzba revolvingu vo výške 76,21 %. Dňa 04.05.2012 prijal
žalovaný predmetnú žiadosť s tým, že úver poskytne vo výške 1.500 eur, pričom predmetný úver bude

žalobca ako žiadateľ splácať v 42 mesačných splátkach po 80,37 eur k 30. dňu v mesiaci. Celková suma
splatná žalobcom tak predstavovala výšku 3.375,54 eur, RPMN za úver bola určená vo výške 65,24
%, ročná úroková sadzba za úver vo výške 70,01 % a priemernú RPMN za úver vo výške 45,23 %.
Revolving poskytol v sume 720,84 eur s výškou celkovej čiastky splatnej žalobcom v sume 1.928,88
eur. Predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí revolvingu stanovil vo výške 60,49 %. Ročnú úrokovú

sadzbu revolvingu určil vo výške 76,21 %.

8. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 04.05.2012 vyplýva, že žalovaný žalobcovi schválil úver vo výške 1.500
eur so splatnosťou v 42 mesačných splátkach po 80,37 eur. Dátum splatnosti prvej splátky bol určený na
deň30.06.2012adátumsplatnostiposlednejsplátkybolurčenýnadeň30.11.2015.Periodicitasplácania

bola určená mesačne vždy k 30. dňu v mesiaci. Celková výška úveru bola stanovená vo výške 1.500
eur, RPMN úveru 65,24 %, priemerná RPMN 45,23 %. Revolving žalovaný schválil žalobcovi vo

výške 902,92 eur, pričom výška mesačnej splátky úveru po vykonanom revolvingu predstavuje sumu

80,37 eur. RPMN po vykonaní revolvingu predstavuje výšku 60,49 %. Celková čiastka splatná dlžníkom
je 3.375,54 eur, odplata za poskytnutie služby v zmysle dohody o poskytovaní služby je v sume 215,75
eur, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, celková čiastka splatná dlžníkom pri poskytnutí každého
revolvingu predstavuje sumu 1.928,88 eur a ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 %.

9. Z dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8400044690 vyplýva, že túto podpísal dňa
02.05.2012 ako dlžník žalobca a dňa 04.05.2012 žalovaný ako veriteľ. Podľa čl. I spoločnosť (žalovaný)
bude mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi n
základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400044688
čiastku 1.500 eur. V zmysle zmluvy/dodatku k zmluve má dlžník právo, aby mu v prípade riadneho

splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci tzv. revolvingu/ov. Pohľadávky spoločnosti voči
dlžníkovi zabezpečované touto dohodou sú tvorené úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov
poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingu/ov), prípadne uplatnenými zmluvnými
pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených
pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/

vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov. Podľa čl. II dohody strany
dojednali v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka k zabezpečeniu pohľadávok spoločnosti uvedených
v čl. I dohody, dohodu o zrážkach zo mzdy, prípadne iných príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia
nakladá ako so mzdou, ktorú dlžník poberá od svojho zamestnávateľa. Na základe tejto dohody je
zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka,

vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na bankový účet žalovaného pod uvedeným
variabilným symbolom vo výške 80,37 € mesačne. Strany výslovne súhlasia s tým, že pokiaľ nebude
v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, ale vo výške nižšej, bude za
účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom
nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku

v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone
rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní. Dlžník výslovne s takým
postupom súhlasí. Podľa čl. III strany sa dohodli, že zrážky zo mzdy dlžníka budú vykonávané
zamestnávateľom dlžníka do doby, než spoločnosť zamestnávateľovi písomne ohlási, že všetky jej
pohľadávky, vzniknuté na základe alebo v súvislosti zo zmluvou a jej prípadných dodatkov, sú splatené.

10. Žiadosťami o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 27.09.2013 požiadal žalovaný spoločnosť
Železnice SR o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu z dôvodu nesplácania úveru poskytnutého na
základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX vo výške 80,37 eur, pričom
celkový dlh predstavuje sumu 2.250,36 eur.

11. Z oznámenia spoločnosti Železnice SR zo dňa 19.11.2015 vyplýva, že táto spoločnosť oznámila
žalobcovi vykonávanie zrážok zo mzdy pre žalovaného na základe zmlúv č. XXXXXXXXXX a č.
XXXXXXXXXX.12. Uznesením č. k. 18C/378/2015-47 zo dňa 17.12.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Trenčíneč.k.19Co/91/2016-61zodňa02.03.2016uložilsúdžalovanémuazamestnávateľovi,Železnice
SR, povinnosť zdržať sa zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného na základe dohody o zrážkach
zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.05.2012, a to až do
skončenia konania vo veci samej.

13. Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 (ďalej len O.s.p.)
návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

14. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) právne účinky úkonov,

ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

15. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

16. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

17. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

20. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že podaná žaloba je v celom rozsahu
dôvodná. Podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy č.
XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.05.2012, ktoré

uzavrel so žalovaným na zabezpečenie svojich záväzkov zo zmlúv o revolvingovom úvere č.

8400044688 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.05.2012. Vzhľadom ku skutočnosti, že žaloba bola žalobcom
podaná na súd dňa 26.10.2015, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, posudzoval súd
primárne jej dôvodnosť podľa § 80 písm. c) O. s. p. v spojení s § 470 ods. 2 CSP a skúmal, či žalobca má
na takomto určení naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude
daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo ak by sa bez tohto

požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Výrok súdu o určení potom ohrozenie,
neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladalo splnenie
nejakej povinnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy,
ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozenímžalobcovho právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Keďže na
základe žalobou napadnutých dohôd o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX zo dňa
04.05.2012 si žalovaný uplatnil ako veriteľ svoje právo a požiadal zamestnávateľa žalobcu o realizáciu

zrážok zo mzdy, pričom zrážky aj boli vykonávané, mal súd zato, že žalobca preukázal existenciu
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nakoľko bez určenia neplatnosti uvedených
dohôd o zrážkach zo mzdy by právne postavenie žalobcu ako dlžníka bolo neisté a súčasne by bolo
ohrozené právo žalobcu na disponovanie so mzdou. Z textu dohôd o zrážkach zo mzdy vyplýva, že
žalobcanemáoprávnenietietovypovedať,odnichodstúpiť,aniichinýmspôsobomjednostranneukončiť

a iba vyhovujúci rozsudok určujúci neplatnosť týchto dohôd môže zastaviť vykonávanie zrážok zo mzdy
zamestnávateľom žalobcu.

21. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú
uzatvára veriteľ s dlžníkom. Dohoda musí v zmysle § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka obsahovať
označeniepohľadávky,ouspokojeniektorejideavýškudohodnutýchzrážok.Tietonáležitostinapadnuté

dohody o zrážkach zo mzdy neobsahovali.

22. Preskúmaním napadnutých dohôd o zrážkach zo mzdy dospel súd k záveru, že tieto neobsahovali
výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená. Hoci v texte dohôd je uvedené, že spoločnosť bude
mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne, v tomto texte nie je uvedená pohľadávka, ale

možný spôsob jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky v znení, že táto je tvorená úverom
vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingu/
ov), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v
súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami
spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej

prípadných dodatkov je neurčité, v dôsledku čoho sú tieto dohody o zrážkach zo mzdy neurčité, a
preto podľa § 37 Občianskeho zákonníka neplatné. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy
musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne
prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku.
Predmetné dohody o zrážkach zo mzdy predstavujú formulárové zmluvy, ktoré neboli individuálne

dojednané. Svojím obsahom spôsobujú značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech
žalobcu, ktorý je spotrebiteľom. Pri uzavretí dohody o zrážkach zo mzdy musí dlžník - spotrebiteľ vedieť
pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy

a v akej výške. Suma 1.500 eur uvedená v oboch dohodách o zrážkach zo mzdy v bode I. týchto dohôd

boli uvedené len v súvislosti s označením v budúcnosti poskytnutých úverov na základe žiadostí o
poskytnutie úverov.

23. Žalobou napadnuté dohody o zrážkach zo mzdy neobsahovali ani dostatočne určité zmluvné
dojednanie týkajúce sa výšky splátok. Podľa čl. II napadnutých dohôd sa zmluvné strany dohodli, že

pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, ale vo výške
nižšej,budezaúčelomriadnehovyrovnaniapríslušnýchpohľadávokvýškamesačnýchzrážokzomzdyv
najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku. Predmetné ustanovenie
je nielen neurčité, a preto podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatné, ale aj predstavuje
jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má byť bezpodmienečne

uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Takéto navyšovanie zrážok zo mzdy nad
dohodnutú výšku predstavuje obchádzanie dohody v časti výšky mesačných zrážok zo mzdy, čo súd
považoval za neprípustné. Neurčitosť splátok spočíva aj v tom, že tieto neboli časovo obmedzené
a vzťahovali sa na akékoľvek budúce pohľadávky žalovaného (úver vrátane prípadných všetkých
revolvingov poskytnutých žalobcovi, príslušenstvo úveru, prípadne uplatnené zmluvné pokuty, náklady

vzniknuté v súvislosti s vymáhaním pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšie prípadné pohľadávky žalovaného
voči žalobcovi, ktoré vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov) až do
momentu, keď žalovaný oznámi zamestnávateľovi dlžníka, že jeho pohľadávky sú splatené.

24. Vzhľadom k tomu, že dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX zo dňa

04.05.2012 neobsahovali určité označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých
zrážok, súd tieto určil za neplatné.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.26. Žalobca bol v konaní stranou s plným úspechom v spore, preto mu súd priznal právo na náhradu trov
konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením

po právoplatnosti tohto rozsudku.

27. Podľa § 337 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,
ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

28. Vzhľadom k tomu, že súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, súd podľa § 337 ods. 3 CSP rozhodol
o tom, že sa zrušuje uznesenie o predbežnom opatrení č. k. 18C/378/2015-47 zo dňa 17.12.2015 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19Co/91/2016-61 zo dňa 02.03.2016 s účinnosťou
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku
účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.