Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. marec 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/204/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213221895
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4213221895.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: M.
A., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX/XX, Z. M., o zaplatenie 2.618,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaná n e m á právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 27.9.2013 žalobca doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť
mu sumu 2.618,- € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Podanú žalobu žalobca postavil na tom

skutkovom základe, že žalovaná s jeho právnym predchodcom (spoločnosťou Slovenská sporiteľňa,
a.s.) uzatvorila dňa 13.5.2005 zmluvu č. 212018915, na základe ktorej jej boli poskytnuté finančné
prostriedky, ktoré sa zaviazala riadne splatiť. Celková dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky
predstavovala sumu 4.817,12 € (z toho dlžná istina predstavovala sumu vo výške 4.390,40 €, riadny
úrok sumu vo výške 142,25 €, úrok z omeškania sumu vo výške 272,51 € a ostatné príslušenstvo sumu
vo výške 11,96 €). V tomto konaní si uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej istiny titulom neuhradených
splátok splatných v období od 20.10.2010 do 20.4.2015 v celkovej výške 2.618,- €, úroku z omeškania

vyčísleného ku dňu 12.2.2012 z dlžných splátok za obdobie od 21.10.2010 do 21.1.2012 celkove vo
výške 48,49 €, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.618,- € od 13.2.2012 do zaplatenia.
Titulom náhrady trov konania si uplatnil zaplatenie súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.
2. V priebehu konania žalobca upresnil podanú žalobu v časti uplatneného vyčísleného úroku z
omeškania, ktorý ustálil na sumu 48,28 €. O tomto podaní žalobcu rozhodol tunajší súd uznesením č.k.
14C/204/2014-44 zo dňa 16.9.2014.

3. O podanej žalobe tunajší súd rozhodol rozsudkom č.k. 14C/204/2014-66 zo dňa 27.4.2015,
ktorým žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal
odvolanie žalobca. O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením č.k.
9Co/27/2016-97 zo dňa 21.12.2016 tak, že rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu
na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa vec
nesprávne právne posúdil, keď prvoinštančnému súdu uložil opätovne sa zaoberať otázkou splatnosti
úveru a počiatku rozhodného pre plynutie premlčacej doby.

4. Tunajší súd riadiac sa rozhodnutím odvolacieho súdu vec opätovne prejednal. Vo veci nariadil
pojednávanie, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu. Žalovaná sa na pojednávanie napriek
riadnemu doručeniu predvolania nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila. Súd preto postupujúcpodľa § 180 CSP spor prejednal v jej neprítomnosti. Po vypočutí si prednesu právneho zástupcu žalobcu
a po oboznámení sa s obsahom listín predložených žalobcom v priebehu konania, a to zmluvy o
splátkovom úvere, všeobecných obchodných podmienok, oznámenia o postúpení pohľadávky spolu s

podacím hárkom, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, zmluvy o postúpení pohľadávok
s prílohou, pokusu o zmier, špecifikácie pohľadávky, prehľadu finančných transakcií, uznesenia č.k.
14C/204/2014-44 zo dňa 16.9.2014, rozsudku č.k. 14C/204/2014-66 zo dňa 27.4.2015, odvolania,
uznesenia č.k. 9Co/27/2016-97 zo dňa 21.12.2016 ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

5. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1599/2011/CE uzatvorenej medzi žalobcom a
spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 15.12.2011 žalobca nadobudol od svojho právneho
predchodcu pohľadávku voči žalovanej titulom zmluvy o splátkovom úvere, pričom táto bola
špecifikovaná v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok. Oznámenie o postúpení pohľadávky
bolo žalovanej oznámené písomným podaním právneho predchodcu žalobcu zo dňa 27.12.2011, ktoré
bolo žalovanej odoslané dňa 25.1.2012. Ako vyplynulo z prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok, v čase

postúpenia pohľadávky (t.j. k 15.12.2011) bola žalovaná v omeškaní s úhradou dlžnej sumy 1169 dní.

6. Žalovaná uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu dňa 13.5.2005 zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 3.319,09 € (100.000,-
Sk), ktorý sa zaviazala vrátiť veriteľovi v mesačných splátkach po 47,60 € (1.434,- Sk) v období od

20.5.2005 do 20.4.2015. Úroková sadzba bola ustálená vo výške 11,10 % ročne. Žalovaná sa tiež
zaviazala uhradiť spracovateľský poplatok vo výške 66,39 € (2.000,- Sk) a poplatok za správu úveru vo
výške 1,66 € (50,- Sk) mesačne. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky.
Ako vyplynulo z prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok žalovaná titulom poskytnutého úveru ku dňu
postúpenia pohľadávky dlhovala sumu 4.817,12 €, ktorá pozostávala z nesplatenej istiny vo výške

4.390,40 €, riadneho úroku vo výške 142,25 €, úroku z omeškania vo výške 272,51 € a ostatného
príslušenstva vo výške 11,96 €.

7. Ako vyplynulo z výzvy k úhrade a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa
24.1.2012 vypracovanej žalobcom a adresovanej žalovanej, touto žalobca oznámil žalovanej, že pre

porušenie zmluvy o úvere č. 212018915 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 24.1.2012. Zároveň
vyčíslil svoju pohľadávku na sumu vo výške 5.010,42 € a žalovanú vyzval na zaplatenie tejto sumy do
3.2.2012.

8. Žalobca si v tomto konaní uplatnil na zaplatenie splátky úveru splatné od 20.10.2010 do 20.4.2015

v počte 55 a celkovej výške 2.618,- €.

9. Žalovaná sa k podanej žalobe a jej prílohám nevyjadrila.

10. právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 29.3.2017 zotrval na podanej žalobe. Doplnil, že

aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu je potrebné vyvodzovať z oznámenia o postúpení pohľadávky.
Poukázal tiež na bod 19.16 Všeobecných obchodných podmienok k zmluve o splátkovom úvere, v
ktorých je uvedené, že banka je oprávnená postúpiť pohľadávku na iný subjekt, s čím žalovaná vyjadrila
súhlas. Mal za to, že dojednanie zmluvných strán má prednosť pred právnou úpravou, ktorá nemá
kogentný charakter. Poukázal tiež na ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o bankách, v zmysle ktorého

je možné pri postúpení pohľadávky dohodnúť aj iný postup ako vyplýva zo zákona. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/145/2015, sp. zn. 10Co/76/2016,
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/133/2013, ktoré vychádzalo z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4Obo/210/2001. žalobe žiadal v celom rozsahu vyhovieť a žalovanú zaviazať na zaplatenie dlžnej
sumy i s príslušenstvom a na náhradu trov konania.

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.
januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako
každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Dňa 1.4.2015 nadobudlo účinnosť ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na
všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa§53ods.4písm.b)Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo
zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti

alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy o splátkovom úvere, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského

úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a) a b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.Podľa§3ods.1,2citovanéhozákona,veriteľomjefyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráposkytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského

úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,

poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom k 28.9.2011, ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke

zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je
bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej
banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke
zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí,

ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo

pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

V zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže byť spôsobilým
predmetom postúpenia len pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatné a to za predpokladu
predchádzajúcej písomnej výzvy, po ktorej bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych

dní v omeškaní. Uvedené je zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Tieto
predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky
založená ako akciová spoločnosť, ktorá

a) prijíma vklady a
b) poskytuje úvery
c) a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma
banky sa zakazuje.

Aktívnou vecnou legitimáciou v konaní sa rozumie hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Súd vecnú legitimáciu v konaní skúma vždy aj bez návrhu, a to aj v prípade, ak ju žiaden
z účastníkov konania/ strán sporu nenamieta.
Podľa bodu 19.16 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“), klient výslovne súhlasí s

tým, že Banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje Pohľadávky, a to bez ohľadu na to,
či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého
vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či Banka vznesie v súvislosti s takouto Pohľadávkou akúkoľvek
požiadavku, alebo nie, voči Klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu
osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči Banke alebo previesť svoje záväzky voči nej

na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom Banky.

12. V danom prípade sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom zmluvy
splátkovom úvere uzavretej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovanou dňa 13.5.2005v sume neuhradených splátok splatných v období od 20.10.2010 do 20.4.2015 vo výške 2.618,- € s
príslušenstvom.

13. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovanej, ktorý vznikol zo zmluvy o splátkovom úvere
uzatvorenej v zmysle § 497 až 507 Obchodného zákonníka, ktorá je však súčasne spotrebiteľskou
zmluvou a na žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah
založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o

spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia §
1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti,
že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný
zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu
na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia

o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka
a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený
zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a
povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských
zmlúv). V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp.

zn. 3MCdo/14/2014), podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy
založené pred jeho účinnosťou.

14. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním, rešpektujúc rozhodnutie Krajského súdu v Nitre
č.k. 9Co/27/2016-97 zo dňa 21.12.2016 a právny názor nadriadeného súdu v ňom vyjadrený, dospel k
záveru, že v danej veci je potrebné bez ohľadu na štádium konania prioritne sa zaoberať otázkou vecnej
legitimácie strán sporu v tomto konaní.

15. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva

a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-

právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide
(por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004, rozsudok Okresného súdu v Trnave sp.
zn. 24Co/722/2015).

16. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej mal súd preukázanú, keďže ide o dlžníčku zo zmluvného
vzťahu, plnenie z ktorého je predmetom tohto konania (pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej žalobca
preukázal predložením zmluvy o splátkovom úvere, plnenie z ktorej je predmetom sporu).

17. Pokiaľ však ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní súd konštatuje, že v zmysle
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách žalobcu v tomto konaní zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie
postupu v zmysle § 92 ods. 8 citovaného zákona, t.j. že spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ
pohľadávky písomne vyzval žalovanú ako dlžníka na úhradu dlhu a táto bola napriek výzve v omeškaní
s jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní, keďže splnenie tohto postupu je predpokladom

postúpeniasplatnejpohľadávky,resp.jejčastibankyvočidlžníkovinatretiuosobu.Žalobcasvojuaktívne
vecnú legitimáciu v konaní vyvodzoval z oznámenia o postúpení pohľadávky, ktoré zaslal jeho právny
predchodca žalovanej. Tiež poukazoval na ustanovenie bodu 19.16 VOP, ustanovenie § 89 ods. 1
zákona č. 483/2001 Z.z. a rozhodnutia súdov SR.18. Súd v tejto súvislosti dospel k záveru, že na prípady postúpenia pohľadávok bánk je potrebné okrem
všeobecného ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka aplikovať ustanovenia lex specialis, t.j.

ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., keďže zákon o bankách v prípade bankových úverov
poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovoprávnom vzťahu z titulu
bankového úveru. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol

jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

19. Banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok stanovených v zákone
o bankách, alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť, v súlade so všeobecnými
obchodnými podmienkami. Banka túto možnosť v danom prípade zrejme nevyužila a žalobcovi postúpila

pohľadávku bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. aby zmluvný vzťah zanikol
inak (výpoveďou, odstúpením). Pokiaľ ale nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ
zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, nie je možné urobiť záver o tom, žeby
predmetný úver bol ku dňu postúpenia splatný. Splatnými do tej doby sa mohli stať len jednotlivé splátky
úveru, so zaplatením ktorých bol žalovaný v omeškaní.

20. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu
iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu
(pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia
svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Pokiaľ teda

banka postúpila predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, postupovala v rozpore s § 92
ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách. Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý
úver (nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti), banka nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku
z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu.

21. Podľa názoru súdu úpravou § 92 ods. 8 (predtým 7) mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky
postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v
omeškaní. Uvedené ustanovenie by banku malo motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky smerujúce
k ukončeniu záväzkové vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len počas celého
trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné

sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou
starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po
uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek, počas trvania záväzkového vzťahu postupovala
pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto
konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa

je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou.

22. Preto mal súd za to, že v danom prípade žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania
splnenia podmienok špecifikovaných v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.. Nakoľko žalobca
dodržanie tohto postupu zo strany právneho predchodcu žalobcu nepreukázal, keď v priebehu konania

ani len neučinil skutkové tvrdenie v tom smere, že by obchodná spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s.
vyzvala dlžníka na splnenie svojho záväzku, s plnením ktorého bol v omeškaní a že dlžník (žalovaná)
bol napriek výzve súd bol nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len
časti svojho peňažného záväzku voči banke, súd bol nútený konštatovať, že žalobca nepreukázal svojeskutkové tvrdenie o tom, že je na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011 právnym
nástupcom obchodnej spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. vo vzťahu k pohľadávke zo zmluvy č.
0212018915 uzatvorenej so žalovanou dňa 13.5.2005 a teda medzi právnym predchodcom žalobcu a

žalobcom nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, keď zákon č.
483/2001 Z.z. o bankách treba ohľadom inštitútu postúpenia pohľadávky považovať za lex specialis vo
vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka (konkrétne § 524 Občianskeho zákonníka). Zmluvu o
postúpení pohľadávok z 15.12.2011 je preto potrebné považovať za neplatný právny úkon v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka (pre rozpor so zákonom).

23. Súd tiež poukazuje na to, že v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách
môže byť spôsobilým predmetom postúpenia len pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatné a to
za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy, po ktorej bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní v omeškaní. To znamená, že ku dňu 15.12.2011 právny predchodca žalobcu (pokiaľ
do dňa 15.12.2011 neukončil záväzkovoprávny vzťah s dlžníkom, ktorú skutočnosť žalobca ani netvrdil)

mohol postúpiť na tretiu osobu len tú časť svojej pohľadávky, ktorá bola ku dňu 15.12.2011 už splatná a
nie aj tú časť pohľadávky, u ktorej mala nastať splatnosť po postúpení pohľadávky.

24. Súd tiež poukazuje na právny názor Krajského súdu v Trnave vyslovený v rozsudku vo veci sp. zn.
24Co/722/2015, podľa ktorého pre vyslovenie postupiteľnosti pohľadávky banky z titulu spotrebiteľského

úveru je nevyhnutné dodržanie postupu podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., pod následkom
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so
zákonom, konkrétne ustanovením § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa zakazuje
postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky
voči svojim klientom treba považovať práve za takýto druh pohľadávok, keď s každou pohľadávkou

banky voči klientovi sú neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie
bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§
91 a nasl. cit. zákona).

25. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove ohľadne postúpenia

pohľadávky banky a postupu podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. súd konštatuje, že s právnym
názorom vysloveným súdom v týchto rozhodnutiach sa nestotožnil. Vychádzajúc zo záujmu spoločnosti
na ochrane spotrebiteľov v zmluvných vzťahoch, v ktorých spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou
ako aj vychádzajúc zo zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov
(predovšetkým ustanovenie § 5b predmetného zákona, v ktorom je súdu uložené ex offo prihliadať na

skutočnosti oslabujúce nárok dodávateľa voči spotrebiteľovi), mal súd za to, že spôsobilým predmetom
postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej
časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky) a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po
tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú
zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia

pohľadávky (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/328/2015, rozsudok Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 24Co/722/2015, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/750/2015). Banka
je teda oprávnená postúpiť časť peňažného záväzku, s úhradou ktorého je dlžník, napriek písomnej
výzve banky, aktuálne v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní. Pokiaľ žalobca poukazoval na dohodu
obchodnej spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovanou ohľadne VOP ako aj bodu 19.16 VOP (v

zmysle ktorého klient výslovne súhlasí s tým, že Banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek
svojePohľadávky,atobezohľadunato,čisúbudúcealebosúčasné,podmienenéalebonepodmienené,
bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či Banka vznesie v súvislosti
s takouto Pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo nie, voči Klientovi na tretiu osobu, alebo previesť
akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči Banke

alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom
Banky), súd konštatuje, že v prípade VOP nemožno hovoriť o individuálne dojednaných zmluvných
podmienkach, pretože tieto sú veriteľom vopred naformulované a ich obsah spotrebiteľ nemôže nijakým
spôsobom ovplyvniť, pričom súd vyslovuje pochybnosť o tom, že bežný občan v čase uzavretia zmluvy
má možnosť tieto VOP si podrobne preštudovať a pochopiť ich obsah, okrem toho sa táto dohoda

týkala len účastníkov zmluvného vzťahu a nijako nevylučovala potrebu splnenia podmienok pre platné
postúpenie pohľadávky banky na tretiu osobu v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorý je v tomto smere lex specialis
k Občianskemu zákonníku.26. Žalobca v konaní nepreukázal, že by Slovenská sporiteľňa, a.s. doručila žalovanej písomnú výzvu na
splnenie omeškaného peňažného záväzku. Písomná výzva na splnenie je totižto jednou z podmienok

platného postúpenia pohľadávky bankou. Výzva sa musí dostať do dispozičnej sféry dlžníka, lebo
ide o tzv. faktický úkon, ktorý je nevyhnutnou podmienkou ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia
pohľadávky bankou v prípade, ak klient banky je napriek písomnej výzve banky nepretržite v omeškaní
dlhšie ako 90 kalendárnych dní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku. Nepredloženie
tejto výzvy s doručenkou má za následok, že žalobca nepreukázal začatie plynutia lehoty trvania

nepretržitého omeškania dlžníka banky dlhšieho ako 90 kalendárnych dní ako predpokladu pre platné
postúpenie pohľadávky SLSP, a.s. v prospech žalobcu.

27. Keďže súd postupom podľa § 295 CSP nemal preukázané súčasné splnenie oboch podmienok
predpokladaných v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., dospel k záveru, že zmluva o postúpení
pohľadávok z 15.12.2011 v prospech žalobcu je neplatná s poukazom na § 41 Občianskeho zákonníka

podľa § 39 Občianskeho zákonníka (pre rozpor s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.) v časti pohľadávky
Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovanej zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 0212018915
z 13.5.2005 a žalobca v súvislosti s uvedenou zmluvou nie je veriteľom žalovanej. Pre nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

28. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) súd rozhodol podľa § 255 ods. 1
CSP a 396 ods. 1 CSP, keď žalovaná bola tou stranou sporu, ktorá bola s ohľadom na výsledok konania
v konaní plne úspešná. Nakoľko však žalovanej preukázateľne v súvislosti s týmito konaniami žiadne
trovy nevznikli a ani si ich náhradu neuplatnila, súd vyslovil, že žalovaná nemá právo na náhradu trov
konania, hoci jej tento nárok vznikol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

V prípade, ak odvolanie s prílohami nebude predložené v potrebnom počte vyhotovení, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 veta posledná CSP).