Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrea Dudášová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/316/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211210199
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2211210199.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v právnej veci žalobcu: ELBEVA a. s., Dunajská Streda, Letištná 61/319, IČO:
36 252 204, zastúpený advokátom: JUDr. Tibor Horváth, Bratislava, Havelkova 2, proti žalovanej: Ing.
X. C., nar. XX.XX.XXXX, A. I., S. XXXX/XX, zastúpená advokátkou: JUDr. Eva Skačániová, Dunajská
Streda, Korzo B. Bartóka 789/3, o zaplatenie 14.420,80 eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe na
započítanie náhrady škody za vady diela, na odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda č. k. 12C 153/2011- 435 zo dňa 25. júna 2014 v spojení s dopĺňacím rozsudkom
Okresného súdu Dunajská Streda č. č. 12C 153/2011- 466 zo dňa 21. júla 2014, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom r u š í a vec
mu v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
6.455,20 eur s 9% úrokom z omeškania od 23.02.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania a zároveň o náhrade trov konania štátu rozhodol tak, že účastníci konania sú povinní
zaplatiť tunajšiemu súdu každý po 255,62 eur na trovách štátu do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 631, § 633 ods. 1, § 642 ods. 1, 644, 645 ods. 1,
646 ods. 1, 647, 648 ods. 1, 649, 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 vyhlášky č. 87/1995
Z.z. v znení platnom do 31.01.2013 a vecne tým, že medzi žalobcom a žalovanou bola platne uzavretá
zmluva o dielo, podliehajúca právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka. Na základe zmluvy žalobca
mal žalovanej vystavať rodinný dom. Žalobca si uplatňuje voči žalovanej nárok z nezaplateného zvyšku
dohodnutej ceny a navyše ceny za zabezpečenie projektu, žalovaná si uplatnila zľavu na tejto cene z
dôvodu reklamovaných vád. Reklamáciou vytýkané vady boli vady zjavné, žalovaná ich reklamovala v
záručnej lehote. K preukázaniu týchto vád súd nariadil znalecké dokazovanie, ktoré však nepotvrdilo
všetky žalovanou vytýkané vady. Pri posúdení oprávnenosti nároku sa súd predovšetkým oprel o závery
súdom ustanoveného znalca, posudky a správy (protokoly) predložené žalovanou súd nevzal do úvahy,
nakoľko nesúviseli priamo so skúmanými a reklamovanými vadami (bleskozvod, statika, ...), navyše tu
bol zistený vzťah medzi žalovanou a osobou podávajúcou správy o posúdení realizácie diela, čím jeho
správy stratili na dôkaznej hodnote. Pokiaľ sa žalovaná bránila v konaní tvrdením, že zmeny na diele boli
oproti projektu vykonané bez jej vedomia a súhlasu, toto tvrdenie súd posúdil ako nevierohodné, nakoľko
tu zo zmluvy (aj zo zákona) vyplýva oprávnenie objednávateľa kontrolovať práce na diele, žalovaná mala
dokonca právo od zmluvy v takomto prípade odstúpiť, ktoré nevyužila. Žalovaná nežiadala o kontrolné
znalecké dokazovanie, súd preto posúdil nároky účastníkov na základe vykonaných dôkazov (§ 120 ods.
1, 4 O. s. p.). Znalec určil hodnotu zrealizovaného diela o 2.184 eur nižšiu v zmysle cenovej ponuky a jej
prepočítaniukdohodnutejcene,nežsiuplatnilžalobca,otútočiastkusúdznížilnárokuplatnenýžalobou.
Ďalej tento nárok znížil o cenu uplatnenú za projekt 1.200 eur s DPH, keďže nesúvisí so zmluvou o dieloa nebola tu zo strany žalobcu preukázaná žiadna dohoda (čo žalobca sám vo svojej výpovedi potvrdil).
Vzhľadom na znalcom potvrdené spôsobené vady na diele zo strany zhotoviteľa (žalobcu) súd priznal
žalovanej zľavu na cene za dielo vo výške 10%, čo predstavuje (zo sumy určenej znalcom - 45.816 eur)
čiastku 4.581,60 eur, ktorú sumu započítal oproti nároku žalobcu. Na základe uvedených skutočností
súd zaviazal žalovanú k zaplateniu 6.455,20 eur a vo zvyšku žalobu zamietol.
O náhrade trov konania účastníkom súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že žiadnej zo
sporových strán nepriznal právo na náhradu, keďže boli obe strany úspešné približne v rovnakom
rozsahu.
Trovy štátu vznikli priznaním časti znalečného z prostriedkov štátu tunajším súdom uzneseniami č. k.
12C/153/2011-371 zo dňa 14.02.2014 (v sume 440,57 eur) a č. k. 12C/153/2011-429 zo dňa 16.05.2014
v sume 70,67 eur. Z prostriedkov štátu tak bolo vyplatených celkom 511,24 eur, povinnosť náhrady
účastníkom v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. s poukazom na procesný výsledok sporu súd určil v rovnakom
podiele.
Dodatočne prvostupňový súd dopĺňacím rozsudkom vo zvyšku súd žalobu zamietol a to podľa § 166
ods. 1 a ods. 2 O.s.p. keď súd v konečnom rozhodnutí nerozhodol o časti predmetu konania a to o
zvyšku nároku žalobcu, ktorý súd posúdil ako nedôvodný a preto bolo potrebné rozsudok doplniť.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne a žiadala, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Ako odvolacie dôvody uviedla § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., pretože súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vchádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej dôvodí, že rozsudok trpí aj vadou
spočívajúcou v tom, že odôvodnenie je nepreskúmateľné, pretože nie je možné z neho zistiť vzájomný
logický vzťah medzi právnym posúdením a skutkovými tvrdeniami. Namieta aj hodnotenie dôkazov
tak ako ich vykonal prvostupňový súd najmä zdôvodnenie prečo dôkazy, ktoré žalovaná predložila
odmietol a prečo tvrdenia žalovanej pokladá za nevieryhodné. Žalovaná tvrdí, že žalobca neobjasnil
požadovanú istinu 14.420,80 eur, pričom podľa zmluvy o dielo sa dohodli na pevnej cene a to 48.000,-
eur bez DPH, zmluva o dielo bola uzavretá 30.05.2010 a v tom čase DPH predstavovala 19% t.j.
dohodnutá cena za dielo bola 57.120,- eur. Žalovaná zaplatila žalobcovi za dielo spolu sumu 38.416,-
eur bez DPH a zostala mu preto dlžná sumu 9.584,- eur bez DPH, s 19% DPH je to 11.404,96 eur.
Žalovanej je zrejmé, že žalobca si uplatňoval za projekt 1.200,- eur s DPH a preto jeho pohľadávka
mala spolu predstavovať sumu 12.604,96 eur, rozhodne nie však požadovaných 14.420,80 eur. Žalobca
nepreukázal, že k dohodnutej cene za dielo nebola započítaná aj cena za projektovú dokumentáciu,
čo napokon uznal aj prvostupňový súd, preto prvostupňový súd znížil žalobcom uplatňovaný nárok o
túto sumu 1.200,- eur s DPH. Ďalej žalovaná tvrdila, že žalobca jej dielo riadne neodovzdal, aj keď
je pravdou, že rodinný dom začala užívať 28.12.2010. Kolaudácia sa uskutočnila 27.01.2011. Pred
užívaním rodinného domu aj do kolaudácie však so žalobcom ústne i telefonicky spolu komunikovali,
pretože začala rodinný dom užívať a postupne zisťovala vady. Tieto vady a nedorobky žalobca dopísal
do zápisu odovzdaní a prevzatí diela, ktoré jej doručil 13.02.2011 a teda je nepochybné, že vytýkané
vady v podstate priznal a potvrdil minimálne v rozsahu ako sú tuná uvedené. Zoznam vád obsahuje aj
termíny ich odstránenia, pričom žalobca ani jednu vadu neodstránil. Trojročná záručná doba určená na
reklamáciu vád žalovanej uplynula 28.12.2013, keď začala plynúť odo dňa kedy rodinný dom prevzala a
začala užívať teda od 28.12.2010. Vady diela, ktoré zistila reklamovala už v roku 2010. Zoznam týchto
reklamovaných vád presne špecifikovala vo svojom vyjadrení k žalobe z 06.12.2011. Žalovaná namieta
aj zmenu projektovej dokumentácie bez jej súhlasu, namietala vady na streche, krytine, zašpinené steny,
okná, závady v kúpeľni, umiestnenie kotla a ďalšie ktoré boli predmetom znaleckého dokazovania. Záver
súdu o tom, že mala vytýkať žalobcovi zmeny na diele, čo neurobila a ani od zmluvy neodstúpila nie
je skutkovými zisteniami potvrdený a nie je ani dôvodný. Čo sa týka výpovede svedka Ing. D. J., ktorý
vykonávalstavebnýdozor,kjehovýpovedižalovanátvrdí,žestavebnýdenníkvedenýnebolanikdytohto
svedka na stavbe nestretla, namieta výpoveď svedka Ing. D. J.. Až na základe znaleckého posudku,
ktoré zadovážil súd ako aj z výpovede znalca zistila, že súčasťou projektovej dokumentácie nebola
statika a preto dala vypracovať statický posudok a až na základe odborného statického posudku Ing. Q.
K. zistila, že zo statického hľadiska čo je otázkou odbornou a ktorú ona ako neodborník nemohla zistiť
existujúca krovná sústava je nevyhovujúca.Žalovaná reklamovala aj nedostatky súvisiace s elektroinštalačnými prácami, do tejto reklamácie patria
aj nedostatky bleskozvodu, čo zistila až následne keď si dala vypracovať odborný posudok Mgr. K.
H. a nemôže súhlasiť so závermi súdu, že predložené odborné posudky nemožno vziať do úvahy,
lebo nesúvisia s reklamovanými vadami. Dôvodila, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nenapĺňa
požiadavky, ktoré sú uvedené v § 132 O.s.p. Nie je dostatočne uvedené z akého dôvodu by žalovaná
mala zaplatiť 6.455,20 eur, keď na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd dospel k záveru,
že dielo vykazuje vady a priznal zľavu na cene za dielo vo výške 10%. Nie je zrejmé akými úvahami
sa súd spravoval, keď priznal zľavu na cene diela práve vo výške 10%. Ak sa aj tak stalo a cenu
diela ktorú určil znalec na 45.816,- eur, súd odpočítal zľavu 10% - 4.581,60 eur, potom by táto cena
mala predstavovať 41.234,40 eur a túto skutočnosť nespochybnil ani žalobca, že za cenu diela mu
zaplatila 38.416,- eur a preto by mala doplatiť len 2.818,40 eur, pričom je nepochybné, že čiastku
1.200,- eur za projekt súd neuznal. Žalovaná vo svojom vyjadrení uplatnila námietku zľavy z diela
oproti pohľadávke žalobcu na zvyšok nezaplatenej ceny teda námietky započítania, pričom vychádzala
z toho, že ak žalobca vady neodstráni, zľava z ceny predstavuje presne tú hodnotu, ba dokonca
aj väčšiu ako predstavuje zvyšok zaplatenej ceny za dielo. Žalovaná trvala na zľave z ceny diela
v zmysle § 648 Občianskeho zákonníka. Ďalej tvrdila, že znalec Ing. Miroslav Ilavský na poslednú
znaleckú otázku, ktoré vady spôsobené zhotoviteľom boli odstránené a ktoré neboli zistené, ktoré vady
doposiaľ odstránené neboli a aký bol primeraný finančný dosah na ich odstránenie nezodpovedal,
teda znaleckú úlohu nesplnil. Žalovaná zopakovala, že už dňa 25.10.2010 písomne reklamovala, že
strešná konštrukcia nie je vyhotovená podľa projektu. Dňa 24.02.2011 opätovne reklamovala, že strešná
konštrukcia nebola vyhotovená podľa projektu a podľa jej názoru statický posudok a posudok o ochrane
domov pred bleskom sú dôležitými dôkazmi preukazujúcimi vadnosť diela. Žalovaná je názoru, že súd
má predovšetkým zistiť výšku peňažného nároku žalobcu, aby bolo možné ustáliť koľko v skutočnosti
ešte na dohodnutú cenu diela nezaplatila a pokiaľ súd sám uznal, že dielo vykazovalo vady, ktoré
odôvodňovali zľavu z dohodnutej ceny, rozsah tejto zľavy z ceny diela bolo potrebné náležite odôvodniť.
Namieta záver, že vykazované vady diela odôvodňujú zľavu z ceny diela len vo výške 10%, pretože
podľa jej názoru vykazované vady a to najmä vady strešnej konštrukcie na rodinnom dome sú závažné
a odôvodňovali by vyššiu zľavu z ceny diela. Pripúšťa, že ide o otázku odbornú, ktorá však v konaní
odborníkom riešená nebola. Táto uznaná zľava z ceny diela by mala byť teda odpočítaná z ceny diela
a nie z uplatneného nároku žalobcu. Prvostupňový súd teda rozhodol predčasne.
Proti rozsudku podal odvolanie aj žalobca a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak,
že návrhu žalobcu v rozsahu určenom v znaleckom posudku vyhovie a prizná žalobcovi aj trovy
konania resp. vec vráti súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Žiada preto, aby súd
žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 13.730,22 eur s DPH s 19% úrokom z omeškania od
23.02.2011 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania resp. rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Zopakoval, že žalovaná podpísala zmluvu o dielo kde bola uvedená cena
bez DPH a porušila povinnosti jej vyplývajúce z § 644 Občianskeho zákonníka ako aj z § 650 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Ďalšie tvrdenie žalovanej, že so žalobcom nikdy neuzavrela zmluvu na
zhotovenie projektovej dokumentácie nie je pravdivé. Boli vypracované minimálne 4 varianty a žalovaná
si vybrala konečnú verziu, pričom cena projektu nebola súčasťou zmluvy o dielo a žalovaná brala na
vedomie, že projekt musí zaplatiť. Zhotovené dielo bolo žalovanej odovzdané do užívania 06.12.2010,
boli odovzdané kľúče. Počas mesačného užívania diela boli oznámené drobné vady a poruchy a bolo
dohodnuté, že v termíne do konca apríla 2011 budú odstránené. K odstráneniu došlo len čiastočne.
Všetky zmeny na stavbe týkajúce sa zmeny na streche a dodávka výplne otvorov, dodávka krytín
bola dohodnutá so žalovanou a dodávateľom Pitko - Cocoon. Tepelná izolácia diela je bezchybná,
potvrdená certifikátom. Na realizáciu a priebeh stavby dohliadal svedok Ing. D. J., znalec. So znaleckým
posudkom žalobca súhlasil. V ďalšej časti odvolania podrobne rozobral z čoho sa skladá znalecký
posudok a rozsiahlo poukázal na konkrétne závery znalca. Znalecký posudok potvrdil oprávnené nároky
žalobcu na zaplatenie doplatku za vyhotovenie diela. Prvostupňový súd nepostupoval správne, keď
znížil dohodnutú cenu za dielo a nepriznal nárok na odmenu žalobcu za prevedený projekt a znížil
cenu diela zo sumu 14.420,80 eur na 6.455,20 eur, pričom toto zníženie nemá žiadnu právnu podporu.
Súd ničím neodôvodnil 10% zníženie zo sudy znalcom určenej upravenej ceny za zhotovenie diela
pričom súd pri uložení znalcom stanovených otázok žiadal, aby znalec určil cenu nedorobkov a vád
ceny diela. Žalobca preto navrhuje, aby žalobcovi priznal za vykonané dielo oprávnenú pohľadávku
podľa znaleckého posudku a to z upravenej ceny celkom 46.399,071 eur po odrátaní zníženej odmeny
za nekvalitu 582,972 eur teda sumu 45.816,099 eur a za projektové práce a za inžiniersku činnosť s
upravenou cenou za zhotovenie diela 45.816,099 eur sumu 4.138,17 eur, teda celkom bez DPH 49.954eur. Odtiaľ treba odpočítať potom sumu 8.600,- eur uhradenú zálohu žalovanou, 17.211,- eur uhradenej
spoločnosti Pitko - Cocoon Hungary, sumu 12.605 eur uhradené žalobcovi faktúrou č. 201553 a preto
zostáva uhradiť 11.538,- eur a k tomu 19% DPH 2.192,22 eur, teda spolu s DPH 13.370,22 eur.
Proti dopĺňaciemu rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu a žiadal,
aby odvolací súd tento dopĺňací rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie. Z
napadnutého dopĺňacieho rozsudku totiž nie je možné zistiť, čo bolo predmetom prejednávanej veci,
ide o zmätočné a nezrozumiteľné rozhodnutie ktorému chýbajú podstatné náležitosti rozsudku. Žalobca
sa domnieva, že súd v danej veci prejednával jeho návrh na vydanie platobného rozkazu Okresným
súdom v Dunajskej Strede proti žalovanému o zaplatenie 5.802,- eur istiny s príslušenstvom ktorú podal
na súd 26.09.2013.
K doručenému odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne. Žalovaná
tvrdí, že dielo nebolo riadne odovzdané, nebolo preukázané tvrdenie žalovanej, že so zmenou
projektovej dokumentácie nesúhlasila, pretože mohla odstúpiť od zmluvy a nezrealizovať kolaudáciu
stavby. Závady v elektroinštalácie neboli preukázané, zavedenie bleskozvodov neboli predmetom
zmluvy o dielo a nie sú ani zákonnou požiadavkou pri kolaudácii stavieb. Čo sa týka drobných vád
žalobca uvádza, že žalovaná nemala záujem, aby žalobca odstránil tieto drobné vady. V konaní
súd nevykonal ďalšie dokazovanie, uspokojil sa so znaleckým posudkom Ing. Miroslava Ilavského.
Odvolanie žalovanej považuje za neopodstatnené, bezdôvodné.
K doručenému odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne.
Zopakovala,žejeneopodstatnenýnárokžalobcuvovýške4.138,17eurzaprojektovépráceainžiniersku
činnosť,ktorúžalobcaosobitnekcenezadielopripočítal.Žalobcanebolschopnýrelevantnýmspôsobom
určiťaodôvodniťvýškujehopožadovanéhonároku.Žalobcavodôvodneníodvolaniauvádzanepravdivé
a nepodložené skutočnosti. Žalobca sa snaží prenášať zodpovednosť za svojho subdodávateľa Pitko
- Cocoon Hungary. Takýto postup je nedôvodný, pretože aj za práce ktoré vykonáva za žalobcu táto
firma, zodpovedá žalobca ako zhotoviteľ. Pravdivé tvrdenia žalobcu, že zmena strešnej konštrukcie
bola vykonaná so súhlasom žalovanej, žiadna dohoda nebola potvrdí aj emailová komunikácia medzi
žalobcom a firmou Pitko. Žalobca zavádza, že chyby diela žalovaná reklamovala len listom z 24.12.2011,
pričom prvýkrát reklamovala vady už v júli 2010 a dopĺňala tieto postupne o ďalšie vady, ktoré zistila. Čo
sa týka znaleckého posudku stanovisko žalovanej je nezmenené a trvá na výhradách. Žalobca poškodil
žalovanú ako spotrebiteľku na kvalite a množstve vyhotoveného diela. Žalobca bez vedomia a súhlasu
žalovanej svojvoľne menil projekt resp. nevykonal práce ktoré mali byť vykonané a nedodržoval na čom
sa dohodli. Ďalej poukázala na dôvody odvolania uvedené v jej odvolaní.
Žalobca vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu žalobcu opätovne sa zameral na
metodiku výpočtu dlžnej sumy žalovanej na základe znaleckého posudku.
Krajský súd v Trnave (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že obe odvolania boli podané včas (§ 204 ods.
1 O.s.p.), oprávnenými osobami - účastníkmi konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané
náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205
ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§
212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel
k záveru, že odvolania sú je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvého stupňa
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Predmetom konania na súde prvého stupňa bolo zaplatenie sumy 14.420,80 eur s príslušenstvom a
žalovanou uplatnený nárok zo zodpovednosti za vady. Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok
súdu prvého stupňa, ktorým uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi 6.455,20 eur s 9% úrokom
z omeškania od 23.02.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výrok o náhrade
trov konania účastníkov rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, výrok o
náhrade trov konania štátu, že účastníci konania sú povinní zaplatiť tunajšiemu súdu každý po 255,62
eur na trovách štátu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a dopĺňací rozsudok, ktorým súd
prvého stupňa vo zvyšku žalobu zamietol.Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako zhotoviteľ zmluvou o dielo zo dňa
03.05.2010 realizoval výstavbu rodinného domu žalovanej. Dohodnutá cena diela bola stanovená na
48.000 eur bez DPH. Dielo bolo zhotovené žalobcom a poddodávateľom a odovzdané žalovanej dňa
06.12.2011. Cenu diela žalobca fakturoval faktúrou č. 201553 na 15.113 eur, z ktorej žalovaná sumu
15.000 eur uhradila a faktúrou č. 211115 na sumu 23.020 eur, z ktorej žalovaná časť neuhradila
a dlhuje tak žalobcovi sumu celkom 14.420 eur. Žalovaná uviedla, že jej dlh na dohodnutej cene
diela uplatnený žalobou nie je dostatočne skutkovo podložený a zdôvodnený, žalobca nepreukázal
požadovanú výšku plnenia. Podľa žalovanej cena diela bola podľa článku VI. zmluvy určená dohodou
a v zmysle technického obsahu dodávky na sumu 48.000 eur bez DPH. Z dohodnutej ceny zaplatila
sumy 5.000 eur, 15.000 eur, 2.211 eur, 3.600 eur a 12.605 eur, spolu 38.646 eur (správne 38.416 eur),
ktoré platby potvrdil aj žalobca. Podľa konečného vyúčtovania stavby by mal nedoplatok predstavovať
10.584 eur bez DPH, so žalobcom nikdy neuzavrela zmluvu k vyhotoveniu projektovej dokumentácie,
dohodli sa na tom, že cena diela 48.000 eur bez DPH je cena konečná a zahŕňa aj cenu za projektovú
dokumentáciu, ktorú žalobca vyhotovil a dodal ako súčasť diela. Dielo nebolo riadne odovzdané, do
rodinného domu sa nasťahovala na základe ústneho oznámenia žalobcu, že dielo je vyhotovené a
užívaniaschopné, dňa 28.12.2010.
Zmluvou o dielo zo dňa 03.05.2010 sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal žalovanej ako objednávateľovi
zrealizovať (vystavať) obytný dom podľa vlastného návrhu aplikáciou stavebnej technológie s oceľovou
konštrukciou podľa projektovej dokumentácie a cenovej ponuky, ktoré sú v prílohe a sú neoddeliteľnou
súčasťou tejto zmluvy. Termín ukončenia plnenia bol dohodnutý na 15.12.2010. Objednávateľ sa
zaviazal zrealizovať dielo v spolupráci so spoločnosťou Pitkó Cocoon Hungary Kft. (s. r. o.). Cena diela
bola určená bez DPH s poukazom na dohodu zmluvných strán a jej špecifikáciu, tvoriacu prílohu č. 2
zmluvy. Prílohy k zmluve tvorili cenová ponuka odsúhlasená zmluvnými stranami a technický obsah.
V zmysle technického obsahu dodávky predmetom realizácie stavby boli: základy, nosná konštrukcia
- zvislá aj vodorovná, priečky, úprava povrchov, izolácie - tepelná a zvuková, hydroizolácia, krytina -
zo strešných pálených škridiel Mediteran s farbou podľa požiadavky objednávateľa, výplne otvorov -
okná a vchodové dvere, interiérové dvere, podlahy a steny - kúpeľňa, komora, predsieň a zádverie,
kuchyňa, WC, terasa a ostatné miestnosti, klampiarske výrobky - žľaby, zvislé zvody a oplechovanie
strechy, inštalácie - elektroinštalácia a kúrenie. Uvedená cena predstavuje 48.000 eur bez DPH.
Faktúrou č. 211115 zo dňa 15.02.2011 so splatnosťou k 22.02.2011 žalobca vyúčtoval žalovanej
prevedené práce v sume 23.020,80 eur, z ktorej sumy na faktúre odpočítal zálohy 5.000 eur a 3.600 eur.
Z pripojeného konečného vyúčtovania vyplýva, že z dohodnutej ceny 48.000 eur boli zaplatené základy
zálohou 5.000 eur, konštrukcia dodaná od subdodávateľa 15.000 eur, okná dodané subdodávateľom
2.211 eur, vnútorné inštalačné práce zálohou 3.600 eur a následne zo ŠFRB 12.605 eur, neuhradené
ostali dokončovacie práce 9.584 eur a projektová dokumentácia 1.000 eur, pričom k neuhradeným
položkám uviedol žalobca aj základy a vnútorné inštalačné práce na zálohe, ktoré inak označil za
zaplatené.
Listom zo dňa 24.02.2011 žalovaná oznámila žalobcovi, že obdržala faktúru č. 211115, pri kontrole
ktorej zistila nedostatky a nepresnosti. Poukázala na to, že suma je vyššia o 1.000 eur, chýba
rozpis vykonaných prác, uvádzané sumy sú nepresné, pričom sumu 3.600 eur uhradila priamo
subdodávateľovi, dodávateľovi uhradila zo ŠFRB sumu 15.000 eur. Nie sú odčítané sumy za kuchynskú
linku800euraplynovýsporákselektrickourúrou1.178eur.Uviedla,ževdohodnutejcenejeajrealizácia
chodníka okolo domu.
Listom zo dňa 24.02.2011 označeným ako „Reklamácia stavby rodinného domu“ žalovaná žalobcovi
oznámila nesúlady medzi zmluvou a vykonanými prácami, ktoré neboli vykonané v súlade s projektovou
dokumentáciou rodinného domu a podľa požiadaviek objednávateľa. Reklamovala nekvalitný materiál
a nekvalitne vykonané práce s poukazom na prílohu - „Protokol o chybách“ s tým, že protokol o
prevzatí diela je možné podpísať až po odstránení chýb a nedostatkov, až následne sa v liste žalovaná
zaviazalauhradiťneuhradenúčiastku.Uviedlatiež,žepokiaľobjednávateľnedokážechybyanedostatky
odstrániť do 30 dní, tieto dá odstrániť tretej osobe a dohodnutá cena bude znížená o hodnotu prác.
Pri neodstrániteľných chybách a nedostatkoch navrhla znížiť dohodnutú cenu o 20%. Podľa protokolu
o chybách vystaveného dňa 24.02.2011 (č. l. 16) žalovaná označila vady a nedostatky pri realizácii
rodinného domu nasledovne: 1/ štruktúra a izolácia strechy nie je vyhotovená podľa projektovejdokumentácie, bola pozmenená bez jej súhlasu a vedomia, chýba drevený záklop podkrovia a latovanie
pod škridlou, pričom izolácia strechy je nedostačujúca a teplo z interiéru uniká cez povalu, navyše povalu
nie je možné používať ako skladový priestor; 2/ krytina je vyhotovená zo škridiel čiernej farby, pričom
požadovalafarbuhnedú.Subdodávateľškridlenekvalitnepretrelnahnedú;3/vonkajšiestenysúšpinavé
od blata a betónu, nakoľko po natretí rodinného domu neboli dlhé mesiace namontované odkvapové
rúry; 4/ okná sú nekvalitné, rosia sa na skle aj na rámoch, niekedy tečie z nich kondenzovaná vlhkosť na
parapetu a na steny; 5/ strop je v kúpeľni okolo rúry kotla a vo WC okolo ventilátora mokrý; 6/ kotol podľa
projektu mal byť umiestnený vo WC; 7/ omietka domu je na terase zničená na viacerých miestach; 8/
kachličky nie sú pri vchode a na terase vyškárované; 9/ základ domu sa zvlhčuje; 10/ nie je dokončené
odvodňovanie; 11/ pri realizácii základu domu bola zemina z pozemku odnášaná bez jej vedomia, 12/
chodník okolo domu je vyhotovený nekvalitne, rozpadáva sa a klesá, namiesto zámkovej dlažby bol
vybetónovaný. K namietaným vadám a nedostatkom diela žalovaná predložila súdu fotodokumentáciu
bez uvedenia dátumu vyhotovenia.
Listom zo dňa 02.03.2011 žalobca reagoval na reklamáciu stavby s tým, že nesúhlasí s tvrdeniami
žalovanej, ani s návrhom znížiť dohodnutú cenu o 20%.
Listom zo dňa 11.04.2011 žalovaná oznámila žalobcovi, že nakoľko neodpovedal na reklamáciu stavby
a neodstránil chyby a nedostatky v uvedenom termíne, práce nechá vykonať tretej osobe a dohodnutá
cena na základe zmluvy o dielo bude znížená o hodnotu prác.
Listom zo dňa 15.04.2011 žalovaná opätovne reklamovala stavbu rodinného domu s poukazom na to,
že odpoveď žalobcu na reklamáciu jej bola doručená po termíne vypršania reklamačnej doby a napriek
termínu uvedenému žalobcom marec až apríl doposiaľ žiadna vada odstránená nebola. Poukázala
na to, že konštrukcia strechy bola zmenená bez jej súhlasu, zmeny nie sú nikde dokumentované,
od začiatku trvala na uskladňovacom priestore na povale. Konštrukcia je veľmi nekvalitná, spôsobuje
vŕzganie a praskanie domu, izolácia je nedostačujúca, nekvalitná a chýba záklop podkrovia. Na základe
uvedeného je kvalita a hodnota domu znížená a žiada o výmenu strechy alebo zníženie ceny diela o
20%. Ďalej poukázala na špinavé vonkajšie steny, nezodpovedajúcu kvalitu okien, nekvalitnú tepelnú
izoláciu, premiestnenie kotla, mokrý strop okolo vývodu komína a ventilátora, celkové položenie domu
o 20 centimetrov nižšie od okolitých parciel a domov, nevyhotovenie chodníka podľa jej požiadavky.
Vyzvala žalobcu na odstránenie poškodenej omietky, vyškárovanie kachličiek a zistenie stavu izolácie
do konca apríla a predloženie certifikátov a revízií o zabudovaných materiáloch.
Súdny znalec ustanovený v konaní vyčíslil hodnotu skutočného vyhotovenia diela so zohľadnením
kvality/nekvality stavebných prác na celkom 45.816 eur bez DPH. Cenu projektových prác a inžinierskej
činnosti vyčíslil na 4.332,54 eur. Zo záverov znalca vyplýva, že medzi poruchy/vady stavby spôsobené
zhotoviteľom je možné zaradiť - nevytvorenie stropnej konštrukcie nad prízemím v súlade s projektom
(neosadenie parozábrany a vhodného dreveného záklopu stropu), - zlé oplechovanie odvodu spalín
od kotla pri prestupe cez strechu/krytinu (zatekanie zrážkovej vody do interiéru stavby), - nevhodné
ukončenie odvodu vzduchu od ventilátora vo WC (len v priestore podkrovia) - vznikajúci kondenzát
v zimnom období steká naspäť do stavebných konštrukcií, - drobné nedorobky na fasáde a dlažbe.
Z uvedených vád boli odstránené len drobné nedorobky na fasáde a dlažbe. Z hľadiska stanovenia
primeraného finančného dosahu všetkých deklarovaných porúch/vád na stavbe je možné prezentovať,
že celková hodnota zrealizovaného diela v súlade s dohodnutou zmluvnou cenou je orientačne 45.816
eur bez DPH.
Žalovaná vo vyjadrení k znaleckému posudku uviedla, že znalecký posudok pre jeho neúplnosť,
nezáväznosť a závažné nepresnosti v rozhodujúcich otázkach neprijíma.
Žalobca prijal závery znaleckého posudku s tým, že znalec dostatočne zodpovedal otázky uložené
súdom korešpondujúce s reklamáciou žalovanej.
V zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku, a v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p. i
uznesenia (použitých s odkazom na § 251 ods. 4 O.s.p.), súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorýchdôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti samotného výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho
rozhodnutiamusívysporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimiskutočnosťamiajehomyšlienkovýpostupmusí
byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia
predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a jeho odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom
kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmateľné.
Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy,
ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR I. ÚS
26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám
nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní.
Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v
rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím
možnostikonaťpredsúdomtrebapotomrozumieťzávadnýprocesnýpostupsúdu,ktorýmsaúčastníkovi
znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36
ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie vyššie citovaného ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku.
Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie uvedenými
kritériami, je zrejmé, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne neriadil, keď svoje rozhodnutie s poukazom
na vyššie uvedené, zo všetkých relevantných hľadísk dostatočným spôsobom právne ani vecne
neodôvodnil, a preto je potrebné dať za pravdu žalovanej, ktorá namietala porušenie jeho práva na
súdnu ochranu a spravodlivý proces.
Súd prvého stupňa vo vzťahu k uplatnenej primeranej zľave žalovanou z dôvodu reklamovaných vád
uviedol iba všeobecne, že išlo o vady zjavné, ktoré reklamovala žalovaná v záručnej lehote.
Podľa § 645 ods. 1 OZ zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec zhotovená na zákazku pri prevzatí
objednávateľom,akoajzavady,ktorésavyskytnúpoprevzatívecivzáručnejdobe.Rovnakozodpovedá
zato,ževecmávlastnosti,ktorésiobjednávateľprizákazkevymienil.Podľaods.2zhotoviteľzodpovedá
za vady vykonanej zákazky, ktorých príčinou je vadnosť materiálu dodaného objednávateľom alebo
nevhodnosť jeho pokynov, ak objednávateľa na vadnosť materiálu alebo nevhodnosť jeho pokynov
neupozornil.
Pod vadou zhotovenej veci rozumieme predovšetkým to, že vec nemá vlastnosti vymienené
objednávateľom a ak neboli osobitne v zmluve vymienené, vlastnosti obvyklé, teda, že vec je možné
použiťpodľapovahyaúčeluzmluvy.Všeobecneplatí,žeakvecvykazujeznakyvadyvčaseodovzdania,
objednávateľ nemá povinnosť vadnú vec prevziať a nemá v takomto prípade ani povinnosť za zhotovenú
vec zaplatiť. Ak však vec prevezme, je povinný zaplatiť za zhotovenú vec, tým nie je dotknuté jeho právo
prípadne započítať svoje nároky a uplatniť nároky vyplývajúce zo zodpovednosti za vady, Nie je však
vylúčené, že vady sa prejaví až po prevzatí veci. V takomto prípade má objednávateľ možnosť v záručnej
dobe uplatniť zodpovednosť zhotoviteľa za vady. Ide o zodpovednosť objektívnu, ktorá vzniká nezávisle
na zavinení zhotoviteľa.
Ustanovenie § 648 OZ upravuje práva objednávateľa, ak zhotovené vec vykazuje vady. Okrem práva
objednávateľa odmietnuť prevziať vadnú vec, vzniká zodpovednosť zhotoviteľa za vady veci v závislosti
na charaktere vady. Z tohto pohľadu zákon rozlišuje vadu na : odstrániteľnú a neodstrániteľnú.
Neodstrániteľnú vadu ďalej rozlišujeme na vadu : a) ktorá bráni a b) ktorá nebráni tomu, aby sa vec
mohla podľa objednávky riadne užívať ako vec bez vady. Vtedy, ak ide síce o neodstrániteľnú vadu, všakvec vykazuje vadu, ktorá nebráni riadnemu užívaniu veci podľa objednávky, má objednávateľ právo na
primeranú zľavu. Za neodstrániteľnú vadu sa považuje stav, ak sa vec nemôže užívať ako vec bez vady.
V prípade odstrániteľných vád, zákon ďalej tieto rozlišuje: a) väčší počet vád, ktoré vec vykazuje, b)
alebo ide o vadu, ktorá sa na veci vyskytuje po tom čo vada už bola zhotoviteľom odtraňovaná. V oboch
prípadoch má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy.
Podľa aplikačnej praxe keď zhotoviteľ neodstránil vadu bez zbytočného odkladu, v takomto prípade sa
vada stáva subjektívne neodstrániteľnou, čo vo svojom dôsledku znamená, že objednávateľovi vzniká
právo na zrušenie zmluvy alebo právo na primeranú zľavu z ceny (pozri vec NS ČR sp. zn. 33 Cdo
1508/2008).
Vychádzajúc z popísaného výkladu príslušných zákonných ustanovení povinnosťou súdu prvého stupňa
bolo ustáliť či došlo k prevzatiu diela, ustáliť charakter vytknutých vád žalovanou, teda či išlo o
vady odstrániteľné alebo neodstrániteľné, čo však prvostupňový súd neurobil. Zároveň bolo potrebné
vychádzať zo skutočnosti aké nároky zo zodpovednosti za vady si žalovaná uplatnila, či išlo o včasné
a riadne uplatnenie a následne aké nároky priznáva zákon. Tieto úvahy v odôvodnení rozhodnutia
absentujú.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva žiadna úvaha záverov znaleckého posudku z
pohľadu charakteru vytknutých vád. Súd priznal žalovanej zľavu na cene za dielo vo výške 10%,
čo predstavuje (zo sumy určenej znalcom - 45.816 eur) čiastku 4.581,60 eur, ktorú sumu započítal
oproti nároku žalobcu. Odôvodnenie prečo súd priznanú zľavu vo výške 10% považoval za primeranú
absentuje. Podľa súdnej praxe sa primeranosť výšky zľavy posudzuje najmä povahe vady, všetkým
dôsledkom jej výskytu a cene poskytnutej služby.
V dôsledku vyššie uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím
rozsudkom s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., keďže takýmto postupom súdu sa odňala
účastníkom možnosť konať pred súdom zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.
Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude zodpovedať všetky relevantné právne otázky,
naktorébolopoukázanévyššie,vprípadepotrebydoplniťdokazovanie,jehovýsledkyriadnevyhodnotiť,
vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníkov konania a vo veci opätovne rozhodnúť,
pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť.
V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o trovách konania účastníkov a štátu, vrátane trov
tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.