Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. september 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/54/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115228116
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115228116.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov

JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobkyne: A., zastúpenej JUDr. Igor
Šafranko, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, IČO: 31954448, proti žalovanému:
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpenému
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516 so sídlom v Bratislave, Pribinova
25, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní
oboch sporových strán proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 15C/456/2015-75 z 15.2.2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené.

Zrušuje rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a vo výroku o trovách
konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie o určenie, že úver zo zmluvy o
revolvingovom úvere z 3.8.2005 je bezúročný a bez poplatkov. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni
270,- eur s 8,05 % úrokom od 29.12.2015 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V
prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Náhradu trov konania sporovým stranám nepriznal.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa ako spoludlžník a manžel žalobkyne ako dlžník požiadali o
poskytnutie revolvingového úveru, ktorý im bol poskytnutý v čiastke 24.012,- Sk (797,05 eur) splácaný
v splátkach v počte 36 so splatnosťou k 18. dňu, celková výška úveru 48.024,- Sk (1.594,10 eur), výška
mesačnej splátky 1.334,- Sk (44,28 eur), poplatok za uzavretie zmluvy 1.500,- Sk (49,79 eur), zmluvná
odmena za poskytnutie úveru 24.012,- Sk (797,05 eur), RPMN po poskytnutí úveru 27,29 %. Podľa
prehľadu platieb úveru žalobkyňa splácala úver od 3.8.2005 do 19.1.2015 a celkom uhradila 2.126,84
eur. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa a jej manžel, t.č. už

nebohý, uzavreli spotrebiteľskú zmluvu v postavení spotrebiteľov tak, ako to vyplýva z ustanovenia
§ 2 písm. a), b), v spojení s ustanovením § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Definícia spotrebiteľskej zmluvy vyplýva aj z ust. § 52 OZ. Bolo preto potrebné, aby zmluva
o spotrebiteľskom úvere mala písomnú formu pod sankciou jej neplatnosti, a aby obsahovala okrem
všeobecných náležitostí najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ak je to
možné bolo potrebné uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie
ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť (§ 4 ods. 2 písm. a)). Zo zmluvy je zrejmé, že

výška úrokov a poplatkov s výnimkou poplatku za uzatvorenie zmluvy, sa v zmluve nenachádza. Ďalej
zákon v ustanovení § 4 ods. 5 zakazoval veriteľovi požadovať úrok alebo poplatky od spotrebiteľa,
ktoré v zmluve nie sú uvedené. Ako to súd už uvádzal, v zmluve sa výška úroku nenachádza. Ďalej
je potrebné dať za pravdu žalobkyni, že výška RPMN úveru nie je korektná, nakoľko žalovaný aniv súčasnosti súdu nevysvetlil, ako k výpočtu výšky RPMN dospel a pokiaľ spochybňuje relevanciu
výpočtu prostredníctvom RPMN kalkulačky je potrebné uviesť, že sám nijaký výpočet, z ktorého by
bol matematicky overiteľný výsledok, nepredložil. Súd má za to, že údaj o RPMN uvedený v zmluve

nie je korektný napriek tomu, že sa v zmluve nachádza. Je spôsobilý poškodiť spotrebiteľa, nakoľko
výška RPMN v zmluve uvedená je výrazne priaznivejšia ako sa javí byť výpočet prostredníctvom RPMN
kalkulačky. S poukázaním na nedostatky spotrebiteľskej zmluvy, absenciu podstatnej náležitosti ako
je výška úroku, nekorektný údaj o RPMN, súd dospel k záveru, že poskytnutý úver je bezúročný a
bez poplatkov. Vychádzajúc z tohto právneho záveru by žalobkyňa mala uhradiť žalovanému len istinu

poskytnutého úveru, teda sumu vo výške 797,05 eur, pričom žalobkyňa uhradila celkom 2.126,84 eur.
Žalobkyňa si teda uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.379,58 eur. Keďže
žalovanývzniesolvočiuplatnenémunárokunámietkupremlčania,súdsaďalejzaoberaltoutovznesenou
námietkou. Pre vydanie bezdôvodného obohatenia platí kombinovaná premlčacia lehota subjektívna
2-ročná a objektívna 3-ročná. V prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia platí objektívna 10-
ročná premlčacia lehota. Objektívna premlčacia doba je určená nezávisle na subjektívnych dôvodoch

dotknutých osôb a vždy začína plynúť odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. V danom
prípade k bezdôvodnému obohateniu došlo potom, ako žalobkyňa vyplatila žalovanému úver nad
poskytnutú istinu, teda uhradením 17.-tej splátky, nakoľko takto uhradila 752,76 eur oproti reálne
poskytnutým 747,26 eur. 17. splátka bola uhradená dňa 19.7.2007. Deň nasledujúci začala plynúť
premlčacia doba. S poukázaním na plnenie v splátkach, kde nebolo preukázané, že došlo k zosplatneniu

úveru, plynulo premlčanie individuálne u každej uhradenej splátky. Súd považuje za dôvodné priznať
žalobkyni nárok na úhradu bezdôvodného obohatenia 3 roky pre podaním žaloby, keďže táto priebežne
splátky uhrádzala až do 19.1.2015. Žalobkyňa by mala nárok na uhradenie splátok splácaných od
18.11.2012 do 18.11.2015. V uvedenom období žalobkyňa uhradila nasledovné splátky: 19.3.2012 30,-
eur, 5.4.2012 50,75 eur, 5.4.2012 9,25 eur, 17.7.2013 20,- eur, 19.8.2013 20,- eur, 19.5.2014 0,54

eur, 19.5.2014 19,46 eur, 18.8.2014 20,- eur, 18.9.2014 20,- eur, 20.10.2014 20,- eur, 18.11.2014
20,- eur, 18.12.2014 20,- eur a 19.1.2015 20,- eur. Spolu tak uhradila 270,- eur. Súd nepovažoval za
dôvodné vyhovieť žalobe vo zvyšku s odôvodnením, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
vo vzťahu k ostatným uhradeným splátkam nie je dôvodný pre premlčanie nároku. Vo vzťahu k
namietanej dĺžke premlčacej doby aplikáciou 10-ročnej premlčacej doby pre úmyselné bezdôvodné

obohatenie sa žalovaného je potrebné uviesť, že pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení musí byť
nespochybniteľným spôsobom preukázaný úmysel, a to či už priamy, alebo nepriamy, smerovaný
k bezdôvodnému obohacovaniu sa, a musí existovať v čase získania bezdôvodného obohatenia.
Nepostačuje, ak bolo bezdôvodné obohatenie získané neúmyselne a následne by si ho príjemca
úmyselne ponechal. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne zavinenia žalovaného vo forme

úmyselného bezdôvodného obohatenia. V tom čase platná právna úprava Zákona o spotrebiteľských
úveroch vyžadovala pre platnosť zmluvy splnenie prísnych obsahových náležitostí s cieľom ochrany
spotrebiteľa, avšak žiaden právny predpis nestanovoval ako dôsledok absencie obligatórnych náležitostí
v spotrebiteľskej zmluve, že dochádza „ex lege“ k predlženiu trojročnej objektívnej premlčacej doby na
desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu na uplatnenie nároku z titulu bezdôvodného obohatenia. Zákon

obsahoval sankciu v podobe, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov.

3. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 2 CSP.

4. Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie obe sporové strany.

5. Žalobkyňa podala odvolanie len proti výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a
proti súvisiacemu výroku o trovách konania a navrhla, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Poukázala na to, že za rozhodujúci začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie
práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka
treba považovať deň, kedy sa oprávnený skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto ho získal; nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa
potrebné skutočnosti už skôr. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva

na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná) a nielen predpokladaná
vedomosť oprávneného. Žalobkyňa nevedela, že platby, ktoré od nej žalovaný prijal nad výšku istiny,
prijíma protizákonne. Žila v omyle, že žalovaný tieto platby prijíma v súlade so zákonom a tento omyl
spôsobil žalovaný porušením spotrebiteľského práva, pričom žalobkyňa verila tomu, že pri poskytovaníúveru postupuje s náležitou starostlivosťou a podľa zákona. Až od združenia na ochranu spotrebiteľov
sa dozvedela, že žalovaný prijal platby v rozpore so zákonom a predložil jej na podpis formulárovú
spotrebiteľskú zmluvu, ktorá v rozpore so zákonom vytvárala dojem, že na dané platby má žalovaný

nárok. Až získaním vedomosti o týchto skutočnostiach prichádzalo u nej do úvahy podanie žaloby
a až od tohto momentu mohla začať plynúť subjektívna premlčacia doba. Časový okamih začiatku
plynutia premlčacej doby je zhodný s okamihom vzniku žalobného práva, ide o deň, v ktorý oprávnený
mohol po prvýkrát úspešne uplatniť žalobu na ochranu svojho subjektívneho práva. Na začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej je irelevantná vedomosť o tom, že niečo objektívne existuje, podstatná je

vedomosť o tom, aký je charakter toho, čo existuje. V konkrétnej veci si dané okolnosti vyžadujú
vysvetlenie právnika so zreteľom na to, že žalobkyňa je laik.

7. Čo sa týka objektívnej 10-ročnej premlčacej doby, tak konanie subjektu, ktorý dlhodobo a opakovane
poskytuje spotrebiteľské úvery, sa nedá hodnotiť inak, ako úmyselné konanie vedúce k bezdôvodnému
obohateniu tým, že nedáva svoje zmluvy do súladu so spotrebiteľským právom. Doba, počas ktorej

žalovaný poskytuje úvery a ich množstvo, vylučujú inú možnosť ako tú, že žalovaný sa na úkor
spotrebiteľov obohacuje úmyselne. Je vylúčené, aby žalovaný ako profesionál v poskytovaní úverov
nepoznal spotrebiteľské právo.

8. Žalovaný podal odvolanie proti výroku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené a proti súvisiacemu

výroku o trovách konania a navrhol, aby odvolací súd v týchto častiach rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces, ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1
písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Poukázal na to, že záver o nesprávnej hodnote RPMN súd prijal na základe internetovej kalkulačky

výpočtu RPMN, pričom nemal preukázané, že ide o výpočet RPMN podľa zákona platného a účinného
v roku 2005. Totiž žiadna internetová kalkulačka nepoužíva vzorec platný v roku 2005, pretože tento
sa zmenil od 1.7.2006, čo znamená, že na základe iného vzorca nie je možné spätne posudzovať
správnosť vzorca na výpočet RPMN. Pre konajúci súd nebolo podstatné, či prepočet RPMN posudzuje
podľa zákonného vzorca, alebo podľa spôsobu, ktorý je uverejnený na internete a so zákonom nemá

nič spoločné. Preto sú závery súdu prvej inštancie o nesprávnom určení RPMN nesprávne. Záver súdu
prvej inštancie, že v zmluve o revolvingovom úvere nie sú uvedené úroky, a preto ich žalobca nemal
povinnosť zaplatiť, je predčasný a v rozpore so zákonom.

11. Zákon č. 258/2001 Z.z. v ustanovení § 4 ods. 5 požiadavku na uvádzanie úrokov nešpecifikoval tak,

ako to bolo s účinnosťou od 1.1.2008 alebo v teraz platnom zákone č. 129/2010 Z.z..

12. Účelom ustanovenia § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. bolo to, aby všetky úroky, poplatky boli v
zmluve uvedené. Tento účel bol splnený uvedením takých údajov, z ktorých sa úrok a poplatok dá určiť,
z ktorých vyplýva, že úrok musí byť vyjadrený ako určité percento, t.j. celé číslo. Samotný úrok môže

byť pomenovaný ako odplata za požičanie peňazí, odmena, úroková odmena, úrokové navýšenie alebo
zmluvná odmena.

13. Predmetná zmluva o revolvingovom úvere obsahuje určenie poplatku za poskytnutie úveru 1.500,-
Sk, a tiež určenie zmluvnej odmeny. V zmluve je vysvetlené, že zmluvná odmena predstavuje úročenie

úveru, teda úrok vyjadrený ako konečné celé číslo. Konkrétne sa v zmluve uvádza, že zmluvná odmena
za poskytnutie úveru predstavuje sumu 24.012,- Sk a poplatok za uzatvorenie zmluvy 1.500,- Sk. Súd
preto dospel k nesprávnemu záveru o chýbajúcom úroku a chýbajúcich poplatkoch.

14. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, zatiaľ čo
odvolanie žalovaného dôvodné nie je.15. So zreteľom na obsah odvolania sporových strán, v odvolacom konaní boli preskúmavané výroky
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo čiastočne žalobe vyhovené, výrok, ktorým
bola žaloba čiastočne zamietnutá, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, a preto výrok o zastavení

konania, ktorým súd určil, že úver z predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere z 3.8.2005, uzavretej
medzi stranami je bezúročný a bez poplatkov, ktorý odvolaniami napadnutý nebol, v odvolacom konaní
preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

16. Podľa § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ( v znení platnom k 3.8.2005, t. j. ku

dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy ),
(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
(3) Zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou

splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
(4) Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol

spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
(5) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

(6) Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis.7) Ak dôjde k postúpeniu
pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.7)
(7) Ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek,8)
musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru.

(8) Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 7 veriteľom.

17. Podľa § 52 OZ Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej „OZ“),
(1) Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v
ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.
(2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 1, 2, 4 OZ,(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná
podmienka").

(2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
(4) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19. Podľa § 54 OZ,
(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Podľa § 451 OZ,
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ,

(1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
(3) Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej

dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie
namietať.

22. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa uzavrela 3.8.2005 zmluvu o
revolvingovom úvere pod č. XXXXXXXXXX, ktorej spoludlžníkom bol jej manžel, na základe ktorej

žalovaný poskytol sumu 24.012,- Sk (797,05 eur), ktorý mal byť splácaný v splátkach v počte 36 so
splatnosťou k 18. dňu v mesiaci, celková výška úveru predstavovala sumu 48.024,- Sk, výška mesačnej
splátky 1.334,- Sk, poplatok za uzavretie zmluvy 1.500,- Sk a RPMN bola stanovená vo výške 27,29 %.

23. Nemožno súhlasiť s právnym názorom žalovaného prezentovaným predovšetkým v jeho odvolaní,

podľa ktorého zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu
uzavretia predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere nepožadoval uvedenie úrokov a ich špecifikáciu
v úverovej zmluve. Táto zákonná požiadavka nepochybne vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a)
zákonač.258/2001Z.z.vzneníplatnomaúčinnomkudňuuzavretiapredmetnejzmluvyorevolvingovom
úvere, ktorá (aj v zmysle záverov súdu prvej inštancie) má nepochybne spotrebiteľský charakter.

Absenciu takejto náležitosti spájal už vtedy platný zákon so sankciou uvedenou v § 4 ods. 5 Zákona o
spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ide teda o konštrukciu obdobnú, akú prináša
súčasne platný Zákon o spotrebiteľských úveroch (č. 129/2010 Z.z., § 9 a 11 tohto zákona) aj keď v inej
forme.Zákonvdanomznení(ktorétrebaaplikovaťajvprejednávanejveci) sankcionovalveriteľatým,že

odspotrebiteľanemôžepožadovaťúrokalebopoplatky,ktoréniesúuvedenévzmluveospotrebiteľskom
úvere. Práve suma, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm.
a) citovaného zákona sú podstatné náležitosti zmluvy (aj o revolvingovom úvere), pričom v predmetnej
zmluve uzavretej medzi sporovými stranami takéto členenie (špecifikácia) absentuje. Za týchto okolností
nie je možné priznať žalovanému úroky a poplatky spojené s predmetným úverom tak, ako to správne

uzavrel aj súd prvej inštancie.

24. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že za týchto okolností by mala žalobkyňa uhradiť
žalovanému iba skutočnú istinu poskytnutého úveru vo výške 797,05 eur, pričom v skutočnosti zaplatila
2.126,84 eur, a takto došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného vo výške 1.379,58

eur.

25. So zreteľom na tieto zistenia súdu prvej inštancie, ktoré si osvojuje aj odvolací súd (nedostatky
vyplývajúce z nerešpektovania ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch),treba považovať predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. V takom prípade už nie sú právne
významné úvahy o tom, či RPMN bola uvedená v predmetnej zmluve v správnej výške, aj keď s
poukazom na odvolaciu argumentáciu žalovaného existujú pochybnosti o správnosti záverov súdu prvej

inštancie v tomto smere, ktorý sa spoľahol len na tzv. internetovú kalkulačku bez toho, aby svoje
závery o nekorektnej výške RPMN riadne a preukázateľne odôvodnil. Ako však bolo vyššie naznačené,
samotná okolnosť nedodržania náležitosti stanovených § 4 ods. 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských
úveroch (v platnom znení) postačuje na záver, ktorý urobil aj súd prvej inštancie v polohe bezúročnosti
a bezpoplatnosti predmetného úveru.

26. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ konštatoval, že žalovanému vzniklo bezdôvodné
obohatenie, avšak nesprávne aplikoval ustanovenia o premlčaní nárokov, ktoré sú uplatňované v tomto
konaní.

27. V tejto súvislosti totiž treba konštatovať, že je nepochybné, že pre začiatok plynutia subjektívnej

premlčacejlehotyprevydaniebezdôvodnéhoobohateniavzmysle§107ods.1Občianskehozákonníka,
je rozhodujúce, kedy sa oprávnený (v danom prípade žalobkyňa) skutočne dozvedela o tom, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil. V tejto súvislosti neboli vyvrátené tvrdenia
(hodnoverného charakteru) uvádzané žalobkyňou v priebehu konania, že pri samotnom uzavretí zmluvy
o revolvingovom úvere a pri splácaní tohto úveru nemala vedomosť o eventuálnej nezákonnosti výšky

prijatýchplatiebžalovaným.Ažpokonzultáciivzdruženínaochranuspotrebiteľaanásledneadvokátskej
kancelárii, dostala informácie o tom, že skutočne k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného
došlo. V tejto súvislosti treba konštatovať, že subjektívna lehota sa skutočne spája so subjektívnymi
poznatkami a vedomosťami oprávneného subjektu o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a
o tom, kto sa na jeho úkor obohatil. Nemožno preto súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že

subjektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť deň po úhrade 17.-
tej splátky, ktorá bola uhradená 19.7.2007, t.j. od 20.7.2007. V skutočnosti až po konzultácii problematiky
v Združení na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktorá sa uskutočnila 19.8.2015, získala žalobkyňa
reálnu vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia a o subjekte, ktorý za toto bezdôvodné obohatenie
zodpovedá. Pokiaľ žaloba bola podaná 19.11.2015 na súd prvej inštancie, nemožno konštatovať, že by

išlo o podanie žaloby po uplynutí tejto subjektívnej premlčacej lehoty.

28. Odvolací súd nemá pochybnosti ani o tom, že v prejednávanej veci treba aplikovať 10-ročnú
objektívnu premlčaciu lehotu vyplývajúcu z § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to so zreteľom na
dlhodobú prax a výrazné skúsenosti, ktoré žalovaný ako subjekt poskytujúci predmetné služby v oblasti

spotrebiteľských úverov nepochybne má vo vzťahu k charakteru platieb, ktoré dostáva od spotrebiteľov
a vo vzťahu k podmienkam, za ktorých sú tieto úvery poskytované. Nemožno urobiť v tejto súvislosti iný
záver len ten, že žalovaný si bol vedomý (v rovine nepochybnej vedomosti, a teda úmyselného konania)
toho, že so zreteľom na konkrétne znenie Zákona o spotrebiteľských úveroch v platnom znení (č.
258/2001 Z.z.) a obsah zmluvy, ktorú uzatvára so spotrebiteľmi (vrátane žalobkyne a jej manžela), ide o

plnenia, ktoré sú z dôvodu nerešpektovania zákonných požiadaviek na obsah zmluvy o spotrebiteľskom
úvere prijímané nezákonne. Z toho vyplýva plná dôvodnosť aplikácie 10-ročnej premlčacej objektívnej
lehoty aj v prejednávanej veci.

29. Existuje názor, podľa ktorého sa posudzuje začiatok subjektívnej premlčacej doby už od času, kedy

spotrebiteľ plní s odôvodnením, že má poznať právo, a preto už v tom čase sa spotrebiteľ dozvedá
o bezdôvodnom obohatení. Odvolací súd sa s týmto názorom nestotožňuje. Každý je povinný poznať
právo , no nikomu nemožno nanútiť povinnosť, aby to právo vedel aj správne aplikovať.

30. Zákon pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby predpokladá to, kedy sa dotknutá osoba

dozvedela o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Nie teda čas, od kedy sa dozvedieť mala a mohla
s poukazom na to, že mala poznať právo. Právny poriadok slova ,,vedieť, mal a mohol“ pritom obsahuje
v iných prípadoch, no na účely začiatku premlčacej doby ich nestanovil.

31. Existuje preto obava, že nedôsledným výkladom zákonného termínu ,,dozvie“ sa, potiera rozdiel

medzi objektívnou a subjektívnou dobou. Najzávažnejšie negatívne následky by nastali v prípade
rozumovo menej vyspelých osôb, ktorým by sa nanútila povinnosť poznať aplikáciu práva bez ohľadu
na úroveň ich mysle. (OGH 3Ob592/77 ,,Na slabomyslenosť podľa § 879 Abs 2 Z 4 ABGB je potrebný
menší stupeň slabosti mysle ako taký, ktorý má za následok nesvojprávnosť“.32. Inými slovami povedané, nemožno prikázať všetkým bez rozdielu úrovne mysle byť ,,advokátom“, aj
keď ani u advokátov nemožno vylúčiť, že sa o bezdôvodnom obohatení dozvedia až s odstupom času

po vykonaní plnenia.

33. Relevanciu má teda to, od kedy sa dotknutá osoba dozvie, že plniť nemala a nie že plnila.

34. Ako vyplýva z početných rozhodnutí súdov, pre začiatok plynutia subjektívnej doby je rozhodujúce

poznanie skutkových okolností (ani nie tak právneho posúdenia), no okolností nie zo zmluvy, ale
okolností z porušenia práva, v danom prípade z bezdôvodného obohatenia (okolnosť, že došlo k
porušeniu zákona, o výške bezdôvodného obohatenia a príčinnej súvislosti medzi prvými dvoma
okolnosťami). Zdá sa teda, že nepostačujú pochybnosti, ale ,,dozvedenie“ sa o skutkových okolnostiach
bezdôvodného obohatenia.

35. Zatiaľ bol v prejednávanej veci preukázané, že žalobkyňa sa dozvedela o tom, že plniť nemala až s
odstupom času a to po porade v občianskom združení a s advokátom, avšak súd prvej inštancie k týmto
okolnostiam neprihliadol, pričom s jeho názorom na začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty
nemožno súhlasiť.

36. Za týchto okolností správne postupoval súd prvej inštancie pokiaľ vyhovel (aj keď len čiastočne)
žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia, a preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd
rozsudok v tejto časti potvrdil.

37. Pochybil však súd prvej inštancie v rovine zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti so zreteľom na

nepreskúmateľné závery o aplikácii premlčania v prejednávanej veci v zmysle vyššie uvedeného, pričom
táto nepreskúmateľnosť dosahuje intenzitu nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho strane
(v danom prípade žalobkyni), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, čo je zároveň dôvodom na zrušenie rozhodnutia v zmysle § 389
ods. 1 písm. b) CSP.

38. Úlohou súdu prvej inštancie bude v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v
tomto uznesení ( vo vzťahu k premlčaniu ) vyporiadať sa aj so zvyšnou časťou žaloby a posúdiť
konkrétnu výšku bezdôvodného obohatenia, ku ktorej v skutočnosti na strane žalovaného došlo a o tejto
aj zákonným spôsobom rozhodnúť.

39. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,

ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).