Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. apríl 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/204/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213221895
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4213221895.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa:

EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
odporkyni:M.A.,nar.XX.X.XXXX,bytomJ.XXX/XX,Z.M.,ozaplatenie2.618,-€spríslušenstvom,takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.9.2013 navrhovateľ súdu doručil návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť
mu sumu 2.618,- € spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že

odporkyňa s jeho právnym predchodcom (spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s.) uzatvorila dňa
13.5.2005 zmluvu č. 212018915, na základe ktorej jej boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré
sa zaviazala riadne splatiť. Celková dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu
4.817,12 € (z toho dlžná istina 4.390,40 €, riadny úrok vo výške 142,25 €, úrok z omeškania vo výške
272,51 € a ostatné príslušenstvo vo výške 11,96 €. Podaným návrhom na začatie konania si uplatnil
na zaplatenie dlžné splátky splatné v období od 20.10.2010 do 20.4.2015 v počte 55 a celkovej výške
2.618,- €. Zároveň si uplatnil na zaplatenie úrok z omeškania vyčíslený za obdobie od 21.10.2010 do

12.2.2012 vo výške 48,49 € a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.618,- € od 13.2.2012
do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si uplatnil zaplatenie súdneho poplatku a trov právneho
zastúpenia.

V priebehu konania navrhovateľ upresnil podaný návrh na začatie konania v časti uplatneného
vyčísleného úroku z omeškania, ktorý ustálil na sumu 48,28 €. O tomto podaní navrhovateľa rozhodol
tunajší súd uznesením č.k. 14C/204/2014-44 zo dňa 16.9.2014.

Súd vec v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal v neprítomnosti odporkyne, ktorá sa na pojednávanie
napriek riadnemu predvolaniu nedostavila a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila. Vo veci
vykonal dokazovanie oboznámením obsahu zmluvy o splátkovom úvere, všeobecných obchodných
podmienok, oznámenia o postúpení pohľadávky, podacieho hárku, výzvy k úhrade, zmluvy o postúpení
pohľadávok s prílohou, pokusu o zmier, špecifikácie pohľadávky, prehľadu finančných operácií, podania
navrhovateľa, uznesenia č.k. 14C/204/2014-44 zo dňa 16.9.2014 a ostatných ku spisu pripojených listín,
prečítaním, a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1599/2011/CE uzatvorenej medzi navrhovateľom a
spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 15.12.2011, navrhovateľ nadobudol od svojho právneho
predchodcu pohľadávku voči odporkyni titulom zmluvy o splátkovom úvere, pričom táto bolašpecifikovaná v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok. O postúpení pohľadávky bola odporkyňa
oboznámená právnym predchodcom navrhovateľa listom zo dňa 27.12.2011. Ako vyplynulo z prílohy
zmluvy o postúpení pohľadávok, v čase postúpenia pohľadávky (t.j. k 15.12.2011) bola odporkyňa

v omeškaní s úhradou dlžnej sumy 1 169 dní, keď poslednú úhradu titulom úveru realizovala dňa
16.192.20089.
Odporkyňa s právnym predchodcom navrhovateľa uzatvorila dňa 13.5.2005 zmluvu o splátkovom úvere
č. 0212018915. Na základe tejto zmluvy bol odporkyni poskytnutý úver vo výške 3.319,39 € (100.000,-
Sk), ktorý sa zaviazala vrátiť veriteľovi v mesačných splátkach po 47,60 € (1.434,- Sk) v období od

20.5.2005 do 20.4.2015. Úroková sadzba bola ustálená vo výške 11,10 % ročne. Ako vyplynulo z prílohy
k zmluve o postúpení pohľadávok odporkyňa titulom poskytnutého úveru ku dňu postúpenia pohľadávky
dlhovala sumu 4.817,12 €, ktorá pozostávala z nesplatenej istiny vo výške 4.390,40 €, úroku vo výške
142,25 €, úroku z omeškania vo výške 272,51 € a ostatného príslušenstva vo výške 11,96 €. Navrhovateľ
si v tomto konaní uplatnil na zaplatenie splátky úveru splatné od 20.10.2010 do 20.4.2015 v počte 55 a
celkovej výške 2.618,- €. Odporkyňa sa v priebehu konania k podanému návrhu na začatie

konania a jeho prílohám nevyjadrila, hoci jej tieto listiny boli spolu s výzvou na vyjadrenie sa doručené
dňa 19.11.2014. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za
dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak

poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka,
od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške,
inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto
určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla
dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo

na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa §
52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa
§ 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté
pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom

2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona
v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa

§ 23a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú
zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ako
aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon
neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Podľa § 100 ods.
1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§

101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka,
pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena
v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Podľa §

5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z.z., orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. V
prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné
vyhovieť. Súd mal za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ a odporkyňa ako
dlžník uzavreli dňa 13.5.2005 zmluvu o splátkovom úvere č. 0212018915. Na základe tejto zmluvy bolodporkyni poskytnutý úver vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 €), ktorý sa odporkyňa zaviazala právnemu
predchodcovi navrhovateľa uhradiť spolu s dohodnutým zmluvným úrokom vo výške 11,10 % ročne v
pravidelných mesačných splátkach vo výške 47,60 € v období od 20.5.2005 do 20.4.2015 (v mesačných

splátkach splatných vždy k 20. dňu v mesiaci). Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky.
Odporkyňa čerpala úver v sume 3.319,39 € dňa 13.5.2005. Tento riadne a včas nesplácala, keď
od 16.9.2008 už neuhradila žiadnu splátku úveru. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná ku dňu
20.4.2015. Ku dňu postúpenia pohľadávky, t.j. k 15.12.2011 evidoval právny predchodca navrhovateľa
v bankovom informačnom systému pohľadávku zo zmluvy o splátkovom úvere v sume 4.817,12 €, keď

navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenie splátok splatných v období od 20.10.2010 do
20.4.2015. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok odporkyne, ktorý vznikol zo
zmluvy o splátkovom úvere. I keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah
(§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou
a na odporkyňu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou

o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2
druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv.
spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ
aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka

je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to,
či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka
a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený
zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a

povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských
zmlúv). S ohľadom na tento záver súdu bolo v konaní potrebné zaoberať sa i skutočnosťou,
či navrhovateľ neuplatňuje premlčaný nárok, zistenie ktorej skutočnosti potom bráni súdu priznať mu
plnenie voči odporkyni ako spotrebiteľovi, keď počnúc účinnosťou novely zákona č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na

diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení
niektorých zákonov vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z. je súd od 13.6.2014 povinný na premlčanie
uplatneného nároku prihliadať z úradnej povinnosti. Zároveň bolo potrebné vysporiadať sa s otázkou,
či na premlčanie (konkrétne premlčaciu dobu) uplatneného nároku je potrebné aplikovať príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide aplikáciu novely zákona

č. 250/2007 Z. z. na posudzovaný právny vzťah súd je toho názoru, že prijatá novela nevykazuje znaky
pravej retroaktivity, ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná, ale ide o retroaktivitu nepravú,
ktorá prípustná je (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 16/09 zo dňa 27.10.2010).
Predmetnou novelou neboli dotknuté právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti a účinnosti
skorších právnych noriem, nebolo odňaté právo navrhovateľa vzniknuté v minulosti podľa staršieho

zákona (v prejednávanej veci právo na vrátenie poskytnutého úveru s príslušenstvom), boli len zmenené
isté práva do budúcnosti, konkrétne právo s úspechom sa domáhať priznania tohto nároku v prípade,
že tento je premlčaný. V danej veci, nakoľko predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je
to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Z hľadiska posudzovanej otázky je pre odporkyňu ako spotrebiteľa

nepochybne výhodnejšia právna úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože zakotvuje
kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver o aplikácii
ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru súdu z
ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka ako aj z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia

právneho poriadku, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle § 54 ods. 1 druhá veta Občianskeho
zákonníka si odporkyňa ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie len z dôvodu, že
uzavrel zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Z uvedeného právneho názoru súd v prejednávanej
veci pri rozhodovaní vychádzal. Premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka začína plynúť odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok

plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia
záväzku. Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na
plnenie záväzku. Občiansky zákonník objektívny vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý
nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve.Všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je
objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle
od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve. Právo mohlo byť

prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé byť uplatnené v konaní pred súdom prostredníctvom návrhu na
začatie konania. V prejednávanej veci z predložených výpisov z účtu mal súd preukázané, že
poslednú splátku úveru uhradila odporkyňa dňa 16.9.2008, pričom právny predchodca navrhovateľa si
účtoval úrok z omeškania z dlžných splátok až do dňa postúpenia pohľadávky, t.j. do 15.12.2011. Potom
deň, kedy bol navrhovateľ oprávnený zosplatniť celý dlh, možno v zmysle citovaného ustanovenia § 101

Občianskeho zákonníka považovať za deň, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz, a teda za deň
začatia plynutia premlčacej doby. Sám navrhovateľ uviedol, že odporkyňa naposledy uhradila splátku
úveru dňa 16.9.2008 (a to len čiastočne). Najneskôr od 21.12.2008 (teda uplynutím troch mesiacov od
splatnosti splátky splatnej dňa 20.9.2008) začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie dlžnej sumy zo
zmluvy o úvere na súde (§ 392 ods. 2 Obchodného zákonníka) v trvaní troch rokov (§ 101 Občianskeho
zákonníka), ktorá márne uplynula dňa 20.12.2011. Preto keď konanie v prejednávanej veci začalo dňa

27.9.2013 doručením návrhu na súd (§ 82 ods. 1O.s.p.), bolo to až po uplynutí premlčacej doby na
uplatnenie tohto nároku. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje právo navrhovateľa na uplatnenie
jeho (aj keď premlčaného) nároku návrhom na súde. Avšak poznamenáva, že navrhovateľ nárok na
vrátenie dlžnej sumy úveru uplatnil po viac ako štyroch rokoch odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať
po prvý raz. Na uplatnenie takéhoto nároku zo spotrebiteľskej zmluvy musel súd bezpochyby prihliadnuť

aj bez návrhu, konkrétne na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku navrhovateľa voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania ako zákonnej prekážky, ktorá s poukazom na 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa bráni priznať plnenie voči spotrebiteľovi, bez ohľadu na to, či sa
spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa
zamietol. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná

náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal. Hoci odporkyňa bola podľa výsledku konania plne úspešným účastníkom
konania, súd jej náhradu trov konania nepriznal, keďže si túto neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.