Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. august 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/160/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112226828
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2112226828.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr.

Jozefa Mačeja a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: M. W., nar. X.X.XXXX, adresa trvalého
pobytu S. - P., X. XXXX/XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Katarína Bajová, adresa sídla Trnava, Hlavná
25, proti žalovanému: Farma Fresh Slovakia, s.r.o., IČO: 36 238 813, adresa sídla Trnava, Sereďská
247/4012, zastúpenému splnomocnencom: PROSMAN & PAVLOVIČ, advokátska kancelária, s.r.o.,
IČO: 36 865 281, adresa sídla Trnava, Hlavná 31, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní
žalobkyne voči rozsudku Okresného súdu Trnava z 22. februára 2017 č.k. 10C/194/2012 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku I. a III. p o t v r d z u j e a vo

výroku IV. m e n í tak, že žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného
konania,ktorémuvzniklivobdobíod27.12.2012do19.5.2015(vrátane)vrozsahu98,16% azaobdobie
od 20.5.2015 (vrátane) v rozsahu 97,80% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej
inštancie samostatným uznesením.

II. Odvolanie žalobkyne voči výrokom II., V. a VI. rozsudku sa o d m i e t a .

III. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%
s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie I. konanie v časti o zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 6.694,22 eur od 2.1.2011 do 28.12.2012 zastavil, II. žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 73,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne
zo sumy 73,36 eur od 19.1.2013 zo zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku,
III. vo zvyšku žalobu zamietol, IV. žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v
období od 27.12.2012 do 19.5.2015 (vrátane) v rozsahu 98,98% a za obdobie od 20.5.2015 (vrátane) v

rozsahu 97,80 eur, V. učtárni Okresného súdu Trnava uložil, aby žalobcovi vyplatila sumu 26,40 eur z
preddavku zaplateného na účet Okresného súdu Trnava pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX dňa
6.11.2014 pod reg. D14, 162 a VI. učtárni Okresného súdu Trnava uložil, aby žalovanému vyplatila sumu
26,41 eur z preddavku zaplateného na účet tunajšieho súdu pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX
dňa 23.10.2014 pol. reg. D14, 160.

1.2 Z vykonaného dokazovania mal za dokázané, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom

nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v zastavanom území obce S.-P., katastrálne územie P., v areáli
podnikateľského subjektu, ktorým je žalovaný. Na predmetných nehnuteľnostiach stoja stavby a dvor
vo vlastníctve žalovaného a to jednopodlažné objekty, pôvodne identifikované ako kravíny, ktoré
v súčasnosti nie sú využívané na poľnohospodárske účely, ale na ďalší prenájom podnikateľskýmsubjektom. Ďalej sa na pozemku nachádzajú spevnené plochy a prístupové komunikácie. Pozemky sú
evidované v katastrálnej mape ako zastavané plochy a dvor, sú situované pod stavbami a v oplotenej
časti areálu, slúžiaceho na podnikateľský účel.

1.3 Žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX ako parcela č.
465/8 - zastavaná plocha o výmere 5 m2, parcela č. 466/10 - zastavaná plocha o výmere 332 m2,
parcela č. 467/11 - zastavaná plocha o výmere 243 m2, parcela č. 470/7 - zastavaná plocha o výmere
191 m2, parcela č. 478/55 - zastavaná plocha o výmere 224 m2, parcela č. 478/59 - zastavaná plocha

o výmere 1106 m2, parcela č. 478/60 - zastavaná plocha o výmere 1558 m2, parcela č. 478/61 -
zastavaná plocha o výmere 331 m2, spolu vo výmere 3.990 m2. Podiel žalobcu je 6/8-ín. Ďalej je
podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v zastavanom území obce, jeho
podiel predstavuje 6/8-ín na celku nehnuteľnosti a to parcely č. 1908 - orná pôda vo výmere 769 m2.
Celková výmera pozemkov v oplotenom areáli a v užívaní žalovaného predstavuje spolu 4759 m2.

1.4 Na Okresnom súde Trnava prebieha konanie č. 19C/178/2011, ktorého predmetom je bezdôvodné
obohatenie za predchádzajúci rok 2009. Žaloba bola podaná na súde 23.12.2011. V tomto konaní bolo
vykonané znalecké dokazovanie znaleckým posudkom znalca Ing. Róberta Gombára č. 125/2015, ktorý
určil trhovú cenu odplaty za užívanie nehnuteľností („nájomné“) žalovaným - pozemkov nachádzajúcich
sa v k.ú. P. zapísaných na LV č. XXXX spolu vo výmere 3.990 m2 v období od 1.1.2009 do 31.12.2009,

s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a na spôsob jej užívania. Zo záveru znaleckého posudku
vyplýva, že zastavaná časť areálu: parcela č. 465/8, nájom 1,617 eur ročne za m2, ročný nájom 8,09
eur; parcela č. 478/55, nájom 1,617 eur ročne za m2, ročný nájom 362,21 eur; parcela č. 466/10, nájom
1,617 eur ročne za m2, ročný nájom 536,84 eur; parcela č. 478/61, nájom 1,617 eur ročne za m2,
ročný nájom 535,23 eur; parcela č. 467/11, nájom 1,617 eur ročne za m2, ročný nájom 392,93 eur;

nezastavaná zatrávnená časť areálu: parcela č. 478/60, nájom 0,481 eur ročne za m2, ročný nájom
749,40 eur; parcela č. 470/7, nájom 0,481 eur ročne za m2, ročný nájom 91,87 eur; parcela č. 478/59,
nájom 0,481 eur ročne za m2, ročný nájom 531,99 eur; spolu ročný nájom za všetky pozemky 3.208,55
eur po zaokrúhlení 3.210,- eur. Z poznámky k záveru znaleckého posudku vyplýva, že hodnoty sú
stanovené pre pozemok ako celok 1/1 (nie pre spoluvlastnícky podiel).

1.5 Po vypracovaní znaleckého posudku v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/178/2011 žalovaný zaslal
žalobcovi nájomné podľa tohto znaleckého posudku dňa 10.4.2013 za dva roky spolu vo výške 2.994,-
eur, ktoré žalobca neprevzal a to z dôvodu, že na poštovej poukážke je uvedená poznámka - nájom
za roky 2009-2012.

1.6 Žalobca pred súdom dňa 30.5.2013 uviedol, že asi pred 5 rokmi sám oslovil žalovaného, aby
uzatvorili nájomnú zmluvu. Osobne sa stretli, k dohode neprišlo, nakoľko žiadal nájom vo výške 1,-
eur/m2. Následne mu žalovaný zaslal návrh nájomnej zmluvy, ktorý neprijal, pretože ponúkol nízky
nájom. V minulosti mu žalovaný poslal nájomné 600,- eur za rok a teraz 3.000,- eur za viac rokov,

peniaze neprevzal. Jeho pozemky v užívaní žalovaného sú v páse za sebou. Dňa 10.2.2016 (čl. 269)
uviedol, že prvé jednanie so žalovaným bolo z jeho iniciatívy v roku 2008. Potvrdil, že mu žalovaný
zaslal v januári 2017 sumu 110,- eur poštovou zloženkou, ktoré si neprevzal. Niekedy v auguste 2008
sa dozvedel, že žalovaný v predmetnom areáli - teraz B. vykonáva nejakú činnosť. Osobne išiel za
konateľom žalovaného a chcel, aby mu za užívanie pozemkov niečo platil a to nájom vo výške 1,- eur/

m2. Žalovaný s navrhnutou cenou nesúhlasil z dôvodu, že podľa jeho názoru je to orná pôda. V marci
2009 mu poslal zmluvu na prenájom poľnohospodárskej ornej pôdy, s navrhovanou nájomnou zmluvou
žalobcanesúhlasil.Nanávrhneodpovedal.Uviedol,žejepresvedčený,žežalovanýužívaljehopozemok
v rámci areálu, ktorý mal ohradený. Do areálu sa dostal až so znalcom Ing. Gombárom prvý krát v roku
2012 alebo 2013. Sám síce v areáli žalovaného nebol, ale pretože tam choval ovce a opravoval budovy,

čo sa dozvedel od ľudí z obce, podal žaloby o nájomné za rok 2009 a 2010.

1.7 Splnomocnený zástupca žalobcu (dňa 30.5.2013) uviedol, že čo sa týka poukázania sumy
žalobcovi, na poukážke z apríla 2013 bolo uvedené, že je to za obdobie rokov 2009-2012, žalobca túto
platbu odmietol, druhú platbu takisto odmietol, tam bolo napísané 2011-2012, tieto sumy nezodpovedali

ani znaleckému posudku Ing. Gombára. Ďalej uviedol, že žalovaný do 1.1.2013 užíval pozemky v
celkovej výmere 4759 m2 a to zastavanú aj nezastavanú plochu, od tohto dátumu užíva menšiu výmeru
a to len 1.135 m2, len pozemky pod stavbami. Svoje tvrdenia opiera aj o výmery uvedené v e-mailovejkomunikácii so žalovaným. V podaní zo dňa 13.2.2015 (čl. 196) uviedol, že sa žalobca sa od roku 2006
nemôže dohodnúť na výške obvyklého nájomného.

1.8 Splnomocnený zástupca žalovaného (dňa 30.5.2013) uviedol, že žalovaný súhlasí s cenou
stanovenou znaleckým posudkom znalca Gombára. Žalovaný užíva pozemok o výmere 1.135 m2, za
ktorý zaplatil a to poštovou poukážkou za dva roky 2011 a 2012 s úrokom z omeškania. Žalobca tú sumu
odmietol prevziať. Žalovaný k 1.1.2013 zrušil oplotenie a oznámil to žalobcovi. Žalobca v areáli nikdy
nebol. Nemôže preto vedieť akú výmeru jeho pozemkov žalovaný užíva.

1.9 Žalovaný začal vyvíjať podnikateľskú činnosť na pozemkoch areálu bývalého poľnohospodárskeho
družstva v roku 2008, kedy odkúpil okrem iného aj tri budovy, v tomto konkrétnom prípade na parcele č.
465/6, 466/10 a 467/11. Začal už v roku 2007 uzatvárať prvé kúpne zmluvy, aby vysporiadal pozemky v
rámciareálu.Prirokovaníponúkolročnýnájom600,-eurajžalobcovi.Nájomnépovažovalzadohodnuté,
zaslal návrh nájomnej zmluvy. Písomne však zmluva o nájme uzatvorená nebola. Poslal nájomné za rok

2008 a aj za nasledujúce roky po 600,- eur. Poštové poukážky sa vrátili neprevzaté. Po vypracovaní
znaleckého posudku v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/178/2011 si vypočítal nájomné v zmysle
znaleckého posudku a v jeho zmysle poslal spätne nájomné do výšky určenej znaleckým posudkom
za rok 2009 až 2012. Išlo o zloženku v celkovej výške 2.994,- eur, ktorá sa vrátila neprevzatá. Výšku
nájomného nerozporoval. Po odkúpení areálu bývalého PD časť pozemkov za poslednou budovou,

neužíval i keď sa nachádzala v oplotenom areáli až do konca roka 2012, kedy zrušil oplotenie a umožnil
vlastníkom užívať ich pozemky. Dovtedy udržiaval pozemky tak, že na ne vypustil ovce, ktoré spásali
trávu. Preferoval možnosť odkúpenia pozemku, čím by trvale vyriešil túto situáciu a predišiel by ďalším
sporom a navrhol cenu 40,- eur/m2 zastavanej plochy v záujmovom území.

1.10 Nebolo sporné, že v uvedenom období žalovaný skutočne predmetné nehnuteľnosti užíval, i keď
spočiatku namietal rozsah užívania, nakoľko trávnaté plochy tvrdil, že neužíva len udržiava pasením
oviec. Nebolo sporné, že všetky žalované nehnuteľnosti sa nachádzali v oplotenom areály žalovaného,
že žalovaný nehnuteľnosti užíval bez uzavretej nájomnej zmluvy, nakoľko sa strany sporu nedohodli na
výške odplaty za užívanie pozemkov. Prvýkrát o nájme rokovali v auguste 2008 z podnetu žalobcu, čo

potvrdil samotný žalobca. Následne mu žalovaný zaslal návrh zmluvy o nájme nehnuteľnosti zo dňa
30.3.2009 v tom čase vedenej v katastri nehnuteľnosti ako jedinú parcelu o výmere 4791 m2 - orná
pôda. Až neskôr v roku 2011 po zápise geometrického plánu bola parcela rozčlenená do súčasných
parciel zapísaných na LV XXXX.

1.11 V konaní vedenom pred Okresným súdom Trnava, pod spisovou značkou 12C/76/2011,bolo
vykonané znalecké dokazovanie za účelom zistenia ceny nájmu susediacich pozemkov v areály
žalovaného za roky 2009 a 2010. Zo znaleckého posudku č. 54/2013 znalca Dr. Ing. Romana Chotára
zo dňa 27.6.2013 (čl. 116) súd zistil, že za zastavané pozemky určil nájom 1,368 eur ročne za m2 a za
trávnatý pozemok nájom 0,432 eur ročne za m2.

1.12 V konaní vedenom pred Okresným súdom Trnava, pod spisovou značkou 12C/76/2011, bol
vypracovaný Znalecký posudok č. 54/2014 ako doplnok k Znaleckému posudku č. 184/20163 zo dňa
4.4.2014 (čl. 153) Ústavom stavebnej ekonomiky, s.r.o. Bratislava, predmetom ktorého bolo určenie
nájmuzapozemkyzapísanénaLVXXXX,k.ú.P.zarok2010-2012.Znaleckáorganizáciaurčilanájomné

za rok 2010 vo výške 2,237 eur/m2 ročne.

1.13 Zo Zmluvy o nájme poľnohospodárskych nehnuteľností č. FFS/N/2009/14 datovanej dňom
30.3.2009 vyplýva, že zmluvnými stranami boli žalobca ako prenajímateľ a žalovaný v zastúpení Ing.
F. M. ako nájomca, predmetom bol prenájom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat. územia

P. ako parcela č. 1909/1 s celkovou výmerou 3059,25 m2 (vzhľadom k spoluvlastníckym podielom
prenajímateľa a užívacím pomerom). Zmluva je podpísaná nájomcom, prenajímateľ zmluvu nepodpísal.

1.14 Dňa 27.1.2016 vzniesol žalovaný námietku premlčania v časti žalobcom uplatnených nárokov
a to nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia sa za obdobie od 1.1.2010 do 27.12.2010. Dňa

26.1.2016 zaslal žalobcovi za obdobie od 28.12.2010 do 31.12.2010 titulom vyplatenia bezdôvodného
obohatenia sa užívaním nehnuteľnosti žalobcu sumu 110,- eur. K vznesenej námietke premlčania
pripojil rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/2015/2013 zo dňa 25.6.2013, NS ČR
č.k. 28Cdo 319/2012 zo dňa 20.11.2012.1.15 Z listu vlastníctva č. XXXX kat. územia P. súd zistil, že parcely v súčasnosti označené ako: parcela
č. 465/8 - zastavaná plocha o výmere 5 m2, parcela č. 466/10 - zastavaná plocha o výmere 332 m2,

parcela č. 467/11 - zastavaná plocha o výmere 243 m2, parcela č. 470/7 - zastavaná plocha o výmere
191 m2, parcela č. 478/55 - zastavaná plocha o výmere 224 m2, parcela č. 478/59 - zastavaná plocha
o výmere 1106 m2, parcela č. 478/60 - zastavaná plocha o výmere 1558 m2, parcela č. 478/61 -
zastavaná plocha o výmere 331 m2, boli vytvorené na základe Rozhodnutia ROEP C 43/10 právoplatné
dňa 23.4.2010 z pôvodnej parcely označenej ako parcela č. 1909/1 - orná pôda vo výmere 4791 m2.

Výška spoluvlastníckeho podielu žalobkyne je 6/8-ín.

1.16 Z listu vlastníctva č. XXX kat. územia P. zistil, že žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícky podiel v
rozsahu 6/8-ín dňa 27.7.2012 na základe darovacej zmluvy, parc. č. 1908 - orná pôda o výmere 769 m2 .

1.17 Z poštového peňažného poukazu zistil, že žalovaný ako odosielateľ zaslal adresátovi - žalobcovi

dňa 10.4.2013 sumu 2.994,- eur. V správe pre adresáta je uvedené: „nájom rok 2009, 2010, 2011, 2012“.

1.18 Z poštového peňažného poukazu zistil, že žalovaný ako odosielateľ zaslal adresátovi - žalobcovi
dňa 26.1.2016 sumu 110,- eur. V správe pre adresáta je uvedené: „28.12.2010-31.12.2010“.

1.19 Na pojednávaní dňa 10.2.2016 žalobca vzal späť žalobu v časti uplatneného úroku z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 6.694,22 eur od 2.1.2011 do 28.12.2012, t.j. do podania žaloby na súd.
Žalovaný s čiastočným späťvatím žaloby súhlasil.

1.20 Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný užíval všetky predmetné parcely

o celkovej výmere 3990 m2, ktorých je žalobca podielovým spoluvlastníkom v 6/8-inách, teda i časť
pozemkov, na ktorých sa pásli ovce žalovaného. Nie je podstatné akým spôsobom boli pozemky
využívané ale to, že sa nachádzali v oplotenom areáli, ktorý celý užíval žalovaný. V konaní nebolo
preukázané, že by tieto pozemky užívala iná spoločnosť ako žalovaný, čo žalovaný od počiatku ani
netvrdil. V priebehu konania bolo preukázané, že primerané nájomné podľa znaleckého posudku Ústavu

stavebnej ekonomiky, s.r.o. Bratislava, za 1 m2/rok je 2,237 eur, hodnota nájmu za všetky predmetné
pozemky o výmere 3990 m2 za rok 2010 je 8.925,63 eur, z toho podiel žalobkyne je 6.694,22 eur
(8.925,63 eur : 8 x 6). Žalovaný nerozporoval takto určenú výšku bezdôvodného obohatenia a ani rozsah
užívaných pozemkov.

1.21 Nároky žalobkyne uplatnené v tomto konaní posúdil právne ako nárok na vydanie majetkového
prospechu získaného žalovaným na úkor žalobcu plnením bez právneho dôvodu za obdobie od 1.1.2010
do 31.12.2010 a nárok na úrok z omeškania podľa § 451 a § 517 ods. 2 Oz. (zákon č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov) a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení
platnom do 31.1.2013. Predmetné pozemky žalovaný užíval bez právneho titulu/dôvodu, vzniklo mu tak

bezdôvodné obohatenie (neplatením nájomného, resp. sumy ktorá s ním korešponduje), ktoré je povinný
vydať žalobkyni. Bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že majetok žalovaného sa nezmenšil, k čomu
by prišlo, keby za užívanie nehnuteľností riadne platil.

1.22 Žalobu považoval za dôvodnú pokiaľ ide o nárok na vydanie majetkového prospechu žalovaného
získaného voči žalobcovi za obdobie od 28.12.2010 do 31.12.2010 vo výške 73,36 eur s príslušným
úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 73,36 eur od 19.1.2013 do zaplatenia (základná
úroková sadzba európskej centrálnej banky platná ku dňu 19.1.2013 - 1. dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu bola vo výške 0,75% a žalobca nepreukázal, že by vyzval žalovaného pred podaním

žalobynasúdnazaplatenieistinyztitulubezdôvodnéhoobohateniaažalobabolažalovanémudoručená
dňa 17.1.2013, nasledujúci deň mohol plniť. Až dňom 19.1.2013 sa dostal do omeškania s plnením
peňažného dlhu) vychádzajúc z hodnoty nájmu za spoluvlastnícky podiel žalobcu vo výške 6.694,22 eur,
s tým, že za 4 dni vzniklo právo žalobcovi na zaplatenie sumy 73,36 eur (6.694,22 eur : 364 x 4). Vo
zvyšku žalobou uplatnený nárok (na vydanie majetkového prospechu získaného žalovaným v prospech

žalobcu za obdobie od 1.1.2010 do 27.12.2010) zamietol pre nemožnosť jeho priznania pre dovolanie
sa premlčania takto uplatneného nároku žalovaným počas súdneho konania.1.23 Premlčanie nárokov žalobcu uplatnených v tomto konaní posúdil právne podľa § 100 ods. 1, § 107
ods. 1, 2 O.z. a § 156 C.s.p. (zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok).

1.24 Vecne dospel k záveru, že v danej veci objektívna premčacia doba nárokov uplatnených žalobcom
v tomto konaní začala plynúť každým jednotlivým dňom počnúc dňom 1.1.2010 a končiac dňom
31.12.2010 a uplynula každým jednotlivým dňom počnúc dňom 1.1.2013 a končiac dňom 31.12.2013.

1.25 Subjektívna premlčacia doba začala plynúť najneskôr dňom 1.1.2010 z dôvodu, že žalobcovi bola

v predchádzajúcom roku doručená zmluva o nájme poľnohospodárskych nehnuteľností z 31.3.2009 -
ako návrh na jej uzatvorenie. Predmetom zmluvy bol nájom predmetných nehnuteľností, i keď v tom
čase tvorili jednu parcelu a až neskôr bola táto rozčlenená na súčasné parcely. V predmetnej zmluve
ako nájomca bol označený žalovaný. Pokiaľ teda žalobca v konaní tvrdil, že nemal vedomosť, kto
skutočne užíva a v akom rozsahu bez odplaty jeho nehnuteľnosti, z uvedeného návrhu zmluvy to bolo
jednoznačne zrejmé. Žalobca nepoprel, že uvedený návrh zmluvy mu bol doručený, naopak sám túto

skutočnosť v konaní tvrdil a nájomnú zmluvu predložil. Žalobca už v roku 2008 v auguste rokoval so
žalovaným, nakoľko vedel, že užíva jeho pozemky v rámci oploteného areálu. Nesúhlasil s navrhovanou
výškou nájmu, sám už v tom čase požadoval vyššie nájomné, nakoľko žalovaný navrhoval nájomné
za ornú pôdu s čím žalobca nesúhlasil. Naviac tvrdenie žalobcu, že až do ohliadky 22.11.2012 nemal
vedomosť o rozsahu užívania pozemkov žalovaným, prípadne, že tieto pozemky užíva iná firma a to B.

spochybňujeužajpodaniežalobyžalobcomdňa23.12.2011navydaniebezdôvodnéhoobohateniasaza
predchádzajúci rok 2009 rovnako, ako v tomto konaní a to len voči žalovanému a nie inej spoločnosti. V
konaní bolo preukázané, že žalovaný užíval v roku 2009 aj v roku 2010 všetky predmetné nehnuteľnosti,
pričom žalobca vedel, že sú v areáli žalovaného v páse za sebou. Až po vznesení námietky premlčania
začal žalobca spochybňovať rozsah užívania a spoločnosť, ktorá nehnuteľnosti užívala. Sám nevedel

hodnoverne zdôvodniť, prečo pri všetkých týchto pochybnostiach podal žalobu 23.11.2011.

1.26 Rozhodnutie o zastavení konania v časti žalovaného úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy 6.694,22 eur od 2.1.2011 do 28.12.2012 odôvodnil právne poukazom na § 144, § 145
ods. 2 a § 146 ods. 1 C.s.p. a vecne späťvzatím žaloby žalobcom v tejto časti a súhlasom žalovaného

s takýmto späťvzatím.

1.27 Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne podľa § 470 ods. 1, § 255 ods. 1, 2, § 256 ods.
1 a § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. a vecne zavinením zastavenia konania žalobcom v časti istiny 7.582,78 eur
s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne počítaným od 2.1.2011 do zaplatenia a tiež v časti úroku z

omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 6.694,22 eur od 2.1.2011 do 28.12.2012 a vo výške 9% ročne zo
sumy 6.694,22 eur od 2.1.2011 a 28.12.2012 a pomerným úspechom žalovaného v konaní, keď žalobca
pôvodne žiadal priznať sumu 14.277 eur a súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 73,36 eur,
kedy úspech žalovaného bol v rozsahu 99,49% a neúspechu 0,51%, preto mu súd priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 98,98% (úspech 99,49% mínus neúspech 0,51%) a to za obdobie od

podaniažalobydodňapredchádzajúcehočiastočnémuspäťvzatiužalobypodanímdoručenýmsúdudňa
20.5.2015,keďžalobabolaspäťvzatápresprávaniežalobcu,ktorýpovykonaníznaleckéhodokazovania
zobral žalobu čiastočne späť a tiež z dôvodu, že nebol vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV XXX
v roku 2010, nadobudol ich až v neskoršom období v roku 2012, teda nebol aktívne legitimovaný na
podanie žaloby v tejto časti (§ 255 ods. 1 C.s.p.). Žalovanému vzniklo právo na náhrada trov konania

i zo späťvzatej časti pôvodne uplatneného nároku. Po čiastočnom späťvzatí žaloby zostal predmetom
konania nárok na zaplatenie istiny 6.694,22 eur s príslušenstvom a teda od 20.5.2015 priznal súd
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,80%, keď jeho úspech bol v rozsahu 98,90%
a neúspech 1,10% (úspech 98,90% mínus neúspech 1,10), nakoľko žalobcovi bola priznaná suma vo
výške 73,36 eur.

1.28 Žalobca a žalovaný zaplatili každý preddavok na znalecké dokazovanie po 40,- eur. Súd znaleckej
organizácii priznal znalečné 27,19 eur uznesením č.k. 10C/194/2012-230 zo dňa 4.9.2015, ktoré bolo
vyplatené vo výške 13,60 eur z preddavku zaplateného žalobkyňou a vo výške 13,59 eur z preddavku
zaplateného žalovaným. Súd vrátil zvyšok nespotrebovaného preddavku žalobcovi vo výške 26,40 eur

a žalovanému vo výške 26,41 eur.

2.1 Rozsudok vo všetkých jeho výrokoch napadol riadnym a včasným odvolaním žalobca s návrhom
na jeho zmenu úplným vyhovením žalobe žalobcu namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základevykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 364 ods. 1 písm. f/ a písm. h/).

2.2 V nájomnej zmluve z roku 2009 predloženej žalovaným žalobcovi na nájom poľnohospodárskej
pôdy nebolo uvedené, že na pozemku žalobcu stoja stavby a zmluva bola navrhnutá na nájom
poľnohospodárskej pôdy, podľa zákona o nájme poľnohospodárskej pôdy číslo 504/2003 Z.z. a to na
poľnohospodárske účely. Žalobca neuzavrel takúto zmluvu ak nemohol vedieť aké vlastnícke zloženie v
areáli v roku 2010 je. V objekte bývalého družstva bolo viacero spoločností, pričom objekt bol označený

ako B..

2.3 Žalovaný neoznámil žalobcovi, že kúpil stavby od poľnohospodárskeho družstva a že tieto stavby
stoja na jeho pozemkoch. V objekte bývalého areálu poľnohospodárskeho družstva mali a majú sídlo
spoločnosť B. s.r.o., a spoločnosť žalovaného, pričom obe spoločnosti majú rovnakého spoločníka a
konateľa Ing. Petra Hájika, pričom areál bol označovaný ako B..

2.4 Konateľ žalovaného zneprehľadňoval situáciu a stotožňoval sa so svojimi spoločnosťami, o
čom svedčí aj jeho žaloba v konaní o vyporiadanie spoluvlastníctva vedená pred Okresným súdom
Trnava pod spisovou značkou 17C/12/2014, kde sa stotožňuje so svojimi spoločnosťami. V konaní o
vyporiadanie spoluvlastníctva uvádza, že ako fyzickej osobe mu žalobca robí ťažkosti a znemožňuje

mu užívať pozemky.

2.5 Žalovaný v konaní na súde potvrdil, že užíva iba pozemky pod stavbami a medzi stavbami, ktoré
označoval za záujmové územie s tým, že ďalšie pozemky neužíva, z ktorého dôvodu bolo vykonané
rozsiahle dokazovanie.

2.6 Žalobca až v roku 2011 mohol preukázateľne zistiť, že stavby stoja na jeho pozemku a kto je
vlastníkom stavieb ako používateľ výhod a užívania bez právneho dôvodu. Až v roku 2011 mohol zistiť
komu patrili stavby zapísané na LV XXXX a na akých pozemkoch stoja.

2.7 KonateľžalovanéhozakázalvlastníkompozemkovvstúpiťdoareáluB..Žalobcasadoareáluosobne
dostal až za prítomnosti súdneho znalca v roku 2012.

2.8 Zo zápisu geometrického plánu predloženého žalovaným k námietke premlčania žalobca zistil,
že stavby bez súpisného čísla postavené na jeho pozemkoch vlastní žalovaný a z poznámky na liste

vlastníctva zistil, že sa jedná o jeho pozemky, na ktorých stoja stavby. Geometrický plán bol zapísaný
na list vlastníctva číslo XXXX až po dátume 2.5.2011. Až zápisom a označením parciel, na ktorých
stoja budovy vo vlastníctve žalovaného bolo zrejmé, že užíva bez právneho dôvodu nehnuteľnosti
pod stavbami - pozemky, vlastník stavieb - žalovaný. Subjektívna premlčacia doba preto začala plynúť
najskôr 24.3.2011 a uplynula skončením objektívnej trojročnej premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť

1.1.2009.

2.9 Žalovaný aj po zistení komu patrili stavby (rok 2011) spochybňoval rozsah užívania a cenu za
užívanie. Skutočný stav sa zisťoval až dokazovaním, výsluchmi a ohliadkou areálu v prítomnosti znalcov
a žalovaného a to spätne k príslušnému roku, ktorý bol žalovaný.

2.10 Žalovaný vo svojom odvolaní z 25.11.2014 proti prvoinštančnému rozsudku v konaní vedenom
pod spisovou značkou 19C/178/2011 uznával užívanie iba určitého rozsahu konkrétnych pozemkov.

2.11 Žalovaný aj jeho právny zástupca trvale vyvolávali dojem právnej neistoty ohľadom užívania

pozemkov a rozsahu a spôsobu ich užívania.

2.12 Súd nesprávne rozhodol aj o nároku na náhradu trov, keď vypočítava trovy zo sumy, ktorú žalobca
žaloval. Rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, respektíve od úvahy súdu. V
takom prípade sa základná sadzba odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. V

predmetnej veci ide o situáciu, keď len veľmi ťažko je možné laikovi vopred poznať akú sumu súd prizná.
Výška sa nestáva explicitnou ani po vykonaní znaleckého dokazovania, pretože konečnú sumu určí súd
so zreteľom na všetky okolnosti prípadu. Jedná sa o nároky z porušenia práva, pričom porušenie práva
spôsobil žalovaný.2.13 K odvolaniu pripojil žalobu konateľa žalovaného voči okrem iného aj žalobcovi zo dňa 20. januára
2014, vyjadrenie konateľa žalovaného z 9. októbra 2015, úpravu žaloby z 20. apríla 2015 a list

vlastníctva XXXX.

3.1 Žalovaný odvolanie nepodal a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu navrhol odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, stotožniac sa so závermi súdu
prvej inštancie o premlčaní nárokov žalobcu uplatnených v tomto konaní z dôvodu uplynutia subjektívnej

premlčacej doby v ktorej bolo možné takéto právo uplatniť.

3.2 Žalobca od počiatku konania (a podľa jeho názoru už najneskôr od 30.3.2009) vedel kto užíva v
tej dobe jeho spoluvlastnícky podiel na jednom jedinom pozemku, parcelné číslo 1901/1, ktorý vtedy
v areáli nazvanom B. existoval, rovnako si bol dobre vedomý, ktorý subjekt vystupuje v tomto súdnom
konaní ako žalovaný, nakoľko žalobca žaluje žalovaného aj v iných obdobných konaniach, preto má

za to, že neobstojí názor žalobcu, že ak v konaní uvádzal, že komunikoval so žalovaným, respektíve s
odporcom tak presne nevedel s kým komunikuje.

3.3 Žalobca uplatnil časť svojho subjektívneho práva po uplynutí premlčacej lehoty, z ktorého dôvodu
nemôže byť táto skutočnosť ani námietka premlčania pričítaná na ťarchu žalovaného.

3.4 Pokiaľ žalobca poukazuje v odvolaní na konanie o vyporiadanie spoluvlastníctva vedené pred
Okresným súdom Trnava pod spisovou značkou 17C/12/2014 žalovaný dodáva, že v samotnej žalobe
je jasne a jednoznačne uvedené, kto je žalobca, čoho je žalobca spoluvlastníkom, a sám žalobca
v žalobe uvádza, že na predmetných pozemkoch sa nachádzajú stavby vo vlastníctve spoločnosti

FARMA FRESH SLOVAKIA, s.r.o., ktorej je konateľom. Je potom neopodstatnené tvrdenie žalobcu o
zneprehľadňovaní a zavádzaní.

3.5 Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o trovách konania a to podľa pomeru úspechu v spore. Je
nepochybné, že žalobca v podstatnej časti uplatneného práva bol neúspešný a naopak žalovaný, proti

ktorému bola žaloba podaná bol v podstatnej časti úspešný.

4. Žalobca vo svojej replike opätovne poukázal na skutočnosti uvedené v odvolaní.

5. Žalovaný vo svojej duplike taktiež zotrval na svojich doterajších vyjadreniach.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 C.s.p.), v časti napadnutia výrokov I., III. a IV. oprávneným subjektom - stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) a v časti výrokov II., V. a VI. neoprávneným
subjektom - stranou v ktorej neprospech týmito výrokmi nebolo rozhodnuté, proti rozhodnutiu súdu

prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p.),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2

C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej
tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p.), a dospel
k záveru, že odvolaniu je možné priznať úspech len v časti týkajúcej sa výroku IV. rozsudku, kde neboli

splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie a rozsudok bolo potrebné zmeniť (§388 C.s.p.), čo
však neplatilo o odvolaní voči výrokom rozsudku I. a III., keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
je vo výrokoch I. a III. je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie
v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.. Odvolanie žalobcu voči výrokom rozsudku II., V. a VI. bolo podané
neoprávnenou osobou a preto je potrebné ho odmietnuť (§ 386 písm. b) C.s.p.).

7. Podľa § 359 C.s.p., odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

8. Podľa § 386 písm. b) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.9. Ako už bolo vyššie uvedené, výrokom II. rozsudku súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel
a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 73,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 8,75% ročne zo sumy 73,36 eur od 19.1.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Takéto rozhodnutie možno hodnotiť ako rozhodnutie, ktoré bolo
jednoznačne v prospech žalobcu. Obdobne to bolo aj v prípade výroku rozsudku V., ktorým súd uložil
učtárni Okresného súdu Trnava aby žalobcovi vyplatila sumu 26,40 eur z preddavku zaplateného na
účet okresného súdu. Výrokom VI. rozsudku súd uložil učtárni Okresného súdu Trnava, aby žalovanému

vyplatil sumu 26,41 eur z preddavku ním zaplateného na účet okresného súdu. Takéto rozhodnutia teda
neboli v neprospech žalobcu a tak žalobcovi nevzniklo právo takéto rozhodnutia napadnúť odvolaním.
Preto súd postupom podľa § 386 písm. b) C.s.p. odvolanie žalobcu voči výrokom II., V. a VI. rozsudku
ako podané neoprávnenou osobou odmietol a to bez jeho vecného prejednania.

10. Predmetom konania je žaloba o zaplatenie sumy 6.694,22 eur s úrokom z omeškania vo výške 9%

ročne zo sumy 6.694,22 eur od 2.1.2011 do zaplatenia, ako nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia sa žalovaného na jeho úkor užívaním spoluvlastníckeho podielu žalobcu k nehnuteľnostiam
v roku 2010 bez právneho dôvodu.

11. Predmetom odvolacieho konania je posúdiť opodstatnenosť námietok odvolateľa, že súd prvej

inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a to najmä o
začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie žalobcovho práva na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na jeho úkor a následne aj k nesprávnym záverom o
nemožnosti priznania v žalobe uplatneného práva žalobcu z dôvodu námietky premlčania takéhoto
práva vznesenej počas konania súdu žalovaným, ďalej, že súd nesprávne zastavil konanie v časti úroku

z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 6.694,22 eur od 2.1.2011 a 28.12.2012 a nesprávne rozhodol
aj o nároku na náhradu trov konania, keď pri výpočte pomeru úspechu žalovaného v konaní vychádzal
zo sumy ktorú si žalobca v konaní uplatnil.

12. Skutkový stav zistený súdom prvej inštancie je uvedený v bode 1.2 - 1.20 a odvolací súd je viazaný

takto zisteným skutkovým stavom (§ 383 prvá časť vety C.s.p.).

13. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. (2).

14. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu
argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne

postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním
sa na ne (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Nakoľko tu však bol i nesúhlas odvolateľky s takýmito dôvodmi, a
tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia
rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

14.1 Podľa § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť.

14.2 Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

14.3 Podľa § 146 ods. 1 veta prvá C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby
z vážnych dôvodov nesúhlasí.

15. Zo zápisnice z pojednávania súdu prvej inštancie konaného dňa 10.2.2016 (tu pozri číslo listu
269 spisu) jednoznačne vyplýva, že právny zástupca žalobcu prehlásil že v konaní si uplatňuje úroky

z omeškania až od nasledujúceho dňa po podaní návrhu t. j. od 29.12.2012 s tým, že vo zvyšku
uplatnených úrokov z omeškania berie návrh späť, t. j. od 2.1.2011 do 28.12.2011 vo výške 9% ročne zo
sumy 6.694,22 eur. Takýto prejav vôle je potvrdený aj jeho podpisom zápisnice za takýmto vyhlásením.
Z tejto zápisnice ďalej vyplýva, že právny zástupca žalovaného po takomto späťvzatí návrhu / žaloby natomto pojednávaní prehlásil, že s čiastočným späťvzatím návrhu v časti úroku z omeškania súhlasí (tu
pozri číslo listu 270 spisu). Obdobne ako zástupca žalobcu, aj zástupca žalovaného takýto svoj prejav
vôle potvrdil aj svojím podpisom v zápisnici. Súd prvej inštancie preto správne postupom podľa § 145

ods. 2 C.s.p. konanie v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 6694,22 eur
od 2.1.2011 do 28.12.2012 zastavil.

16. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie o začiatku plynutia
dvojročnej subjektívnej premlčacej doby uplatneného práva na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia sa žalovaného na úkor žalobcu odvolací súd dodáva, že subjektívna premlčacia doba (§
107 ods. 1 O.z.) začína plynúť od okamihu, kedy oprávnený zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno
vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia na strane zodpovedného subjektu a orientačne aj jeho rozsah
tak, aby bolo možné približne určiť výšku náhrady v peniazoch (tu pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu
ČR z 26.9.2011, spis. zn. 25Cdo 1960/1999). V tejto súvislosti je potrebné dať za pravdu odvolateľovi,
že pri posudzovaní začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 O.z. je potrebné

vychádzať z preukázanej, skutočnej, nie teda len predpokladanej vedomosti oprávneného o tom, že
na jeho úkor došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, avšak na druhej strane, tak
ako to uzavrel aj súd prvej inštancie, žalobca, ako oprávnený, takéto vedomosti preukázateľne mal už
v roku 2009 potom, čo mu bol predložený žalovaným návrh zmluvy o nájme nehnuteľnosti z 30.3.2009.
V predmetnej zmluve ako to správne skonštatoval aj súd prvej inštancie bol označený žalovaný ako

nájomca - užívateľ nehnuteľnosti vlastnícky patriacej žalobcovi (v zastúpení konateľom), pričom zo
zmluvy bolo zrejmé, že sa týka nehnuteľnosti, ktorá v tom čase tvorila jednu parcelu nachádzajúcu sa
v rámci oploteného areálu žalovaného. Z dokazovania okrem toho vyplynulo, že k uzavretiu nájomnej
zmluvy nedošlo len z dôvodu, že žalobca nesúhlasil s výškou nájomného ponúknutého mu žalovaným
ako užívateľom nehnuteľnosti.

17. Oprávnený sa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvie vtedy, keď má k dispozícii údaje,
ktoré mu umožňujú podať žalobu na vydanie plnenia bezdôvodného obohatenia, t. j., keď nadobudol
vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, pričom nie je rozhodujúce, že
už predtým mal možnosť sa dozvedieť skutočnosti, na základe ktorých si mohol urobiť úsudok o vzniku

bezdôvodného obohatenia a jeho výške. Poznatkami sa však nemieni znalosť právnej kvalifikácie, ale
len skutkových okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť (tu pozri
rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo 14.8.2007 spis. zn. 30Cdo 2758/2006) . V tejto súvislosti odvolací súd
odkazuje tiež na závery rozhodovacej praxe súdov o začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v
zmyslektorejajprihodnotení,keďsapoškodenýdozvedeloškode,jepotrebnévychádzaťzpreukázanej

vedomosti poškodeného o vzniknutej škode (nestačí teda iba možnosť dozvedieť sa o vzniknutej škode
- R 38/75). Dozvedieť sa o škode však znamená, že sa poškodený dozvedel o majetkovej, prípadne
odškodňovanej nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktoré je možné objektívne vyčísliť v
peniazoch, že možno právo na jej náhradu dôvodne uplatniť na súde (rozsudok Najvyššieho súdu z
30.4.2002 spisovej značky 33Odo 477/2001). Aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde, nie je

všakpotrebné,abypoznalvýškuškodypresne,postačuje,aknadobudolvedomosťorozsahumajetkovej
ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jeho dodatočného upresnenia
v súdnom konaní (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.2.2006 spisovej značky 25Cbo 2758/2004 ako
aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR 30 sp. zn. Cdo 3093/2012.

18. Odvolací súd nezdieľa názor žalobcu, že z dokazovania vyplynulo, že žalobca až do roku 2011
nevedel kto jeho nehnuteľnosti užíva a teda kto sa na jeho úkor obohacuje, nakoľko už z výpovede
samotného žalobcu na pojednávaní súdu konanom dňa 30.5.2013 (tu pozri číslo listu 93 spisu) žalobca
jednoznačne uvádza, že sám oslovil konateľa žalovaného, aby uzatvorili nájomnú zmluvu s tým, že to
bolo asi pred piatimi rokmi. Stretli sa raz osobne. K dohode o výške nájmu nedošlo z dôvodu, že v

tom čase žalobca žiadal nájom vo výške jedno euro za m2 čo žalovaný odmietol . Obdobne z podania
právneho zástupcu žalobcu z 13. februára 2015 (tu pozri číslo listu 196 spisu) jednoznačne vyplýva, že
žalobca od roku 2006 sa nemôže dohodnúť so žalovaným na obvyklej ceny nájmu.

19. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo

výrokuI.aIII.potvrdil.Pokiaľideorozhodnutieotrováchkonaniasúdprvejinštanciepostupovalvzásade
správne keď o trovách konania rozhodoval podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a pri rozhodovaní o nároku na
náhradu trov konania vychádzal z pomeru úspechu jednotlivých strán v spore. Pokiaľ ide o rozhodnutie o
trovách konania nedôvodnou bola námietka žalobcu, že súd vypočítaval trovy zo sumy, ktorú žalobkyňažalovala, nakoľko z obsahu samotného rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že súd rozhodol len o nároku
žalovaného na náhradu trov konania a nie aj o výške. Z predmetného rozhodnutia je zrejmé, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

20. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy
súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto
prípade treba rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do

žalobcovho práva bolo zasiahnuté a vzniklo mu právo na plnenie ktorého sa domáha v žalobe. Výška
bezdôvodného obohatenia je potom druhoradá a nadväzujúca (tu pozri nález ÚS ČR, II. ÚS 170/99).

21. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na jeho
úkor užívaním nehnuteľností bez právneho dôvodu (podľa pôvodnej žaloby v konaní od 27.12.2012 -
deň podania žaloby, do 19.5.2015 do dňa predchádzajúceho čiastočnému späťvzatiu žaloby) o výmere

4.759 m2 za rok 2010 (od 1.1.2010 do 31.12.2010) t.j. za 365 dní. Výšku jeho nároku, ďalej len „VN“
tak možno matematicky vymedziť ako súčin počtu dní počas ktorých malo dôjsť k porušeniu jeho práva,
užívanej výmery v m2 a konštanty, ktorá predstavuje cenu obvyklého nájmu spornej nehnuteľnosti za
deň / m2 a je pre rozhodnutie súdu o trovách konania nepodstatná, lebo jej výška, ako to správne
namietal žalobca, záleží od rozhodnutia súdu. V prejednávanej veci ide potom o nárok za 365 dní, za

výmeru 4.759 m2 a za cenu Y na deň / m2. Matematicky ide o nárok 1.737.035 x Y (365 x 4 čo 759 x
Y). Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu za 4 dni za výmeru 3990 m2, teda matematicky vyjadrenú
náhradu 15.966 x Y. Takto priznaná náhrada a aj úspech žalobcu predstavuje 0,919% teda zaokrúhlene
0,92% a zároveň úspech žalovaného 99,08%. Čistý úspech žalovaného je potom vo výške 98,16%
(99,08% - 0,92%). Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti

rozhodnutia (IV.) o trovách konania žalovaného zmenil tak, že žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v období od 27.12.2012 do 19.5.2015 (vrátane) v rozsahu
98,16%. Podaním doručeným súdu dňa 20.5.2015 žalobca vzal žalobu v časti bez právneho dôvodu
užívanej výmery v rozsahu 769 m2 za 365 dní späť a tak v tejto časti zavinil zastavenie konania a
žalovanému vznikol nárok na náhradu trov takto zastaveného konania (§ 256 ods. 1 C.s.p.). Predmetom

konania potom zostala výška nároku - náhrada za 365 dní za výmeru 3990 m2 vyjadrená matematicky
14.56350 x Y (365 x 3990 x Y). Súd žalobcovi priznal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
za užívanie výmery 3990 m2 obdobie od 28.12.2010 do 31.12.2010, t.j. za 4 dni a žalobu zamietol v
časti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.1.2010 do 27.12.2010 t.j. za 361
dní. Úspech žalobcu tak predstavoval 1,096 %, teda zaokrúhlene 1,1% a zároveň úspech žalovaného

98,9%. Čistý úspech žalovaného je potom vo výške 97,80% (98,9% - 1,1%). Súd prvej inštancie potom
správne priznal žalovanému za obdobie od 20.5.2015 nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,80%.

22. Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 C.s.p.) a vznikol mu
nárok na náhradu trov konania.

23. O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 369 ods. 1 a § 262
ods. 1 C.s.p.

24. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia

odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.)

25. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods.2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).