Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. máj 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15Csp/108/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216212954
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2216212954.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: Accentus s.r.o., IČO:
44 731 744, so sídlom Potočná 11, Limbach, proti žalovanej: X. D., A.. XX.XX.XXXX, W. O. XXXX/XX,
T. X., o zaplatenie 1.067,04 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 898,20 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 743,88 eur od 05.11.2014 do zaplatenia, to všetko

do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi sa p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 68,34 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 22.08.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovanú
k zaplateniu sumy 1.067,04 eur (istina, poplatky, úroky z úveru, a úroky z omeškania - vyčíslené do
04.11.2014), úrokov riadnych vo výške 18,90 % ročne z istiny 663,88 eur od 05.11.2014
do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 743,88 eur (istina a poplatky) od
05.11.2014 do zaplatenia a k náhrade trov konania s odôvodnením, že pôvodný veriteľ (ČSOB
banka) a žalovaná uzavreli dňa 27.04.2007 zmluvu o povolenom prečerpaní k bežnému účtu, označenú

ako oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania bežného účtu, na ktorom bol dlh žalovanej z
dôvodu omeškania s platením pravidelných splátok v celosti zosplatnený k 31.08.2013, pričom ku dňu
04.11.2014 celkový zostatok dlhu na účte činil sumu 1067,27 eur, z toho istina 663,88 eur, poplatky 80,-
eur, riadne úroky v zmysle zmluvy 18,90 % - 228,96 eur a zákonné úroky z omeškania 94,43 eur.

2. Žalobu a jej prílohy spolu s poučeniami podľa C.s.p. a výzvou, aby sa k žalobe vyjadrila v lehote 10
dní súd doručil žalovanej do vlastných rúk dňa 25.11.2016. Žalovaná sa k žalobe s prílohami písomne

nevyjadrila a uplatnený nárok nijakým spôsobom nesporovala.

3.Vovecibolonariadenépojednávanienadeň18.05.2018,ktorésúdvykonal vneprítomnosti
žalobcu v súlade s príslušnými ustanoveniami C.s.p., nakoľko žalobca ospravedlnil svoju neprítomnosť
a súhlasil s rozhodnutím vo veci bez jeho účasti. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením
sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a podstatným obsahom

spisu (žaloba, oznámenie o zosplatnení úveru s podacím hárkom, posledná výzva na zaplatenie dlžnej
čiastky s podacím hárkom, oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania a zmluva o bežnom účte,
vyčíslenie pohľadávky ku dňu 04.11.2014, oznámenie o postúpení pohľadávky, úrokové sadzby aobchodné podmienky ČSOB a sadzobník, výpis z účtu a prehľad úverovej disciplíny, odpoveď žalobcu
na výzvu z 30.10.2017), ako aj prednesom žalovanej, ktorá uplatnený nárok žalobcu nijakým spôsobom
nesporovala. Uviedla, že poskytnutie ani zosplatnenie úveru oznámením žalobcu zo dňa 03.12.2014

nepopiera, avšak jej zlá finančná situácia neumožňuje jednorazové splatenie úveru, ako ani jeho
splácanie v pravidelných splátkach, ktoré by v súčasnosti nebola schopná uhrádzať.

4. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový a právny stav veci: Žalovaná
dňa 27.04.2007 uzavrela s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o povolenom prečerpaní účtu č.

XXXXXXXXXR, ktorá bola označená ako oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania bežného
účtu a bola podpísaná obidvomi stranami sporu. Touto zmluvou bol žalovanej poskytnutý úverový limit
(limit povoleného prečerpania bežného účtu) vo výške 663,87 eur (20.000,- Sk) s tým, že od mája
2007 dochádzalo k čerpaniu tohto úveru žalovanou v rozsahu uvedenom vo výpise z jej úverového
účtu č. XXXXXXXXXX. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Obchodné podmienky pre povolené
prečerpanie bežného účtu. Z dôvodu omeškania žalovanej s riadnym a včasným splácaním úveru

bol po predchádzajúcej výzve odoslanej žalovanej dňa 12.04.2013 v celosti zosplatnený jej záväzok
zo zmluvy č. XXXXXXXXXR k 31.08.2013 (oznámenie o zosplatnení bolo odoslané žalovanej dňa
04.09.2013), pričom ku dňu 04.11.2014 činil celkový zostatok dlhu na účte sumu 1.067,04 eur ako súčet
istiny, poplatkov, úrokov z úveru a úrokov z omeškania - všetko vyčíslené k 04.11.2014). V predmetnej
zmluve sa zmluvné strany dohodli na úrokovej sadzbe v zmysle sadzobníka veriteľa, ktorý upravuje

pri prečerpaní účtu pre fyzické osoby sadzbu riadneho úroku vo výške 18,90 %. Žalobca sa zároveň
domáhal aj zaplatenia riadnych úrokov vo výške 18,90 % ročne z istiny 663,88 eur od 05.11.2014 do
zaplatenia a úrokov z omeškaniavo výške 8,50 % ročne zo sumy 743,88 eur (istina a poplatky) od
05.11.2014 do zaplatenia. Predmetná pohľadávka bola z pôvodného veriteľa Československá obchodná
banka, a.s. postúpená na žalobcu k 01.12.2014, čo bolo žalovanej oznámené listom pôvodného veriteľa

zo dňa 03.12.2014, doručeným žalovanej dňa 13.12.2014, čím žalobca dostatočne osvedčil v tomto
spore svoju aktívnu vecnú legitimáciu.

5. Zmluva o bežnom účte, z ktorej žalobca svoj žalobný nárok vyvodzuje, je zmluvou upravenou v
§ 708 a nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch.

zák. medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu
na povahu účastníkov. Žalovaná však uzavrela predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, keďže na rozdiel
od žalobcu nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, a teda ide o zmluvu
spotrebiteľskú, podriadenú navyše aj právnej úprave § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ) a
príslušným ustanoveniam zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Skutočnosť, že v prípade predmetnej zmluvy ide o druh spotrebiteľského úveru, je výslovne vyjadrená
aj v samotnom texte zmluvy.

Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od

tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo

jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z
omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.Podľa ust. 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
OZ v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania (s prihliadnutím na skutočnosť, že sa jedná o
právny vzťah, ktorý vznikol do 31.01.2013) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

6. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva, na
základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovanej možnosť povoleného prečerpania na jej bežnom účte
od 27.04.2007 s limitom vo výške 663,87 eur (20.000,- Sk), pričom žalovaná od uvedeného

dátumu čerpala tento spotrebiteľský úver v rozsahu uvedenom vo výpise z úverového účtu
č. XXXXXXXXXX, čo nebolo v konaní sporné. Po vykonanom dokazovaní mal súd za to, že predložená
písomná zmluva bola uzatvorená platne a v súlade s podmienkami zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, pričom žalovaná preukázateľne nedodržala svoje povinnosti určené jej touto
zmluvou a Obchodnými podmienkami pre povolené prečerpanie bežného účtu. Nakoľko sa žalovaná

nepochybne dostala do omeškania s riadnym a včasným splácaním úveru, jej záväzok bol v súlade s
podmienkami zmluvy a príslušnou právnou úpravou (§ 53 ods. 9 a § 565 OZ, § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z. z.), po predchádzajúcej výzve odoslanej žalovanej dňa 12.04.2013, v celosti zosplatnený
ku dňu 31.08.2013 (oznámenie o zosplatnení bolo odoslané žalovanej dňa 04.09.2013). Žalobca má
preto nepochybne nárok na zaplatenie sumy 898,20 eur, ktorá pozostáva z nesplatenej istiny úveru

vo výške 663,88 eur, poplatkov vo výške 80,- eur, vyčíslených riadnych úrokov vzniknutých do okamihu
zosplatnenia úveru 31.08.2013 vo výške 80,83 eur a vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 8,50 %
ročne vzniknutých od 01.09.2013 do 04.11.2014 z nesplatenej istiny 663,88 eur a poplatkov vo výške
80,- eur (t.j. z celkovej sumy 743,88 eur), a to vo výške 74,32 eur.

7. Žalovaná síce nárok žalobcu ani po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke nesporovala, súd
však vzhľadom k spotrebiteľskému charakteru zmluvného vzťahu z úradnej povinnosti preskúmal
oprávnenosť nároku v celom žalovanom rozsahu a uzavrel, že žalobca má vo zvyšku žaloby nárok len
na úroky z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 743,88 eur od 05.11.2014 do zaplatenia (spolu so sumou
898,20 eur to predstavuje nárok priznaný vo výroku I), ktorých výšku súd určil v súlade so žalobným

návrhom a vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami z dôvodu nepochybného omeškania žalovanej
so zaplatením súdom priznanej sumy vo výške 743,88 eur.

8. Pokiaľ ide o uplatnený riadny úrok vyčíslený podľa špecifikácie pohľadávky pre obdobie od 01.09.2013
(deň po zosplatnení) do 04.11.2014 (č.l. 26) v nepriznanej výške 148,13 eur (228,96 - 80,83) a vo

výške 18,90 % ročne z istiny 663,88 eur od 05.11.2014 do zaplatenia, súd tento nárok
žalobcovi nepriznal, nakoľko podľa názoru súdu z ust. § 502 a § 503 Obchodného zákonníka vyplýva,
že dlžník je povinný na základe zmluvy o úvere platiť úroky v dojednanej výške od doby poskytnutia
peňažných prostriedkov až do doby určenej zmluvou ako lehota splatnosti úveru. Veriteľovi teda patria
dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, a to aj v prípade jeho

predčasného zosplatnenia, pričom následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba
úroky z omeškania (R 59/1998). Takýto záver je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu
spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru,
ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi
(uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 476/2012-14). V podstate ide o to, že pri zosplatnení úveru

vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru vrátane úrokov kapitalizovaných
ku dňu zosplatnenia úveru a má právo získať okamžite celú sumu požičaných peňazí, a teda na jeho
strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a práve v tomto rozdiele spočíva
ekonomická podstata straty nároku veriteľa na riadne úroky za požičanie peňažných prostriedkov aj
po zosplatnení úveru. V opačnom prípade by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu

záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby ku zmene záväzku nedošlo, pričom spotrebiteľovi by
už neboli garantované práva, ktoré mu v súvislosti s dohodnutým splácaním úveru vyplývali zo zmluvy
pred vyvolanou zmenou. Ba čo viac veriteľ by mohol úroky inkasovať aj v oveľa väčšom rozsahu a
v kratšej dobe, než na základe pôvodného splátkového kalendára, nakoľko by už nebol ohraničenýpostupnosťou splácania úrokov z istiny a ani dohodnutým celkovým rozsahom úrokov z úveru a dlžník by
musel platiť úroky vo výške 18,90 % z celej dlžnej istiny bez akéhokoľvek časového a objemového limitu
až do úplného zaplatenia tejto istiny (žalobca totiž žiadané úroky nelimitoval ani pôvodne dohodnutou

celkovou sumou úrokov vypočítanou podľa pôvodného splátkového kalendára, na ktoré úroky by
mal žalobca nárok pri riadnom splácaní úveru počas doby trvania zmluvného vzťahu). Na uvedenom
pritom nič nemení ani prípadná dohoda zmluvných strán v danom smere, resp. úprava v zmluve alebo
v jej súčastiach, nakoľko táto je pre obchádzanie zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne
neplatná.Súdpretotentonárokžalobcovinepriznal.Zdôvodunepriznaniavyššievymedzenýchriadnych

úrokov nebolo možné žalobcovi priznať ani uplatnené úroky z omeškania z nich (ide o úroky z omeškania
počítané žalobcom z riadnych úrokov, ktoré by mali vzniknúť v období od 01.09.2013 do 04.11.2014 nad
vyčíslenú sumu úrokov z omeškania 74,32 eur). Z týchto dôvodov súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol
(všetko spolu výrok II).

9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255

ods. 2 C.s.p., pričom dospel k záveru, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v
rozsahu 68,34 %, keďže žalobca bol v tejto sporovej veci (v časti istiny rozhodujúcej pre určenie miery
úspechu) úspešný na 84,17 % a neúspešný na 15,83 %, t.j. čistý úspech žalobcu predstavuje 68,34
%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku (výrok III).

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).