Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. apríl 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 3T/102/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217010863
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ivan

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4217010863.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno konajúci v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ivana, prísediacich

Františky Skalovej a Márie Egyháziovej v trestnej veci obžalovaného Q. B. pre zločin krádeže podľa §
212 odsek 2 písmeno c), odsek 4 písmeno f) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom
v Komárne dňa 10.4.2018, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
Q. B., nar. XX.X.XXXX v N., trvale bytom N., V. č. XXX/X, na slobode,

je vinný, že

dňa6.júna2017včaseokolo18.00hod.vN.naA.ulicič.XXX/XXneoprávnenevošielcezneuzamknutú
bránku do dvora rodinného domu, kde napriek opakovaným výzvam tam bývajúcej poškodenej V. D.,
nar. XX.X.XXXX zotrval, pričom majúc vedomosť o jej skutočnom veku, chytil zlatú retiazku, ktorú mala
na krku, strhol ju a z dvora odišiel, čím jej spôsobil škodu vo výške 100,- Eur a takto konal napriek tomu,
že bol rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 1T/22/2002 zo dňa 28.3.2002 právoplatne uznaný
vinným z trestného činu lúpeže podľa § 234 odsek 1 Trestného zákona a bol mu uložený nepodmienečný

trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov a šiestich mesiacov, ktorý vykonal,

teda

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný na sebe, pričom čin

spáchal na chránenej osobe vyššieho veku,

- neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval,

čím spáchal

zločin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno c), odsek 4 písmeno f) Trestného zákona s poukazom na

§ 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej
slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona.

Za to ho súd
odsudzujepodľa § 212 odsek 4 Trestného zákona s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona, § 38 odsek 5
Trestného zákona, za nezistenia žiadnej poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 Trestného zákona a
zistenia priťažujúcich okolností podľa § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona na úhrnný trest

odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon tohto trestu zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť titulom náhrady škody
zaplatiť poškodenej V. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N., A. č. XXX/XX sumu 100,- € a podľa § 288
odsek 2 Trestného poriadku súd poškodenú so zvyškom jej nároku odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prejednal trestnú vec obžalovaného Q. B. na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Komárno pod číslom 2 Pv 269/17. Na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného Q. B., svedkyňu -

poškodenú V. D., svedkov práp. C. K., J. D., práp. V. A., PhDr. J. K., prečítal a oboznámil obsah listinných
dôkazov.

Obžalovaný Q. B. na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku poprel. Uviedol, že v ten deň bol doma, o
ničom nevedel, vtrhli k nemu policajti a zobrali ho z domu. V prípravnom konaní sa k spáchaniu skutku

priznal. Uviedol, že išiel k susede na dvor, ktorá má asi 80 rokov, k tete V. a chcel od nej víno, na čo
mu opakovane povedala, aby odišiel z jej dvora. Chytil retiazku, ktorú mala na krku, strhol ju a odišiel k
sebe domov. K tejto výpovedi uviedol, že ju len podpísal lebo ho pred výsluchom zbili policajti, ktorí prišli
na miesto činu tam na dvore tety V. a povedali mu, že sa má priznať. Aj tlmočníkovi pri tomto výsluchu
povedal, že to on neurobil a nechce to podpísať. Bál sa, že ak to nepodpíše, tak ho policajti znova zbijú.

Svedkyňa - poškodená V. D. uviedla, že dňa 6.6.2017 sedela na dvore pred domom, keď okolo 18.00
hod. prišiel k nej sused Q. B. a pýtal od nej víno, bol už pod vplyvom alkoholu, opakovane mu povedala,
že žiadne víno nemá a aby odišiel z jej dvora. Asi po treťom raze jej chytil retiazku, ktorú mala na krku,
strhol ju a odišiel. Kričala za ním, aby jej vrátil retiazku, ale on odišiel. Potom zavolala synovi, ten k nej

prišiel a zavolal policajtov. Potom prišli k nej policajt, obžalovaného nezbili, ale jeden z policajtov mu dal
facku alebo pohlavok, lebo si to zaslúžil.

Svedok J. D., syn poškodenej uviedol, že mu zavolala mama, že k nej prišiel obžalovaný, bol opitý a
strhol jej zlatú retiazku z krku. Prišiel k nej, obžalovaný mu tam povedal, že nech na neho nepodávajú

trestné oznámenie, že retiazku vráti. Dal mu 20 minút, aby retiazku doniesol, potom zavolal policajtov.
Bol na dvore s obžalovaným, keď prišli policajti, obžalovaný sa im priznal, sám všetko porozprával bez
násilia.

Svedok práp. C. K. uviedol, že ako člen hliadky polície zasahoval u poškodenej. Nejaký spoluobčan k

nej mal prísť do dvora a pýtať si víno, keď odmietla, že nemá víno nazlostil sa a strhol jej retiazku z kriku
a odišiel. Ten pán sa im tam na dvore priznal, že ľutuje čo sa stalo. Bol opitý a arogantný, ale svedok
si nepamätal či museli použiť aj donucovacie prostriedky, obžalovaného však nezbili, nemal zranenia,
ani sa nežiadal k lekárovi.

Svedok práp. V. A. uviedol, že ako člen hliadky polície zasahoval u poškodenej. Syn poškodenej im
hovoril, že sused zobral jeho mame zlatú retiazku. Obžalovaný sa vrátil k plotu dvora, syn poškodenej
ho doviedol na dvor a on sám sa priznal, že prišiel pýtať od poškodenej nejaký alkohol, keď mu nenaliala
v návale zlosti jej strhol retiazku, ktorú cestou preč stratil. Svedok vylúčil, že by zbili obžalovaného, tento
sám prišiel späť a sám porozprával ako to bolo, k lekárovi sa nežiadal, ani nebol dôvod.

SvedokPhDr.J.K.uviedol,žebolprítomnýprivýsluchuobžalovanéhonapolícii.Tentosámadobrovoľne
vypovedal, na nič sa nesťažoval, neboli na ňom viditeľné stopy násilia, nepožadoval lekárske ošetrenie
ani neuvádzal, že by pred výsluchom mal byť zbitý policajnou hliadkou.Vyhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich súhrne súd dospel k záveru, že sa skutok
stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a že ho spáchal obžalovaný Q. B., ktorý
svojim protiprávnym konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu krádeže podľa § 212

odsek 2 písmeno c), odsek 4 písmeno f) Trestného zákona a prečinu porušovania domovej slobody
podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona, keď dňa 6.6.2017 okolo 18.00 hod. v N. na A. ulici č. XXX/
XX vošiel neoprávnene spôsobom popísaným v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku do dvora
poškodenej, strhol jej z krku zlatú retiazku, po čom odišiel, pričom sa takéhoto konania dopustil na
osobe vyššieho veku (§ 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona), teda na poškodenej V. D., nar.

XX.X.XXXX čo bez pochybnosti vyplýva z výpovedí svedkov, ktorí priamo vnímali túto udalosť, ako aj
okolnosti bezprostredne nasledujúce a vypovedali o tomto, najmä z výpovede svedkyne - poškodenej
V. D. a jej syna J. D., ale aj policajtov, ktorí sa dostavili bezprostredne po spáchaní skutku na miesto
činu, ale aj z ďalších vo veci zadovážených a vykonaných dôkazov. Vinu obžalovaného preukazuje
aj samotná výpoveď obžalovaného, ktorú urobil po spáchaní činu, pričom žiadny dôkaz nepotvrdil
obranu obžalovaného, že táto výpoveď je nepravdivá, je nevinný a podpísal ju len preto, že bol na

dvore poškodenej zbitý, aby sa pri výsluchu priznal, čo údajne pri podpise zápisnice o tomto výsluchu
prítomným osobám aj uvádzal a podpísal ju len preto, že sa bál, že bude následne opätovne zbitý.
Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že sa vyššie uvedeného protiprávneho konania obžalovaný
dopustil úmyselne minimálne vo forme nepriameho úmyslu (§ 15 písmeno b) Trestného zákona), keď
vedel, že takýmto konaním môže spôsobiť porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným

zákonom, v danom prípade záujmu na ochrane nerušeného výkonu vlastníckeho práva a domovej
slobody pred neoprávnenými zásahmi a pre prípad, že ho spôsobí bol s tým uzrozumený.

Pri ukladaní trestu súd vychádzal z trestnej sadzby uvedenej v § 212 odsek 4 Trestného zákona, teda
zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin v predmetných dvoch súdených trestných činov

najprísnejšie trestný (§ 41 odsek 1 Trestného zákona) v rozsahu od troch do deviatich rokov trestu
odňatia slobody, za nezistenia žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a zistenia
priťažujúcich okolností podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona teda, že spáchal dva trestné činy a
§ 37 písmeno m) Trestného zákona teda, že obžalovaný už bol za trestnú činnosť odsúdený súdom v
piatich prípadoch aj na nepodmienečné tresty odňatia slobody. Zo spisu Okresného súdu Komárno sp.

zn. 1T/22/2002 vyplýva, že obžalovaný bol rozsudkom zo dňa 28.3.2002 uznaný vinným z trestného
činu lúpeže podľa § 234 odsek 1 Trestného zákona (zákon č. 140/1961 Zb.) a iné za čo mu bol uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky 6 mesiacov, ktorý aj vykonal dňom 20.2.2004, teda
aktuálne v predmetnej trestnej veci sa jedná o opätovné spáchanie zločinu v dôsledku čoho došlo k
úprave trestnej sadzby na šesť rokov šesť mesiacov trestu odňatia slobody až do desiatich rokov trestu

odňatia slobody.

Pri určovaní druhu a následne konkrétnej výmery trestu vychádzajúc zo zásad uvedených v § 34
Trestného zákona súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov 6 mesiacov s
prihliadnutím na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce

okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy, keď súd dospel k záveru, že takýto trest
bude spôsobilý na dosiahnutie svojho účelu, teda zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným,
zabráni mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu a k tomu, aby viedol
riadny život a súčasne odradí iných od páchania trestných činov a zároveň vyjadrí morálne odsúdenie
obžalovaného. Súd zaradil obžalovaného na výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu nebol
vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Zároveň súd obžalovanému uložil povinnosť titulom náhrady škody zaplatiť poškodenej V. D. sumu
100,- € a to titulom odcudzenej zlatej retiazky, nakoľko nebolo pochybností, že takáto škoda vznikla

poškodenej a je v príčinnej súvislosti s trestnou činnosťou obžalovaného. Poškodená si škodu uplatnila
riadne a včas, pričom žiadala sumu 400,- €. Z odborného posúdenia hodnoty takejto veci vyplýva však
suma 100,- €, preto súd poškodenú odkázal so zvyškom jej nároku na civilný proces, pretože by bolo
potrebné v tomto smere vykonávať ďalšie dokazovanie presahujúce potreby trestného stíhania, ktoré
by toto trestné stíhanie predĺžilo.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Komárno a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré

rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré za obžalovaného podáva jeho obhajca,
ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec musí
byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú
rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Z odvolania prokurátora musí byť zrejmé, či
odvolanie smeruje v prospech alebo neprospech obžalovaného.