Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. september 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5Csp/157/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316210323
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316210323.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s.,

Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému Ľ. V., nar. XX. X. XXXX, L. XX, L., o zaplatenie
245,15 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 31. 10. 2016 na tunajší súd žalobou, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy 245,15 eur s úrokom 28% ročne od 21. 11. 2014 do zaplatenia a na náhradu trov
konania.

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 28. 6. 2011 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb, na základe ktorej bol žalovanému zriadený osobný účet. Počas
trvania zmluvného vzťahu žalovaný podľa bodu 3.8 VOP bol povinný mať na účte dostatok finančných
prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle
Sadzobníka. Žalovaný porušil zmluvnú povinnosť tým, že sa dostal do nepovoleného debetu na
osobnom účte vo výške žalovanej sumy. Nakoľko žalovaný nevyrovnal dlh, žalobca zatvoril účet. Listom

a výpisom z účtu ku dňu 20. 11. 2014 oznámil žalobca žalovanému, že eviduje na jeho účte debetný
zostatok v sume 245,15 eur. V zmysle 3.12 VOP, ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ
účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Keďže žalovaný túto povinnosť nesplnil, žalobca podal na súd
žalobu.

2. Výzvou zo dňa 8. 11. 2016 a následne urgenciou zo dňa 10. 2. 2017 súd vyzýval žalobcu, aby
súdu oznámil, koľko finančných prostriedkov žalovaný skutočne, reálne čerpal titulom nepovoleného

prečerpania na účte za celú dobu trvania zmluvného vzťahu so žalobcom; koľko finančných prostriedkov
žalovaný skutočne, reálne uhradil titulom nepovoleného prečerpania na účte za celú dobu trvania
zmluvného vzťahu so žalobcom; na čo konkrétne tieto úhrady boli započítané (samotná istina, úroky,
úroky z omeškania, poplatky, zmluvné pokuty); presne špecifikoval sumu, ktorá je predmetom tohto
konania, t.j. z akých položiek pozostáva. Je potrebné presne uviesť výšku istiny úveru, úroku, úroku z
omeškania, zmluvnej pokuty či prípadných poplatkov; oznámil súdu a preukázal, akým spôsobom bol
zmluvný vzťah medzi stranami sporu ukončený; predložil súdu celú históriu fungovania účtu;

Na základe výzvy súdu žalobca dňa 17. 2. 2017 súdu všeobecne oznámil, že žalovaná istina predstavuje
rozdiel medzi všetkými debetnými a kreditnými obratmi, vykonanými na účte žalovaného. Debetné
operácie predstavuje platobné príkazy žalovaného, jeho nákupy a výbery z bankomatu, ďalej mesačnepripisované úroky a poplatky (za vedenie účtu, za upomienku, za výzvu, za výber z bankomatu, za vklad
hotovosti a za zisťovanie zostatku na účte v inej banke. Všetky konkrétne operácie a ich výška vyplýva z
priložených výpisov k účtu, z ktorých vyplýva aj reálne čerpanie prostriedkov žalovaným, ktoré žalobca

predložil súdu.

3. Keďže v danej veci boli splnené podmienky podľa ustanovenia §177 ods. 2 písm. a) C.s.p., súd vo veci
rozhodol na základe predložených listinných dôkazov bez nariadenia ústneho pojednávania. V súlade
s ustanovením §219 ods. 3 C.s.p. súd miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na

úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, t.j. tento
oznam bol vyvesený od 18. 9. 2017 do 25. 9. 2017.

4. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, najmä so Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb, Všeobecnými obchodnými podmienkami Prima Banky, a.s., Sadzobníkom
poplatkov, výpismi z účtu, oznámením - odstúpením od zmluvy a zistil nasledovný skutkový stav.

5. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 28. 6. 2011 Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb, na základe ktorej bol žalovanému zriadený osobný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX.
Súčasťou zmluvy bola tiež dohoda o vydaní a používaní platobnej karty, na základe ktorej žalobca
poskytol žalovanému na účet peňažné prostriedky, ktoré mohol čerpať do výšky poskytnutého limitu.

Žalovaný sa zaviazal čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných
peňažných prostriedkov na účte. V zmluve nebolo dojednané povolené prečerpanie.

6. Bližšie podmienky zmluvy mali byť upravené vo Všeobecných obchodných podmienkach Prima banky
Slovensko, a.s..

Podľa bodu 3.8 VOP Prima banky, a.s., majiteľ účtu zodpovedá za nakladanie s prostriedkami na
bežnom účte zákonným spôsobom. Klient musí mať na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov
postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru poskytnutého bankou, na poplatky
v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov voči banke.

Podľa bodu 3.12 VOP Prima banky, a.s., pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom
platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi
bankou a klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu.
Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu

nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené
prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného
prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej
sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Ustanovenia ods. 8.8 sa použijú primerane. Výšku
sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“ môže banka znížiť alebo zvýšiť.

Nepovolené prečerpanie sa považuje za porušenie zmluvných povinností klienta, s ktorým je spojená
povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v zmysle Sadzobníka. Banka upozorní klienta ba nesplnenie
povinnosti formou krátkej textovej správy ( SMS ) alebo písomnou zásielkou alebo prostredníctvom
elektronickej pošty ( e-mailom ) alebo klientovi uloží do priečinka Správy v internet bankingu klienta.
V prípade, že je účet klienta v nepovolenom prečrpaní aj po upozornení banky, toto nepovolené

prečerpanie sa považuje za ďalšie porušenie zmluvných povinností klienta, s ktorým je spojená
povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v zmysle Sadzobníka.

7. Žalobca súdu predložil Sadzobník poplatkov, v zmysle ktorého úrok pri nepovolenom prečerpaní je
28%.

8. Žalobca súdu predložil jednotlivé Výpisy z účtu, z ktorých vyplývajú kreditné, ako aj debetné obraty.
Z týchto výpisov z účtu vyplýva, že žalovaný posledné reálne čerpanie z účtu vykonal dňa 3. 5. 2013.
Po tomto dátume žalovaný z účtu nevykonal z účtu žiadne reálne čerpanie finančných prostriedkov a
čerpanie je vykazované len pripisovaním rôznych poplatkov a úrokov.

Podľa posledného Výpisu účtu za obdobie 31. 5. 2014 - 20. 11. 2014, výsledok predchádzajúceho
výpisu bol -267,40 eur, k čomu sa pripočítali kreditné položky +415,41 eur (z tejto sumy 130 eur bolo
vložených na účet žalovaným) a debetné položky -148,01 eur. Teda kreditné položky zo strany žalobcupredstavovali sumu 285,41 eur, ktorú žalobca vyrovnal a zatvoril účet. Nový zostatok na účte bol teda
0 eur.

9. Listom zo dňa 6. 11. 2014 žalobca odstúpil od zmluvy o účte z dôvodu vykazovaného debetného
zostatku vo výške 275,75 eur.

10. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podanú žalobu je potrebné
zamietnuť v celom rozsahu.

Podľa ustanovenia §708 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť
od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná
forma.

Podľa ustanovenia §710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej

sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a
povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia §52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je tona prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ustanovenia §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené

určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané

Podľa ustanovenia §53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanovenia §53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ustanovenia §54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských

zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia §48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to
v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa ustanovenia §48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku
zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa ustanovenia §451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Podľa ustanovenia §457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý
z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa ustanovenia §107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa ustanovenia §5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch

zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

11. Napriek tomu, že zmluva o bežnom účte je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle

Obchodného zákonníka (§261 ods. 6 písm. d) a § 708 a nasl. ObZ), v danom prípade sa jedná o právny
vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa
a žalobca v postavení dodávateľa, keďže z činnosti súdu je známe, že žalobca má v predmete svojej
činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.

Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovenia
§52 a nasl. Občianskeho zákonníka, kde sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ,
ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa

ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie

je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Aj napriek tomu, že ide o zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už súd uviedol
vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle §52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný
žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny
vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom

zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

12. Súd mal za preukázané, že žalobca listom zo dňa 6. 11. 2014 odstúpil od zmluvy o bežnom účte.

Podľa Občianskeho zákonníka, v prípade odstúpenia od zmluvy sa zmluva zrušuje s účinkami od
začiatku (ex tunc, §48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia

od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody).
Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ).

Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú
spotrebiteľa nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú

jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich
zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie
spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutých medzi stranami sporu
sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.

Predmetná vec sa týka aj práva európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na
dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Je však potrebné uviesť, že ak sa neberie do úvahy výber
sumy úveru a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy.
Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil

v ustanovení §54 Občianskeho zákonníka.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná
prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného

dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je
pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
XMCdo XX/XX).

Neboldôvodpovažovaťobchodnoprávnuúpravuzavýhodnejšiuanizpohľadumožnostisplácaniaúveru
pri zachovaní zmluvy, keďže úprava zmluvnej klauzuly o odstúpení predpokladala zároveň zosplatnenie
úveru.

Na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti o vadnosti právneho úkonu (odstúpenie od zmluvy) dopadá
teda právna úprava občianskeho práva. V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený
v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2013 sp.zn. XCo/X/XXXX, prípadne na ďalšie
rozhodnutia, v ktorých bola použitá na účely posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy v úverovom
právnom vzťahu právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku napr. sp. zn. XCo XX/XXXX,

XCo XXX/XXXX, XCo XXX/XXXX, XCo XXX/XXXX. Ústavný súd takýto postup neoznačil za ústavne
nekonformný (napr. vec I. ÚS XXX/XXXX), pričom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok
súdneho sporu (dualistická právna úprava odstúpenia a premlčania).

Dodávateľ, ktorý naformuloval štandardnú typovú zmluvu, dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie

zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s
účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok).Ustanovenie čl. 3.11.5 zmluvných podmienok, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj
napriek odstúpeniu od zmluvy, je upravené pre žalovaného nevýhodnejšie oproti úprave v §48 v spojení
s §54 ods. 1, 5 a §457 Občianskeho zákonníka.

Súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod a ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka.
Prednosť však majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej
úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení §52 až §54 Občianskeho zákonníka. O tom,
že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá

aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (predtým porov. §23a zákona č. 634/1992 Z.z., ktorý za
spotrebiteľskú zmluvu označil explicitne aj zmluvu podľa Obchodného zákonníka).

Ustanovenie §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné

právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa
oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie §54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8
smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva,
no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré
bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (rozumej Občianskemu

zákonníku, §54 ods. 1 OZ).

V zmysle čl. 3.11.5. Všeobecných obchodných podmienok, banka môže odstúpiť od zmluvy o bežnom
účte v prípade, ak klient podstatne poruší zmluvné povinnosti alebo povinnosti ustanovené platnými
právnymi predpismi. Odstúpenie musí byť odôvodnené. Zmluva o bežnom účte zanikne ku dňu

doručenia odstúpenia. Vzájomné záväzky z nej vyplývajúce sú klient a banka povinní vysporiadať bez
zbytočného odkladu po zániku zmluvy. Odstúpením končí platnosť všetkých súvisiacich bankových
produktov a služieb viažucich sa k bežnému účtu. Zároveň sa rušia všetky platobné prostriedky vydané
k bežnému účtu. Klient musí tieto platobné prostriedky banke bezodkladne vrátiť.

Zmluvná podmienka, ktorá pri odstúpení od zmluvy zaväzuje spotrebiteľa na úhradu nad rámec
povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, potom táto zmluvná podmienka nie je vyvážená
a naopak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Naviac
je nejasná a nezrozumiteľná v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami a objektívne zhoršuje
postaveniežalovanéhospotrebiteľa.Slovamizákona(§54ods.1OZ) ideo,,odchýleniesavneprospech

spotrebiteľa“, ktoré jednostranne zvýhodňuje iba veriteľa, zachováva všetky jeho práva. Veriteľ pritom
nielenže zmluvu vytvoril, ale aj právny úkon odstúpenia naplnil, aj keď mal na výber iné inštitúty
súkromného práva.

Dohoda o odstúpení zaväzuje žalovaného platiť úroky aj za obdobie, ktoré má ešte len nastať v

budúcnosti. Teda odstúpením od zmluvy má veriteľ zachované všetky svoje práva, kým spotrebiteľ
žiadne.

Spotrebiteľovi v dôsledku odstúpenia zanikajú všetky práva a vzniká len povinnosť jednorazového
plnenia vrátane úrokov a poplatkov, ktoré celé príslušenstvo si veriteľ zúčtuje netransparentným

spôsobom do jednej istiny a ďalej úročí navýšenou sadzbou. Poplatky si žalobca započítal z plnení už
na začiatku právneho vzťahu. Formulárové znenie zachovania úrokov a dokonca ich navyšovanie po
odstúpení od zmluvy odporuje aj kogentnému ustanoveniu § 517 ods. 2 OZ v spojení s nariadením
vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré predpokladá presnú výšku úrokov z omeškania.

Odstúpenie od úverovej zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, čím sa zmluva
od začiatku zruší, pričom v súlade s ustanovenia §457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva zrušená,
je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je tak povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo

plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne
stanovuje §457 Občianskeho zákonníka, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo
vzťahu k zrušenej alebo neplatnej zmluve.13. Žalobcovi teda aj v tomto prípade vznikol nárok iba na vydanie bezdôvodného obohatenia z
predmetného záväzkového vzťahu so žalovaným, ktoré sa premlčuje v dvojročnej premlčacej dobe.
Žalovaný posledné reálne čerpanie z účtu vykonal dňa 3. 5. 2013 a po tomto dátume už nerealizoval

žiadne výbery z účtu. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že žalobca svoj nárok na zaplatenie
dlžnej sumy bol oprávnený uplatniť súdnou cestou už dňa 4. 5. 2013 s tým, že týmto dňom začala plynúť
dvojročná premlčacia doba, ktorá v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení uplynula dňa 4.
5. 2015. Zo strany žalobcu bola žaloba na súd podaná dňa 31. 10. 2016, teda po uplynutí zákonnej
premlčacej doby. Vzhľadom k tomu, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva

roky, nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy je premlčaný. Súd s poukazom na ustanovenia §5b
zákona č. 250/2007 Z.z. musel prihliadať na premlčanie keďže v predmetnej veci ide o spotrebiteľský
vzťah. Preto súd žalobu žalobcu vrátane požadovanú úroku zamietol.

14. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia §255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého, súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal úspech vo veci, ale trovy

konania mu nevznikli, preto mu ich súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.