Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516217041
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7516217041.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov
senátu JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Juraja Tymka, v exekučnej právnej veci oprávneného: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený spoločnosťou
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233
516, proti povinnému: Q. Č., nar.: XX. XX. XXXX, bytom H. XXX, vedenej u súdneho exekútora JUDr.

Jána Harvana, Exekútorský úrad Humenné, 26. novembra 1, pod č. EX 471/2016, pre vymoženie
istiny 1.867,88 eur s príslušenstvom, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie sp. zn.
12Er/4792/2016-25 zo dňa 18. 05. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Harvana, so
sídlom ul. 26. novembra 1, Humenné, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 471/2016
zamietol.

2. V odôvodnení tohto uznesenia uviedol, že oprávnený sa návrhom doručeným dňa 20. 10.
2016 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Jána Harvana vykonania exekúcie pre vymoženie svojej
pohľadávky proti povinnému na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodcovského rozsudku
vydaného Slovenským rozhodcovským súdom Victoria Arbiter, zriadeným záujmovým združením
právnických osôb Združenie zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, záujmové
združenie právnických osôb, so sídlom Framborská 3605, Žilina, pod sp. zn. RK-PC-2098/15-MK dňa

07. 03. 2016.

3. Súd citoval ustanovenie § 243h ods. 1 prvú vetu, § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 52 ods. 1 až 4, §
53 ods. 1 až 5, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), čl. 2 písm.
a), čl. 3 ods. 1 a 3, čl. 6 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len "smernica"), prílohy smernice č. 93/13/EHS ods. 1 písm. q), §
1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 45 ods. 1 a 2 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZRK").

4. Zistil, že medzi oprávneným a povinným bola dňa 04. 12. 2013 uzatvorená Zmluva o revolvingovom

úvere č. 8300066151, ktorou sa povinný zaviazal splácať úver v dohodnutých splátkach a lehotách.
Zároveň oprávnený predložil fotokópiu rozhodcovskej doložky uzatvorenej vo forme rozhodcovskejzmluvy medzi oprávneným a povinným dňa 04. 12. 2013. Podľa bodu 5 tejto zmluvy sa zmluvné strany
dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo
súvisiace s ustanovením Zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou

Zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo
v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa
rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:

- Rozhodcovský súd v Bratislave, zriadený spoločnosťou Sdružení rozhodců, a.s.,

- Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o.,
- Rozhodcovský súdny dvor zriadený pri spoločnosti Arbitration Tribunal, s.r.o..

5. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej
strane podávajúcej žalobný návrh.

6. Súd prvej inštancie konštatoval, že zo Zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že veriteľ (oprávnený),
ktorý konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zaviazal poskytnúť dlžníkovi (povinnému), ktorý
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, úver a dlžník sa zaviazal
zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o poplatok. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že daný
právny vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve a vzťahuje sa na neho

právny režim zákona č. 129/2010 Z. z. a § 52 a nasl. OZ.

7. Pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku súd prvej inštancie konštatoval, že táto je koncipovaná ako
samostatná listina, samostatne podpísaná, čo znamená, že bola uzatvorená vo forme rozhodcovskej
zmluvy. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve koncipovaná a spotrebiteľovi

predložená oddelene od ostatných všeobecných podmienok však nesvedčí o individuálnom dojednaní
rozhodcovskej doložky, ale o zámernom oddelenom predkladaní zmluvných podmienok - zmluvy o
revolvingovom úvere a rozhodcovskej zmluvy, z dôvodu vylúčenia dojednania rozhodcovskej doložky
spod režimu súdnej kontroly.

8. Ide teda o formulárovú zmluvu, ktorú povinný nemohol nijak ovplyvniť a mohol rozhodcovskú zmluvu
ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému
konaniu, a je pravdepodobné, že nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by nedošlo ani k podpisu zmluvy
o úvere, keďže obe boli uzavreté v ten istý deň. Rozhodcovská zmluvy umožňujúca dodávateľovi výber
rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa.

9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán. Spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Rozhodcovskú
doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na to, že mu bola predložená

zároveň pri podpise úverovej zmluvy. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa,
ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán a preto je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 OZ neplatná.
Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej
rovnováhy medzi zmluvnými stranami a to v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy,

obsahom ktorej je takáto rozhodcovská doložka, vopred vzdal práva na účinnú procesnú obranu, čo
je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka
koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 prílohy smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.
04. 1993 v tom význame, že rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia
sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné.

10. Uzavrel, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho
zmocnenia zo strany zmluvných strán, rozhodcovská doložka pripojená k zmluve o úvere bola v čase
jej uzatvárania neprijateľou zmluvnou podmienkou v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 a ods. 4 písm.
r) OZ účinného od 01. 01. 2008. Rozhodcovský rozsudok preto nezakladá vykonateľnosť predmetnej

pohľadávky a nie je listinou, na základe ktorej by bolo možné viesť exekúciu, nemôže byť spôsobilým
exekučným titulom na vykonanie exekúcie, ide o právne nulitný dokument.11. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

12. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený odvolanie, ktorým navrhol napadnuté
uznesenie zrušiť v celom rozsahu a vrátiť na ďalšie konanie, pričom si uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 118,82 eur vrátane DPH.

13. Uviedol, že exekučný súd sa pri rozhodovaní neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom

čoho sú nielen zjavné chyby a nedostatky v zistení skutkového stavu, ale neobstojí ani jeho následné
právne posúdenie. Úvodom poukázal na to, že pojem spotrebiteľ z pohľadu uzatvárania jednotlivých
zmlúv, transakcií či vykonávania úkonov je chápaný ako osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre
informovaná, vnímaná a obozretná. Rozhodcovská zmluva je samostatným úkonom, ktorého existencia
nie je ani podmienkou uzavretia úverovej zmluvy, resp. jej trvania ako takej. Poukázal na to, že
podľa bodu 2 rozhodcovskej zmluvy jej uzatvorenie nebolo podmienkou uzatvorenia a vykonávania

zmluvy o revolvingovom úvere a dlžník nebol povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Zároveň
podľa bodu 7 zmluvy mohol od tejto odstúpiť v lehote 14 kalendárnych dní, čím by dosiahol zánik
rozhodcovskej zmluvy. Zdôraznil, že individuálne dohodnutá podmienka je taká, ak spotrebiteľ zahrnutie
nejakej podmienky do vzájomných vzťahov vie alebo nevie ovplyvniť bez toho, aby to malo vplyv
na vznik hlavného dodávateľsko - spotrebiteľského vzťahu. Vzhľadom na uvedené v danom prípade

rozhodcovská zmluva vykazuje všetky znaky individuálneho dojednania. Tvrdil, že rozhodcovská zmluva
nespĺňa ani všeobecnú definíciu neprijateľnej podmienky a ide o dojednanie platné. Podľa ust. § 53
ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve je taká,
ktorá vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Uvedené však neplatí o rozhodcovskej doložke obsiahnutej v

rozhodcovskej zmluve. Cieľom citovaného ustanovenia nie je zneplatnenie rozhodcovskej zmluvy ako
takej, ale zaručiť spotrebiteľovi - v procesnej pozícii žalobcu - právo vybrať si miesto (konajúci orgán) pre
rozhodovanie o ním podanej žalobe. Predmetné ustanovenie nemá riešiť a nerieši situáciu, kedy žalobu
podáva dodávateľ. Na podporu svojich tvrdení poukázal aj na uznesenia Krajského súdu v Banskej
Bystrici, sp. zn. 43CoE/372/2013 zo dňa 21.11.2013 a sp. zn. 1CoE/328/2013 zo dňa 10.12.2013 a

uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 8CoE/4/2014 zo dňa 31.01.2014.

14. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
"CSP"), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "O. s. p.") bol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací

v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný predpis.

15. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP)

a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17. V posudzovanom prípade je exekučným titulom Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 3605, Žilina, zriadený záujmovým združením právnických
osôb Združenie zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, záujmové združenie
právnickýchosôb,sosídlomVojtechaTvrdého793/21,Žilina,IČO:45745757,vydanýrozhodcomJUDr.
Michalom Krnáčom, dňa 07. 03. 2016 pod sp. zn. RK-PC-2098/15-MK, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 22. 07. 2016 a vykonateľnosť dňa 26. 07. 2016. Týmto rozhodcovským rozsudkom je žalovaný
(povinný) zaviazaný žalobcovi (oprávnenému) zaplatiť sumu vo výške 1 928,88 eur, zmluvnú pokutu vo
výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy 80, 37 eur od 06. 01. 2014
do 15. 01. 2014, zo sumy 80,37 eur od 06. 10. 2014 do 06. 10. 2014, zo sumy 80,37 eur od 06. 01.
2015 do 09. 02. 2015, zo sumy 80,37 eur od 06. 02. 2015 do 09. 02. 2015, zo sumy 80,37 eur od 06.

03. 2015 do 01. 04. 2015, zo sumy 80,37 eur od 06. 04. 2015 do 26. 04. 2015, zo sumy 80,37 eur od
06. 05. 2015 do 25. 06. 2015, zo sumy 80,37 eur od 06. 06. 2015 do 22. 08. 2015, zo sumy 80,37 eur
od 06. 07. 2015 do zaplatenie, zo sumy 80,37 eur od 06. 08. 2015 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur
od 06. 09. 2015 do zaplatenia, zo sumy 1 607,40 eur od 09. 10. 2015 do zaplatenia, a to až do dňa,kedy táto zmluvná pokuta spolu s týmto úrokom z omeškania dosiahne celkovo sumu 1 500 eur, pričom
odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy je žalovaný povinný platiť žalobcovi iba úrok z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 928,88 eur do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s

mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 107,67 eur, trovy konania pozostávajúce zo zaplateného
poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 31,80 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 215,34
eur, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

18. Vychádzajúc z odôvodnenia exekučného titulu právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať

a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka uvedená v Rozhodcovskej zmluve č.
8300066151 zo dňa 28. 11. 2013 k Zmluve o revolvingovom úveru č. 8300066151 uzavretej 28. 11. 2013
medzi PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. a povinným. V zmysle tejto zmluvy PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o.poskytlapovinnému(dlžníkovi)úvervovýške1500eur.Povinnýsaposkytnutýúverspolusúrokom
zaviazal splatiť v 42 mesačných splátkach vrátane úrokov vo výške 80,37 eur v termínoch splatnosti
dohodnutých v zmluve.

19. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor
Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci
núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym
spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL,

kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol
vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú

povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

20. Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj zo samotného
Exekučného poriadku, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým zisťuje,
či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

21. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,

exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti

tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

22. Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza,
že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého

rozhodcovský rozsudok podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu už aj v štádiu rozhodovania
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania
predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie
je prekludované.

23.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššiehosúdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské

konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra
2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či

rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.

24. Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného

nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

25. V posudzovanom prípade bola rozhodcovská doložka uzatvorená vo forme rozhodcovskej zmluvy
č. 8300066151 uzavretej dňa 28. 11. 2013.

26. Podľa bodu 5 tejto zmluvy sa strany dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky
medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením,
ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní
alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa

rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:

- Rozhodcovský súd v Bratislave, so sídlom Ventúrska 14, Bratislava, zriadený spoločnosťou Sdružení
rozhodcu, a. s., IČO : 63 496 658, so sídlom v Českej republike, Brno, Prikop 8, zapísaná v Obchodnom
registri vedenom Krajským súdom v Brne, sp. zn. B 5825,

- Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56,
Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd.: sro, vložka č. : 52189/B,
- Victoria rozhodcovský súd v Žiline, zriadený spoločnosťou Victoria legal arbiter, s.r.o., so sídlom
Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, IČO : 44 826 460, zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu
Žilina, odd.: sro, vložka č.: 53057/L,

- Rozhodcovský súdny dvor zriadený spoločnosťou Arbitration Tribunal, s.r.o., so sídlom Pribinova 30,
Bratislava, IČO : 44 455 453, zapísaná v Obchodnom registri vedenom Okresným súdom Bratislava I,
odd.: sro, vložka č.: 55026/B.

27. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej

strane podávajúcej žalobný návrh.

28. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

29. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti
ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

30. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

31. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené

v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.32. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

33. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc.

34. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný,
pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom

chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak
udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom
vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená.

35. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil dojednanie
vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ je takáto neprijateľná podmienka absolútne
neplatná. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská doložka znemožňuje
voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak ho dodávateľ vyvolá ako prvý.
Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale

predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži.
Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko
praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda
povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom.

36. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou
osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu
účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

37. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve v prejednávanom prípade
koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí ani
o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, ale skôr o zámernom
predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o revolvingovom úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe
podpísané v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej

kontroly. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve,
resp., že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie.

38. Naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť a mohol len
rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda

aj rozhodcovskému konaniu, pričom je pravdepodobné, že nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by
nedošlo ani k podpisu zmluvy o revolvingovom úvere, keďže obidve zmluvy boli uzavreté v jeden deň.
Z týchto dôvodov je záver súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve vecne
správny.

39. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy
medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka).

40. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na
účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je

v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská
doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v ust. § 53 ods. 1 OZ, preto je táto rozhodcovská
doložka neplatná podľa ust. § 53 ods. 5 OZ.

41. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd už len dopĺňa, že neplatná

rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez
právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Takto neboli splnené
podmienky na vykonanie exekúcie.42.Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdnapadnutéuznesenieakovecnesprávnepodľa
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

43. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 CSP v spojení s § 396 CSP a účastníkom
nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech
a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli priznané.

44. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).