Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. október 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 13C/357/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814206379
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814206379.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: CASH

COLLECTORS SK s.r.o., Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 44 703 015, zast. Havel, Holásek
& Partners s.r.o., advokátska kancelária, Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 584 proti
žalovanému: U. J., M.. XX.XX.XXXX, Q. W. XXX/XXX, XXX XX F. za účasti vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného: OZ Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava
zast. JUDr. Bohdan Jakubis, advokát, Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava o zaplatenie 5.000 eur s prísl.
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5000 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne

zo sumy 5000 eur od 14.12.2013 do zaplatenia a iné trovy konania v sume 300 eur a trovy právneho
zastúpenia v sume 514,25 eur na účet právneho zástupcu žalobcu, a to všetko v mesačných splátkach
po 140 eur, ktoré splátky sú splatné vždy do 25-tého dňa v mesiaci na adrese žalobcu, pod následkami
straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného sa náhrada trov konania n
e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.07.2014 domáhal voči žalovanému

zaplatenia sumy 5000 eur spolu s úrokom vo výške 8,25% ročne zo sumy 5000 eur od 14.12.2013
a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný uzatvoril dňa 28.11.2006 so
spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. zmluvu o splátkovom úvere č.XXXXXXXXXX (ďalej len
„zmluva“), ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne účinné od
01.01.2006 (ďalej len „Všeobecné obchodné podmienky“), úverové podmienky Slovenskej sporiteľne,
a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní klientom a MIKRO podnikateľom ( ďalej len
„Úverové podmienky“) a Sadzobník poplatkov Slovenskej sporiteľne (ďalej len „Sadzobník poplatkov“).

Žalovaný sa v zmysle zmluvy oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami, Úverovými
podmienkami a Sadzobníkom poplatkov a súhlasil s nimi. Na základe zmluvy bol žalovanému poskytnutý
úver vo výške 8298,48 eur (ďalej len „úver“), ktorý sa žalovaný zaviazal splácať podľa článku I. zmluvy.
Výška úrokovej sadzby ako odplaty za poskytnutý úver (ďalej len „úroková sadzba“) bola dohodnutá
ako premenlivá a počas trvania úverového vzťahu sa menila. Podľa zmluvy a Úverových podmienok sa
zmluvné strany dohodli, že v prípade omeškania so splácaním pohľadávky zo zmluvy bude Slovenská
sporiteľňa z došlých súm hradiť najskôr splatné poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z

omeškania, úroky a istinu, a to v tomto poradí.

Žalovanývyužilmožnosťčerpaťúver,avšakpodmienkypresplácanieriadnenedodržiaval,adostalsaso
splácaním do omeškania. Právny predchodca žalobcu ho na túto skutočnosť upozorňoval a vyzýval hona úhradu jeho splatných záväzkov. Právny predchodca žalobcu v zmysle § 53 ods. 9 OZ listom zo dňa
31.10.2013upozornilžalovanéhonamožnosťvyhláseniamimoriadnejsplatnosti,akneuhradíomeškané
splátky v stanovenej lehote 15 dní. Žalovaný omeškané splátky v stanovenej lehote neuhradil. Následne

listom zo dňa 14.11.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a to ku dňu 19.11.2013 a opakovane
vyzval žalovaného na uhradenie celej pohľadávky. Slovenskej sporiteľni, a.s. vznikla pohľadávka voči
žalovanému na sumu celkom 7294,13 eur, ktorá pozostávala z istiny po splatnosti vo výške 5851,63
eur, vyčísleného riadneho úroku vo výške 1124,20 eur, úrokov z omeškania vo výške 128,81 eur, úrokov
z omeškania po zosplatnení vo výške 72,87 eur a poplatkov vo výške 116,62 eur, pričom úroky u

omeškania sú počítané z nezaplatených splátok vyčíslených od prvého dňa omeškania so splácaním
úveru do dňa postúpenia pohľadávky, t.j. do 13.12.2013. Predmetná pohľadávka sa nachádza vo výpise
z bankovej knihy Slovenskej sporiteľne, a.s. pod č. 53.

V ďalšom uviedol, že spoločnosť Slovenská sporiteľňa a spoločnosť CASH COLLECTORS SK s.r.o.
uzatvorili dňa 13.12.2013 v súlade s ustanovením § 524 a nasl. OZ zmluvu o postúpení pohľadávky

č. 1409/2013/CE, na základe čoho predmetná pohľadávka s účinnosťou od 13.12.2013 na uvedenú
spoločnosť. Slovenská sporiteľňa oznámila postúpenie pohľadávky žalovanému doporučeným listom zo
dňa 30.12.2013. Uvedená spoločnosť oznámila postúpenie pohľadávky žalovanému prostredníctvom
výzvy na úhradu pohľadávky zo dňa 13.01.2014, ktorým ho zároveň vyzvala na okamžitú úhradu
pohľadávky. Ďalej žalobca uviedol, že neprikladá k návrhu zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko

predložené oznámenia o postúpení pohľadávky s odkazom na judikát Najvyššieho súdu SR R 119/2003
bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Zároveň
uviedol, že požaduje úrok z omeškania v zákonnej výške 8,25% ročne, ktorý si uplatňuje odo dňa
nasledujúceho po postúpení pohľadávky t.j. od 14.12.2013, nakoľko do tohto dátumu bol úrok z
omeškania vyčíslený jeho právnym predchodcom.

Žalovaný požiadal o úhradu dlžnej sumy v splátkach.

Vedľajší účastník podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.09.2014 oznámil že vstupuje do
konania na podporu žalovaného. Vedľajší účastník prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo dňa

12.08.2015 uviedol, že žalobca svoje nároky voči žalovanému odvodzuje zo zmluvy, ktorú uzavrel s
právnym predchodcom žalobcu, teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, pričom
tieto nároky mal žalobca získať postúpením. Preto je potrebné zaoberať sa otázkou, či postúpenie
je platné a účinné. Následne citoval ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. V zmysle
citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby banka

klienta na splnenie svojho záväzku písomne vyzvala a aby bol klient ohľadom tejto pohľadávky napriek
predchádzajúcej výzve v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 dní. Ak tieto predpoklady nie sú splnené,
pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni ustanovenie § 525 ods. 1 OZ. Postupník,
ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že
pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek

tomu zostal v omeškaní so splácaním záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má
za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. V ďalšom uviedol, že pre absenciu výpisu
z úverového účtu alebo iného dôkazu o bezhotovostnej operácii v prospech účtu dlžníka nemožno
považovať za dokázanú existenciu pohľadávky žalobcu zo zmluvy o úvere. Taktiež nemožno už pre
absenciu úverového účtu považovať za dokázanú požiadavku 90 dňového omeškania žalovaného s

niektorou splátkou, ako ani to, že by bol aj písomne vyzvaný na splnenie svojho záväzku zo zmluvy.
Zo žalobcom predložených dôkazov vyplýva, že postupca zaslal žalovanému výzvu podľa § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z.z. zo dňa 31.10.2013, s dátumom podania 04.11.2013. Postupca následne
svoju pohľadávku zosplatnil a to oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 14.11.2013. Dňa
13.12.2013 uzavrel postupca so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou postúpil pohľadávku

voči žalovanému na žalobcu. Medzi výzvou banky a postúpením pohľadávky tak uplynulo len 39 dní,
preto je predmetné postúpenie absolútne neplatné. Preto žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu
zamietol.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením so žalobným návrhom a jeho prílohami, vyjadrením vedľajšieho

účastníka, uznesením č.k. 13C/357/2014-58, výpoveďou žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že má záujem vysporiadať si svoje záväzky voči žalobcovi, pričom
je si vedomý, že si od právneho predchodcu zobral úver, ktorý riadne nesplácal v dôsledku stratyzamestnania a nedostatku finančných prostriedkov s tým, že sa mu črtá pracovná ponuka a v ďalšom
požiadal o možnosť splácať predmetný dlh v splátkach cca 140 eur mesačne.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 16.01.2015 vzniesol námietku vstupu vedľajšieho
účastníka do konania, ktorú následne podal aj písomne podaním doručeným súdu dňa 17.03.2015. Súd
uznesením č.k. 13C/357/2014-58 zo dňa 12.06.2015 námietku žalobcu zamietol.

Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník

uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX podľa §§ 497 až 507
Obchodného zákonníka. Podľa čl. I. predmetom zmluvy o úvere bolo poskytnutie splátkového úveru
veriteľom dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v zmluve o úvere. Výška úveru
predstavovala sumu 250.000,-Sk, úroková sadzba bola určená ako premenlivá vo výške 11,60%
ročne, splatnosť prvej splátky bola dňa 20.12.2006, výška splátky predstavovala sumu 3601,-Sk, bola
dohodnutá mesačná periodicita splatnosti vždy k 20. dňu v mesiaci, splatnosť úrokov mesačne v

posledný deň kalendárneho mesiaca a konečná splatnosť úveru na deň 20.11.2016. RPMN bola vo
výške 13,46%.

Podľabodu2.článkuII.zmluvy,dlžníkvyhlasuje,žesaoboznámilsosúčasťamiÚverovejzmluvy,ktorými
sú VOP, Úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené zverejnením, za ktorých sa bankový

produkt v zmysle úverovej zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.
Ako vyplýva z bodu 3. článku II. zmluvy všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v úverovej zmluve
sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok, VOP, Obchodným zákonníkom a
ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí.

Podľa bodu 4. článku II. zmluvy zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú,
podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

V zmysle bodu 1.článku II Dodatku č. 1 k zmluve o úvere č. 0561546396 zo dňa 18.04.2011, banka a
dlžník sa týmto dohodli, že výška splátky uvedená v základných podmienkach úverovej zmluvy, sa mení

na 137,07 eur.

Podľa čl. 7 Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len VOP) tieto ustanovenia VOP upravujú
záväzkovoprávne vzťahy medzi bankou a klientom - fyzickou osobou, nepodnikateľom, vzniknuté na
základe zmluvy o úvere, v ktorej sa banka ako veriteľ zaväzuje, že na požiadanie klienta - fyzickej osoby,

nepodnikateľa ako dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky v určitej mene a do určitej
sumy a klient - fyzická osoba, nepodnikateľ ako dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť
a zaplatiť úroky, ak nie je dohodnuté inak.

Podľa čl. 7 bod 7.2.4. VOP banka poskytne splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky do výšky určenej v

zmluve o úvere a po splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere, a to takým spôsobom, že pripíše
peňažné prostriedky v prospech účtu uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie
poskytnutých peňažných prostriedkov a úrokov sa uskutoční formou splátok klienta.

Podľa čl. 7 bod 7.3.2. VOP pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčasti a príslušenstva

spláca klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach zmluvy. Banka
je oprávnená rozhodnúť o spôsobe splácania úveru pred poskytnutím úveru a kedykoľvek počas trvania
úverového vzťahu. Zánikom pohľadávky zo zmluvy zanikajú aj zmluvné vzťahy uzavreté medzi bankou
a klientom, ktoré upravovali spôsob splácania pohľadávky, ako aj všetky pokyny klienta voči banke,
obsahom ktorých bol spôsob splácania pohľadávky.

Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň splatnosti splátky a banka má
možnosť s poukázanou sumou nakladať (čl. 7 bod 7.3.3. VOP).

Podľa čl. 7 bod 7.6.1. VOP ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného

dojednania zo strany klienta alebo ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov,
ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať
splatenie pohľadávky zo zmluvy a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy v lehote, ktorú banka
určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti.Podľa čl. 17 bod 17.4. VOP platia aj po skončení zmluvného vzťahu klienta a banky, až do úplného
vysporiadania ich vzájomných vzťahov.

Klient výslovne súhlasí s tým, že Banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky,
a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu
na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ak aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto
pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu alebo previesť akékoľvek

svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť
svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom banky.

Výzvou zo dňa 31.10.2013 adresovanou žalovanému právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil,
že splácanie predmetnej pohľadávky je v omeškaní ku dňu 21.10.2013 vo výške 2649,84 eur a zároveň
ho požiadal, aby dlžnú sumu uhradil najneskôr do 15 dní od doručenia tejto výzvy.

Listom označeným ako Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 14.11.2013 právny
predchodca žalobcu žalovanému oznámil, že v zmysle bodu 7.6.1 písm. a) VOP Slovenská sporiteľňa,
a.s. ku dňu 19.11.2013 vyhlásila mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, čím sa pohľadávka zo
zmluvy o úvere stala splatnou v celom rozsahu. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavovala

pohľadávka sumu vo výške 7224,43 eur, pričom žalovaný bol zároveň vyzvaný na jej splatenie do 15
dní od prevzatia tohto oznámenia. Žalovaný oznámenie prevzal dňa 02.12.2013.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 30.12.2013 adresovaným žalovanému spoločnosť
Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca oznámila postúpenie pohľadávky voči nemu na žalobcu ako

postupníka.

Výzvou na úhradu pohľadávky zo Zmluvy č. 561546396 zo dňa 13.01.2014 žalobca žalovanému
oznámil, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2013 sa stala spoločnosť
CASH COLLECTORS jeho novým veriteľom, s tým, že jeho právny predchodca vyčíslil jeho dlh ku dňu

13.12.2013 vo výške 7294,13 eur.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa§525ods.2Občianskehozákonníkanemožnopostúpiťpohľadávku,akbypostúpenieodporovalo
dohode s dlžníkom.

Podľa § 52 ods. 1, Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti

tohto zákona a zmluva podľa § 55 , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. ( §
52 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári

2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa
osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa
osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).

V zmysle § 92 ods. 8 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov ak
je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,

ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo

pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Vedľajší účastník na strane žalovaného namietal vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu.

Je nepochybné, medzi účastníkmi nesporné a z vykonaného dokazovania to vyplynulo, že suma,
ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, je nárokom zo zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym
predchodcom žalobcu - Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako bankou a žalovaným ako dlžníkom zo dňa

28.11.2006, na základe ktorej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver v sume 8298,48 eur ( 250 000Sk),
ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť za v zmluve dojednaných podmienok. Žalobca svoj nárok v konaní a
svoju vecnú aktívnu legitimáciu odvíja od zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1409/2013/CE uzavretej
medzi ním ako postupníkom a Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom ( bankou ), ktorou boli na
žalobcu ako postupníka postúpené pohľadávky, vrátane ich príslušenstva a všetkých súvisiacich práv a

nárokov s pohľadávkami spojených ako aj práv plynúcich zo zabezpečenia pohľadávok.

Ako už súd uviedol vyššie, súčasťou predmetnej úverovej zmluvy medzi postupcom ako bankou a
žalovaným ako dlžníkom, boli aj Všeobecné obchodné podmienky, s ktorými sa žalovaný oboznámil,súhlasil s nimi a zaviazal sa ich dodržiavať. V zmysle bodu 19.16 žalovaný ako klient výslovne súhlasil
s postúpením tam špecifikovaných pohľadávok na tretiu osobu, pričom dojednanie neobsahovalo
podmienku obmedzujúcu postúpenie len na splatnú pohľadávku. Preto má súd za to, že banka ako

postupca disponovala súhlasom žalovaného na postúpenie pohľadávky na tretiu osobu, žalobcu.

Napriek vyššie uvedenému má však súd za to, že súčasne boli splnené aj podmienky na postúpenie
pohľadávky na žalobcu v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Keďže v danej veci bol úver splatný
v splátkach, mala banka právo postúpiť postupníkovi celú, aj nesplatnú časť pohľadávky z úveru tak

ako to predpokladá citované ustanovenia zákona o bankách, ktoré hovorí o pohľadávke zodpovedajúcej
peňažnému záväzku klienta. Z predložených listinných dôkazov a to najmä výzvy postupcu zo dňa
31.10.2013 je nepochybné, že žalovaný riadne a včas neplnil svoje povinnosti splácať predmetný úver,
keďže bol v omeškaní s úhradou sumy 2649,84 eur, čo predstavuje viac ako tri dojednané mesačné
splátky a z uvedeného je zrejmé aj splnenie ďalšej podmienky o omeškaní nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní a že na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bol písomne vyzvaný, čo bolo

preukázané výzvou adresovanou žalovanému.

Podľa názoru súdu terminologické vymedzenie pohľadávky, ktorú môže banka postúpiť za splnenia
uvedených predpokladov, ako pohľadávky zodpovedajúcej peňažnému záväzku klienta, predstavuje
pohľadávku banky voči klientovi z určitého úverového vzťahu a teda celú pohľadávku, celú sumu istiny,

úrokov z úveru ako aj prípadných iných nárokov i už poplatkov alebo prípadných sankcií. V opačnom
prípade, resp. v prípade vymedzenia pohľadávky na účely na ust. § 92 ods. 8 len na splátky, ktoré sa už
stali splatnými, teda na tzv. dospelé splátky, by sa banka a súčasne aj dlžníci mohli ocitnúť v pozícii, že
by dochádzalo k postúpeniu pohľadávky zodpovedajúcej len sume 90 dňového omeškania.

Súd sa teda nestotožnil so záverom vedľajšieho účastníka o nemožnosti postúpenia pohľadávky a
uzavrel, že postúpenie na základe zmluvy o postúpení pohľadávok medzi žalobcom a postupcom bolo
platné a účinné a teda je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,

že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe

predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsahobchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného

zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti

dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).
Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný

záväzkový vzťah. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej
únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri

uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s

ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle
Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o
spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon
o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.
Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako

spotrebiteľskú zmluvu.

Ako vyplýva z § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť

premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inúzákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na uvedené je súd povinný aj z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku.

Ako je zrejmé zo zmluvy o úvere, konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.11.2016. Začiatok

plynutia premlčacej doby je potrebné stanoviť v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo
dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť
premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne od ich zročnosti až do okamihu, keď dlžník nesplní niektorú

zo splátok. Nepremlčanými splátkami tak sú splátky splatné tri roky spätne od podania žaloby, teda
splátky splatné po 16.07.2011, žaloba bola podaná dňa 16.07.2014. Keďže v danom prípade bola
splatnosť jednotlivých splátok dohodnutá k 20. dňu v mesiaci, nepremlčanými splátkami sú tie, ktoré sú
splatné odo dňa 20.07.2011, teda prvá takto je spolu nepremlčaných 65 splátok, za rok 2011 splátky v
počte 6, za roky 2012,2013,2014,2015 splátky v počte po 12 a za rok 2016 11 splátok, nakoľko konečná

splatnosť bola dojednaná na deň 20.11.2016.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje
za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú

súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54
Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo
funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi

podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý

cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov
(absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov
zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka reguluje aj absolútne obchody.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky
spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné

právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa
oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8
smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na
druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods.

1 Občianskeho zákonníka.

Teda možno uzavrieť, že žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie nepremlčaných splátok.Po skonštatovaní o aktívnej legitimácii žalobcu a po vysporiadaní sa s prípadným premlčaním nároku
po postupe podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa súd pristúpil k samotnému posúdeniu nároku.

Úver bol žalovanému poskytnutý pri úrokovej sadzbe 11,60% ročne.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( november 2006, spotrebiteľský
úver nad 5 rokov ) činila úrok 8,20% ročne. Vzhľadom na vyššie súd považoval dohodu o výške úrokov
za platnú, keďže mal za to, že táto výška úroku nepresahovala v podstatnej miere úrokovú mieru
poskytovanú peňažnými ústavmi.

Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
bola dňa 28.11.2006 uzatvorená zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej právny predchodca
žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 8298,48 eur ( 250 000 Sk) s premenlivou úrokovou sadzbou vo
výške 11,60% p.a., ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 120 mesačných splátkach po 119,53 eur. Nakoľko

žalovaný porušil zmluvu tým, že ju riadne nesplácal, právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu
splatnosť ku dňu 19.11.2013. Následne dňa 13.12.2013 bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok
medziSlovenskousporiteľňoua.s.ažalobcom,stým,žekudňupostúpeniabolapohľadávkažalovaného
vo výške 7294,13 eur. Keďže žalobca si v tomto konaní uplatnil nižšiu sumu na akú mal nárok, súd
žalobe vyhovel v celom rozsahu dôvodný.

Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal zaplatiť
aj úrok z omeškania vo výške 8,25% z dlžnej sumy od 14.12.2013 ( t.j. dňom nasledujúcim po postúpení
pohľadávky na žalobcu), ktorá je v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení
s nariadením vlády, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle
ktorého súd prizná účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, právo na náhradu nákladov potrebných
k účelnému uplatneniu alebo bráneniu práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Odmena za jeden úkon právnej služby podľa § 10 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len
„vyhlášky“ ) predstavuje sumu 180,93 eur.

Žalobcovi tak vznikol nárok na odmenu za štyri úkony - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné
podanie na súd, účasť na pojednávaní dňa 16.01.2015 a dňa 13.10.2015 podľa § 13a ods. 1 písm. a) c)

a d) cit. vyhl., teda spolu odmena v sume 723,72 eur a na režijný paušál za 4 úkony v zmysle § 16 ods. 3
vyhl. a to za dva úkony v roku 2014 po 8,04 eur a 2 úkony v roku 2015 po 8,39 eur teda spolu 32,86 eur.

Súd taktiež priznal náhradu za stratu času za 4 začaté polhodiny ( jedna polhodina 13,98 eur ) na ceste
B. - F. M. A. a späť za účasť zástupcu na pojednávaní dňa 16.01.2015 a dňa 13.10.2015 a to v sume

55,92 eur a cestovné za cestu na pojednávanie na tunajší súd dňa 16.01.2015 motorovým vozidlom -
B. - F. M. A. a späť pri počte 100 kilometrov, priemernej spotrebe 6,6 l/100 km a cene pohonných hmôt
1,315 eur /l a základnej náhrade 0,183 eur vo výške 26,97 eur a dňa 13.10.2015 motorovým vozidlom -
B. - F. M. A. a späť pri počte 100 kilometrov, priemernej spotrebe 6,6 l/100 km a cene pohonných hmôt
1,245 eur /l a základnej náhrade 0,183 eur vo výške 26,52, spolu cestovné vo výške 53,49 eur.

Takto mal súd za to, že žalobcovi vznikli trovy právneho zastúpenia v sume pozostávajúcej z odmeny
723,72 eur, režijného paušálu 32,86 eur, náhrady cestovného sume 53,49 eur a náhrady za stratu času
v sume 55,92 eur. Právny zástupca je platcom DPH preto mu priznal súd aj DPH v sume 162,50 eur
podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. zo sumy 812,50 eur ( odmena + režijný paušál + náhrada za stratu času),

teda spolu trovy právneho zastúpenia v sume 1028,49 eur.

Podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí
súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti,či účastník, ktorému sa priznala náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone,
ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

V zmysle citovaného ustanovenia teda súd za určitých okolností nemusí priznať náhradu trov konania
účastníkovi, ktorý bol v konaní úspešný.

Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy sú prípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinný účastník nemôže

uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám
nezavinil, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takých prípadoch súd zohľadňuje
osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery účastníkov konania a to nielen toho účastníka, ktorého by
zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj toho účastníka, ktorého majetková sféra by bola
výnimočným nepriznaním náhrady trov konania dotknutá.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd zohľadnil osobné a majetkové pomery žalovaného, ktorý
bol dlhší čas pred podaním žaloby nezamestnaný, až v mesiaci február sa mu naskytla pracovná
príležitosť v zahraničí a prejavil ochotu splácať dlh v splátkach. Na druhej strane žalobca je právnickou
osobou, ktorej predmet činnosti sa týka finančného sektoru, ktorý si na zastúpenie v konaní zvolil
právneho zástupcu, ktoré právo mu nemožno uprieť, no v dôsledku toho podstatnú sumu trov konania

predstavujú trovy právneho zastúpenia, pričom súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že právny
zástupcazastupuježalobcuvoväčšompočtekonaní.Vzhľadomnapomeryžalovanéhoajehopovinnosť
zaplatiť žalobcovi súdom priznanú sumu v splátkach má súd za to, že sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa tak ich predpokladá citované ustanovenie § 150 ods. 1 OSP a súčasne, že nepriznaním trov
právneho zastúpenia v celom rozsahu na aké vznikol žalobcovi nárok, dôjde len k nepatrnému zásahu

do majetkovej sféry žalobcu, preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania pozostávajúcich z
trov právneho zastúpenia len v polovici zo sumy, na ktorú mu vznikol nárok.

Vzhľadom na uvedené potom súd zaviazal žalovaného na zaplatenie iných trov konania v sume
300 eur pozostávajúcich z poplatku z návrhu na začatie konania, keďže žalobca uhradil poplatok v

uvedenej sume, keďže povinnosť zaplatiť súdny poplatok vznikla žalobcovi v dôsledku uplatnenia jeho
práva na súde bez ohľadu na zastúpenie v konaní právnym zástupcom. Čo sa týka trov právneho
zastúpenia po uplatnení moderačného práva podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd
rozhodol o priznaní trov konania žalobcovi predstavujúcich trovy právneho zastúpenia v sume 514,25
eur ( 1 zo sumy 1.028,49 eur ).

Čo sa týka vedľajšieho účastníka, ktorý vystupoval na strane žalovaného, jeho nárok na náhradu trov
konania sa odvíja od úspechu, resp. neúspechu účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje,
nakoľko žalovaný nebol v konaní úspešný, súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku druhá veta súd môže určiť, že peňažné plnenie sa
môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd vzhľadom na osobné, rodinné a majetkové pomery žalovaného povolil mu zaplatiť peňažné plnenie,

na zaplatenie ktorého bol v rozsudku zaviazaný, v mesačných splátkach v sume a za podmienok
uvedených vo výroku tohto rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.