Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. marec 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/461/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215206652
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2215206652.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:

JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzska republika, konajúca
na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka
zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpený: JUDr. Helena
Strachotová, usadený euroadvokát, Hviezdoslavova 7, 036 01 Martin, proti žalovanému: C. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y. L., o zaplatenie 287,96 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 7C/230/2015 - 35 zo dňa 21. januára 2016 v zamietajúcej časti,

takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa v časti zamietnutia návrhu a v súvisiacej časti náhrady trov konania
p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie odsekom I. výroku zaviazal žalovaného zaplatiť 239 eur,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 239 eur od 05.05.2014 do zaplatenia, to
všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, odsekom II. výroku vo zvyšku žalobu zamietol a odsekom

III. výroku zaviazal žalovaného k náhrade trov konania vo výške 61,32 eur. Po právnej stránke súd
rozsudok odôvodnil aplikáciou § 1 ods. 1, § 2 ods. 1 písm. a), b), i), § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľov, § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. a), b), § 9 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, § 517 ods. 1, veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), §
3 ods. 1 nar. vlády SR č. 586/2008 Z.z.. Vecne súd odôvodnil rozsudok tým, že mal za preukázané,
že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá úverová zmluva. Z obsahu zmluvy ako aj z pripojeného
výpisu z obchodného registra žalobcu vyplýva, že pri uzavretí zmluvy konal v rámci svojho predmetu

podnikania, keďže v obchodnom registri má okrem iných zapísaný aj predmet činnosti poskytovanie
spotrebiteľských úverov. Žalovaný uzavrel zmluvu ako fyzická osoba občan, pre svoje súkromné účely.
Žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Podľa obsahu zmluvy a pripojených všeobecných obchodných podmienok sa dá posúdiť, že
ide o tzv. typovú zmluvu, vyhotovenú pre širší neurčený okruh spotrebiteľov s minimálnou možnosťou
zasiahnuť do obsahu podmienok zmluvy a tak podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy. Súd
po preskúmaní obsahu a predmetu zmluvy ako aj postavenia účastníkov zmluvy dospel k záveru, že

právny vzťah, založený predmetnou zmluvou je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský, a to zo
spotrebiteľského úveru.2. Pokiaľ sa týka náležitostí uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluva nemá všetky tie
náležitosti, ktoré podľa ust. § 9 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách musia mať, aby mohli byť považované za úver s poplatkami a úrokmi. Preto žalobca

nemá právo požadovať za poskytnuté úvery dohodnuté úroky a poplatky. Znamená to, že žalovaný
nie je povinný vrátiť žalobcovi úroky z úveru a dohodnuté poplatky. Vzhľadom na absenciu týchto
povinných náležitostí, poskytnutý úver v zmysle § 9 ods. 2 cit. zákona treba považovať za bezúročný
a bez poplatkov.

3. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 17.09.2013
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 239 eur,
pričom žalovaný sa zaviazal tento úver vrátiť formou 12 mesačných splátkach po 26,17 eur. Žalovaný
žalobcovi do dnešného dňa neuhradil nič. Z oznámenia o vyhlásení o mimoriadnej splatnosti úveru
(č.l. 5) vyplýva, že dlžná suma je 287,96 eur, ktorá pozostáva z neuhradenej úverovej istiny vo výške
239 eur a z dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 48,96 eur. Na základe vyššie uvedeného

súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu čo do výšky 239 eur, nakoľko žalobca nemá
právo požadovať od žalovaného akékoľvek úroky, či poplatky v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 o
spotrebiteľských úveroch, nakoľko poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov.

4. Nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením sumy 239 eur, súd zaviazal žalovaného

zaplatiť žalobcovi z tejto sumy aj úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne, nakoľko v rozhodnom čase
bola základná úroková sadzba vo výške 0,25 % a o 5 percentuálnych bodov viac predstavuje výšku 5,25
%. Súd zaviazal žalovaného zaplatiť úroky z omeškania zo sumy 239 eur od 05.05.2014 do zaplatenia.

5. Žalobca mal v konaní iba čiastočný úspech. Žalobca žiadal o zaplatenie 287,96 eur a vyhovené

bolo jeho návrhu v sume 239 eur. Teda žalobca mal úspech v percentuálnom vyjadrení vo výške 83 %
a odporca mal úspech vo výške 17 %. Ak odrátame z pomeru úspechu žalobcu úspech žalovaného,
dostaneme pomer úspechu žalobcu vo výške 66 % (83 % - 17 %). V takomto pomere bola žalobcovi
priznaná pomerná časť náhrady trov konania.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne a to v časti, kde
súd žalobu zamietol z dôvodu nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci. Súd posúdil úver
za bezúročný a bez poplatkov vzhľadom na absenciu povinných náležitostí v zmysle § 9 ods. 1 a 2 zák.
č 129/2010 Z.z.. V rozsudku ale neuviedol, ktoré konkrétne podstatné zákonné náležitosti v zmluve
majú chýbať podľa názoru súdu. Rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, nakoľko vo svojom

rozhodnutí presne neuviedol, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, z akých skutočností vychádzal,
pričom súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na
jeho celkovú presvedčivosť, tzn. že závery, ku ktorým súd dospel musia byť pre adresáta prijateľné,
racionálne a v konečnom dôsledku aj spravodlivé a presvedčivé. V rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.
sa súd nevysporiadal dostatočne so skutkovým ani s právnym posúdením veci. Navrhol, aby odvolací

súd rozsudok súdu I. inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil k novému prerokovaniu.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
OSP, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359

CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.9. Predmetom nároku žalobu bolo zaplatenie sumy 287,96 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 39
% zo sumy 239 eur od 05.05.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy
287,96 eur od 06.05.2014 do zaplatenia a náhrada trov konania.

10. Súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 239 eur,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 239 eur od 05.05.2014 do zaplatenia,
pričom vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Vzhľadom k odvolaniu žalobcu voči zamietajúcej časti jeho
nároku, je predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody,

posúdiť, či v danom prípade prvoinštančný súd rozhodol správne, ak nepriznal žalobou uplatnený nárok
žalobcu v časti o zaplatenie istiny 48,96 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 39% ročne zo sumy
239 eur od 05.05.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 48,96 eur od
06.05.2014 do zaplatenia z dôvodu, že zmluva neobsahovala zákonom predpísané náležitosti a preto
súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov.

11. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý v potrebnom rozsahu vykonal
dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo opodstatnené
žalobu žalobcu v napadnutej časti vo veci samej zamietnuť.

12. K odvolacím námietkam žalobcu, ktoré spočívali v tom, že súd prvej inštancie nekonkretizoval ktorá
konkrétna náležitosť podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. v zmluve absentuje je síce dôvodná, avšak
sám uvedené nepoprel a netvrdil, že zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2
zák. č. 129/2010 Z.z., že nejde o bezúročný a bezpoplatkový úver, čím tvrdenie súdu nie je pravdivým.

13. Podľa § 11ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. platného a účinného v čase uzavretia zmluvy,
Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

14. V danej veci bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere
dňa 17.09.2013, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 239 eur na nákup
spotrebného tovaru. Úver sa žalovaný zaviazal zaplatiť v splátkach v počte 12 po 26,17 eur. Je pravdou,
že žalovaný pri uzatváraní tejto zmluvy nevystupoval v rámci výkonu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, má teda postavenie spotrebiteľa a ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú treba

aplikovať § 52 a nasl. OZ a ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zákon
o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové
náležitosti. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo-
právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. stanovuje základné
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010

Z.z., zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, teda s rozčlenením jednotlivých čiastok,
nestačí teda uviesť len celkovú výšku splátok. Predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa
17.09.2013 takýto konkrétny splátkový kalendár neobsahovala. Takáto informácia je pritom významná

pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového
kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho
výhodný, prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej
žalobcom za poskytnutý úver.

15. Odvolaciemu súdu však nemohla uniknúť ani dojednaná výška úrokovej sadzby - 39% p.a. v
zmluve o spotrebiteľskom úvere. Záväzok platiť úroky ako odplatu (cenu) za poskytnutie peňažných
prostriedkov je podstatnou časťou zmluvy o úvere (§ 497 Obchodného zákonníka). Občiansky zákonník,
zákon o spotrebiteľských úveroch, Obchodný zákonník, výslovne nestanovili maximálnu výšku úrokov
zo spotrebiteľského úveru. Z tejto skutočnosti však nemožno vyvodzovať, že by výška úrokov

závisela len od dohody účastníkov zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože ust. § 3 ods. 1 OZ,
podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v
rozpore s dobrými mravmi je možné aplikovať pri všetkých občianskoprávnych, resp. obchodnoprávnych
vzťahoch. Neprimerane vysoké úroky dojednané v zmluve o spotrebiteľskom úvere sú všeobecnepovažované za odporujúce uznávaným pravidlám správania sa a mravným princípom spoločenského
poriadku. Požiadavka na neprimerané zmluvné úroky môže za istých okolností v sebe obsahovať i
skutkovú podstatu trestného činu úžery, kedy dohoda o neprimeraných úrokoch je neplatná pre rozpor

so zákonom, alebo v iných prípadoch pre rozpor s dobrými mravmi. Podľa ust. § 3 ods. 1 OZ je
úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade, vzhľadom na rozhodujúce
okolnosti starostlivo posúdil, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade alebo v rozpore
s dobrými mravmi. Pri dojednávaní úrokov zo spotrebiteľského úveru koná v súlade s dobrými mravmi
len ten veriteľ, ktorý požaduje od dlžníka (spotrebiteľa) primeraný úrok, teda primeranú odmenu

za užívanie poskytnutej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým
spôsobom. Nezodpovedá všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby veriteľ poskytoval úvery
za neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška
úrokov pri spotrebiteľskom úvere, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,
určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní
úverov. Obmedzujúce kritérium, pokiaľ ide o výšku odplaty za poskytnutie úveru obsahuje § 53 ods.

6 OZ, ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za
neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami
pri spotrebných úveroch. Úrok niekoľko násobne vyšší ako obvyklý, podstatne prevyšuje obvyklú odplatu
na finančných trhoch. Aj zo stránky W. je možné zistiť, aké boli v rozhodnom období úrokové sadzby v
bankách. Hoci žalobca v danom prípade je nebankovým subjektom, dojednanie úrokov nemôže výrazne

prekračovať úrokové sadzby oproti bankám. V konečnom dôsledku, ale odvolací súd považuje úver
za bezúročný a bez poplatkov, pretože tak ako je vyššie uvedené zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

16. Z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi stranami presnú výšku, počet a

termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov splatnosť neobsahovala, je potrebné úver považovať
za bezúročný a bez poplatkov a žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi len poskytnutú istinu, čo súd
i pri rozhodovaní zohľadnil. Zo zákona sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov každý, ktorý
neobsahuje čo i len jednu z náležitostí stanovených zákonom. Neobstojí ani argumentácia žalobcu v
tom, že rozhodnutie je v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Rozhodnutie spĺňa atribúty ust. § 157

ods. 2 O.s.p. platného a účinného v čase rozhodnutia súdom prvej inštancie, súd prvej inštancie
jasne a zrozumiteľne odôvodnil, prečo nepovažoval nárok žalobcu v časti, kde žalobu zamietol za
nedôvodný. Hoci nekonkretizoval, ktorá náležitosť v zmluve chýba, nejde o takú vadu, ktorá by spôsobila
nezrozumiteľnosť rozhodnutia a pre ktorú by mal odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť.

17. Plnomocenstvo zanikne:
· vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené,
· ak ho splnomocniteľ odvolal,
· ak ho vypovedal splnomocnenec,
· ak splnomocnenec zomrie.

Plnomocenstvo zaniká smrťou splnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva niečo iné. Zánikom
právnickej osoby, ktorá je splnomocnencom alebo splnomocniteľom, zaniká plnomocenstvo len vtedy,
ak jej práva a záväzky neprechádzajú na inú osobu. Nakoľko pôvodný splnomocniteľ zanikol, avšak
jeho práva a záväzky prešli na inú osobu, plnomocenstvo udelené JUDr. Strachotovej nezaniklo, preto
odvolací súd i naďalej konal s ňou ako splnomocnenou zástupkyňou žalobcu.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
a v súvisiacej časti náhrady trov konania podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

19. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov

odvolaciehokonaniavplnejvýške,vzhľadomnato,žežalovanýbolvodvolacomkonanívcelomrozsahu
úspešný. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie.

20. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).