Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. september 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/253/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216213099
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2216213099.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov:

JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: Y. K., nar. X.X.XXXX, bytom Q., V.
XXX/XX, o zaplatenie 2.834,38 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda č.k. 5Csp/58/2016-55 zo dňa 24.2.2017 - v časti splatnosti uloženej platobnej
povinnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti splatnosti vo výroku II. m e n í tak,
že súd p o v o ľ u j e žalovanej dlh zaplatiť v splátkach po 90,- Eur mesačne, vždy do 30.

dňa mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok splatnosť celého plnenia.

II. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Výrokom napadnutého rozsudku súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 2.834,38 € spolu s úrokom 202,24 €, s úrokom z
omeškania 2,87 € a úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 2.834,38 € od 9.8.2014
až do zaplatenia, a úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov 202,24 € od 9.8.-2014

až do zaplatenia.
II. Súd povoľuje žalovanej zaplatiť dlh v mesačných splátkach po 60,-€ vždy do 30-ho dňa toho ktorého
mesiaca počnúc od právoplatnosti rozsudku s tým, že nezaplatením splátky sa stáva zročným celý dlh.
III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi trovy konania v plnej výške.
IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v
samostatnom uznesení.

2. Súd ustálil, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako spotrebiteľkou bola uzavretá zmluva
o spotrebiteľskom úvere, na základe čoho potom priznal žalobou uplatnený nárok v rozsahu výroku I.
V časti zročností plnenia, ku ktorému bola žalovaná zaviazaná, súd odkázal na ust. § 232 ods. 2 a 4
CSP, pričom žalovanej umožnil dlh splácať v mesačných splátkach po 60,- Eur, keď z príjmu 822,- Eur
má náklady na bývanie spolu s maloletým dieťaťom 350,- Eur, spláca ďalšie dlhy 87,- Eur mesačne, po
odpočítaní ktorých jej ostáva celkom 390,- Eur. Výška povolených splátok zabezpečí návratnosť dlhu
do 3 rokov bez ohrozenia finančnej existencie žalovanej. Splátky je povinná platiť vždy ku 30. dňu toho

ktorého mesiaca počnúc od právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania hoci aj s jednou
splátkou sa stáva zročným celý dlh a žalobca môže požadovať zaplatenie nedoplatku naraz.3. Súd pri tomto závere vychádzal z výpovede žalovanej na pojednávaní prvoinštančného súdu, na
ktorom nespochybnila nárok žalobcu, s tým, že v dôsledku dlhodobej práceneschopnosti a neskôr
čiastočnej invalidity nebola schopná splácať úver. Žiadala povoliť zaplatiť dlh v mesačných splátkach

po 50,- Eur, keď z príjmu 600,- Eur, z čoho zabezpečuje starostlivosť o maloleté nezaopatrené dieťa,
jej mesačné náklady na bývanie sú 350,- Eur, spláca ďalšie úvery po 84,- Eur, je spoluvlastníčkou 1/3
rodičovského domu.

4. Proti tomuto rozsudku, avšak výlučne v rozsahu možnosti splatiť dlh v splátkach podal odvolanie

žalobca, ktorým navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP rozhodnutie v napadnutom rozsahu
zmenil a zaviazal žalovanú zaplatiť dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi
priznal náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych
poplatkov. Vyslovil názor, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Poukázal na to, že priznaním splátok po 60,- Eur mesačne by žalovaná získala možnosť splácať úver,
pri splácaní ktorého porušila svoje zmluvné povinnosti v sume takmer rovnakej ako mala pôvodnú

splátku, ktorá bola vo výške 76,24 Eur. Namiesto sankcie za to, že si neplnila svoje zmluvné povinnosti
bola teda touto formou za porušenie zmluvy „odmenená“. Rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé a
nemôže výrazne zvýhodňovať jednu stranu na úkor druhej. Takéto rozhodnutie súdu by bolo motiváciou
pre klientov banky, aby porušovali svoje zmluvné povinnosti a v dôsledku toho získali výhodnejšie
postavenie ako pôvodne zmluvne dohodnuté. Výkon práv, ktorý motivuje k neplneniu si zmluvných

povinností nie je v súlade so spravodlivou ochranou porušených práv zakotvenou Civilným sporovým
poriadkom. Na záver odvolateľ poznamenal, že posúdenie finančných možností žalovanej na účely
úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu súdneho
rozhodnutia. Pritom pre posúdenie vymožiteľnosti pohľadávky a voľbu vhodného spôsobu vymoženia
nebude rozhodujúci iba predpokladaný mesačný príjem a vyživovacia povinnosť žalovanej, ale jej

celkové majetkové pomery.

5. Žalovaná odvolanie nepodala, možnosť písomne sa vyjadriť k doručenému odvolaniu nevyužila.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku -

ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom -
stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v napadnutej časti vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných

rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady
týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým
stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne

5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti dotknutej
časti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je sčasti
dôvodné, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II.
o splatnosti priznanej pohľadávky s použitím ust. § 388 CSP zmeniť.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na rozsah odvolania a odvolaciu argumentáciu
uplatnenú žalobcom, ktorými je odvolací súd viazaný, bolo preskúmať, či súd prvej inštancie vec správne
právne posúdil, keď dospel k záveru, že je dôvodné dlh povoliť žalovanej uhradiť v splátkach po 60,-
Eur mesačne s následkom straty výhody splátok.

8. Súd prvej inštancie pritom vychádzal zo skutkových zistení z výpovede žalovanej na pojednávaní, že
v súčasnosti je na polovičnom invalidnom dôchodku, ktorý poberá vo výške 222,- Eur mesačne, aktuálne
je zamestnaná s príjmom 600,- Eur, býva v rodinnom dome zdedenom po rodičoch v rozsahu 1/3, jej
mesačné výdavky na bývanie sa pohybujú okolo 350,- Eur mesačne, má jednu vyživovaciu povinnosť
k maloletému dieťaťu, platí ďalšie úvery mesačne 84,- Eur; žalovaná pritom uviedla, že aktuálne je

schopná splácať úver nanajvýš 50,- Eur mesačne. Z obsahu spisu z predmetnej úverovej zmluvy pritom
vyplýva, že úverový dlh mala žalovaná splácať v splátkach po 76,24 Eur mesačne.9. V zmysle § 232 ods. 2 a 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak (ods. 2). Lehota na plnenie je 3 dni a
plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu (ods. 3). Ak

súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa plnenia a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť
týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť,
že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia (ods. 4).

10. Vyššie citované procesné ustanovenia umožňujú súdu, aby v určitých odôvodnených prípadoch určil

dlhšiu paričnú lehotu ako je 3 dni, pričom pri širšom výklade citovaných ustanovení v ich vzájomnom
kontexte je nutné dospieť k záveru, že súd môže umožniť uhradenie dlhu aj v splátkach, ktorých rozsah
a podmienky zročnosti musí v rozhodnutí určiť.

11. V danom prípade odvolaním žalobcu neboli namietané ani napadnuté skutkové okolnosti zistené
výpoveďou žalovanej vo vzťahu k splatnosti žalobcovi priznanej pohľadávky, preto i odvolací súd z

nich vychádzal. Odvolací súd potom zhodne s prvoinštančným je toho názoru, že pri súhrnnom príjme
žalovanej 822,- Eur mesačne, nákladoch na bývanie 350,- Eur, ďalších dlhoch 84,- Eur mesačne,
spoluvlastníctve rodinného domu, v ktorom žije v 1/3-ine a vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu,
s poukazom na výšku dlhu 2.834,38 Eur mesačne plus úroky z omeškania, pri nepreukázaní iného
majetku alebo príjmov žalovanej, by zaviazanie žalovanej uhradiť predmetný dlh jednorazovo mohlo

ohroziť uspokojovanie základných životných potrieb žalovanej aj jej dieťaťa. Bolo dôvodné prihliadnuť
aj na to, že na strane veriteľa stojí banková inštitúcia, ktorú úhrada predmetnej sumy s príslušenstvom
v splátkach nemôže nijako ohroziť. Preto bolo odôvodnené určiť dlhšiu lehotu splatnosti daného dlhu a
to v splátkach. Odvolací súd sa opieral predovšetkým o súdmi uznávanú zásadu, na ktorú odkázal aj
súd prvej inštancie, že pri povolení uhradenia dlhu v splátkach by mali byť splátky rozvrhnuté tak, aby

bol dlh uhradený najneskôr v lehote 3 rokov. Už právoplatným výrokom I. preskúmavaného rozsudku
bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 3.039,49 Eur, k čomu prináležia i nevyčíslené úroky
z omeškania. Pri požiadavke uhradenia dlhu v lehote 3 rokov, minimálna splátka len vo vzťahu k
vyčíslenému dlhu tak musí predstavovať 84,43 Eur, k čomu je potrebné zohľadniť aj úrok z omeškania.
Vzhľadom na to je zrejmé, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, ak ustálil, že výška

ním povolenej splátky 60,- Eur mesačne zabezpečí návratnosť dlhu do 3 rokov. Nebolo možné pritom
prehliadnuť ani to, že zmluvne dohodnuté splátky úveru boli vo výške 76,24 Eur, teda vyššej ako priznal
splátky prvoinštančný súd. Treba prisvedčiť odvolateľovi, že takýto postup by nebol spravodlivý, keďže
by žalovanej, ktorá porušila svoje zmluvné povinnosti, priznával výhodnejšie postavenie, ako vyplývalo
z ňou uzavretého zmluvného vzťahu.

12. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustálil, že primeranou a fakticky aj minimálnou možnou
výškou splátky v danom prípade je splátka po 90,- Eur mesačne. Odvolací súd potom s použitím ust.
§ 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. zmenil tak, že žalovanej povolil
zaplatiť dlh v mesačných splátkach po 90,- Eur mesačne, vždy do 30. dňa v mesiaci (deň splátky nikto

nenamietal), počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok splatnosť celého plnenia (§ 232 ods. 4 CSP).

13. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

14. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

15. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

16. Ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia §
255 CSP náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch strán vo veci a od
úspechu strany (víťaznej) odčítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má
strana právo, aby mu druhá strana nahradila pomernú časť trov, ktoré vynaložila pri účelnom uplatňovaníalebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhej strane, je tu nerozhodná. Ak je pomer
úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo.

17. V danom prípade sa podaným odvolaním žalobca domáhal, aby odvolací súd zmenil rozsudok v
napadnutej časti splatnosti vo výroku II. tak, že žalovanú zaviaže zaplatiť mu súdom uloženú povinnosť
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odvolacom konaní bol ale iba čiastočne úspešný, keď
odvolací súd iba zvýšil mesačné splátky žalovanej, avšak neuložil jej povinnosť dlh zaplatiť jednorazovo

v lehote 3 dní. Výsledkom odvolacieho konania teda je, že žalobca aj žalovaná boli v konaní obaja
čiastočne úspešní. Preto odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho
konania právo.

18. Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).